Zvolenský hrad

Zvolenský zámok je hrad nachádzajúci sa v centre mesta Zvolen. Je to národná kultúrna pamiatka. Nachádza sa na vyvýšenej terase na južnom konci Námestia SNP. Popri západných a severných hradbách vedú cestné komunikácie, na juhu železničná trať. K hradu je možné dostať sa buď pešo alebo autom po ceste, ktorá vedie od námestia k hlavnej bráne, ktorá sa nachádza na severovýchodnom rohu vonkajšieho opevnenia. Pri ceste je aj parkovisko, ďalšie je za hotelom Poľana. Okolo celého zámku vedú chodníky, pri ktorých sú osadené lavičky.

Zvolenský hrad

Zámok postavili na mieste staršej cirkevnej stavby, archeologicky zistenej na dnešnom nádvorí pri komplexnej pamiatkovej obnove v 60-tych rokoch. Stavba na pôdoryse pravidelného obdĺžnika so štyrmi krídlami okolo ústredného dvora stojí na miernom návrší. Bola vybudovaná ako gotický poľovnícky zámok typu talianskych mestských palácov v rokoch 1370 – 1382 pre uhorského kráľa Ľudovíta I. (Veľkého) z rodu Anjouovcov. Neskôr, vzhľadom na hroziace nebezpečenstvo tureckých nájazdov, pristavali k zámku vonkajšie opevnenie, na ktorom uplatnili fortifikačné výdobytky talianskeho quattrocenta.

Zámok bol viac ráz prestavaný, iba prízemie si dodnes zachovalo pôvodný gotický charakter. V 60. rokoch 20. storočia zámok renovovali podľa projektu arch. K. Chudomelku. Dochované fragmenty stredovekých nástenných malieb a architektonické priestorové hodnoty zámku tvoria pôsobivé ucelené prostredie pre expozície SNG.

V klenutom priechode zámku sa zachovali gotické sedílie s kružbami a pôvodné fresky. Z reprezentačných priestorov osobité miesto zaberá kaplnka s architektonickými prvkami začínajúcej sa neskorej gotiky, ďalej rytierska sieň a miestnosti zaklenuté na stredný stlp. Impozantná je aj mladšia baroková hala z 18. storočia s dreveným maľovaným kazetovým stropom rozdeleným na 78 poli, v ktorých sú symbolické obrazy rímskych kráľov a habsburských cisárov usporiadáné chronologicky a končiace sa obrazom Karola VI. (1711-1740).

Na prvý pohľad zaujme nezvyčajne riešenie – bloková stavba s charakteristickou vysokou atikou a na nárožiach sKaplnka v Zvolenskom hrade kruhovými arkiermi. Na priečelí sa zachovala gotická úprava z tretej štvrtiny 14. storočia – červeno-biele kvádrovanie a lemovanie trojdielnych okien. Renesančná nadstavba so zmenenou kompozíciou kvádrovania fasády si zachovala výrazné prvky protitureckej obrany, najmä rôznorodé strieľne. Okolo zámku stojí opevnenie. Vzhľad nádvoria pochádza taktiež zo 14. storočia, z čias vzniku zámku. Okolo nádvoria obieha na úrovni prvého poschodia pavlač stojaca na bohato profilovaných kamenných konzolách. Na východnej strane nádvoria je kaplnka, ktorej význam podčiarkuje architektonicky bohato riešený vstupný portál so stĺpovou predsieňou.

Každoročne k MDD zámok ponúka deťom a mládeži bohatý kultúrny program s množstvom zaujímavých súťaží. Mesiac jún tiež patrí podujatiu s názvom “Remeslá na Zvolenskom zámku”, ktoré je bohatou prehliadkou rozmanitých ľudových výrobných techník, ale zároveň i prehliadkou pútavých vystúpení šermiarskych a sokoliarskych skupín.Nádvorie Zvolenského hradu

Nádvorie zámku sa každoročne stáva dejiskom “Zvolenských hier zámockých”, ktoré sú spojené s inštaláciou výstav scénografie na druhom poschodí zámku.

Slovenská národná galéria organizuje na Zvolenskom hrade prednášky o výtvarnom umení, vzdelávacie programy pre deti a mládež, poskytuje lektorský výklad, predaj katalógov, plagátov a pohľadníc.

Budatínsky zámok

Budatínsky zámok sa nachádza v meste Žilina, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je historickou a architektonickou pamiatkou.

V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami. Jeho najstaršou časťou je mohutná ranogotická štvorposchodová veža, ktorá bola postavená v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia. Vzhľadom na svoju polohu v blízkosti sútoku Váhu a Kysuce plnila i funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov prichádzajúcich zo Sliezska.

Budatínsky zámok

Začiatkom 14. storočia, počas vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, vežu opevnili a vystavali jadnotraktový palác. Najväčšie stavebné úpravy zaznamenal v rokoch 1487 – 1798, keď bol majetkom rodu Suoogovcov. Dátum renesančnej prestavby, rok 1551, je zaznamenaný na krbe prvého poschodia veže. V 18. storočí, keď hrad už úplne stratil funkciu pevnosti, postavili na zvyškoch opevnenia barokovo – klasicistický kaštieľ.

V roku 1798 prešiel Budatínsky hrad do majetku rodu Čákyovcov, ktorým patril až do roku 1945. Postihli ho aj revolučné udalosti rokov 1848 – 1849, keď 10. januára 1849 takmer úplne vyhorel a odvtedy dlhší čas chátral.
Najstarším objektom na tomto mieste bol vodný hrad, chránený z dvoch strán oboma riekami, z ktorých sa napĺňali priekopy vodou, a tak boli jeho najspoľahlivejšou ochranou.

V druhej polovici 19. storočia ho znova opravili a doplnili ho na dnešnú podobu. Istý čas v ňom boli kasárne a trvalo dosť dlho, kým sa zámok začal kultúrne využívať.

Dodnes stojí na takej vyvýšenine, v stopách svojich dávnych opevnených predkov, pri sútoku Kysuce a Váhu, celkom blízko pri hlavnej ceste smerom na sever a úplne začlenený do dnešnej Žiliny.Budatínsky park

Budatínsky zámok má aj menší park, vidno ho aj z vlaku smerom na Čadcu, lebo z celku zámockého objektu vyniká najmä jeho okrúhla veža.

Od 28. júna 2013 môžu cyklisti prechádzať aj Budatínskym parkom, a tak si po príjemnej jazde na bicykli vychutnať aj krásy kultúrnych pamiatok a oddýchnuť si v zámockom parku. So súhlasom Krajského pamiatkového úradu Žilina bol vyhradený a označený samostatný chodník pre cyklistov, ktorým môžu bicykle pretlačiť popri sebe. Pri hlavnom vstupe do areálu, rovnako ako pri vstupe od sútoku riek Váh a Kysuca, sú umiestnené informačné tabule, ktoré určujú podmienky prechodu cyklistov. V prípade, že návštevník parkom nielen prechádza, ale plánuje si vychutnať aj jeho krásy, bude si môcť svoj bicykel odložiť do cyklostojanov pri oboch vstupoch do parku.

V roku 2013 sa začala rozsiahla rekonštrukcia. Ide o opravu hradnej veže, s kompletnou výmenou strešnej konštrukcie a krytiny. Vybudujú sa nové sociálne zariadenia, komunikácia a inžinierske siete.

Dnes je v ňom prevažne vlastivedné Považské múzeumPovažské múzeum a galéria. Považské múzeum vzniklo v roku 1942 ako Mestské múzeum. Sústreďuje sa na dokumentáciu dejín slovenského drotárstva doma i vo svete. V ostatných oblastiach odbornej práce pôsobí ako regionálne zariadenie na severozápadnom Slovensku.

K zámku sa viaže často literárne spracovávaná povesť o zamurovanej princeznej povesť o nešťastnej láske Kataríny Szuňoghovej.

Zámok Topoľčianky

Obec Topoľčianky leží v údolí rieky Žitavy, obklopenom od severozápadu pohorím Tribeč a od východu Pohronským Inovcom. Na severnom konci tejto obce sa rozprestiera rozsiahly Anglický park pred Zámkom Topoľčiankyanglický park, do ktorého je malebne zakomponovaný Zámok Topoľčianky, datovaný od 15. – 16. storočia. Jeho hlavné klasicistické krídlo je začlenené do troch renesančných krídel, ktoré uzatvárajú nádvorie s fontánou uprostred.

Všetok nábytok zámku je pôvodný tak, ako ho tu zanechali poslední šľachtickí majitelia zámku, arcivojvoda J.A. Habsburg s manželkou. Návštevník postupne prechádza salónmi rozličných slohov s neobyčajnou zbierkou. Pozornosť návštevníkov púta aj zámocká knižnica so zbierkou 14 000 vzácnych zväzkov kníh, založená grófom Jánom Keglevichom. Knižnica je historická, jedna z mála v úplnosti zachovaných zámockých knižníc na Slovensku. Knižnica bola pôvodne vo Viedni v jeho tamojšom paláci, odkiaľ si ju po dokončení stavby kaštieľa v roku 1825 postupne preniesol do Topoľčianok. Vtedy mala okolo 10 000 zväzkov. Je prevažne náuková, vedecká, so spismi francúzskych, anglických, nemeckých osvietencov s encyklopédiami, botanickými a zoologickými atlasmi a pod.

Súčasťou zámku je aj zámocká kaplnka, vystavaná v roku 1662 v severozápadnej bašte. V kaplnke sa nachádza pozoruhodný obraz jej zakladateľky Alžbety Rákoczi na posmrtnom katafalku. Od 17. stor. umožnil pápež Inocent XI. organizovať púte k Panne Márií Karmelskej, ktoré sa konajú  pravidelne 16.júla každý rok až do dnešných dní. K priestorom zámku patria aj historické apartmány, kde sa nachádza ešte pôvodná posteľ 1.ČSR prezidenta T.G. Masaryka. V rokoch 1923 až 1951 slúžil ako letné sídlo prezidentov republiky. Od roku 1951Zámok Topoľčianky tri renesančné časti slúžia ako hotelová časť na prechodné ubytovanie hostí a v južnom klasicistickom krídle je umiestnené múzeum, ktoré je prístupné po celý rok početným domácim a zahraničným návštevníkom. V kaštieli je baroková kaplnka, keramika a rozsiahly knižný fond. Zámok je národnou kultúrnou pamiatkou.
Majiteľom zámku je Jednotný majetkový fond odborových organizácií v SR.

Múzeum dobového interiéru s expozíciou vzácneho nábytku a bytových doplnkov (obrazov,dobových portrétov, starých hodín, keramiky, kobercov, orientálnych vyšívaných závesov, slohových zrkadiel) a zbraní umiestnené v klasicistickom krídle zo 16. až 19. storočia je prístupné širokej verejnosti počas celého roka. Osobitnú pozornosť si zaslúžia zbierky keramiky, najmä porcelánu – je tu jedna z najväčších zbierok keramiky na Slovensku. Zbierky sú rozmiestnené po všetkých salónoch. Najviac je zastúpený porcelán Meissen a porcelán viedenský, potom berlínsky, anglický (Minton, Worcester, Stanffordshire), čínsky, v menších počtoch francúzsky (Sévres), taliansky (Capo di Monte Neapol), maďarský (Herend), nemecké výrobky z Hochstu, porcelán japonský, z Ludwigsburgu, porcelán z Moskvy (Garder), z českého porcelánu sú zastúpené Karlovy Vary, Slavkov, Stará Role, Březová, zo Slovenska keramika habánska a stupavská.Svadobná sála v Zámku Topoľčianky

V priestoroch Zámku Topoľčianky sa nachádza hotel, reštaurácia, sauna a vináreň. Počas celého roka je možné ubytovať sa na Zámku. Pre oddych ponúka hosťom možnosť rekreačných pobytov. Zámok Topoľčianky ponúka možnosť prežiť svadobný deň v romantickom prostredí zámku, obklopenom anglickým parkom a jeho tajomnými zákutiami.

Smolenický zámok

Pohľad na Smolenický zámok.Smolenický zámok stojí na mieste pôvodného stredovekého hradu nad mestom Smolenice. Tento hrad vznikol v 14. storočí ako súčasť strážnych hradov v Malých Karpatoch (stráženie Českej cesty). Hrad sa stal na začiatku 15. storočia kráľovským majetkom, neskôr patril pezinským a svätojurským grófom a od začiatku 16. storočia rodine Országovcov. Ďalšie dve storočia boli vlastníkmi hradu Erdödyovci.

Začiatkom 19. storočia hrad vyhorel a ostala z neho len veža, ktorá sa s časťou opevnenia zachovala dodnes.

Posledný majitelia hradu Pálfiovci, začali na ruinách stavať Smolenický zámok podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Prvé práce na hradbách zámku sa začali už v r. 1887 úpravou bášt. Nádvorie Smolenického zámkuPočas prvej svetovej vojny sa stavba prerušila a v roku 1945 sa stal majiteľom zámku štát, zámok prevzala SNR a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Zámok bol dostavaný, zariadený a 26.6.1953 bol odovzdaný Slovenskej akadémie vied (SAV), aby sa stal reprezentačným miestom pre stretnutia vedcov z celého sveta a pre verejnosť je sprístupnený iba sčasti, záhrady, nádvorie, vyhradené miestnosti. Na zámku sa robia svadby a organizujú sa v ňom národné i medzinárodné vedecké konferencie, čo určite neprospieva zachovaniu jeho pôvodného rázu, ale na druhej strane je to pre zámok skoro jediný zdroj príjmov, z ktorého môžu hradiť jeho nákladnú údržbu. Od brány po vežu zdolávajú turisti 156 schodov. Vo vnútri zámku sa nachádza niekoľko štýlovo upravených salónov a chodieb, ale nenachádza sa tu žiadne historicky cenné vybavenie.

Smolenice

Obec Smolenice sa nachádza úpätí Malých Karpát v okrese Trnava a jednoduchá prístupnosť a úrodnosť umožnili osídlenie tohto územia už v staršej kamennej dobe. Z tohto obdobia sa však zachovali len ojedinelé archeologické nálezy, väčší výskyt je až v mladšej kamennej dobe.

Od roku 1976 sú Malé Karpaty chránenou krajinnou oblasťou. Smolenice ležia zrovna v oblasti Malých Karpát kde celé pohorie dosahuje najväčších výšok s vrcholmi Veterlín (724 m), Havranica (737 m) a najvyšším vrchom pohoria Zárubami (768 m). Nad Smolenicami sa nachádza prírodná rezervácia Dolina Hlboče – kaňonovité údolie s obnaženými skalnatými útvarmi a krasovými javmi a vzácnou flórou i faunou. V hornej časti doliny je 9 m vysoký vodopád, jediný v Malých Karpatoch. Voda z neho však padá iba občas, väčšinou na jar.

V Malých Karpatoch v okolí Smoleníc sa nachádza viacero zrúcanín hradov, napríklad Ostrý Kameň, Korlátka či Plavecký hrad.

Prírodná zaujímavosť

Jaskyňa DrinyV Smoleniciach je známy predovšetkým Smolenický zámok a k prírodným zaujímavostiam patrí jaskyňa Driny, ktorá vznikla v spodnokriedových rohovcových vápencoch koróziou atmosférických vôd. Bola objavená v roku 1929 smolenickými rodákmi Imrichom Vajsábelom a Jánom Baničom. Jaskynné priestory s prevládajúcimi puklinovými chodbami sú dekorované bohatou sintrovou výzdobou a jaskyňa má dĺžku 680 m a je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku.

Zámok Bojnice

Zámok Bojnice

Pohľad na Zámok Bojnice.Zámok Bojnice sa nachádza v trenčianskom kraji a leží na západnom okraji mesta Bojnice. Zámok je viditeľný z väčšej časti horného Ponitria, je postavený na travertínovej skale a tvorí ho vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Zámok Bojnice patrí k najstarším pamiatkam na Slovensku. Prvá písomná zmienka o dominante hornonitrianskeho kraja je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Málokto by veril, že dnes majestátny zámok bol kedysi dreveným hradom. Postupne v priebehu 13. storočia ho príslušníci rodu Poznanovcov prebudovali na kamenné sídlo. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321.

Zámok Bojnice vystriedal veľa majiteľov

Po Matúšovi Čákovi sa na hrade v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody. V roku 1489 ho kráľ Matej Korvín spolu s panstvom daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi, ale po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Thurzovcom. Tí prestavali pôvodne gotický hrad na pohodlné renesančné sídlo. Po vymretí rodu Thurzovcov, v roku 1636 získal hrad mocný rod Pálfiovcov.

V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita utíchla koncom 17. storočia. Obnovil ju až posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálfi, ktorý sa rozhodol hrad prebudovať na romantický zámok.

Bojnický zámok v súčasnosti

Lipa kráľa MatejaBojnický zámok má v súčasnosti romantický charakter, čo vidieť aj na fasáde obytnej veže, ktorá je veľmi členená. Takisto aj otvory v hradbách, portály, steny a rôzne kované detaily sú typické pre romantickú architektúru.

V súčasnosti je zámok súčasťou Slovenského národného múzea. Okolie zámku je nemenej nádherné. Tvorí ho romantický park s rôznymi prírodnými a architektonickými zaujímavosťami. V súčasnom období sa v charakterovom parku nachádza viacero vzácnych a zaujímavých stromov. Jedným z nich je aj lipa, ktorú zasadil podľa povesti Matúš Čák Trenčiansky. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov.

ZOO záhrada Bojnice.Súčasťou zámockého parku je aj zoologická záhrada, ktorá je najstaršou a najnavštevovanejšou ZOO na Slovensku. Nachádzajú sa tu vzácne exempláre cudzokrajných živočíchov. Počet druhov chovaných v ZOO Bojnice je najväčší zo všetkých piatich slovenských zoo, v závere roka 2011 to bolo celkovo 414 živočíšnych druhov v počte 2268 exemplárov. Ako jediná slovenská zoo chová napr. slony africké, antilopy bongo, horské zebry Hartmannovej, orangutany bornejské a mnohé ďalšie.

V Bojniciach si prídu na svoje malí i veľkí a zážitok z návštevy Bojnického zámku prinesie nie len zábavu, ale tiež množstvo nových informácii a objavov.