Zvolenský hrad

Zvolenský zámok je hrad nachádzajúci sa v centre mesta Zvolen. Je to národná kultúrna pamiatka. Nachádza sa na vyvýšenej terase na južnom konci Námestia SNP. Popri západných a severných hradbách vedú cestné komunikácie, na juhu železničná trať. K hradu je možné dostať sa buď pešo alebo autom po ceste, ktorá vedie od námestia k hlavnej bráne, ktorá sa nachádza na severovýchodnom rohu vonkajšieho opevnenia. Pri ceste je aj parkovisko, ďalšie je za hotelom Poľana. Okolo celého zámku vedú chodníky, pri ktorých sú osadené lavičky.

Zámok postavili na mieste staršej cirkevnej stavby, archeologicky zistenej na dnešnom nádvorí pri komplexnej pamiatkovej obnove v 60-tych rokoch. Stavba na pôdoryse pravidelného obdĺžnika so štyrmi krídlami okolo ústredného dvora stojí na miernom návrší. Bola vybudovaná ako gotický poľovnícky zámok typu talianskych mestských palácov v rokoch 1370 – 1382 pre uhorského kráľa Ľudovíta I. (Veľkého) z rodu Anjouovcov. Neskôr, vzhľadom na hroziace nebezpečenstvo tureckých nájazdov, pristavali k zámku vonkajšie opevnenie, na ktorom uplatnili fortifikačné výdobytky talianskeho quattrocenta.

Zámok bol viac ráz prestavaný, iba prízemie si dodnes zachovalo pôvodný gotický charakter. V 60. rokoch 20. storočia zámok renovovali podľa projektu arch. K. Chudomelku. Dochované fragmenty stredovekých nástenných malieb a architektonické priestorové hodnoty zámku tvoria pôsobivé ucelené prostredie pre expozície SNG.

V klenutom priechode zámku sa zachovali gotické sedílie s kružbami a pôvodné fresky. Z reprezentačných priestorov osobité miesto zaberá kaplnka s architektonickými prvkami začínajúcej sa neskorej gotiky, ďalej rytierska sieň a miestnosti zaklenuté na stredný stlp. Impozantná je aj mladšia baroková hala z 18. storočia s dreveným maľovaným kazetovým stropom rozdeleným na 78 poli, v ktorých sú symbolické obrazy rímskych kráľov a habsburských cisárov usporiadáné chronologicky a končiace sa obrazom Karola VI. (1711-1740).

Na prvý pohľad zaujme nezvyčajne riešenie – bloková stavba s charakteristickou vysokou atikou a na nárožiach s kruhovými arkiermi. Na priečelí sa zachovala gotická úprava z tretej štvrtiny 14. storočia – červeno-biele kvádrovanie a lemovanie trojdielnych okien. Renesančná nadstavba so zmenenou kompozíciou kvádrovania fasády si zachovala výrazné prvky protitureckej obrany, najmä rôznorodé strieľne. Okolo zámku stojí opevnenie. Vzhľad nádvoria pochádza taktiež zo 14. storočia, z čias vzniku zámku. Okolo nádvoria obieha na úrovni prvého poschodia pavlač stojaca na bohato profilovaných kamenných konzolách. Na východnej strane nádvoria je kaplnka, ktorej význam podčiarkuje architektonicky bohato riešený vstupný portál so stĺpovou predsieňou.

Každoročne k MDD zámok ponúka deťom a mládeži bohatý kultúrny program s množstvom zaujímavých súťaží. Mesiac jún tiež patrí podujatiu s názvom “Remeslá na Zvolenskom zámku”, ktoré je bohatou prehliadkou rozmanitých ľudových výrobných techník, ale zároveň i prehliadkou pútavých vystúpení šermiarskych a sokoliarskych skupín.

Nádvorie zámku sa každoročne stáva dejiskom “Zvolenských hier zámockých”, ktoré sú spojené s inštaláciou výstav scénografie na druhom poschodí zámku.

Slovenská národná galéria organizuje na Zvolenskom hrade prednášky o výtvarnom umení, vzdelávacie programy pre deti a mládež, poskytuje lektorský výklad, predaj katalógov, plagátov a pohľadníc.

Pustý hrad

Pustý hrad  je zrúcanina na najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov, vzdialený od mesta Zvolen necelé 2 km. Rozloha Pustého hradu je 7,6 ha a v súčasnosti sa z hradu zachovala iba zrúcanina.

Hrad pravdepodobne vznikol v 12. storočí, súčasne s utvorením územnosprávnej jednotky Zvolenského komitátu. Rozbroje feudálnych pánov v poslednej štvrtine 13. storočia neobišli ani hrad. Jeho správcom bol dlhoročný zvolenský župan Demeter. Aktívne sa zúčastnil konfliktov medzi súperiacimi šľachtickými rodmi. Hrad ovládol i magnát Matúš Čák Trenčiansky. Avšak po upokojení sporov, ho opäť spravoval Demeterov synovec Donč. Starý hrad naďalej slúžil prevažne vojakom, remeselníkom i úradníkom. Počas 15. storočia prevládali rozbroje medzi Jánom Jiskrom a Jánom Huňadym. Pustý hrad bol využívaný na vojenské účely, a v období osmanského ohrozovania sa vďaka vartovke stal miestom pozorovania okolia a vysielania varovných signálov. V 17. storočí po skončení osmanského ohrozovania nájazdmi, Pustý hrad stratil svoj strategický účel.

Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade je veža komitátneho hradu z konca 12. storočia, nachádzajúca sa na najvyššom mieste hradného kopca. Hrad sa pôvodne skladá z dvoch hradných komplexov – Dolný a Horný hrad. Donjon vybudobaný v Dolnom hrade s pôdorysom 20x20m patrí medzi najväčšie stavby rezidenčného typu v strednej Európe. Po tatárskom vpáde bolo potrebné doriešiť otázku opevnenia, ktoré  v časti Horného hradu meria 3,5 ha, na Dolnom hrade 0,7 ha a patrí k nemu i spojovací múr s dĺžkou 206 metrov. Na hrade sa nachádzala cisterna a nádvorie bolo upravené pomocou terás. Počas dobytia vojskami Jána Jiskru z Brandýsa boli na prízemí vybudované obytné objekty. Najmladšou stavbou na Pustom hrade bola vartovka zo 16. storočia.

K Pustému hradu sa viaže i povesť o zakliatom Barátovi, ktorý strážil poklady skryté na Pustom hrade. Barát bol zakliaty mních s konským kopytom. Ľudia, ktorí na hrad zablúdili, alebo tí, ktorí prišli hľadať poklady sa Barát zjavil buď ako pustovník, alebo ako zviera.

V súčasnosti sa z hradu zachovala iba zrúcanina, nachádzajúca sa v zalesnenom teréne. Od roku 2009 sa na hrade uskutočňujú archeologické výskumy pod vedením Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Každoročne sa rozširuje zakonzervovanie muriva. Pustý hrad ponúka i nenáročnú túru po označenej trase. Na hrad totiž vedie turistický, resp. náučný chodník, ktorý bol vybudovaným v rámci mesta Zvolen, pre lepší a ľahší prístup na kultúrnu a historickú pamiatku. Na trase sa turisti môžu oboznámiť s informáciami umiestnenými na informačnej tabule. Návšteva Pustého hradu je ideálnym miestom pre víkendovú túru. Z najvyššieho miesta zrúcaniny majú turisti možnosť výhľadu na okolie, ktoré je v skutku veľmi očarujúce.

Mesto Zvolen

Mesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia, v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Je jedným z najstarších miest na Slovensku, sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu, centrom vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a širokou sieťou vedecko-výskumných pracovísk. Počtom obyvateľstva je dvanáste najväčšie mesto na Slovensku a druhé v kraji. Je sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu. Zastúpenie odvetví priemyslu: drevársky, strojársky, potravinársky, stavebnícky. Mesto je významným uzlom cestnej a železničnej dopravy, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti. Centrum vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a sieťou vedecko-výskumných pracovísk.

Prvá písomná zmienka o Zvolene pochádza z obdobia vlády Bela III. (1172 – 1196). V roku 1238 udelil Belo IV. Zvolenu mestské privilégiá, ktoré po vpáde Tatárov znovu obnovil v roku 1243.

V meste sa nachádzajú dva kostoly, Rímskokatolícky kostol a Evanjelický kostol. Milovníci histórie môžu navštíviť miesta, kde sídlili uhorskí králi. Kráľovské sídla sú vo Zvolene hneď dve – Pustý hrad a Zvolenský zámok.

Pustý hrad je dnes miestom prebiehajúceho archeologického výskumu, je však prístupný verejnosti a rok čo rok odhaľuje viac zo svojej bohatej histórie. Je to jedinečné miesto, najväčší hrad v Európe s rozlohou 7,6 ha. Pustý hrad alebo (starý) Zvolenský hrad alebo Starý Zvolen je hradný komplex v nadmorskej výške 475 – 571 m n. m. Skladá sa z dvoch hradných komplexov: Dolného a Horného hradu. Medzi nimi sa nachádza tzv. spojovacia časť dlhá takmer 400 metrov, ktorú v časti pri Dolnom hrade tvorí 206 metrov dlhý múr. Celková rozloha Pustého hradu je 7,6 ha. I keď ide o ruinu, v porovnaní s inými európskymi ale aj svetovými hradmi vystavanými na vrchoch, je pravdepodobne najväčší. Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade je veža kráľovského komitátneho hradu z 12. storočia. Spolu s prislúchajúcim opevnením sa nachádza na najvyššom mieste hradného kopca – na kóte 571 m n. m..

Zvolen aj v nových politicko-spoločenských podmienkach po roku 1989 zostáva rozvíjajúcim sa okresným mestom. Postupne sa mení sa vzhľad mesta. Zrekonštruovalo sa Divadlo Jozefa Gregora – Tajovského, elektrifikovala sa železničná trať, postavil sa obchvat južnej časti mesta cestnou komunikáciou Žiar nad Hronom – Detva, resp. Šahy, zmodernizoval sa obchodný dom Prior, zrekonštruovala sa tržnica, upravili sa objekty na námestí. Po odsune sovietskych vojsk sa prestavali bývalé kasárne a bytovky na Podborovej. Od roku 1992 mesto financuje systematický archeologický výskum na Pustom hrade a na Námestí SNP.

Mesto Zvolen aj v 21. storočí zrealizovalo niekoľko veľkých investičných akcií: 2004 – 2005 rekonštrukciu čistiarne odpadových vôd financovanú z fondov EÚ, ekologizáciu zdroja tepla v teplárni, 2002 -2007 výstavbu nájomných mestských bytov v lokalite Na hôrke a Zlatý potok v počte takmer 200 bytov. Od roku 2002 prebieha celková rekonštrukcia Námestia SNP. Na zlepšenie dopravnej situácie sa v meste rekonštruujú jednotlivé ulice, budujú sa kruhové objazdy a vytvára sa mestský dopravný okruh. Od roku 2004 mesto Zvolen systematicky buduje vlastnú metropolitnú optickú sieť – ZOMES. Na okrajoch mesta vyrástli nové nákupné centrá. Pripravuje sa výstavba projektu Europa Shopping a Relax Centrum.