Národný park Veľká Fatra

Národný park Veľká Fatra  sa rozprestiera na území regiónov Liptov, Orava, Turiec a Horehronie, o rozlohe viac ako 40 ha. Do ochranného pásma je vyčlenených viac ako 26 ha. V roku 1973 bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v roku 2002 bol zaradený do kategórie ochrany – národný park. Po vstupe do Európskej únie v roku 2004 Veľká Fatra zaradená do celoeurópskej sústavy chránených území NATURA 2000 – Územie európskeho významu a Chránené vtáčie územie.

Biela skala - Národný park Veľká Fatra

Národný park Veľkú Fatru pokrývajú Karpatské lesy so zastúpením prevažne európsleho buku v kombinácií s hrebeňovými pastvinami, lesov škótskej borovice. Najbohatšie zastúpenie tisu v celej Európe má Harmanecké údolie.  západná časť Národného parku Veľká Fatra Jadro pásma je zložené zo žuly, častejšie možno spozorovať bridlicové hrebene známe – Hôlna Fatra.  A vápencové a dolomitové skaly, známe – Bralná Fatra. V súčasnosti 2000 ha Veľkej Fatry pozostávajú z lúk a pasienkov so vzácnymi druhmi rastlín– šafrán karpatský, žltohlav najvyšší, biela veternica narcisokvetá  a živočíchov. Charakteristickými obyvateľmi chráneného územia sú medveď hnedý, vlk dravý, rys, jelene, jazvec, kuny, kamzíky, ako i rôzne druhy plazov. Okrem toho časť Veľkej Fatry patrí k najcennejším územiam hniezdiacich a najohrozenejších druhov vtákov –  orol skalný, orol krikľavý, sokol sťahovavý, tatrov hlucháň, murárik červenokrídly, viaceré druhy sov bocian čierny  a vo vymenovaný by sme mohli pokračovať.

Vo Veľkej Fatre bolo v súčasnosti objavených niekoľko desiatok jaskýň. Jedinou verejnou jaskyňou je Harmanecká jaskyňa

Harmanecká jaskyňa

V Národnom parku Veľká Fatra je vybudovaných šesť náučných chodníkov.

1.K Harmaneckej jaskyni – trasa (1,3km)- prírodné hodnoty Harmaneckej jaskyne a jej okolia

2.Vodný žľab Rakytovo – trasa (1,3) -Dolný Harmanec, Rakytovská dolina

3.Na Blatnícky hrad – trasa (1,5 km), Gaderskou dolinou na Blatnický hrad

4.Lesnícky NCH Jozefa Dekréta Matejovie – trasa (9,5km)- Dolný Jelenec, Horný Jelenec, Valentová, Rybô, Kohútová, Majerova skala

5.Hrebeň Veľká Fatra – trasa (11km)-z Krížnej, cez Ostredok, Suchý vrch, Chyžky a Ploskú na Chatu pod Borišovom a naopak.

6.Pamätihodnosti Vlkolínca – trasa (12km) – Dogerské skaly, Vlkolínec, Močidlá, Laz, Vrchlúky, Sidorovo, Krkavá skala, Vlčia skala

Obľúbené turistické trasy

Chata pod Borišovom – Ploská – Kýšky – Suchý vrch – Ostredok – Krížna (4,5 hod.), Vyšná Revúca – Suchá dolina – horáreň pod Tisovým – salaš pod Krížnou – Rybovské sedlo (2,5 hod.), sedlo Šturec – vých. Prašnické sedlo – záp. Prašnické sedlo – Rybovské sedlo – Krížna (4,5 hod.), Jelenec – Prašnica – vých. Prašnické sedlo – Suchá dolina – Vyšná Revúca (2,5 hod.), Malý Šturec (Harmanecké sedlo) – horský hotel pod Kráľovou studňou – Krížna – Veľký Šturec (sedlo) – Zvolen – Donovaly (27 km, 12 hod.), Ľubochňa – Kopa – Ľubochnianske sedlo (Vrchfatra) – Príslop – Kľak – Jarabiná – chata pod Borišovom – Ploská – Ostredok – Krížna (49 km, 20 hod.), Vyšná Revúca – Magury – sedlo Ploskej – Ploská (2,5hod.), Vyšná Revúca – Zelená dolina – poľana Radovô – salaš pod Kýškami – Kýšky (2hod)

Územie Národného parku Veľká Fatra pozostáva z rôznych skál, zeminy, lúk, pastvín, útesov a údolí. Veľká Fatra je rozmanitá a čarovná časť prírodnej kultúry Slovenska. Veľká Fatra patrí medzi vyhľadávané turistické lokality. Nachádza sa tu 6 značkovaných turistických chodníkov, trasy rôznej dĺžky a náročnosti. Turistom Veľkej Fatry sa odporúča pri svojej turistike navštíviť kultúrne a prírodné zaujímavosti ako – Blatnícky hrad, Sklabinský hrad, osadu Vlkolínec a osadu Rybô, Harmaneckú jaskyňu, Necpálský vodopád,  vodný žľab Rakytov, Ľubochninsku dolinu (známa ako prvá elektrifikovaná lesná železnička v Rakúsko-Uhorsku) a park v Turčianskej Štiavničke.

Mesto Košice

Mesto Košice, druhé najväčšie mesto Slovenskej Republiky sa nachádza vo východnej časti Slovenska, neďaleko hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (80 km) a Poľskom (90 km). Výhodná poloha urobila v minulosti z Košíc dôležitý bod na obchodných cestách, dnes je kľúčovou hospodárskou aglomeráciou, ale aj križovatkou dopravných trás, k čomu prispieva železničný uzol a medzinárodné letisko.

Košice

Priemerný vek obyvateľov mesta je 35,13 roka. Košiciam preto patrí prívlastok mesto mladých. Vo svojej správe má viac ako 40 základných škôl. Sieť stredných škôl tvoria gymnáziá, stredné odborné školy a učilištia, obchodné akadémie, zdravotnícke a umelecké školy. Najvyšší stupeň vzdelania zabezpečuje 9 fakúlt Technickej univerzity Košice, 4 fakulty Univerzity P. J. Šafárika, Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie a ďalšie pracoviská slovenských vysokých škôl.

V Košiciach sa nachádza veľa divadiel. Jedným z nich je aj Bábkové divadlo Košice. Vo svojej tvorivej práci využíva všetky možnosti a techniky vlastné bábkovému divadlu a oživuje rôzne typy bábok a predmetov. Iluzívne a antiiluzívne divadlo, hra na hudobný nástroj, spev, tanec, žonglovanie, ale aj rýdzi činoherný prejav – to všetko možno nájsť v inscenáciách košického Bábkového divadla. Divadlo sa pravidelne zúčastňuje divadelných festivalov doma i v zahraničí, z ktorých si odnieslo množstvo ocenení.

Bábkové divadlo Košice V súčasnosti má divadlo v repertoári 16 inscenáciíročne ho navštívi 23 tisíc divákov. Inscenácie sú určené pre divákov od 3 rokov, ale v repertoári má divadlo predstavenia aj pre staršie deti a mládež ako aj predstavenia, s ktorými vie vycestovať aj do menších priestorov a ktoré sú určené pre najmenších – tzv. škôlkoviny.

Odrazom bohatej histórie mesta je jeho centrum s početnými klenotmi gotickej, barokovej, klasicistickej a historizujúcej architektúry, ktoré tvorí najväčšiu mestskú pamiatkovú rezerváciu na Slovensku. Jej najvýznamnejšou dominantou je najväčšia gotická katedrála na Slovensku, Dóm svätej Alžbety. Hlavná ulica lemovaná palácovými a meštianskymi domami s reštauráciami, butikmi a kaviarňami je promenádnym korzom mesta.

Dóm svätej Alžbety

Prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry udeľuje Európska komisia a Európsky parlament od roku 1985 s cieľom podpory trvale udržateľného kultúrneho rozvoja daného mesta so zapojením všetkých kultúrnych subjektov a zvýšením záujmu obyvateľov vybraného európskeho mesta o dianie v ňom. V roku 2008 zvíťazili Košice s projektom Interface 2013 nad ostatnými slovenskými kandidujúcimi mestami Nitrou, Martinom a Prešovom a stávajú sa tak prvým slovenským mestom s týmto titulom. Projekt Interface 2013 sa usiluje o transformáciu Košíc ako silného priemyselného centra na postindustriálne mesto s kreatívnym potenciálom, univerzitným zázemím a novou kultúrnou infraštruktúrou. Tvorcovia prinášajú do Košíc koncept kreatívnej ekonomiky – prepojenia ekonomiky a priemyslu s umením – čím sa vytvára priestor pre rozvíjanie oblastí kreatívneho priemyslu (dizajn, médiá, architektúra, hudobná produkcia, film, informačné technológie, počítačové hry) a kreatívneho turizmu. Umelecký a kultúrny program na samotný rok 2013 vychádza z koncepcie udržateľných aktivít s dlhodobým efektom na kultúrny život mesta a regiónu.

Národný park Malá Fatra

Národný park Malá Fatra sa nachádza v severozápadnej časti Západných Karpát. Územie samotného národného parku zaberá celý orografický celok Krivánskej Malej Fatry. Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO Národný park Malá Fatrapoverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Jeho postavenie je mimoriadne významné, pretože sa jedná o najzápadnejší národný park karpatského oblúka. To umožňuje prenikanie západokarpatských druhov do susedných území (najmä na západ a severozápad), kde mnoho druhov v dôsledku ľudskej činnosti ustúpilo alebo bolo v minulosti vyhubených. Národný park Malá Fatra zaberá po Vysokých a Nízkych Tatrách naše najvyššie jadrové pohorie s bohatou a pomerne zachovalou západokarpatskou prírodou. Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňujú existenciu bohatstva rastlinnej a živočíšnej ríše i pestrosť foriem reliéfu.

Naj…

Najvyšším miestom je vrchol Veľkého Fatranského Kriváňa – 1709 m n. m.  Jadro pohoria tvoria granitoidné horniny, väčšiu časť však budujú horniny obalovej a príkrovových jednotiek najmä dolomity a vápence. V málo odolných horninách (vápence, dolomity) vznikol členitý reliéf s charakteristickými bralami, tiesňavami, skalnými vežami (komplex Rozsutcov, Bobot a Sokolia, Vrátna dolina – Tiesňavy). K pozoruhodnostiam patrí Kryštálová jaskyňa pod Malým Rozsutcom, Šútovský vodopád, prielomový úsek Váhu – Domašínsky meander.

Veľký Rozsutec

Najznámejším vrchom je Veľký Rozsutec (1609 m n.m.), ktorý je zároveň v znaku Správy NP Malá Fatra. Priemerná výška Krivánskej Fatry je 985 m n.m. a najnižší bod je na sútoku Hradského potoka a Váhu (358 m n.m.). Najdlhšou riekou v ochrannom pásme je Varínka, ktorá dosahuje dĺžku 24,7 km a najvyšším vodopádom je Šútovský vodopád s výškou 38 m. Lesy zaberajú viac ako 70 % celkovej rozlohy, výmera národného parku je 22 630 ha (ochranné pásmo 23 262 ha). V rámci územia národného parku a jeho ochranného pásma sa nachádza 30 maloplošných chránených území – 14 národných prírodných rezervácií, 10 prírodných rezervácií, 5 prírodných pamiatok a 1 chránený areál.

Obec VarínSpráva NP Malá Fatra so sídlom v obci Varín má územnú pôsobnosť na území NP Malá Fatra, jeho ochranného pásma a na území okresu Žilina. Obec Varín leží v západnej časti Malofatranského pohoria pri ústí rieky Varínky do Váhu. Prvé doklady o prítomnosti človeka v tejto časti Žilinskej kotliny pochádzajú zo staršej doby kamennej. Našli sa tu kamenné jadrá, z ktorých sa vyrábali štiepané kamenné nástroje a pozostatky zvierat – kel mladého mamuta vo Varíne a mamutí zub v Gbeľanoch. Aj keď sa nenašli sídliská vtedajších lovcov, ako to bolo v Žiline, možno predpokladať, že lovci sa pohybovali po celom tomto území. Varín je vstupnou bránou do Národného parku Malá Fatra a jeho krivánskej časti. Ponúka možnosti ubytovania v autokempingu na brehoch rieky Varínky a v turistických chatách v rekreačnej oblasti pod Jedľovinou, kde sú vybudované aj lyžiarske vleky.

Chata pod Soliskom

Chata pod Soliskom sa nachádza na svahu Predného Soliska vo výške 1840 m.n.m., priamo nad Štrbským Plesom, je najmladšou vysokohorskou chatou vo Vysokých Tatrách. Chata je v prevádzke počas celého roka a je prístupná buď sedačkovou lanovkou zo Štrbského Plesa alebo po modrom značkovanom chodníku vedúcom zo Štrbského Plesa do Furkotskej doliny.

Na mieste kde stojí chata bolo najprv more. Počas treťohorného vrásnenia vznikol popri iných aj vrch Solisko. Trochu neskôr, v dobe ľadovej odišli posledné dinosaury a vzápätí nato lúku obsadili prví štrbskí urbárnici. Keď sa im podarilo Solisko ako tak vyčistiť od kosodreviny, nastúpili ovce.

Chata pod Soliskom

Chatu postavili v roku 1944 ako relaxačné miesto pri najdlhšom lyžiarskom vleku v Československu. Už vtedy patrilo k bontónu občerstvovať sa počas lyžovania. O rok neskôr začali chatu používať partizáni. Oceňovali najmä prekrásny výhľad do podtatranskej kotliny obsadenej Nemcami a tak isto aj mnoho slnečných dní a vynikajúcu klímu. V roku 1943 sa začalo s výstavbou chaty na Soliskovom hrebeni a v roku 1928 si rozvoj lyžiarstva vynútil postavenie lyžiarskeho skokanského mostíka v Mlynickej doline. V roku 1935 boli na Štrbskom Plese usporiadané lyžiarske majstrovstvá sveta v severských disciplínach. Do roku 1952 bol  mostík najväčším česko-slovenským lyžiarskym mostíkom V roku 1944 bolo slávnostné otvorenie útulne pre zimné obdobie a v pol.60.rokov sa začal budovať športový areál na začiatku Chata pod SoliskomMlynickej doliny, ako dejisko lyžiarskych Majstrovstiev sveta. Neskôr, v rokoch 19701973 chatu prevzala Tatranská správa účelových zariadení SO ČSZTV a nasledujúce roky patrili viacerým zásadným úpravám a opravám, zrušila sa nefunkčná nocľaháreň, čím sa zväčšila jedáleň, zmenil sa interiér, urobený bol vonkajší náter. V roku 2003 bola chata rozmontovaná do základov a na jej mieste vybudovaná nová, rozšírená chata s terasou.

Chata pod Soliskom poskytuje ubytovanie v turistickej nocľahárni, k dispozícii je 8 lôžok (trojposchodové postele). V prípade, že je nocľaháreň plne obsadená poskytujú aj núdzové ubytovanie, vo vlastnom spacáku na podlahe v jedálni. Kúpeľňa je mimo izby.

Stravovanie poskytujú v jedálni s kapacitou 70 miest, v peknom počasí je k dispozícii aj vyhliadková terasa s kapacitou tiež 70 miest. Personál vám poskytne tiež obedové menu pre uzavretú spoločnosť, ako sú rôzne firemné akcie Chata pod Soliskoma stretnutia, narodeninové oslavy, výročné schôdze pre horolezecké a športové kluby. Po telefonickom dohovore vedia poskytnúť aj špeciálne menu na požiadanie.

Celoročne 24 hodín denne vám Chata pod Soliskom ponúka teplú stravu, nápoje, informácie a ubytovanie. Okrem týchto vymožeností vám ponúka celkom zdarma solárium na slnečnej terase a k tomu jedinečný výhľad na Kriváň, Podtatranskú kotlinu a Nízke Tatry.

Kaštieľ Mojmírovce

Asi 15 km od krajského mesta Nitra leží obec Mojmírovce. V strede obce sa nachádza rozsiahly chránený park, uprostred ktorého je umiestnený barokovo-klasicistický kaštieľ z 18. storočia, ktorý sa spája s menom rodu Huňadyovcov, Kaštieľ Mojmírovce.Kaštieľ Mojmírovce
História kaštieľa súvisí s obdobím po ukončení tureckých vojen, kedy sa do pôvodných obydlí začali vracať utečenci, ktorí tvorili pôvodné predvojnové obyvateľstvo. S nimi prišlo aj mnoho novousadlíkov – prisťahovalcov. V tomto období sa po prvýkrát objavuje v dedine, vtedy zvanej URMÍN, meno rodu Huňadyovcov. Zemania Ondrej a Ladislav Huňady – prišli do Urmína v roku 1675. Postupne sa stali vlastníkmi najväčších nehnuteľností a tým aj najmajetnejšou rodinou v dedine. V roku 1721 dal postaviť Imrich Huňady veľký kaštieľ v barokovom slohu. Neskôr, po požiari, bol kaštieľ prestavaný v klasicistickom slohu. Súčasťou panstva rodiny Huňadyovcov bol okrem kaštieľa aj rozsiahly park s množstvom exotických stromov, krovín a rastlín, ktorý patril v nasledujúcich desaťročiach medzi najkrajšie parky Horného Uhorska. Plavecký bazén v Kaštieli MojmírovceRaritou bol skleník – botanická záhrada, ktorá sa bohužiaľ do dnešných dní nezachovala. Na mieste, kde stála botanická zimná záhrada rodu Huňadyovcov, je dnes plavecký bazén. Samotný interiér bazéna je jedinečný  a i dnes  pripomína zimnú záhradu. Na jeho strope sa nachádza jedna z najväčších  súčasných malieb na Slovensku, “Kvety orchideí”, od  akademickej maliarky Jany Farmanovej–Šabíkovej.

Pýchov rodu Huňadyovcov bol žrebčín, v ktorom chovali ušľachtilé plemená arabských, talianskych a španielskych koní. V roku 1814 zorganizoval v Urmíne Jozef Huňady, podľa moderných pravidiel,  prvé verejné konské dostihy v Rakúsko-Uhorsku.  Na trati dlhej 2600 metrov pretekalo 13 koní.

Súčasťou kaštieľa  je tiež  sála, pripomínajúca všetkým návštevníkom, že Mojmírovce rodiskom grófa Grasalkoviča. Steny sály zdobia portréty samotného Antona Grasalkoviča a jeho panovníčky Márie Terézie v životnej veľkosti,  od akademickej maliarky Jarmily Veľkej, vyrezávané makety najvýznamnejších stavieb, ktoré dal gróf postaviť,  dobové erby, brnenia a veľkoplošný oblúkový obraz s výjavom  znázorňujúcim korunováciu Márie Terézie, od akademickej maliarky Táni Žitňanovej.

Po viacerých rekonštrukciách sa z kaštieľa a bývalého Žrebčína stalo moderné hotelovékongresové zariPark pred Kaštieľom Mojmírovceadeniekomplexnými službami v cestovnom ruchu. Barokovo – klasicistický kaštieľ v Mojmírovciach je nielen významnou dominantou obce, ale aj kultúrnym, turistickým vzdelávacím strediskom Nitrianskeho kraja.

Staré historické priestory sú v izbách samotného kaštieľa premietnuté do nového, moderného vzhľadu, ktorý harmonizuje so starobylým jadrom budovy. Výrazná farebná odlišnosť tapisérií a vysoké stropy dodávajú izbám historický charakter a komornú atmosféru. Všetky izby podčiarkuje minulosť a zároveň spĺňajú najmodernejšie podmienky hotelového ubytovania.

Park Považský Inovec – turistika

Park Považský Inovec  sa rozprestiera na území západného Slovenska.  Zo severnej strany ho ohraničujú Biele Karpaty   a Strážovské vrchy, západná časť pohoria Považského Inovca patrí do povodia rieky Váh, východná strana do povodia rieky Nitry a z južnej strany susedí s Podunajskou pahorkatinou. Park Považský Inovec zaberá plochu cca 600km2. Park Považský Inovec je zaradený medzi prírodné rezervácie.

Pánska Javorina- Považský Inovec

V 13. storočí bolo územie Považia vo vlastníctve – Matúša Čáka Trenčianskeho – pána Váhu a Tatier. Objavené pozostatky živočíchov druhohôr – skameneliny druhohôr – amonity a belemity svedčia o prítomnosti mora.

Väčšia plocha Považského Inoveca je zalesnená – duby, javory, hraby i horské druhy a vo vyšších polohách sú rozšírené bučinové porasty. V nižších polohách sú zastúpené najmä suchomilné a teplomilné rastliny.  Prirodzenými obyvateľmi regiónu sú – líšky, vlci, muflóny, motýle a viacerý hmyz,  v menšom množstve – medvede, rysy.

Bradlá - Považský InovecNajvyššími vrchmi sú –  Inovec, ktorý dosahuje 1042 m, Panská Javorina s 943 m a Marhát  748 m. Najvyšším bradlom  je Chmeľová s nadmorskou výškou 925 m n. m. a druhým najvyšším je bradlo Vršatec – Javorník  s výškou 898 m n. m. Medzi najnavštevovanejšie turistické a lyžiarske centrá patrí – stredisko Veľká Javorina, Kalnica, Inovec, Bezovec, Selec, Podhradie. Unikátnym lyžiarskym strediskom sú Piesky, kde turisti môžu vyskúšať lyžovanie na tráve.

Turistické trasy parku Považský Inovec

V parku Považský Inovec je rozšírená sústava rôznych turistických trás. Bezovec-Považský InovecModrá farba – zahŕňa 8 trás – Panská javorina-Prašice;Beckov-Pánska Javorina; Chodník sv. Cyrila a Metoda;Lúka-Bezovec;Hrádok-Sedlo pod Skalinami;Chodník sv. Cyrila a Metoda;Piešťany,kolonádový most-Čertova pec(motorest);Sedlo pod Skalinami-Podhradie. Trasa modrej farby je dlhá 77km. Červená farba – zahŕňa 7 trás – Hlohovec-Bezovec;Bezovec-Chata pod Inovcom;Chata pod Inovcom-Trenčín; Sedlo Gajda-Visiace skaly; Tri boky-Útulňa izba; Nad Studnicami-Prameň pod Jakubovou a turistika Prameň pod Prielačinou. Trasy červenej farby predstavujú dĺžku 65km. Trasa zelenej farby predstavuje 6 trás – Nové Mesto nad Váhom-Mníchova Lehota; Duchonka-Panská javorina; Trhovičná lúka-Horáreň Modrová; Piešťany-Čertova pec (motorest); Podhradie-Bezovec;Nitrianska Blatnica-Trhovičná lúka; dĺžka zelenej trasy je 56km. Posledná turistická trasa – žltej farby obsahuje 6 trás – Panska Javorina-Nemečky; Zrúcanina hradu Tematín-Pod Prieľačinou; Piešťany,kolonádový most- Čertova pec(motorest); Trenčianske Jastrabie-Nad Krásnou dolinou; Jurko,bývalá horáreň-Sedlo Marhát; Jalšové-Ovčia skala. Trasa žltej farby je najkratšia trasa a predstavuje 34km.

K oblasti Považského Inovca patrí i vodná nádrž Duchonka, ktorá je vyhľadávaná najmä počas letnej sezóny. Okrem Duchonky sa turisti môžu osviežiť počas letných horúčav pri sústave vodných jazier v obci Drahovce. Najznámejšou vodnou nádržou tejto oblasti je Sĺňava pri Piešťanoch. Park Považský Inovec je vyhľadávanou turistickou oblasťou. Svojou atraktívnosťou – pannenskou prírodou a bohatými turistickými trasami sa každoročne zvyšuje počet turistov. V roku 2011 vznikla i myšlienka vybudovať sieť cykloturistických trás v pohorí Považského Inovca a do budúcnosti sa očakáva i realizácia.

Hrad Lietava

Hrad Lietava bol postavený po roku 1241, zrejme tesne po tatárskom vpáde, ako väčšina hradov na území Slovenska. Staviteľmi boli pravdepodobne predkovia rodu Balassovcov. Tieto zrúcaniny sú považované za najrozsiahlejšie na Slovensku, pričom samotný hrad bol rozlohou druhým najväčším.Hrad Lietava Strmé a neprístupné skaliská odjakživa chránili Lietavský hrad pred nájazdmi zo severnej a východnej strany. V stredoveku sa považoval za nedobytný a do jeho panstva patrilo 35 obcí.

Hrad postavili po roku 1241 pravdepodobne ako administratívne a vojenské centrum. V rokoch 1300 až 1321 sa uvádza v súvislosti s Matúšom Čákom. Koncom 14. storočia patril kráľovi Žigmundovi, 1475 -1494 Pavlovi Kinižimu, ktorý vykonal na hrade viaceré stavebné úpravy. Opravil opevnenie prvého predhradia a veľkú obytnú vežu, ako aj vstupnú vežovú bránu. Začiatkom 16. storočia hrad získal Mikuláš Kostka, ktorého dcéru Barboru si vzal za manželku František Thurzo. Nový majiteľ opevnil ďalšie, druhé predhradie a opravil existujúce budovy, z nich viaceré ukončil oblúčikovou atikou podľa nového výtvarného smeru – renesancie. Z roku 1530 pochádza správa, že na hrade sa zdržiavala početná posádka – 285 žoldnierov, ktorí si sami vyrábali aj pušný prach. V roku 1604 sa počet vojakov zmenšil na 12. Po smrti Imricha Thurzu (1621) sa tunajšie panstvo rozdelilo medzi dedičov, ktorí nejaký čas hrad spoločne udržiavali. V roku 1641 v dôsledku majetkových sporov stratili o areál záujem a hrad v prvej polovici 17. storočia patril komposesorátu. Hrad Lietava a okolieOpis hradu z 1698 uvádza, že nie je obývaný a nachádza sa tu len archív. V rokoch 1760-1770 archív previezli na Oravský hrad. Lietavský hrad sa už potom nevyužíval a neudržiaval, a tak postupne chátral. V rokoch 1870-1873 tunajšie majetky kúpil barón Popper.

O jeho údržbu sa starali početní talianski majstri. Základ hradu tvorila veľká štvorposchodová hranolová veža s pavlačou a opevnené nádvorie horného hradu, kde sa nachádzal palác, tzv. Červená bašta, zvonica a cisterna na vodu. K hornému hradu sa pripájalo prvé predhradie s niekoľkými vežami a obytnými budovami a druhé predhradie s vežami a podacím mostom, ktoré bolo chránené aj priekopou. Dodnes sa zachovali múry do značnej výšky, často aj s architektonickými detailami, ako napr. oblúčikové atiky, kamenné konzoly a pod.

Pretože hrad slúžil predovšetkým ako úkryt v čase nebezpečenstva, bol aj dostatočne vyzbrojený, okrem iného 43 delami. O jeho bezpečnosti sa panstvo mohlo presvedčiť v časochHrad Lietava a okolie Bočkajovho povstania, keď sa sem uchýlil Juraj Thurzo aj s rodinou a bezpečne odrazil útok povstalcov na hrad.

Hrad Lietava sa nachádza v obci Lietava. Obec Lietava je vzdialená od krajského mesta Žilina necelých 11 km. Cesta autobusom do Lietavy alebo Lietavskej Svinnej trvá asi 30 minút. Osobným autom cestujeme cca 15 minút. Parkovanie je možné priamo v obciach.

Mesto Zvolen

namestie-zvolenMesto Zvolen leží v oblasti stredného Pohronia, v juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny, na sútoku riek Hron a Slatina. Je jedným z najstarších miest na Slovensku, sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu, centrom vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a širokou sieťou vedecko-výskumných pracovísk. Počtom obyvateľstva je dvanáste najväčšie mesto na Slovensku a druhé v kraji. Je sídlom okresu, administratívnym a spoločenským centrom regiónu. Zastúpenie odvetví priemyslu: drevársky, strojársky, potravinársky, stavebnícky. Mesto je významným uzlom cestnej a železničnej dopravy, s medzinárodným letiskom Sliač vo svojej blízkosti. Centrum vzdelania a vedy s komplexnou sieťou škôl a sieťou vedecko-výskumných pracovísk.

Prvá písomná zmienka o Zvolene pochádza z obdobia vlády Bela III. (1172 – 1196). V roku 1238 udelil Belo IV. Zvolenu mestské privilégiá, ktoré po vpáde Tatárov znovu obnovil v roku 1243.

V meste sa nachádzajú dva kostoly, Rímskokatolícky kostol a Evanjelický kostol. Milovníci histórie môžu navštíviť miesta, kde sídlili uhorskí králi. Kráľovské sídla sú vo Zvolene hneď dve – Pustý hrad a Zvolenský zámok.

Pustý hrad je dnes miestom prebiehajúceho archeologického výskumu, je však prístupný verejnosti a rok čo rok odhaľuje viac zo svojej bohatej histórie. Je to jedinečné miesto, najväčší hrad v Európe s rozlohou 7,6 ha. PPustý hradustý hrad alebo (starý) Zvolenský hrad alebo Starý Zvolen je hradný komplex v nadmorskej výške 475 – 571 m n. m. Skladá sa z dvoch hradných komplexov: Dolného a Horného hradu. Medzi nimi sa nachádza tzv. spojovacia časť dlhá takmer 400 metrov, ktorú v časti pri Dolnom hrade tvorí 206 metrov dlhý múr. Celková rozloha Pustého hradu je 7,6 ha. I keď ide o ruinu, v porovnaní s inými európskymi ale aj svetovými hradmi vystavanými na vrchoch, je pravdepodobne najväčší. Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade je veža kráľovského komitátneho hradu z 12. storočia. Spolu s prislúchajúcim opevnením sa nachádza na najvyššom mieste hradného kopca – na kóte 571 m n. m..

Zvolen aj v nových politicko-spoločenských podmienkach po roku 1989 zostáva rozvíjajúcim sa okresným mestom. Postupne sa mení sa vzhľad mesta. Zrekonštruovalo sa Divadlo Jozefa Gregora – Tajovského, elektrifikovala sa železničná trať, postavil sa obchvat južnej časti mesta cestnou komunikáciou Žiar nad Hronom – Detva, resp. Šahy, zmodernizoval sa obchodný dom Prior, zrekonštruovala sa tržnica, upravili sa objekty na námestí. Po odsune sovietskych vojsk sa prestavali bývalé kasárne a bytovky na Podborovej. Od roku 1992 mesto financuje systematický archeologický výskum na Pustom hrade a na Námestí SNP.

Mesto Zvolen aj v 21. storočí zrealizovalo niekoľko veľkých investičných akcií: 2004 – 2005 rekonštrukciu čistiarne odpadových vôd financovanú z fondov EÚ, ekologizáciu zdroja tepla v teplárni, 2002 -2007 výstavbu nájomných mestských bytov v lokalite Na hôrke a Zlatý potok v počte takmer 200 bytov. Od roku 2002 prebieha celková rekonštrukcia Námestia SNP. Na zlepšenie dopravnej situácie sa v meste rekonštruujú jednotlivé ulice, budujú sa kruhové objazdy a vytvára sa mestský dopravný okruh. Od roku 2004 mesto Zvolen systematicky buduje vlastnú metropolitnú optickú sieť – ZOMES. Na okrajoch mesta vyrástli nové nákupné centrá. Pripravuje sa výstavba projektu Europa Shopping a Relax Centrum.

Hrad Pajštún

Hrad Pajštún sa nachádza 20 minút autom od mesta Bratislava nad obcou Borinka. Pochádza z 13.storočia a patril do sústavy hradov vHrad Pajštún Malých Karpatoch, ktoré chránili severozápadnú hranicu Uhorského štátu. V roku 1809 ho zničili napoleonské vojská a od tej doby leží v ruinách. Z obce Borinka vás k hradu zavedie turistický chodník. Hrad nie je cieľom len pre turistov, ale na hradnom brale sa stretávajú aj horolezci, pre ktorých je to výborné miesto pre nácvik lezeckých postupov.

Hrad Pajštún využívajú nielen horolezci, ale aj turisti, pretože je z hradu krásny výhľad na okolie, vidno až do Rakúska na známy zámok Schloßhof.

Začiatky kráľovského hradu siahajú do 2. polovice 13. storočia. Doložený je v roku 1273. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14. storočia patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do roku 1526, keď rod vymrel a majetky sa dostali do rúk Serényovcov a neskôr Salmovcov. V r. 1592 až 1863 patril Pálffyovcom, neskôr Károlyovcom. Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali. Od 1809, keď ho demolovali napoleonské vojská, leží v ruinách.

Stredoveký hrad, z ktorého sa zachovali iba zvyšky muriva, podstatne prestavali v období renesancie. Hrad PajštúnZo 16. storočia pochádza na svoj čas moderné renesančné opevnenie, ktoré sa opieralo o mohutný rondel, na ktorom sa dali umiestniť delá. Opevnenie dokončili v roku 1550, ďalej ho zdokonaľovali v priebehu 17. storočia Pálffyovci, ktorí ukončili základnú prestavbu hradu a jeho rozšírenie už v roku 1619. Ešte väčšie zmeny nastali pri stavebných úpravách v polovici 17. storočia, keď nanovo prestavali obytné budovy a vybudovali ďalšie vonkajšie opevnenie.

Hradné budovy sa zachovali vo fragmentoch okolo ústredného nádvoria, ktorého plochu prekrýva násyp z poškodených murív. Najsúvislejšie je obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odľahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách. Najpôsobivejšie sú krakorce niekdajšej pavlače nad vstupom s neskororenesančnou výzdobou v podobe maskarónov z roku 1619, ktoré svojou rôznorodosťou dokumentujú nároky staviteľa na architektúru a jej umelecké stvárnenie.

Z obce Borinka, od kostola vedie červená turistická značka až k zrúcaninám hradu. Zaparkovať možno neďaleko kostola, Obec Borinkapred hostincom “Pod Pajštúnom”. Cesta vedie okolo hostinca, krátko cez obec, potom poľnou cestou a lesným chodníkom.

Z Pajštúna sa možno žltou turistickou značkou dostať k zrúcaninám Dračieho hrádku alebo opačným smerom ku kaštieľu v Stupave. V obci je rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1864 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1750. V katastrálnom území obce sa nachádza časť prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom.

Artikulárny kostol v Leštinách

V priamo v obci Leštiny sa nachádza národná kultúrna pamiatka – artikulárny drevený kostol pochádzajúci z rokov 1688–1689. Kostol dal postaviť Jób Zmeškal, ktorý bol kapitánom hradnej stráže na Oravskom zámku, ale aj prvým „vycišpánom“ v Dolnom Kubíne. Interiér kostola zdobí barokový oltár s polychrómovanou drevorezbou zo začiatku 14. storočia, maľba žlto-bielych kvetov na modrom základe na zábradlí z roku 1821, bohato zdobená kazateľnica zo začiatku 18. storočia. Artikulárny kostol v LeštináchZaujímavé sú aj patronátne lavice, v ktorých sedávali zámožní páni okolia. V kostole boj pokrstený jeden z najväčších slovenských básnikovPavol Országh Hviezdoslav.

Po postavení prvého artikulárneho kostolíka v Istebnom kráľovskí komisári rozhodli, že druhý postavia vo Vyšnom Kubíne. Do diania ale zasiahol vtedajší podžupan, vzdelaný básnik Jób III. Zmeškal (1654-1723), bývajúci v Leštinách. Ponúkol pod stavbu kostola svoj vlastný podzemok oproti kúrii. S jeho pomocou sa kostolík podarilo vybudovať v rokoch 1688-1689 so schodišťom a krytou chodbou. Artikulárny kostol v Leštinách musel byť vybudovaný bez použitia kameňa.

Kostol doteraz naplno plní svoju funkciu. Kto si chce vyskúšať, ako “príjemne teplúčko” mali naši predkovia v kostoloch a aké boli napriek tomu oproti dnešnej situácii naplnené, nech si to príde vyskúšať do tohto kostolíka. Všetko sa tu totiž koná v pôvodnom “štýle” –Artikulárny kostol v Leštinách teda bez vykurovania.  V zime tu stretnete cirkevníkov, ktorí si do chrámu na služby Božie nesú okrem spevníka i hrubú deku. Sedenie v kostole má tiež svoje staručké pravidlá, ktoré cirkevníci poctivo dodržiavajú – dole sedia ženičky, rozdelené podľa fílií, z ktorých pochádzajú – vpredu naľavo Pokryváčanky, vpredu napravo Osádčanky, vzadu naľavo Vyšnokubínčanky a vzadu napravo Leštinčanky. Muži sedávajú na “pavlačiach”, a tiež rozdelení podľa fílií. Patronátne lavice niekdajších pánskych rodov zapĺňajú väčšinou mládežníci, či konfirmandi.

O kostolíku sa traduje niekoľko zaujímavých historiek, ktoré si môžu vypočuť návštevníci od sprievodkynej, ktorá im ich určite ochotne porozpráva. Drevený kostolík v Leštinách pribudol nedávno i do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Artikulárny kostol v LeštináchVeľkou zaujímavosťou je to, že kostol musel byť postavený z dreva, bez jediného železného klinca, nesmel mať zvon a vežu, musel byť postavený za jeden rok a nesmel byť k dedine otočený hlavným vchodom. Kamenný základ mohol mať nanajvýš jednu stopu od zeme a v chotári mohli byť len dva artikulárne kostoly.