Divadlo Astorka

Divadlo Korzo ’90 bolo založené 1. apríla 1991 a v septembri toho istého roku začalo svoju prvú divadelnú sezónu – sezónuDivadlo Astorka 1991/1992. V roku 1993 divadlo zmenilo svoj názov na Divadlo Astorka Korzo ’90, podľa názvu bývalej kaviarne Astória, ktorá sa nachádzala v budove sídla divadla na Suchom mýte 17. V súčasnosti je táto budova v rekonštrukcii a divadlo pôsobí v priestoroch bývalého kina Pohraničník v budove Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na Námestí SNP 33 v Bratislave.

Divadlo Astorka Korzo ’90 sa hlási k tradícii Divadla Na korze, ktoré bolo počas normalizačného procesu v 70. rokoch administratívne zrušené. Divadlo Na korze preslávil predovšetkým novátorsky prístup v oblasti réžie a dramaturgie a uvádzanie malých javiskových foriem, ktoré v tej dobe v tradícii slovenského divadla absentovali.

V súčasnosti divadlo uvádza diváckSála v Divadle Astorkay atraktívny repertoár, založený na herectve osobností súboru. Členmi hereckého súboru sú také mená ako Boris Farkaš, Miroslav Noga, Zita Furková, Marta Sládečková, Anna Šišková, Szidi Tobias, Matej Landl a Vlado Černý. Ako interný režisér pôsobí v divadle Juraj Nvota. Svojho času tu pôsobil i scénograf Aleš Votava, ktorého scénické kreácie boli neraz ocenené cenou DOSKY za najlepšiu scénografiu.

Predstavenia pripravované kolektívom tvorcov sú každoročne mimoriadnou udalosťou na slovenskej divadelnej scéne a sú s úspechom uvádzané na slovenských, českých a zahraničných medzinárodných festivaloch.

Jednotliví členovia hereckého súboru sú nositeľmi významných divadelných ocenení a samotné inscenácie Divadla Astorka Korzo´90 získali dvakrát po sebe prestížnu Cenu za najlepšiu inscenáciu sezóny.

Bratislava je hlavné, najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mesto Slovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 465 327 obyvateľovBratislava

Bratislava patrí k najmladším hlavným mestám Európy a pritom k mestám s bohatou históriou siahajúcou k dobám spred dvetisíc rokov. Poloha mesta v samotnom srdci Európy na brehu rieky Dunaj predurčila Bratislavu, aby sa stala križovatkou a cieľom obchodných ciest, strediskom mnohých kultúr.

Bratislava má porovnateľný počet mestských kultúrnych, športových a rekreačných inštitúcií ako väčšina vyspelých európskych miest. V hlavnom meste Slovenska mestská radnica prevádzkuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Správu telovýchovných a rekreačných zariadení, Mestské múzeum, Galériu mesta Bratislavy, Mestskú knižnicu. Pre deti je najobľúbenejším miestom Zoologická záhrada, ktorá sa nachádza v Mlynskej doline, v mestskej časti Karlova Ves.

Z Bratislavy môžete podnikať jednodňové výlety do okolia, ktoré sa pýši krásnou prírodou, bohatou históriou a zaujímavými kultúrnymi pamiatkami. Spoznávajte Záhorie, Malé Karpaty alebo Podunajsko a zažite krásy Bratislavského kraja.

Zbojnícka chata

Zbojnícka chata sa nachádza vo Veľkej Studenej doline vo Vysokých Tatrách. Popri celoročnej prevádzke chata ponúka bohaté možnosti pre ľahkú i náročnú turistiku, horolezectvo aj skialpinizmus. Prístupná je nielen z Hrebienka, ale aj z viacerých susedných dolín – cez Téryho chatu alebo Sliezsky Dom resp. z Lysej Poľany.Vodopády Studeného potoka

Ak sa z Hrebienka vyberiete po červenej značke, zostúpite lesom a ďalšími serpentínami k rázcestiu pri Vodopádoch Studeného potoka a budete pokračovať ďalej chodníkom nad vodopádmi, dostanete sa k ďalšiemu rázcestiu na Starolesnianskej poľane. Od poľany vedie široká cesta, z ktorej hneď vedie užšia lesná cesta. Ďalej vedie cesta po modrej značke mierne hore až na koniec lesného pásma. Odtiaľ je pekný výhľad do Veľkej Studenej doliny, vpravo na masív Prostredného hrotu a vľavo na zrázy a žľaby Slavkovského štítu. Ďalej chodník pokračuje Veľkou Studenou dolinou, v kosodrevinovom poraste, mierne stúpa do strednej časti doliny k obrovskému balvanu, nazývanému Ohnisko. Hneď za ním je most ponad Veľký Studený potok.  Ak budete pokračovať ďalej po skalách strmo hore do miesta nazývaného brána, odtiaľ vľavo po skalách prejdete potok a dosť strmo vystúpite skalným chodníkom na koniec juhovýchodného výbežku Zbojníckeho chrbta a cezeň nad Vareškove pleso. Chodník sa skrúca vpravo a miernym traverzom prídete na Zbojnícku chatu. Zbojnícka chata

Zbojnícka chata je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou v závere Veľkej Studenej doliny v Tatrách.

Chata bola postavená v roku 1924 na mieste staršieho objektu a zrekonštruovaná v 80. rokoch, opakovane v roku 1998 po požiari. V súčasnosti poskytuje ubytovanie pre 16 osôb v spoločnej nocľahárni, vhodnej i na dlhšie pobyty. K dispozícii je kuchynka s plynovým varičom, úžitková voda a sušiareň, WC je mimo chaty. Zariadenie ponúka i stravu, pripravovanú priamo na chate. Pre návštevníkov je prístupná terasa s výhľadom do doliny, v zime a nevhodnom počasí poteší posedenie pri krbe. Spoločná nocľaháreň je priestranná a umožňuje pohodlné ubytovanie aj pre dlhšie pobyty. Mimo chaty je zabezpečené nočné osvetlenie. Zbojnícka chata poskytuje návštevníkom kvalitnú stravu i ubytovanie tak, aby si mohli naplno vychutnať pobyt v horskom prostredí.

Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s alpským charakterom. Sú geomorfologickou časťou Východných Tatier západne od Kopského sedla, ktoré ich oddeľuje od Belianskych Tatier. Na juhu hraničia s Podtatranskou kotlinou. Majú rozlohu 341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku).

Vysoké Tatry  patria do Tatranského nVysoké Tatryárodného parku (TANAP). Park bol vyhlásený v r. 1948. Rozloha TANAPU je 73 300 ha a plocha ochranného pásma ďalších 39 800 ha. V Poľsku je to Tatrzański Park Narodowy s plochou 212 km². Účel vyhlásenia parku bola ochrana jedinečnej flóry a fauny a výrazného vysokohorského profilu a glaciálneho reliéfu. Ten sa vyznačuje predovšetkým strmými štítmi a hrebeňmi, kary, morénami a pod. Ochrana tu zahŕňa aj početné krasové javy (vo vápencovej zložke podložia Tatier) ako napr. jamy, priepasti, škrapy či jaskyne. Vo februári 1993 bol TANAP vyhlásený ako biosférická rezervácia v programu UNESCO.

Múzeum ľudovej architektúry

Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch bolo otvorené ako prvé múzeum ľudovej architektúry na Slovensku. Nachádza sa v ňom 24 obytných, sakrálnych, hospodárskych a technických stavebných objektov, ktoréMúzeum ľudovej architektúry reprezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo slovenského a rusínskeho etnika, žijúceho v regiónoch horného Šariša a severného Zemplína. Väčšina objektov pochádza z 19. a prvej polovice 20. storočia a typologicky patrí k dreveným stavbám karpatského typu. Sú tu zastúpené štyri druhy staviebobytné zrubové domy – ich najrozšírenejšie varianty, rôzne hospodárske stavby, technické stavby, sakrálne stavby.

Najstaršie i najvzácnejšiedrevené zrubové chrámy východného obradu z 18. storočia prenesené z obcí Zboj a Mikulášová. Po komplexnej obnove skanzenu v roku 2009 pribudli ešte tri významné objektyroľnícke domy z Bardejova a Richvaldu a zvonica z Janoviec, ktorá bola postavená ešte v roku 1700.

Objekty sú zariadené nábytkom a náradím zodpovedajúcim obdobiu vzniku stavieb. Mimo skanzenu je umiestnený drevený Izba v Múzeu ľudovej architektúrykostolík z Mikulášovej, postavený v roku 1730, do Bardejovských Kúpeľov prevezený v roku 1931 a v súčasnosti je v správe Šarišského múzea. Najcennejšie exponáty unikátne vŕtne zariadenie na výrobu drevených vodovodných rúr na vodný pohon, 18. storočie a technické zariadenie na domácku výrobu súkna – valcha z Livova, 1888 a časť 1948.

Múzeum ľudovej architektúry je organizačne začlenený do Šarišského múzea v Bardejove. Šarišské múzeum  súčasnosti dokumentuje historické, prírodné a spoločenské pomery regiónu Horného Šariša. Celoslovenskú pôsobnosť má v oblasti dokumentácie ikonopisnej tvorby východného obradu. Spravuje vyše 700 000 zbierkových predmetov z najrozličnejších oblastí múzejnej práce. Pre túto svoju rozsiahlu činnosť múzeum postupne získalo okrem historickej radnice aj dalšie objekty: na Radničnom námestí, Rhodyho ulici, vilu Rákoci aj s pozemkom v Bardejovských Kúpeľoch, dve bašty ako depozitárne budovy. Dnes spravuje 34 budov (spolu s objektami v skanzene). Šarišské múzeum počas svojej doterajšej dlhoročnej existencie hlboko zasiahlo do rozvoja slovenského múzejníctva a stalo sa integrálnou súčasťou kultúrneho života Bardejova i jeho regiónu. Ako múzeum s cennými exponátmi historickými, národopisnými, prírodovednými a umeleckými patrí medzi tie slovenské múzeá, ktoré radi vyhľadávajú naši i zahraniční návštevníci. Svedčia o tom aj výsledky návštevnosti expozícií múzea. Ročne ich navštívi v priemere okolo 60 000 domácich a zahraničných obdivovateľov.

Bardejov býva označovaný ako najgotickejšie mesto na Slovensku. Prvé písomné zmienky o ňom pochádzajú z 13. storočia, ale svoj zlatý vek zažilo v 15. storočí. Dominantou mesta je historické námestie so 46. meštianskymi domami, ktoré si aj dnes zachovali stredoveký charakter. V strede námestia stojí renesančná mestská radnica z roku 1511. Európskym unikátom je rímsko-katolícka gotická Bazilika minor sv. Egídia, v ktorej sa nachádza 11 pôvodných gotických krídlových oltárov.

Bardejov

V blízkosti mestského centra stojí dnes už urbanistická kuriozita východného Slovenska – jediný čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, ktoré boli budované plánovito a podľa talmudistických predpisov. Mestské opevnenie je najzachovalejším obranným systémom na Slovensku, okrem hradieb sa zachovala brána a desať bášt. Mestská pamiatková rezervácia Bardejova je spolu s unikátnym židovským suburbiom od roku 2000 zapísaná medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO.

Ľupčiansky hrad

Ľupčiansky hrad je hrad na Horehroní, nachádzajúci sa nad obcou Slovenská Ľupča, asi 10 km východne od mesta Banská Bystrica. Je postavený na juhovýchodnom okraji Starohorských vrchov v nadmorskej výške cca 440 m n. m. Prístupný je cestou z obce a je to národná kultúrna pamiatka.Ľupčiansky hrad

Ľupčiansky hrad bol založený v polovici 13. storočia uhorským kráľom Belom IV. Stojí na návrší jedného z posledných výbežkov Nízkych Tatier. Spĺňal funkciu strážneho hradu, ktorý mal pod dohľadom významnú obchodnú stredovekú cestu Via magna, vedúcu pod úpätím hradu. Bol známy návštevami panovníkov, a to zakladajúceho Belu IV., jeho syna Štefana V., Karola Róberta z Anjou, ako aj legendami opradeného Mateja Korvína, po ktorom je pomenovaná aj lipa pri vstupe do nádvoria. Na hrade sa často zdržiaval jeden z najvýznamnejších panovníkov Žigmund Luxemburský, ktorý si tento kraj a poľovačky v ňom veľmi obľúbil. V neskoršom období renesancie a baroka hrad často menil majiteľov. Z nich sa najviac o prestavbu hradu zaslúžili Pavol Rubigall, Gašpar Tribel a František Wesselényi s Máriou Széchyi, ktorí si hrad veľmi obľúbili a na jeho prestavbu investovali nemalé finančné obnosy.

Veľkou zaujímavosťou na hornom hrade je do skalného brala vysekaná studňa s hĺbkou 62 metrov, z ktorej vedie úniková chodba mimo hradieb, na hornom nádvorí sa nachádzajú dva bohato zdobené kamenné portály, v hornom podlaží hradu sa nachádza hradná kaplnka s freskovou výzdobou a sakristia s bohato maľovaným dreveným stropom, na dolnom Ľupčiansky hradnádvorí sa nachádza lipa s odhadovaným vekom vyše 700 rokov, čím patrí medzi najstaršie lipy v strednej Európe. Známa je tiež ako Korvínova lipa, v 15. storočí pod ňou mal rád sedávať vtedajší kráľ Matej Korvín. Obvod lipy, ktorú poznamenal čas a spevňujú ju kovové obruče, je približne 770 centimetrov. Nachádzajú sa tu originály sôch z roku 1725, pochádzajúce z morového stĺpu z námestia v Slovenskej Ľupči.

Hradný areál pozostáva z dvoch častí – horného a dolného hradu. Horný hrad bol vybudovaný v období stredoveku, v prvej polovici 13. storočia ako gotická stavba. Počas nasledujúcich storočí dochádzalo k prestavbám a rozširovaniu horného hradu. Vznikla dvojpodlažná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, v strede ktorej je malé nádvorie. Dolný hrad bol vybudovaný v období renesancie, v 16. storočí a reprezentuje veľké nádvorie s radom hospodárskych budov. Výstavba dolného hradu bola ukončená vybudovaním Gizelinho domu koncom 19. storočia, a budov hospodársko – spoločenského využitia začiatkom 21. storočia.

V súčasnosti je hrad v majetku Železiarní Podbrezová a.s. Návštevníkom, zaujímajúcim sa o históriu, ponúka prehliadky hradu s odborným výkladom. V súčasnosti sa snúbencom ponúka možnosť v novozreštaurovaných priestoroch Gizelinej sály povedať si svoje áno.

Ľupčiansky hradExkluzívne prostredie hradu je ideálnym miestom pre zviditeľnenie mena vašich podnikateľských aktivít. Široká škála využiteľnosti honosných priestorov je flexibilná pre vaše požiadavky, nielen kapacitnou možnosťou, ale aj svojou variabilnosťou. Personál je tu pre vás, aby vám ponúkol kompletný servis – od jednoduchých neoficiálnych stretnutí, až po spoločenské podujatia, so zabezpečením ozvučenej tribúny na nádvorí hradu, honosného menu pre desiatky zúčastnených a iných špecifických požiadaviek.

Šarišský hrad

Šarišský hrad (iné názvy – 1245 castrum Sarus, 1312 castrum de Saarus) patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na Šarišský hradSlovensku. Jeho celková zastavaná plocha prevyšuje 4,5 hektára. Je postavený na Šarišskom vrchu – kužeľovitom andezitovom 570 m vysokom kopci nad mestečkom Veľký Šariš. Poloha kopca v údolí rieky Torysy je predurčená na trvalé osídlenie.

Šarišský hrad sa prvýkrát spomína pod menom Sarus v roku 1245. V tom čase už mal za sebou dlhý vývoj. Doklady o osídlení hradného kopca sú už z paleolitu. Hrad postavili na ochranu dôležitej obchodnej, tzv. Toryskej cesty. Už od začiatku svojho jestvovnia bol kráľovským hradom. Bol sídlom kráľov v čase, keď sa zdržiavali v Šariši (Belo IV., Štefan, Ladislav IV.). Nový kamenný hrad, najmä   jeho mohutnú hranolovú vežu, ktorej múry dosahujú až 440 cm, postavili po vpáde Tatárov. Vtedy Belo IV. nariadil z dôvodu zvýšenia obranyschopnosti krajiny stavať kamenné hrady po celom kráľovstve. Prvým známym kráľovským kastelánom bol Michal, spomína sa v roku 1254. Koncom 13.storočia sa hrad stal majetkom zemepánov. V roku 1290 patril známej šarišskej rodine Soósovcov, prívržencov Matúša Čáka. Po bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, kde Soósovci spolu s Omodejovcami a Matúšom Čákom bojovali proti kráľovi Karolovi Róbertovi, prestali byť Soósovci jeho majiteľmi. Šarišský hradVíťazný kráľ skonfiškoval hrad, ktorý sa opäť stal kráľovským majetkom. V roku 1436 prešiel do majetku Perényiovcov, ktorí sa stali župnými komesmi. Na krátky čas, v rokoch 1441-1460, obsadil hrad Ján Jiskra a jeho kapitáni. Po ich odchode sa hrad opäť stal majetkom pôvodných vlastníkov – Perényiovcov, ktorí ho dostali do večného daru. Ich môžeme považovať za zveľaďovateľov areálu, postavili viaceré obytné, hospodárske i fortifikačné stavby. Keď Perényiovci v roku 1526 po bitke pri Moháči prešli na stranu Zápoľského, cisárske vojsko hrad obliehalo a v roku 1537 aj dobylo. Po roku 1642 prešiel hrad do majetku Rákócziovcov. Po roku 1660, keď časť hradu nešťastnou náhodou vyletela do povetria po explózii pušného prachu, nastal postupne úpadok celého hradu. Jeho deštrukcii pomohol aj vtedajší hradný kapitán, ktorý dal v roku 1687 podpáliť poškodené hradné budovy. Odvtedy je v ruinách.Príjazdová cesta na Šarišský hrad

V dnešnej dobe je hrad vyhľadávaným miestom prechádzok obyvateľov Prešova a okolia. Na hrad vedie spevnená asfaltová cesta a je možné sa tam dostať aj bicyklom. Prístupová cesta slúži ako náučný chodník. Celý hradný vrch je Národnou prírodnou rezerváciou. Opevnenie hradu je zachovalé, vrátane bášt. Celá plocha hradu je zarastená divorastúcimi krovinami. Centrálna veža – donjon – umožňuje veľmi dobrý výhľad na okolie – od Vysokých Tatier, cez Levočské vrchy, Čergov a Slanské vrchy. Dobre sú viditeľné aj zrúcaniny ďalších stredovekých hradov – Kapušianskeho a Kamenického.

Galéria Bratislava

Galéria Bratislava  je kultúrnou inštitúciou, sídliacou v meste Bratislava, ktorej predmetom je zhromažďovanie, reštaurovanie, ochraňovanie, vystavovanie umeleckých predmetov verejnosti.

Galérie Bratislava - Mirbachov palác

História Galérie Bratislava

Vznik Galérie Bratislava predchádzalo uznesenie mestských orgánov z roku 1958, v tom čase  vznikol Vlastivedný ústav mesta Bratislavy. Združoval štyri strediská: Múzeum mesta Bratislavy, Mestskú galériu, Regionálnu knižnicu a Mestské pamiatkové stredisko.

V rokoch 1959 až 1961 sa do mestskej galérie vyčlenili diela výtvarného charakteru zo zbierok Mestského múzea. Až v roku 1961 začína Mestská galéria fungovať ako samostatná kultúrno-vzdelávacia inštitúcia a zriadenie. Začiatok zberateľstva umeleckých diel podnietil uhorský miestodržiteľ Albert – knieža sasko-tešínska, svojou súkromnou zbierkou umeleckých diel na Bratislavskom hrade. Okrem neho boli v Bratislave – historicky Prešporku v 18. a 19. storočí známi viacerí šľachtici zberateľmi –  Ján Pálffy, Karol Nyáry, František Török a Emil Mirbach. Mnohé výtvarné predmety boli odkúpené alebo darované Mestskému múzeu. Po darovaní kolekcie diel od sochára Viktora Tilgnera vznikla výtvarná galéria v rámci Mestského múzea. V 19./20. storočí sa začali umelecké diela skupovať od umelcov združených v Bratislavskom umeleckom spolku. Počas rokoch 1945-89 boli mnohé zbierky skonfiškované. V súčasnosti činnosť Galérie Bratislava je rozdelená v dvoch palácoch v centre Bratislavy – Mirbachov a Pállfyho palác.  Mirbachov palác sídli na Františkánskom námestí a od roku 1975 je v ňom zriadená Galéria mesta Bratislavy.  Pálffyho palác sa nachádza na Panskej ulici oproti Britskému veľvyslanectvu a jeho priestory začala Galéria mesta Bratislava využívať od roku 1987.

Stále expozície Galérie Bratislava

Stála expozícia v Mirbachovskom paláci:

Stredoeurópske barokové Maliarstvo a sochárstvo – expozícia pozostáva z diel majstrov, ktorí ovplyvnili barokový štýl umenia na Slovensku. Medzi takých patrili – maliari Jozef Kurtz, Paul Troger, Franz Anton Palko, Franz Anton Maulbertsch, sochári Andreas Johann Eglauer, Franz Xaver Messerschmidt či Karl Georg Merville. Najvýznamnejší cyklus, vytvorený podľa obrazov Petra Paula Rubensa, glorifikuje život a vládu francúzskej kráľovnej Márie Medicejske. Daná expozícia pozostáva približne 100 diel.

Stála expozícia v Pálffyho paláci:

socha Madony - Galéria Bratislava

Gotická maľba a plastika – je slohovou stránkou 19 diel, gotickej tabuľovej maľby a plastiky korešponduje so zachovanými fragmentmi gotickej architektúry v Pálffyho paláci. Medzi stále expozície patrí i socha madony zo 14. storočia od umelca Vajnorského.

Keltská mincovňa – výstavu zrealizovali  Mestský ústav ochrany pamiatok (MÚOP) a GMB projekt obnovy stálej expozície keltského kovolejárstva a mincovníctva.

Stredoeurópske maliarstvo a sochárstvo zač.19. a zač. 20.storočia – predmetom expozície je umelecká tvorba v stredoeurópskom regióne v 19.storočí až do roku 1918.

Príbehy a fenomény slovenského výtvarného umenia 20. storočia I. a II. – expozícia pozostáva z dvoch častí. Prvá zachytáva príbehy slovenskej moderny a slovenské výtvarné umenie v rokoch 1918 – 1948. Druhá prezentuje obdobie druhej polovice 20. storočia.

Galéria Bratislava získala v rokoch 2007, 2010 a 2012 ocenenie Galéria roka. Okrem stálych expozícií Galéria organizuje rozmanité výstavy, zabezpečuje vzdelávanie v oblasti kultúry a umenia.

Návštevníci Galérie Bratislava si rozšíria obzory v oblasti umenia a taktiež ich presvedčí o kvalite slovenských maliarov, sochárov a výtvarníkov.

Tematín

Hrad Tematín stojí na úpätí Považského Inovca už od 13. storočia. Názov hradu Tematín je zložený zo slov ,,temä” – temeno a staroslovanského slova pre ohradené miesta ,,týn”. Dnes už z hradu Tematín zostala iba zrúcanina, avšak stále veľmi atraktívna a navštevovaná.

Tematín - zrúcanina hradu

História hradu

Hrad bol pôvodne postavený na účel stráženia, po Mongolských vpádoch do daného regiónu v polovici 13. storočia. Spolu s Trenčianskym hradom, Čachtickým hradom a hradom Beckov  tvorili sieť strážnych a signalizačných hradov v severozápadom priesmyku Uhorska. Hrad sa pokúsil dobyť i Belo IV., avšak neúspešne. V 14. storočí hrad patril do vlastníctva Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý v tom čase ovládal celé Považie. V 16. kráľ Ľudovít II. dal hrad do zálohy Alexejovi Turzovi. Koncom 17. storočia hrad patril rodine Berčéniovcom/Bercsényiovcom, posledným vlastníkom bol Mikuláš Berčéni, ktorý v roku 1710 musel hrad narýchlo opustiť. Pričom jeho dvojníka chytili a odvliekli do Bratislavy, skutočný Berčéni zomrel v exile Osmanskej ríše. Od čias Rákocziho povstania  1704 – 1708 je hrad Tematín v ruinách.

Tematín - zrúcanina hraduStredoveký hrad Tematín pozostával zo štvorbokej veže, paláca a nádvoria. Objekt bol obklopený hradným múrom. V 16. storočí bolo opevnenie zosilnené. V ďalšom storočí pokračovali stavebné práci, boli vybudované ďalšie obytné časti v hornom hrade. Zachovali sa iba obvodové murivá a konštrukcie a ojedinele sa zachovali aj architektonické detaily – vstupná padacia brána do horného hradu, kamenná konzola na hlavnej veži a koruny murív.

Prístupové trasy na hrad

Prístup na hrad je možný viacerými spôsobmi: – z rekreačného strediska Bezovec, asfaltovou cestou k rekreačnému zariadeniu Chirana, od odtiaľ vedie turistický chodník až k zrúcanine; ďalšou možnosťou je vydať sa z obce Lúka, Lúčanskou dolinou a potom lesnou cestou; treťou alternatívou je z obce Hrádok, po asfaltovej ceste Hrádockou dolinou a neskôr odbočka vpravo do kopca. Z obce Hrádok sa turisti môžu dostať i po neoznačenej ceste a jej trasa je vhodná i pre horskú cykloturistiku.

výstup na Tematín

Okolie

Zrúcanina hradu Tematín sa rozprestiera v dostupnej lokalite Považského Inovca. Je cieľovým miestom mnohých turistov i cykloturistov. Okrem zrúcaniny hradu môžu turisti navštíviť Tematínske vrchy a Tematínsky lesostep. Tematínsky lesostep je národná prírodná rezervácia nachadzajúca sa 1,5 km od zrúcaniny.  Rozloha lesostepu je približne 60ha a ponúka široké možnosti najmä letnej turistiky. Počas zimného obdobia môžu návštevníci zavítať i do neďalekého lyžiarskeho strediska Kálnica-Piesky. Stredisko je vzdialené približne 8 km od Nového Mesta nad Váhom. Návštevníci majú na výber z troch tratí a taktiež je k dispozícií vlek a lanovka.