Zvolenský hrad

Zvolenský zámok je hrad nachádzajúci sa v centre mesta Zvolen. Je to národná kultúrna pamiatka. Nachádza sa na vyvýšenej terase na južnom konci Námestia SNP. Popri západných a severných hradbách vedú cestné komunikácie, na juhu železničná trať. K hradu je možné dostať sa buď pešo alebo autom po ceste, ktorá vedie od námestia k hlavnej bráne, ktorá sa nachádza na severovýchodnom rohu vonkajšieho opevnenia. Pri ceste je aj parkovisko, ďalšie je za hotelom Poľana. Okolo celého zámku vedú chodníky, pri ktorých sú osadené lavičky.

Zvolenský hrad

Zámok postavili na mieste staršej cirkevnej stavby, archeologicky zistenej na dnešnom nádvorí pri komplexnej pamiatkovej obnove v 60-tych rokoch. Stavba na pôdoryse pravidelného obdĺžnika so štyrmi krídlami okolo ústredného dvora stojí na miernom návrší. Bola vybudovaná ako gotický poľovnícky zámok typu talianskych mestských palácov v rokoch 1370 – 1382 pre uhorského kráľa Ľudovíta I. (Veľkého) z rodu Anjouovcov. Neskôr, vzhľadom na hroziace nebezpečenstvo tureckých nájazdov, pristavali k zámku vonkajšie opevnenie, na ktorom uplatnili fortifikačné výdobytky talianskeho quattrocenta.

Zámok bol viac ráz prestavaný, iba prízemie si dodnes zachovalo pôvodný gotický charakter. V 60. rokoch 20. storočia zámok renovovali podľa projektu arch. K. Chudomelku. Dochované fragmenty stredovekých nástenných malieb a architektonické priestorové hodnoty zámku tvoria pôsobivé ucelené prostredie pre expozície SNG.

V klenutom priechode zámku sa zachovali gotické sedílie s kružbami a pôvodné fresky. Z reprezentačných priestorov osobité miesto zaberá kaplnka s architektonickými prvkami začínajúcej sa neskorej gotiky, ďalej rytierska sieň a miestnosti zaklenuté na stredný stlp. Impozantná je aj mladšia baroková hala z 18. storočia s dreveným maľovaným kazetovým stropom rozdeleným na 78 poli, v ktorých sú symbolické obrazy rímskych kráľov a habsburských cisárov usporiadáné chronologicky a končiace sa obrazom Karola VI. (1711-1740).

Na prvý pohľad zaujme nezvyčajne riešenie – bloková stavba s charakteristickou vysokou atikou a na nárožiach sKaplnka v Zvolenskom hrade kruhovými arkiermi. Na priečelí sa zachovala gotická úprava z tretej štvrtiny 14. storočia – červeno-biele kvádrovanie a lemovanie trojdielnych okien. Renesančná nadstavba so zmenenou kompozíciou kvádrovania fasády si zachovala výrazné prvky protitureckej obrany, najmä rôznorodé strieľne. Okolo zámku stojí opevnenie. Vzhľad nádvoria pochádza taktiež zo 14. storočia, z čias vzniku zámku. Okolo nádvoria obieha na úrovni prvého poschodia pavlač stojaca na bohato profilovaných kamenných konzolách. Na východnej strane nádvoria je kaplnka, ktorej význam podčiarkuje architektonicky bohato riešený vstupný portál so stĺpovou predsieňou.

Každoročne k MDD zámok ponúka deťom a mládeži bohatý kultúrny program s množstvom zaujímavých súťaží. Mesiac jún tiež patrí podujatiu s názvom “Remeslá na Zvolenskom zámku”, ktoré je bohatou prehliadkou rozmanitých ľudových výrobných techník, ale zároveň i prehliadkou pútavých vystúpení šermiarskych a sokoliarskych skupín.Nádvorie Zvolenského hradu

Nádvorie zámku sa každoročne stáva dejiskom “Zvolenských hier zámockých”, ktoré sú spojené s inštaláciou výstav scénografie na druhom poschodí zámku.

Slovenská národná galéria organizuje na Zvolenskom hrade prednášky o výtvarnom umení, vzdelávacie programy pre deti a mládež, poskytuje lektorský výklad, predaj katalógov, plagátov a pohľadníc.

Fiľakovský hrad

Fiľakovský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Hrad sa rozprestiera na vrchole v centre mesta Fiľakovo.

História

Fiľakovský hradFiľakovský hrad bol postavený už v 12. storočí a pôvodne ho tvorila štvorboká veža, palác a obvodný múr – opevnenie. Počas svojej histórie bol v rukách viacerých majiteľov. Medzi najznámejších vlastníkov patril Matúš Čák Trenčiansky, ktorý hrad vlastnil v rokoch 1311-21. Neskôr sa hrad stáva kráľovským majetkom a v prvej polovici 15. storočia pripadol do zálohy rodine Perényovcom, o pár rokov neskôr sa stáva panstvom Jána Jiskru. Koncom 15. storočia hrad dobil kráľ Matej Korvín, ktorý poveril správou hradu kapitána Raškaia. Hrad dokonca slúžil ako sídlo Turkov, ktorí ho v 16. storočí dobili, po takmer 40 rokoch užívania hradu Turkami sa cisárskym vojskám podarilo hrad získať späť. Obsadili  ho bocskayovské vojská. Nastali roky nepokojov medzi mocenskými skupinami – hrad sa stáva miestom, o ktoré bojovali bethlenovci i kapitán František Wesselényi. Za Thökölyho povstania bol hrad obliehaný a za pomoci Turkov sa po prvom neúspešnom dobývaní nakoniec hrad podarilo získať. Avšak hrad spustošil požiar a od tohto historického momentu zostáva v ruinách.

Expozícia v Bebekovej bašte

Bebekova bašta

V súčasnosti hradné ruiny podstúpili konzerváciu a veľká rekonštrukcia sa uskutočnila na Bebekovej bašte, v ktorej od roku 2008 bola zriadená expozícia z histórie hradu a mesta, pod názvom „Stáročia Fiľakovského hradu“. Predmetom expozície je oboznámiť návštevníkov s históriu  hradu i mesta. Návštevníci môžu obdivovať vzácne stredoveké nálezy – pôvodné kľúče hradu, predmety z obdobia Tureckého obsadenia a mnoho ďalších unikátnych kúskov.

Fiľakovský hrad ponúka viacero zaujímavých atrakcií – okrem samotnej zrúcaniny hradu je v areáli náučný chodník a v časti hradu konkrétne v Bebekovej bašte sú umiestnené historické expozície. Hrad je vynikajúcim tipom pre víkendový výlet.

Artikulárny kostol v Leštinách

V priamo v obci Leštiny sa nachádza národná kultúrna pamiatka – artikulárny drevený kostol pochádzajúci z rokov 1688–1689. Kostol dal postaviť Jób Zmeškal, ktorý bol kapitánom hradnej stráže na Oravskom zámku, ale aj prvým „vycišpánom“ v Dolnom Kubíne. Interiér kostola zdobí barokový oltár s polychrómovanou drevorezbou zo začiatku 14. storočia, maľba žlto-bielych kvetov na modrom základe na zábradlí z roku 1821, bohato zdobená kazateľnica zo začiatku 18. storočia. Artikulárny kostol v LeštináchZaujímavé sú aj patronátne lavice, v ktorých sedávali zámožní páni okolia. V kostole boj pokrstený jeden z najväčších slovenských básnikovPavol Országh Hviezdoslav.

Po postavení prvého artikulárneho kostolíka v Istebnom kráľovskí komisári rozhodli, že druhý postavia vo Vyšnom Kubíne. Do diania ale zasiahol vtedajší podžupan, vzdelaný básnik Jób III. Zmeškal (1654-1723), bývajúci v Leštinách. Ponúkol pod stavbu kostola svoj vlastný podzemok oproti kúrii. S jeho pomocou sa kostolík podarilo vybudovať v rokoch 1688-1689 so schodišťom a krytou chodbou. Artikulárny kostol v Leštinách musel byť vybudovaný bez použitia kameňa.

Kostol doteraz naplno plní svoju funkciu. Kto si chce vyskúšať, ako “príjemne teplúčko” mali naši predkovia v kostoloch a aké boli napriek tomu oproti dnešnej situácii naplnené, nech si to príde vyskúšať do tohto kostolíka. Všetko sa tu totiž koná v pôvodnom “štýle” –Artikulárny kostol v Leštinách teda bez vykurovania.  V zime tu stretnete cirkevníkov, ktorí si do chrámu na služby Božie nesú okrem spevníka i hrubú deku. Sedenie v kostole má tiež svoje staručké pravidlá, ktoré cirkevníci poctivo dodržiavajú – dole sedia ženičky, rozdelené podľa fílií, z ktorých pochádzajú – vpredu naľavo Pokryváčanky, vpredu napravo Osádčanky, vzadu naľavo Vyšnokubínčanky a vzadu napravo Leštinčanky. Muži sedávajú na “pavlačiach”, a tiež rozdelení podľa fílií. Patronátne lavice niekdajších pánskych rodov zapĺňajú väčšinou mládežníci, či konfirmandi.

O kostolíku sa traduje niekoľko zaujímavých historiek, ktoré si môžu vypočuť návštevníci od sprievodkynej, ktorá im ich určite ochotne porozpráva. Drevený kostolík v Leštinách pribudol nedávno i do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Artikulárny kostol v LeštináchVeľkou zaujímavosťou je to, že kostol musel byť postavený z dreva, bez jediného železného klinca, nesmel mať zvon a vežu, musel byť postavený za jeden rok a nesmel byť k dedine otočený hlavným vchodom. Kamenný základ mohol mať nanajvýš jednu stopu od zeme a v chotári mohli byť len dva artikulárne kostoly.

Kaštieľ Betliar

Sedem kilometrov od baníckeho mestečka Rožňava sa nachádza malebná dedina, ktorá sa môže pýšiť honosným kaštieľom s pôvodným zariadením a zbierkami, Kaštieľ Betliar.

Kaštieľ Betliar, ako súčasť rozsiahleho brzotínskeho panstva v stredoveku vlastnili Bebekovci, a pravdepodobne oni si na mieste dnešného kaštieľa dali postaviť malý vodný hrádok. Bebekovci však už v roku 1566 museli územie Horného Uhorska opustiť a ich majetky prešli do rúkKaštieľ Betliar cisárskeho dvora, ktorý ich spravoval prostredníctvom kapitánov z hradu Krásna Hôrka. V roku 1578 bol na Krásnu Hôrku prevelený Peter I. Andrássy, čím sa v Gemeri začalo takmer štyristoročná “vláda” jeho rodu. Dlhé roky boli Andrássyovci v pozícii hradných kapitánov, no v roku 1642 dostal Matej II. krásnohorské panstvo i betliarske majetky do dedičného vlastníctva od kráľa Ferdinanda III. Koncom 17. storočia došlo k deleniu rodového majetku, čím vznikli dve vetvy rodu – staršia betliarska so sídlom v Betliari a mladšia dlholúcka alebo monocká, ktorá zostala na hrade Krásna Hôrka.

Kaštieľ zaplnili Andrášiovci množstvom vzácneho nábytku, umeleckých diel a zbierok. Pôvodnú knižnicu založil Leopold Andráši v druhej polovici 18. storočia. Jej interiér pochádza z rokov 1792 – 1795. Fond pozostáva prevažne z vedeckej literatúry 18. a 19. storočia. Prevahu zbierok tvoria maliarske diela, najmä obrazy realistov 19. storočia. Druhú časť zbierok (na prízemí) tvoria dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje, ktoré nemajú rovnocennú hodnotu s umeleckými zbierkami. Park spestrujú nielen jazierka, ale aj menšie záhradné stavby (pavilóny, groty, vodomety). Má vzácne exotické stromyPark pri Kaštieli Betliar a zvyšky prastarého tisového lesa. Koncom 18. storočia začali Andrášiovci budovať prírodný park. Neskôr ho rozširovali a doplňovali ďalšími dendrologickými vzácnosťami. V súčasnosti má park rozlohu 80 ha. Komplex areálu kaštieľa v Betliari bol v roku 1985 vyhlásený vládou Slovenskej republiky za národnú kultúrnu pamiatku ako vzácne kultúrno-historické dedičstvo niekoľkých storočí. V areáli sa nachádza aj Hermesova studňa z polovice 19. storočia.

V kaštieli sa nachádza Múzeum Betliar, ktorého expozícia je zameraná na život a bytovú kultúru uhorskej šľachty v 18. a 19.storočí. Vznikla z pôvodného mobiliáru a umeleckých zbierok viacerých príslušníkov grófskej rodiny Andrássyovcov, ktorí tu v minulosti žili a pôsobili. Po rozsiahlej rekonštrukcii kaštieľa, ktorá bola ukončená v roku 1994, vznikla nová muzeálna expozícia na interiérovej ploche 2308 m. Kaštieľ BetliarSituovaná je v priestoroch prízemia, 1. a 2 . poschodia kaštieľa a tvorí ju takmer 50 obytných miestností, viacero komunikačných (schodisko, predsiene, chodby) a úžitkových priestorov (8 kúpeľní, garderóba, pracovné miestnosti, archív).
Scenár expozície nesúcej názov Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí bol prispôsobený autentickému interiérovému usporiadaniu a pôvodnému tematickému určeniu priestorov bývalými majiteľmi.

Ľupčiansky hrad

Ľupčiansky hrad je hrad na Horehroní, nachádzajúci sa nad obcou Slovenská Ľupča, asi 10 km východne od mesta Banská Bystrica. Je postavený na juhovýchodnom okraji Starohorských vrchov v nadmorskej výške cca 440 m n. m. Prístupný je cestou z obce a je to národná kultúrna pamiatka.Ľupčiansky hrad

Ľupčiansky hrad bol založený v polovici 13. storočia uhorským kráľom Belom IV. Stojí na návrší jedného z posledných výbežkov Nízkych Tatier. Spĺňal funkciu strážneho hradu, ktorý mal pod dohľadom významnú obchodnú stredovekú cestu Via magna, vedúcu pod úpätím hradu. Bol známy návštevami panovníkov, a to zakladajúceho Belu IV., jeho syna Štefana V., Karola Róberta z Anjou, ako aj legendami opradeného Mateja Korvína, po ktorom je pomenovaná aj lipa pri vstupe do nádvoria. Na hrade sa často zdržiaval jeden z najvýznamnejších panovníkov Žigmund Luxemburský, ktorý si tento kraj a poľovačky v ňom veľmi obľúbil. V neskoršom období renesancie a baroka hrad často menil majiteľov. Z nich sa najviac o prestavbu hradu zaslúžili Pavol Rubigall, Gašpar Tribel a František Wesselényi s Máriou Széchyi, ktorí si hrad veľmi obľúbili a na jeho prestavbu investovali nemalé finančné obnosy.

Veľkou zaujímavosťou na hornom hrade je do skalného brala vysekaná studňa s hĺbkou 62 metrov, z ktorej vedie úniková chodba mimo hradieb, na hornom nádvorí sa nachádzajú dva bohato zdobené kamenné portály, v hornom podlaží hradu sa nachádza hradná kaplnka s freskovou výzdobou a sakristia s bohato maľovaným dreveným stropom, na dolnom Ľupčiansky hradnádvorí sa nachádza lipa s odhadovaným vekom vyše 700 rokov, čím patrí medzi najstaršie lipy v strednej Európe. Známa je tiež ako Korvínova lipa, v 15. storočí pod ňou mal rád sedávať vtedajší kráľ Matej Korvín. Obvod lipy, ktorú poznamenal čas a spevňujú ju kovové obruče, je približne 770 centimetrov. Nachádzajú sa tu originály sôch z roku 1725, pochádzajúce z morového stĺpu z námestia v Slovenskej Ľupči.

Hradný areál pozostáva z dvoch častí – horného a dolného hradu. Horný hrad bol vybudovaný v období stredoveku, v prvej polovici 13. storočia ako gotická stavba. Počas nasledujúcich storočí dochádzalo k prestavbám a rozširovaniu horného hradu. Vznikla dvojpodlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, v strede ktorej je malé nádvorie. Dolný hrad bol vybudovaný v období renesancie, v 16. storočí a reprezentuje veľké nádvorie s radom hospodárskych budov. Výstavba dolného hradu bola ukončená vybudovaním Gizelinho domu koncom 19. storočia, a budov hospodársko – spoločenského využitia začiatkom 21. storočia.

V súčasnosti je hrad v majetku Železiarní Podbrezová a.s. Návštevníkom, zaujímajúcim sa o históriu, ponúka prehliadky hradu s odborným výkladom. V súčasnosti sa snúbencom ponúka možnosť v novozreštaurovaných priestoroch Gizelinej sály povedať si svoje áno.

Ľupčiansky hradExkluzívne prostredie hradu je ideálnym miestom pre zviditeľnenie mena vašich podnikateľských aktivít. Široká škála využiteľnosti honosných priestorov je flexibilná pre vaše požiadavky, nielen kapacitnou možnosťou, ale aj svojou variabilnosťou. Personál je tu pre vás, aby vám ponúkol kompletný servis – od jednoduchých neoficiálnych stretnutí, až po spoločenské podujatia, so zabezpečením ozvučenej tribúny na nádvorí hradu, honosného menu pre desiatky zúčastnených a iných špecifických požiadaviek.

Hrad Červený kameň

Hrad Červený kameň  sa nachádza v obci Častá, neďaleko mesta Pezinok. Hrad tu stojí už od 13. storočia a patrí medzi najzachovalejšie historické a kultúrne pamiatky západného Slovenska.

hrad Červený kameň

História hradu

Hrad Červený kameň dala v prvej polovici 13. storočia postaviť česká kráľovná Konštancia Uhorská, vdova po kráľovi Přemyslavovi Otakarovi I. Počas svoje existencie hrad prešiel rukami mnohých vlastníkov, najznámejšími boli – Matúš Čák Trenčiansky, páni zo Svätého Jura a Pezinka, Zápoľskí alebo Turzovci. Turzovci hrad získali spolu s panstvom od kráľovnej Márie Habsburskej, manželky uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského. Najvýznamnejšími vlastníkmi hradu boli dve šľachtické rodiny – Fuggerovci a Pálfiovci. Fuggerovci získali hrad od Turzovcov. Hrad Červený kameň sa pod správou rodiny Fuggerovcov stal významným miestom pre skladovanie tovaru, s ktorým rodina Fuggerovcov obchodovala po Európe. V tom čase bola potrebná prestavba hradu na pevnosť. A tak od 16. storočia bol hrad búraný a na jeho mieste vyrástli obranné bašty s múrmi a jedno obytné krídlo.  V 16. storočí sa stáva vlastníkom hradu barón Mikuláš II. Pálfi, ktorý si zobral za ženu Máriu Magdalénu z rodu Fuggerovcov. Hrad bol opäť prestavaný a zmodernizovaný na rodové sídlo. Ich potomkovia mali panstvo v dŕžave až do roku 1945, kedy posledný vlastník hradu z pálfiovského rodu hrad opustil. Neskôr bol hrad Červený kameň vyhlásený za štátny kultúrny majetok.

nádvorie hradu Červený kameň

Súčasnosť hradu

expozícia dobového bývania na hrade Červený kameňHrad je zrekonštruovaný a v udržiavanom stave. Na hrade je umiestnená pobočka Slovenského národného múzea. Stále expozície hradu sú – dobové zbrane, historický nábytok a dobové bývania šľachtických rodín. Návštevníci môžu vidieť viaceré typy obytných priestorov – spálne, jedálne, salónik i pracovňu. Verejnosti je prístupná aj hradná obrazáreň a podzemné pivnice. Na hrade sa konajú rôzne akcie – šermovačka, sokoliarstvo, svadby a rôzne spoločenské podujatia. Na hrade sa natáčali rozprávky – Princezná Fantagiró a Dračie srdce.

Povesť o hrade Červený kameň

Výstavba hradu Červený kameň je opradená povesťou. Traduje sa, že ešte pred začiatkom stavby sa zišlo 12 mudrcov, ktorí mali rozhodnúť o najlepšom mieste, kde hrad postaviť. Jedenásť mudrcov navrhlo vrch Kukla, ktorý leží naproti vrchu, na ktorom je hrad Červený kameň postavený. Najmladší mudrc však navrhol vrch, na ktorom sa hrad nachádza dnes. Jedenástich mudrcov začal presviedčal, že na vrchu Kukla sa stretávajú duchovia a strašidlá, a stavebný ruch ich iba rozhnevá. Väčšina však napokon rozhodla pre vrch Kukla a tak sa začalo so stavbou. Hneď v prvú noc sa udiali čudesné udalosti. Postavené základy boli prenesené na susedný vrch. Robotníci na druhý deň na vrchu Kukla nenašli zo základov, ktoré postavili deň predtým, nič. Znova sa teda mudrci zišli a dali za pravdu najmladšiemu dvanástemu mudrcovi. Výstavba hrad sa tak presunula na susedný vrchu, kde sa podarilo stavbu hradu úspešne dokončiť.

Hrad Červený kameň je situovaný v prírodnom prostredí a každoročne ho navštívi mnoho turistov.