Mesto Šaľa

Okresné mesto Šaľa sa nachádza v  Nitrianskom kraji. Leží na nížine, na oboch brehoch rieky Váh. K mestu Šaľa patria aj mestská časť Večaosady Hetméň a Kilič. V meste žije v súčasnosti vyše 23 200 obyvateľov. Z hľadiskaŠaľa hospodárstva má v súčasnosti v Šali zastúpenie najmä chemický priemysel, ktorý je zastúpený známou spoločnosťou Duslo Šaľa, a.s.. Podnik je najväčším výrobcom dusíkatých hnojív na Slovensku. Ďalším výrobným programom je výroba gumárenských chemikálii, produkty horčíkovej chémie, disperzie a lepidla Duvilax, polypropylénové vlákna, priemyselné trhaviny, ekologickú pohonnú látku AdBlue, prostriedky na ochranu rastlín a špeciálne výrobky organickej a anorganickej chémie. V meste má tiež zastúpenie textilný, a stavebný priemysel.

V meste pôsobí viacero materských škôl, základných škôl, jedna aj s vyučovacím jazykom maďarským, základná umelecká škola a niekoľko stredných škôl.

V Šali sa nachádzajú aj mnohé kultúrno-spoločenské inštitúcie, ako napríklad: Knižnica Jána Johanidesa, Amfiteáter, divadelné súboryMaterinky, Divadlo ŠOK, Divadlo ASI, Maňuškové divadielko a iné.

Na území mesta sa nachádza množstvo kultúrno-historiDom ľudového bývaniackých pamiatok a pamätihodností. Medzi najvýznamnejšie patria Renesančný kaštiel, Kostol sv. Margity Antioch, Kaplnka Svätej rodiny,  Kaplnka svätého Jozefa, Kaplnka Bakošova muka,  Neskorobarokový kostol, Budova farského úradu, Budova gymnázia Juraja Fándlyho, Jaskyňa Lurdskej Panny Márie, Dom ľudového bývania.

Kostol sv. Margity Antioch je klasicistickou stavbou postavenou v rokoch 1828 – 1837 na mieste staršieho kostola, ktorý bol vybudovaný najneskôr v 16. stor. Staviteľom dnešného kostola bol Juraj Schwartz, stavba je jednoloďová s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutou kupolou. Na severnej strane je pristavaná sakristia, loď je zaklenutá pruskou klenbou s medziklenbovými pásmi, ktoré dosahujú na vtiahnuté pilastre s rímsovými hlavicami. Priečelie so vstupným portálom má štyri oblé stĺpy, na ktorých spočíva tympanon.

Neskorobarokový kostol vo Veči je klasiNeskorobarokový kostol vo Večicisticky upravený barokový rímsko-katolícky kostol, ktorý sa spomína už v štrnástom storočí. Obnovený bol v roku1725 a v roku 1805 bol rozšírený o presbytérium. V jeho blízkosti je pseudogotická kaplnka, ktorá pochádza z 19. storočia.

Roľnícky dom bol postavený v roku 1730. Dnes je chránenou kultúrnou pamiatkou. Pôvodne boli domy zhotovované z pletenice. Steny mali konštrukciu z drevených stĺpov, ktoré boli vypletené vŕbovým prútím. Pletivo sa obojstranne omazalo hlinou, ktorá sa miešala s plevami. Strecha bola z tŕstia.

Cez mesto preteká rieka Váh, ktorú tu križujú významné cestné a železničné komunikácie.
Milovníci prírody si prídu na svoje prechádzkami naprieč chránených areálovprírodných pamiatok, ktoré sa nachádzajú v blízkom okolí mesta, napr. Park v Močenku, Bábske jazero, Bystré jazierko, Čierne jazierko, Jahodnianske jazierko, Trnovské mŕtve rameno a Vlčanské mŕtve rameno.

Divadlo Jonáša Záborského

Oficiálne bolo Slovenské divadlo v Prešove otvorené 30. januára 1944 v zrenovovanom Mestskom divadle (Historická budova Divadla Jonáša Záborského) slávnostnou premiérou hry Ferka Urbánka Škriatok.

I keď divadlo začínalo ako činoherné, zakrátko sa na programoch začali objavovať tituly hudobných diel, čo viedlo v roku 1948 k vzniku novej samostatnej umelecko-interpretačnej zložky – súboru spevohry. Prvá spevoherná premiéra, Poľská krv Oskara Nedbala, sa konala 13. októbra 1948. Dramaturgia spevohry systematicky siahala nielen po tvorbe klasických velikánov operety, ale sledovala všetky nové trendy. Od 60-tych rokov priniesla muzikály a ponúkla aj niekoľko pokusov slovenskej pôvodnej tvorby.

Divadlo Jonáša Záborského
Od 70-tych rokov jednou z dôležitých charakteristík smerovania činohry bolo priam pravidelné uvádzanie nových slovenských titulov. Aj preto sa od roku 1989 stalo Divadlo Jonáša Záborského miestom, kde sa uskutočnilo niekoľko ročníkov Festivalu inscenácií pôvodných slovenských hier.

V 70-tych rokoch sa objavili i prvé pokusy o štúdiovú tvorbu, ktorou sa oba súbory snažili etablovať aj na pôde netradičných divadelných priestorov, titulov a koncepcií. Svojím spôsobom bol pokračovaním týchto ambícií a zároveň i hľadaním nových ciest (po presťahovaní sa súborov do novej budovy Divadla Jonáša Záborského) v 90-tych rokoch unikátny divadelný experimentálny projekt režiséra Petra Scherhaufera: Kemu ce treba, Kde leží naša bieda a Bocatius 98 – Open air environment.Divadlo Jonáša Záborského

Dňa 14. septembra 1990 bola otvorená nová budova Divadla Jonáša Záborského, prvá špecializovaná budova divadla na Slovensku v histórii Československa s očakávaním, že Historická budova DJZ poslúži po rekonštrukcii divadlu aj prvému slovenskému divadelnému múzeu.

Divadlo Jonáša Záborského v Prešove je jediné slovenské profesionálne divadlo v Prešovskom kraji – najväčšom kraji na Slovensku. Nachádza sa v južnej časti centra na Námestí legionárov 6 v meste Prešov – tretie najväčšie mesto na Slovensku. Divadlo Jonáša Záborského je zároveň aj najvýchodnejšie umiestnené divadlo v Slovenskej republike.

Nová budova Divadla Jonáša ZáborskéhoNovostavba divadla je riešená ako dvojscénová (budova v budove) – Veľká scéna (Hlavná divadelná sála) a Malá scéna (Experimentálna sála – štúdio). Panoramatické (cinerámové) divadlo – hlboko zakrivené, širokouhlé – takto je realizovaná Veľká scéna s kapacitou hľadiska 651 miest. Veľká scéna Divadla Jonáša Záborského má najväčší proscéniový otvor – široký 32 metrovvysoký 10 metrovmodernú javiskovú technológiu. Hľadisko Veľkej scény je riešené ako amfiteáter s vynikajúcou viditeľnosťou a pohodlím, ktoré má aj Malá scéna.

Važecká jaskyňa, nálezisko kostí jaskynného medveďa

Važecká jaskyňa je situovaná v severnej časti Nízkych Tatier,  medzi Liptovským Mikulášom a Popradom, vo Važeckom krase na  západnom okraji obce Važec, v doline Bieleho Váhu v priestore nazývanom Pod vŕškami.

Kvaple vo Važeckej jaskyniJaskyňa bola objavená rodákom z Važca Ondrejom Husákom, v roku 1922. Provizórne ju sprístupnili už v roku 1928 a od roku 1934 už bola sprístupnená pre verejnosť. V roku 1954 sa v jaskyni uskutočnila rekonštrukcia prehliadkového chodníka a inštalácii elektrického osvetlenia.  Važecká jaskyňa bola v roku 1972 vyhlásená za chránený prírodný výtvor.

Z celkovej dĺžky 530 m je verejnosti sprístupnených 235 m. Svojou prístupnou časťou patrí medzi najkratšie slovenské jaskyne, o to však bohatou kvaplovou dekoráciou.  Prehliadka jaskyne trvá približne 25 minút. Jej prevádzka nie je celoročná, počas decembra a januára je  Važecká jaskyňa pre turistov zatvorená. Cesta po Važeckú jaskyňu z Liptovského Mikuláša smer Poprad predstavuje 30km a z Popradu cez Svit smer Žilina je to 25 km.

Teplota v jaskyni 6,5 °C až 7,1°C.

Útroby jaskyne dekoruje snehobiela sintrová výzdoba v podobe stalaktitov a stalagmitov ako i malé jazierka. Značná časť jaskyne je vyplnená jemnými sedimentmi naplavenými bývalými, najmä povodňovými vodami Bieleho Váhu, údajne aj vodami z ponorného toku z poloslepej doliny v Priepadlách.

Významné nálezisko kostí jaskynných medveďov

Važecká jaskyňa - expozícia jaskynných medveďov

V jaskyni je významné paleontologické nálezisko kostí jaskynných medveďov, ktoré celoročne obývali jaskyne, kde tiež odchovávali mláďatá. Od roku 2006 je súčasťou exkurzie je pre návštevníkov prezentovaná i stála expozícia medveďa jaskynného – Ursus spelaeus, jedného z vyhynutých šeliem, ktorý obýval európsky kontinent. Súčasťou expozície sú okrem rekonštrukcia kostry aj unikátna socha medveďa, umiestnené v interiéri jaskyne. Vo vonkajšom areáli jaskyne ju dopĺňajú 2 náučné panely, ktoré poskytujú všeobecné informácie o veľkosti a hmotnosti tela, pôvode a rozšírení, biotope, rozmnožovaní, veku, potrave a príčinách vyhynutia druhu i konkrétne údaje týkajúce sa lokálnych nálezov z Važeckej jaskyne.

Važecká jaskyňa poskytuje nevídané krásy v podobe kvaplov rôznych veľkostí. Návšteva sa odporúča ako poznávacia a náučná exkurzia pre žiakov, ktorých rozhodne zaujme expozícia medveďa jaskynného. Rozhodne pri pobyte v Nízkych Tatrách nevynechajte Važeckú jaskyňu!

Hrad Slanec

Vo východnom regióne Slovenska sa vyskytujú viaceré hradné zrúcaniny. Jednou takou je i hrad Slanec. Turisti hrad nájdu na úbočí Slanských hôr, neďaleko obce Slanec. Z objektu sa zachovala trojpodlažná veža a niekoľko múrov.

Hrad Slanec

S budovaním hradu Slanec sa začalo počas 13. storočia a za jeho stavbou mal údajne stáť potomok Abovcov. Koncom 13. storočia bol jeho majiteľom krajinský palatín Finta, ktorý sa dostal do sporov s kráľom Ladislavom IV. Kumánskym. Výsledkom bolo víťazstvo kráľa a následne privlastnenie si hradu. Hrad spravovala dve storočia rodina Drugethovcov, neskôr rodina Ladislava Losonczyho. V prvej polovici 15 storočia hrad i obec boli vypálené a do konca 15. storočia sa podarilo hrad obnoviť.  Na začiatku 17. storočia hradný objekt patril do majetku rodiny Forgáchovcov, počas ich spravovania bolo k hradu vybudované i opevnenie, ktoré muselo počas histórie odolávať početným útokom. Medzi najťažšie boje patrili protihabsburské povstania, ktoré neobišli ani hrad Slanec. Už začiatkom 17. storočia sa hradu zmocnili hajdúsi Štefana Bocskaya, nasledovalo obsadenie povstalcami Gabriela Bethlena ako i Juraja I. Rákócziho. V roku 1678 sa na hrade usadilo vojsko Thökölyho, no po ročnom užívaní ho vydobyli cisárske vojska. Povstalci však stihli hrad podpáliť a tým ho de facto zdevastovali.

Hrad Slanec

Až v 19. storočí Jozef Forgách zariadil čiastočnú obnovu a to iba hradnú vežu, ktorá sa stala miestom rodového múzea Forgáchovcov. To fungovalo až do roku 1916, kedy zomiera posledný z rodu Štefan Forgách. Hrad SlanecOd tých čias sa hradná veža nevyužívala a navyše počas 2. svetovej vojny boli pamiatky a cennosti uložené vo veži buď rozkradnuté, alebo zničené.

Aktuálne je z kedysi historického hradu, už iba zrúcanina, z ktorej dominuje spomínaná veža – Nebojsa. Pri veži sa tiahne múr znázorňujúci bývalý gotický palác. Z paláca sa zachovali okno kaplnky a malebné nosníky klenby. Turistom po dosiahnutí turistického cieľa majú výhľad do okolia na – Marockú Hoľu, Veľký a Malý Milič. Lokalita – Slanské vrchy ponúka široké možnosti turistiky. Najzaujímavejšou je Slanský priesmyk pôvodom starobylá obchodná cesta. Našli sa tu poklady rímskych cisárskych mincí. Slanský priesmyk s najväčšou pravdepodobnosťou patril do siete ciest, cez ktoré prechádzali rímske vojská. Ďalším pútavým miestom v blízkosti je i známe maďarské jazero Izra.

Ubytovanie Donovaly

Obec Donovaly sa postupne mení na turistické stredisko zimných a letných športov. Nachádza sa tu 11km lyžiarskych zjazdových tratí, 25 km bežeckých tratí, sedačkové lanovky, lyžiarske vleky a sú tu široké možnosti horskej a rekreačnej turistiky. Nachádza sa tu množstvo apartmánov, hotelov a penziónov na ubytovanie a my vám ponúkame pár z nich, ktoré vás istotne zaujmú a nesklamú.

Penzión ZorničkaPenzión Zornička vám ponúka svoje priestory pre dovolenku, oddych šport, relax, oslavy, ale aj vašu prácu. Penzión s ubytovacou kapacitou 47 lôžok riešených spôsobom samostatných izieb, štandardne vybavených sprchou, sanitou a TV/Sat, s telefónom, rádiom, vám poskytne všetko, čo je potrebné na dobrú dovolenku. Zároveň Vám ponúka 15 lôžok pre turistické ubytovanie. Penzión je výhodne polohovaný hlavne v zimnej sezóne cca 40 m od sedačkovej lanovky a cca 200 m od lyžiarskych vlekov. V budove je k dispozícii konferenčná sála s bezdrôtovým ozvučením, premietacou technikou, multimediálnym videoprojektorom a internetom pre cca 80 ľudí. Veríme, že Penzión Zornička sa vám stane príjemným miestom pre vaše vzájomné stretnutia s priateľmi a spolupracovníkmi ako i pre váš osobný oddych a relax.

Penzión EnciánPenzión Encián na Donovaloch je usadený do malebnej krajiny v rozľahlom horskom sedle Národného parku Nízke Tatry vzdialený 26km od Banskej Bystrice a 28 km od Ružomberka. Penzión ENCIÁN ponúka komfortné a pohodlné ubytovanie v dvojlôžkových, trojlôžkových a štvorlôžkových izbách s prekrásnym výhľadom na okolité hory Donovál. Izby sú vybavené televízorom, WIFI, chladničkou, neodmysliteľnou súčasťou izieb je kúpeľňa so sprchovacím kútom a toaleta. V penzióne Encián máte k dispozícii aj posedenie v zimnej záhrade alebo loby bare s krbom, reštauráciu s kapacitou 50 miest. V zimnom období vďaka dvom sedačkovým lanovkám, štrnástim vlekom, snowboard parku, carwingovej dráhe je mäkkou zábavy a oddychu. V letnej sezóne sa Donovaly stávajú centrom cyklo a pešej turistiky, paraglidingu a z tohto dôvodu sa tu stretáva počas celého leta ale aj jari a jesene množstvo priaznivcov a vyznávačov týchto športov.

Pnezión LimbaPenzión Limba je situovaný v rekreačnej oblasti Donovaly – Mišúty, v nádhernej oblasti Národného parku Nízke Tatry a Veľkej Fatry. Penzión pozostáva z troch budov, ktoré sú prepojené spojovacou chodbou. Počet dvojhviezdičkových izieb je 21, nadštandartných izieb je 8 a z toho jedna rodinná izba. Nachádza sa tu množstvo atrakcií pri ktorých môžete stráviť svôj voľný čas a to: bowling, biliard , bazén, fínska sauna, eukalyptová parná sauna, fitness, bobová dráha, lanový park a lezecká stena . Tento penzión istotne uspokojí aj náročnejších zákazníkov.

Hrad Slovenská Ľupča

Hrad Slovenská Ľupča sa rozprestiera na Pohroní a je historickou pamiatkou obce Slovenská Ľupča. Existencia hradu sa začína písať v polovici 13. storočia, kedy bol hrad označovaný ako Liptza.

hrad Slovenská Ľubča

História hradu

Miesto sa využívalo i ako poľovnícke sídlo kráľovskou rodinou. V 13. storočí hrad s mestom zažili vpád Tatárov. Vlastníkmi hradu boli napríklad panovník Ondreja III., rodina Arpádovcov,  Matúš Čák, rytier Donč. Po smrti kráľa Žigmunda Luxemburského sa novým správcom stal vojvoda Albrecht. Po jeho skorej smrti začína mocenský boj o vládu v Uhorsku. V tomto období sa stáva kastelánom Hradu Ľupča komes Gregor z Korbavy. V 15. storočí postihlo mesto zemetrasenie a devastačným následkom sa nevyhol ani hrad. Vďaka Gregorovi z Korbavy hrad opravili a rozšírili. Koncom daného storočia bola vlastníkom rodina Dóczyovcov, ktorá nerešpektovala okolitých susedov – bránila v budovaní ciest, svojvoľne vyberala mýto, a preto na príkaz kráľovnej Márie hrad obsadili a rodine ho odobrali. Neskôr ho spravoval Pavol Rubigall, následne poľský šľachtic Gašpar Tribel. Hrad bol miestom, ktoré sa snažili dobiť napríklad na začiatku 17. storočia naň zaútočili povstalci Jána Bocskaya, avšak bezvýsledne. Počas Tőkőlyho povstania sa hrad na isté obdobie podarilo získať Imrichovi Tőkőlymu. V roku 1707 sa hrad podarilo opäť získať do vlastníctva kráľa.

hrad Slovenská Ľubča

Hrad bol nepretržite využívaný, vďaka čomu je pomerne zachovaný. V 90. rokoch 20. storočia hrad pripadol do správy Krajského pamiatkového ústavu Banská Bystrica. A v roku 2002 ho preberá vlastník Železiarne Podbrezová a.s.

Zaujímavosti hradu

hrad Slovenská ĽubčaNajmladšej časti hradu – Gizelinho domu, ktorý sa využíva na reprezentačné a kultúrno-spoločenské podujatia, napríklad na civilné sobáše. Na hornom nádvorí sú dva kamenné portály, jeden dal postaviť Gašpar Tribel a lemuje vstupnú bránu a druhý bol vybudovaný v 16. storočí Pavlom Rubigallom. V hornej časti sa nachádza hradná kaplnka s freskovou výzdobou a s bohato maľovaným dreveným stropom. Zaujímavým miestom je i hradná zvonica, kde sa nachádza kópia zvonu zo 17. storočia. Okrem zvonice sa v areály nachádza i 62 metrov hlboká hradná studňa, ktorá je vysekaná do skalného brala. Prírodný unikát je vyše 700 ročná lipa prezývaná Korvínova lipa, podľa povesti pod ňou rád sedával kráľ Matej Korvín.

Stála expozícia keramiky

Návštevníci hradu môžu obdivovať expozíciu keramiky, ktorá zahŕňa keramické nálezy objavené pri archeologických výskumoch uskutočňované na hrade. Okrem toho súčasťou expozície sú aj regionálna keramika. Expozícia je umiestnená na dolnom nádvorí, presnejšie v priestoroch bývalých koniarní.

Hrad Slovenská Ľupča patrí medzi historické krásy Slovenska. Hrad je opradený bohatou históriou a vďaka zachovalému stavu má návštevníkom čo ponúknuť . Hrad spolu s okolím vytvárajú isté čaro.

Piešťany ubytovanie

Vitajte v kúpeľnom meste Piešťany – mesta slnka, vody a zdravia! Mestom sa vinie modrá stuha najdlhšej slovenskej rieky Váh rozlievajúca sa do priehradného jazera Sĺňava. Mesto má príjemnú klímu s množstvom slnečných dní. Dobrá dopravná dostupnosť, bohaté tradície kúpeľníctva a cestovného ruchu s ideálnymi možnosťami rekreácie a kúpeľnej liečby robia z Piešťan vyhľadávané kúpeľné mesto. My sme sa zamerali na tých náročnejších – ukážeme vám ponuku luxusných hotelov v meste Piešťany ktoré zaručene splnia vaše očakávania.


Grand Hotel Sergijo ****
 luxusný business a wellnes hotel sa nachádza v prekrásnom pokojnom prostredí v parkovej zóne pri jazere Sĺňava, ale zároveň neďaleko od rušného centra mesta Piešťany a kúpeľov. Hotel ponúka luxusné ubytovanie v 25 izbách a apartmánoch v talianskom štýle, s balkónom a výhľadom na jazero. Ponúka zaujímavé wellnes pobyty, beauty pobyty, ako i pobyty pre seniorov. Hotel sa orientuje aj na organizovanie firemných akcií a školení, kde sú k dispozícii 2 rokovacie salóniky s technikou a projektormi. Ponúka aj párty a komplexný business servis.

Hotel Balnea Palace ****  je situovaný v severnej časti Kúpeľného ostrova v Piešťanoch. Hotel je prepojený s Hotelom Balnea Grand a s Balnea Splendid. Tie uzatvárajú rozsiahly komplex tohto balneocentra. Liečebný dom sa nachádza v zeleni parku a neďaleko od hotela sa nachádza známy Golf Club. Hotel Balnea Palace je prepojený s balneorehabilitáciou a preto ponúka tie najlepšie podmienky pre relax, oddych a zregenerovanie. Hotel Palace je zaujímavý aj po architektonickej stránke.

Hotel Magnólia **** leží v centre kúpeľného mesta Piešťany. Jeho celková kapacita je 250 lôžok, izby sú komfortne vybavené a rekonštruované. Súčasťou hotela je aj presklenný bazén a sauna. Hlavnými výhodami hotela Magnólia je jeho okolie, blízkosť termálnych kúpalisk, flexibilné priestory na školenie a vybavenie pre pobyty s deťmi. Je zvlášť vhodný pre relaxačné pobyty a firemné akcie.

Veríme, že sa vám tu bude páčiť !