Važecká jaskyňa, nálezisko kostí jaskynného medveďa

Važecká jaskyňa je situovaná v severnej časti Nízkych Tatier,  medzi Liptovským Mikulášom a Popradom, vo Važeckom krase na  západnom okraji obce Važec, v doline Bieleho Váhu v priestore nazývanom Pod vŕškami.

Kvaple vo Važeckej jaskyniJaskyňa bola objavená rodákom z Važca Ondrejom Husákom, v roku 1922. Provizórne ju sprístupnili už v roku 1928 a od roku 1934 už bola sprístupnená pre verejnosť. V roku 1954 sa v jaskyni uskutočnila rekonštrukcia prehliadkového chodníka a inštalácii elektrického osvetlenia.  Važecká jaskyňa bola v roku 1972 vyhlásená za chránený prírodný výtvor.

Z celkovej dĺžky 530 m je verejnosti sprístupnených 235 m. Svojou prístupnou časťou patrí medzi najkratšie slovenské jaskyne, o to však bohatou kvaplovou dekoráciou.  Prehliadka jaskyne trvá približne 25 minút. Jej prevádzka nie je celoročná, počas decembra a januára je  Važecká jaskyňa pre turistov zatvorená. Cesta po Važeckú jaskyňu z Liptovského Mikuláša smer Poprad predstavuje 30km a z Popradu cez Svit smer Žilina je to 25 km.

Teplota v jaskyni 6,5 °C až 7,1°C.

Útroby jaskyne dekoruje snehobiela sintrová výzdoba v podobe stalaktitov a stalagmitov ako i malé jazierka. Značná časť jaskyne je vyplnená jemnými sedimentmi naplavenými bývalými, najmä povodňovými vodami Bieleho Váhu, údajne aj vodami z ponorného toku z poloslepej doliny v Priepadlách.

Významné nálezisko kostí jaskynných medveďov

Važecká jaskyňa - expozícia jaskynných medveďov

V jaskyni je významné paleontologické nálezisko kostí jaskynných medveďov, ktoré celoročne obývali jaskyne, kde tiež odchovávali mláďatá. Od roku 2006 je súčasťou exkurzie je pre návštevníkov prezentovaná i stála expozícia medveďa jaskynného – Ursus spelaeus, jedného z vyhynutých šeliem, ktorý obýval európsky kontinent. Súčasťou expozície sú okrem rekonštrukcia kostry aj unikátna socha medveďa, umiestnené v interiéri jaskyne. Vo vonkajšom areáli jaskyne ju dopĺňajú 2 náučné panely, ktoré poskytujú všeobecné informácie o veľkosti a hmotnosti tela, pôvode a rozšírení, biotope, rozmnožovaní, veku, potrave a príčinách vyhynutia druhu i konkrétne údaje týkajúce sa lokálnych nálezov z Važeckej jaskyne.

Važecká jaskyňa poskytuje nevídané krásy v podobe kvaplov rôznych veľkostí. Návšteva sa odporúča ako poznávacia a náučná exkurzia pre žiakov, ktorých rozhodne zaujme expozícia medveďa jaskynného. Rozhodne pri pobyte v Nízkych Tatrách nevynechajte Važeckú jaskyňu!

Ochtinská aragonitová jaskyňa – európsky unikát

Ochtinská aragonitová jaskyňa  je unikátnym druhom jaskýne nie len na Slovensku, ale i v celosvetovom meradle. Je jednou z troch prístupných aragonitových jaskýň vo svete.  Jaskyňa bola zaradená medzi Národné prírodné pamiatky a zapísaná do zoznamu UNESCO – Svetového dedičstva.

Útroby Ochtinskej jaskyňa sa rozprestierajú v malebnom prostredí v Slovenského Rudohoria, medzi obcami Jelšava  a Štítnik. Parkovisko pre vozidlá je 300 m od jaskyne.

kryštálové unikáty v Ochtinskej aragonitovej jaskyni

Objavenie jaskyne

Jaskyňa bola náhodne objavená pri razení geologickej prieskumnej štôlne v polovici 20.storočia.  Nasledovali prieskumné a sprístupňovacie práce. Najskôr bolo razením prístupná štôlna dlhá 145m a do roku 1972, kedy ju sprístupnili verejnosti bolo sprístupnených už 230m. Celková dĺžka jaskyne je 585m.  Vchod do jaskyne je dlhý 144m a prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 m.  Je potrebné vyšľapať 104 schodov. Prehiadka jaskyne trvá 30 minútHlavná sezóna začína júnom a končí augustom. Mimosezónne obdobie – apríl, máj, september, október.

Aragonitové výtvory v jaskyni

V jaskyni sa zistili tri generácie aragonitu. Aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných dutinách. Táto výplň sa vyskytuje v podobe niekoľko cm dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov, trsovité alebo kríčkovité útvary vrátane tzv. železného kvetu a drobné vejáriky.

aragonitové úkazy v Ochtinskej aragonitovej jaskyniZnámy útvar v jaskyni je Srdce Hrádku. A najkrajšia časť jaskyne je Sieň Mliečná dráha. Tento názov je odvodený po veľkej pukline na strope, ktorá je vyplnená množstvom bielych trblietajúcich aragonitových strapcov, ktoré pripomínajú hviezdy na Mliečnej dráhe.

Ďalšie priestory jaskyne sú Čarovná chodba, Hlboký dóm, Hviezdna sieň a Oválne chodba.  Návštevníci sa môžu kochať na krásy nerastných kvetov, na hru farieb a tvarov.

Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje medzi 7,2 až 7,8 °C.Okrem unikátu Ochtinskej jaskyne môžu turisti zavítať do okolia– Slovenského Rudohoria, Slovenského krasu,alebo Revúckej vrchoviny.Tieto oblasti sú veľmi vhodné pre turistiku.

Bystrianska jaskyňa

Bystrianska jaskyňa sa nachádza na južnom okraji obce Bystrá, medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom. Nízke Tatry, ktorých je Bystrianska jaskyňa súčasťou, sú bohatšie o prírodnú krásu. Bystrianska jaskyňa je najvýznamnejšou jaskyňou Horehronského podolia.

Bystrianska jaskyňa

História jaskyne

V roku 1923 sa ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert. Ďalšie roky pokračovali prieskumy členov jaskyniarskej skupiny Karpatského spolku v Banskej Bystrici.  Dolný vchod do Novej jaskyne, ktorý je v súčasnosti východ prehliadkovej trasy bol odhalený v roku 1932. V rokoch 1939 – 1940 Družstvo bystrianskych jaskýň sprístupnilo časť jaskyne bez elektrického osvetlenia. Protifašistický odboj z  2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. Bystrianska jaskyňa totiž  zohrala významnú úlohu počas 2. svetovej vojny, keď v januári 1945 Nemci obsadili obec Bystrá, mnohí obyvatelia našli útočisko práve v nej. Von z jaskyne sa však nemohli dostať, pretože vchod do jaskyne Nemci zamínovali. V mäkkom hlinitom dne, ktoré vystlali skalami a slamou, si urobili lôžka a do fliaš zberali vodu stekajúcu z kvapľov. Takto tu prežili 21 dní. Von sa dostali až po oslobodení Bystrej.

Základné informácie o jaskyni

Prehliadka Bystrianskej jaskyneBystrianska jaskyňa je dlhá 3 531 m a z toho je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Prehliadka trvá približne 45 minút a jej prevádzka je celoročná.  Návštevníci majú možnosť počas prehliadky vidieť tri priepasti s hĺbkou okolo 20 m. Jaskyňu vytvorili ponorné vody Bystrianky pritekajúcej z južných svahov Nízkych Tatier. Jaskyňa je známa obdivuhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov a výskytom sintrovej výplne, kvapľových útvarov, ktoré sa najviac vytvorili v Klenotnici v podobe stalaktito – Zvonivé stalaktity v Karakombách, Baldachýn nad Riečišťom a Kováčska vyhňa pred Peklom, stalagmitov a záclonovitých závesov. Všetky sú živé, žltobielej farby s vysokým leskom. Súčasťou jaskynných vzácností sú prenádherne sa ligotavé nástenné vodopády a pod nimi sintrové jazierka. Ďalej sa v jaskyni vyskutujú typické väčšie sieňovité a dómovité priestory, najunikátnejšie sú Zrútený dóm a Mostárenské siene. Do spodných častí Novej jaskyne ústi priepasť Peklo hlboká 56 m. Zo sintrovej výplne dominujú záclony Kaplnka.

Teplota vzduchu je 5,7 až 6,7 °C, relatívna vlhkosť 92 až 98 %. Priaznivé klimatické podmienky jaskyne sa využíva už od prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia na speleoterapeutickú liečbu. Liečebná sieň je časť jaskynného priestoru, kde sa liečia horné dýchacie cesty u detí.

V jaskyni sa objavilo 8 druhov netopierov.

Okrem Belianskej jaskyne Bystrianská dolina ponúka návštevníkom i turistiku neďalekých vrchov –   vrchy Baba (1617 m), Pálenica (1653 m), Dereše (2003 m), Chopok (2023 m), Ďumbier (2043 m) a Veľký Gápeľ (1776 m). Bystrá dolina sa asi 4 km pred horskou obcou Bystrá rozširuje na široký pás lúk nazývaný Tále.

Bystrianska jaskyňa a panenská príroda Nízkych Tatier vytvára ideálnu kombináciu pre víkendové výlety v každom ročnom období. V lete možno návštevu jaskyne doplniť o turistiku v blízkych vrchoch a v zime sa naskytuje možnosť lyžovanie.

Harmanecká jaskyňa

Harmanecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Kremnických vrchoch a Starohorských vrchoch pri obci Harmanec.

Harmanecká jaskyňa

Poloha jaskyne

Nachádza sa v doline Harmanca severozápadne od mesta Banská Bystrica, v južnej časti Veľkej Fatry. Vchod do jaskyne je na severnej strane Kotolnice v nadmorskej výške 821 m, 260 m nad dnom doliny.

Vstupná časť jaskyne, ktorú ľudia nazývali Izbica bola známa od nepamäti. Do ďalších neznámych priestorov sa roku 1932 prekopal M. Bacúrik. Speleológovia postupne objavovali nové priestory, takže dnes je známa dĺžka jaskyne 2 763 m. Verejnosti je od roku 1950 sprístupnený okruh v dĺžke 720 m.

V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor, v súčasnosti má štatút národnej prírodnej pamiatky. Jaskyňa je vytvorená v tmavosivých vápencoch v dvoch úrovniach. Je výsledkom korozívnej a erozívnej činnosti ponorných vôd v priebehu pliocénu, čím predstavuje typ puklinovo-rútivej jaskyne v senilnom štádiu vývoja. Podzemné priestory zahrňujú chodby, siene a dómy, založené na vrstvových plochách a tektonických poruchách. Vyzdobujú ju útvary všetkých druhov.

Netopiere

Netopier ostrohluchyJaskyňa nachádzajúca sa vo Veľkej Fatre patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Doteraz tu bolo zistených 11 druhov netopierov. Najčastejší výskyt zaznamenáva netopier obyčajný a netopier ostrouchý, ktorí sú zastúpení v počte 1000 až 1500 jedincov. Ďalším početným druhom je večernica malá a netopier vodný. Z bezstavovcov prebývajúcich v Harmaneckej jaskyni sú najvýznamnejšie mnohonôžka a hlbinovka.

Prístup k jaskyni

Prístup k Harmaneckej jaskyni je od parkoviska na štátnej ceste Harmanec – Turčianske Teplice severozápadne od Banskej Bystrice. Ku vchodu do jaskyne sa návštevník dostane po serpentínovom chodníku s prevýšením 260 m. Výstup trvá približne 40 min. Na výstupovej trase sú nainštalované tabule náučného chodníka.

Najbližšia zastávka verejnej dopravy:

  • Harmanec, Horný Harmanec, jaskyňa (bus)

  • Harmanec, jaskyňa (vlak)

Prístup autom k jaskyni:

  • Z Banskej Bystrice smer Turčianske Teplice, Martin cez Harmanec – 13 km

  • Z Ružomberka smer Banská Bystrica cez Donovaly, Staré Hory, Harmanec – 50 km

  • Z Turčianskych Teplíc cez Šturec smer Banská Bystrica – 20 km

Jasovská jaskyňa

Jasovská jaskyňa sa nachádza na východnom okraji Slovenského krasu a patrí tu medzi najvýznamnejšie jaskyne. Jaskyňa bola vďaka svojej výzdobe a významu zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Základné informácie pre návštevníkov

Jasovská jaskyňa je najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku. Už v roku 1846 bolo čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Už v roku 1924 boli v jaskyni vybudované betónové chodníčky a zaviedli tu elektrické osvetlenie. Vchod do jaskyne sa nachádza v nadmorskej výške 257 metrov n.m. na úpätí Jasovskej skaly. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 2 811 metrov a jej chodby sú usporiadané do piatich úrovní. Pre verejnosť je v súčasnosti sprístupnených 720 metrov a prehliadková trasa trvá okolo 45 minút. Počas prehliadky návštevníci prekonajú 339 schodov a prevýšenie 30 metrov. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od 8,8 až 9,4°C. Jaskyňa je významným zimoviskom netopierov, zimuje tu až 19 druhov z celkového počtu 24 žijúcich na Slovensku.

Jasovská jaskyňa

Prírodné pomery

Jaskyňa bola vytvorená podzemnými tokmi rieky Bodva. Jaskyňa pozostáva z dómovitých a sieňovitých priestorov i oválnych chodieb. Najväčším priestorom v jaskyni je Veľký dóm. Medzi ďalšie zaujímavé časti patrí Dóm netopierov, Husitská sieň, Bludisko, Medvedia sieň, Kováčska vyhňa, Klenotnica, Hlinená a Tigria chodba. Jaskyňa je mimoriadne bohatá na farebne a tvarovo veľmi pestrú kvapľovú výzdobu. Kvapľové útvary majú podobu mohutných nástenných vodopádov. V Starom dóme môžu návštevníci vidieť  stalagnáty s obvodom až 18 metrov. Miestami sa v jaskyni objavujú svieže tenké brká, ako aj palicovité stagmity.

Zaujímavosti Jasovskej jaskyne

Jasovská jaskyňa nálezy

O tom, že jaskyňa je jednou za najstarších na Slovensku svedčia archeologické nálezy z paleolitu, neolitu a halštatu, ale aj z archeologicky mladších období. Veľmi cenným historickým nálezom je nápis v Husitskej sieni zaznamenávajúci víťazstvo vojsk Jána Jiskru z Brandýsa z roku 1452 na vojskom Jána Huňadyho v bitke pri Lučenci. Ďalšie nápisy sú z rokov 1571 až 1783 a poukazujú na udalosti, ktoré sa udiali v Jasove a okolí. Jaskyňa je náleziskom kostí jaskynného medveďa a jaskynnej hyeny. V jaskyni žije okrem netopierov vzácny jaskynný pavúkovec (Eukoenenia spelaea), ktorý je jediným známym zástupcom šťúroviek na Slovensku. Jaskyňa je známa výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov. Od roku 1995 sa v jaskyni vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty.

Zaujímavosti v okolí

Kláštor v Jasove

Pri návšteve Jasova by nemal uniknúť pozornosti návštevníkov veľkolepý neskorobarokový kláštorný komplex. Krásna a dôstojná stavba je citlivo vsadená do nádherného prírodného prostredia a je jednou z našich najcennejších barokových architektonických pamiatok. Slovenský kras ponúka návštevníkom množstvo prírodných krás. Táto oblasť je vyhlásená za národný park. Ďalšie sprístupnené jaskyne v Slovenskom krase, ktoré by si návštevníci nemali nechať ujsť sú napríklad jaskyňa Domica, alebo Gombasecká jaskyňa.

Slovenský kras

Naj jaskyne na Slovensku

Slovensko je bohaté svojou rozmanitou živou prírodou, pamiatkami, kultúrou a taktiež aj neživou prírodou, ktoré robia tento štát výnimočným. Krásu neživej prírody vyzdvihujú predovšetkým jaskyne, ktoré Slovensko vo svojom vnútri ukrýva.

Najväčšia a najchladnejšia ľadová jaskyňa

Najväčšia ľadová jaskyňa je Dobšinská ľadová jaskyňa. Jej zaľadnená časť sa rozkladá na ploche 9 772 m2 a zároveň je tu najväčší objem ľadu, ktorý sa odhaduje na 110 132 m3. Ľad na dne jaskyne je hrubý 26,5 m a pravdepodobne začal vznikať pred 2 000 rokmi.

Dobšinská ľadová jaskyňaDobšinská ľadová jaskyňa je aj najchladnejšou jaskyňou, s teplotou od -3,8°C v zime po 0,5°C v lete. Nachádza sa v Slovenskom raji v hlbokej doline Hnilica na severnej strane vápencového masívu vrchu Duča.

Jaskyňu objavili v roku 1870 a v roku 1882 ju ako prvú v Európe osvetlili. V roku 1887 sa stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.

Jaskyňa patrí medzi najväčšie a najkrajšie ľadové jaskyne v Európe a je navrhnutá na zápis do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Najstaršia sprístupnená jaskyňa

Najstaršia sprístupnená jaskyňa je Jasovská jaskyňa, ktorú verejnosti sprístupnili mnísi z neďalekého kláštora v roku 1846. Jej priemerná ročná návštevnosť sa pohybuje okolo 20 000 ľudí.

Jasovská jaskyňaNachádza sa v Slovenskom krase a patrí k jaskyniam zapísaným do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Vznikla v druhohorných vápencoch činnosťou rieky Bodva pozdĺž tektonických porúch. Okrem iného je vyzdobená viacerými kvapľovými nástennými vodopádmi.

Z celkovej dĺžky 2 811 m je sprístupnených 720 m. Ako úkryt pravekého človeka bola známa od paleolitu, čo dokladujú archeologické nálezy. Nachádza sa v nej najstarší jaskynný nápis – z roku 1452. Napísaný je mastným uhlíkom a uvádza, že vojsko husitského vojvodcu Jana Jiskru z Brandýsa porazilo Jána Huňadyho v bitke pri Lučenci.

Jedinečná aragonitová jaskyňa

Jedinečná aragonitová jaskyňa je Ochtinská aragonitová jaskyňa pri Ochtinej vo vrchu Hrádok v Revúckej vrchovine. Na rozdiel od typických jaskýň, ktoré vznikli vo vápenci, má aragonitovú výzdobu. Považuje sa za jednu z najkrajších jaskýň na Zemi. Jej výzdobu tvoria unikátne ihlicovité, obličkovité a špirálovité formy mliečneho aragonitu. Najkrajším priestorom je sieň Mliečnej cesty.

Ochtinská aragonitová jaskyňa je dlhá 300 m  teplota podzemia sa pohybuje okolo 7°C. Objavili ju pri rudnom prieskume v roku 1972 a za svoju jedinečnosť vďačí vzniku v šošovke prvohorných kryštalických vápencov. Jaskyňu zapísali do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Jaskyňa Driny

Jaskyňu Driny môžeme nazvať aj podzemnou perlou Malých Karpát, pretože je jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku a je jednou z hlavných turistických atrakcii Malých Karpát.

Základné informácie o jaskyni Driny

Jaskyňa Driny

Jaskyňa Driny sa nachádza asi 2 km na juhozápad od Smoleníc v Smolenickom krase. Jaskyňu objavili v roku 1929 I. Vasábel a J. Banič. V roku 1934 bolo sprístupnených prvých 175 metrov a neskôr v roku 1950 boli objavené aj ďalšie časti jaskyne. Od roku 1959 je pre verejnosť sprístupnený 450 metrový dlhý okruh z celkovej dĺžky 636 metrov. Dĺžka prehliadkovej trasy trvá cca 35 minút, návštevníci prekonajú 151 schodov a prevýšenie 10 metrov. Teplota v jaskyni sa pohybuje od 7,1 až 7,81°C. Vchod do jaskyne je vo výške 399 m.n.m..

Interiér jaskyne

V porovnaní s inými sprístupnenými jaskyňami na Slovensku, v ktorých zväčša prevládajú mohutnejšie podzemné priestory, v jaskyni Driny nájdeme sústavu užších puklinových chodieb, avšak s čarokrásnou kvapľovou výzdobou. Puklinové chodby pozostávajú z Chodby spolupracovníkov, Beňovského chodby a Chodby nádejí. Puklinové podzemné priestory dekoruje bohatá sintrová výplň. Pre jaskyňu sú typické sintrové záclony so zúbkovým lemovaním. Ďalej sa tu vyskytujú sintrové vodopády a náteky, pagodovité stalagmity, rozličné formy stalaktitov a sintrové jazierka, ktoré sú doplňované presakujúcou zrážkovou vodou. K najzaujímavejším priestorom jaskyne patrí Sieň spolupracovníkov a Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti. V jaskyni bol objavený komín, ktorý klesá do hĺbky 36 metrov. V jaskyni bolo doteraz zistených 11 druhov netopierov.

Jaskyňa Driny

Kam v okolí?

Zámok SmoleniceJaskyňa sa nachádza v Smolenickom krase, iba pár kilometrov od prenádherného Smolenického zámku. Smolenický zámok  je prístupný pre verejnosť len cez letné prázdniny v mesiacoch júl a august. Zámok je v súčasnosti vo vlastníctve SAVslúži ako reprezentatívne miesto pre stretnutia vedcov z celého sveta. Konajú sa tu rôzne konferencie, kongresy a semináre. Vo vnútri sa nachádza niekoľko štýlovo upravených salónov a chodieb. Prístup je taktiež na hradnú vežu, z ktorej sú pekné výhľady po okolí. Zámok je obklopený veľmi pekným  a udržiavaným parkom a v blízkosti zámku je zachovaná časť vonkajšej hradby so strelnicou, ktoré sú pozostatkami pevnosti.

Hrad Červený kameňĎalším veľmi zaujímavým objektom je hrad Červený kameň nachádzajúci sa v Častej. Hrad Červený kameň sa zaraďuje medzi  najväčšie turistické atrakcie na Slovensku. Jeho počiatky siahajú do prvej polovice 13. Storočia.  Na hrade sa točili filmy ako Princezná Fantagiró a Dračie srdce. Dnes slúži hradný objekt ako múzeum nábytku. Na hrade je stála expozícia dobového bývania šľachty, expozícia historických zbraní  a návštevníci si môžu prezrieť hradnú obrazáreň či hradné pivnice. Na hrade sa pravidelne konajú rôzne podujatia – Vína na hrade, Noc múzeí a galérií, Historický festival, Letný komorný koncert na hrade a veľa ďalších.