Mesto Trenčín, ubytovanie

Mesto Trenčín možno považovať za turistické mesto. Každoročne ho navštívi niekoľko tisíc návštevníkov z domova i zahraničia. Okrem rozmanitých historických a kultúrnych pamiatok návštevníci mesta vyhľadávajú i kvalitné gastronomické a ubytovacie služby.

Hotel Elisabeth Trenčín

Medzi jeden z najluxusnejších a najnavštevovanejší hotelov v Trenčíne je pôvodne Hotel Tatra, po rozsiahlej rekonštrukcií interieru i exterieru v roku 2010 bol premenovaný na Hotel Elisabeth****. Hotel spája ubytovanie, gastronomiu a wellness služby. Spadá preto do kategórie pre náročných  hostí, ktorý si potrpia na nobles a kvalitné služby. Hotel bol postavený v roku 1901. Nachádza sa pod Trenčianskym hradom a z letnej terasy môžu zákazníci hotela i návštevníci  mesta obdivovať unikátny rímsky nápis na trenčianskej skale. V hotely  sa nachádza –  1 Saite Exclusive, 4 luxusné Junior Suite, 11 dvojlôžkových izieb De Luxe a 62 izieb Superior. Izby sú vybavené – kúpeľnou a toaletami, TV, rádio, wifi pripojenie, minibarom, telefónom s priamou linkou, fénomm. V rámci wellness štúdia je zariadené v štýle Rímskych kúpeľov, pozostavá z ľadových, studených, teplých a horúcich termálnych procedúr, hostia majú k dispozícií i hydrmasážny bazén, fínsku saunu a rímsku saunu.

Hotel Pod Hradom - Trenčín

Hotel Pod Hradom  sa nachádza v historickom centre mesta Trenčín, priamo pod hradom Matúša Čáka. Hotel ubytováva turistov, ktorý zavítali obdivovať Trenčiansky hrad, mesto a jeho okolie. Hotel je v celoročnej prevádzke a okrem ubytovania poskytuje i stravovacie a relaxačné služby vysokej kvality. Hotel Pod Hradom spadá do kategórie trojhviezdičkového hotela.  Hotel je vybavený viacerými variatmi izieb – štandardná izba, ktorej súčasťou je kúpeľňa s toaletou, Wifi pripojenie, telefón, minibar, klimatizácia, TV, varná kanvica a fén; apartmány sú vybavené kúpeľnou a toaletou, wifi pripojenie, telefon, minibar, TV, kuchynka, klimatizácia, výhľad na Trenčiansky hrad; suity, ktoré sa skladajú z dvoch samostatných izbieb a to spálne a obyvačky, medzi vybavenie tohto typu ubytovania patrí – rohovou vaňou, sprchovacím kútom a toaletou, wifi pripojením, TV,  telefónom, minibarom, klimatizáciou, kuchynka s vybavením, výhľad na Trenčiansky hrad. Súčasťou Hotela Pod hradom je Penzión Pod hradom ***, ktorý je vzdialený 100 metrov od hotela. Zákazníci penziónu môžu využívať všetky služby hotela.  Turisti sa môžu ubytovať – v jednolôžkových , dvojlôžkových izbách, alebo v apartmáne.

Pre menej náročných turistov, partie kamarátov a rodiny s deťmi je v ponuke Penzión Janka. Nachádza sa v tichej lokalite na okraji mesta Trenčín pri Kubrej. Vzdialenosť ubytovne z autobusovej a vlakovej stanice je približne 1500 m. K dispozícií sú dvoj-, troj-, štvro- a päť lôžkové izby, ktoré sú vybavené novým zariadením. Vo vstupnej hale s televíziou je možnosť spoločenského posedenia. Kuchynka je vybavená chladničkou, sporákom a mikrovlnou rúrou. Sociálne zariadenie a sprchy sú spoločné umiestnené na chodbe.V blízkosti sa nachádza nákupné stredisko BILLA – 500 m,  obchodný dom ZOC MAX -700 m. V areáli Janky je parkovisko.

V meste Trenčín sa nachádzajú rôzne ubytovacie zariadenia od najluxusnejších hotelov pre náročných hostí, penziónov až po ubytovne pre partie turistov a rodiny. Ubytovať a stráviť krásne chvíle v historickom meste Trenčín odporúča nejeden spokojný návštevník. Rozhodne je čo obdivovať!

Hrad Slanec

Vo východnom regióne Slovenska sa vyskytujú viaceré hradné zrúcaniny. Jednou takou je i hrad Slanec. Turisti hrad nájdu na úbočí Slanských hôr, neďaleko obce Slanec. Z objektu sa zachovala trojpodlažná veža a niekoľko múrov.

Hrad Slanec

S budovaním hradu Slanec sa začalo počas 13. storočia a za jeho stavbou mal údajne stáť potomok Abovcov. Koncom 13. storočia bol jeho majiteľom krajinský palatín Finta, ktorý sa dostal do sporov s kráľom Ladislavom IV. Kumánskym. Výsledkom bolo víťazstvo kráľa a následne privlastnenie si hradu. Hrad spravovala dve storočia rodina Drugethovcov, neskôr rodina Ladislava Losonczyho. V prvej polovici 15 storočia hrad i obec boli vypálené a do konca 15. storočia sa podarilo hrad obnoviť.  Na začiatku 17. storočia hradný objekt patril do majetku rodiny Forgáchovcov, počas ich spravovania bolo k hradu vybudované i opevnenie, ktoré muselo počas histórie odolávať početným útokom. Medzi najťažšie boje patrili protihabsburské povstania, ktoré neobišli ani hrad Slanec. Už začiatkom 17. storočia sa hradu zmocnili hajdúsi Štefana Bocskaya, nasledovalo obsadenie povstalcami Gabriela Bethlena ako i Juraja I. Rákócziho. V roku 1678 sa na hrade usadilo vojsko Thökölyho, no po ročnom užívaní ho vydobyli cisárske vojska. Povstalci však stihli hrad podpáliť a tým ho de facto zdevastovali.

Hrad Slanec

Až v 19. storočí Jozef Forgách zariadil čiastočnú obnovu a to iba hradnú vežu, ktorá sa stala miestom rodového múzea Forgáchovcov. To fungovalo až do roku 1916, kedy zomiera posledný z rodu Štefan Forgách. Hrad SlanecOd tých čias sa hradná veža nevyužívala a navyše počas 2. svetovej vojny boli pamiatky a cennosti uložené vo veži buď rozkradnuté, alebo zničené.

Aktuálne je z kedysi historického hradu, už iba zrúcanina, z ktorej dominuje spomínaná veža – Nebojsa. Pri veži sa tiahne múr znázorňujúci bývalý gotický palác. Z paláca sa zachovali okno kaplnky a malebné nosníky klenby. Turistom po dosiahnutí turistického cieľa majú výhľad do okolia na – Marockú Hoľu, Veľký a Malý Milič. Lokalita – Slanské vrchy ponúka široké možnosti turistiky. Najzaujímavejšou je Slanský priesmyk pôvodom starobylá obchodná cesta. Našli sa tu poklady rímskych cisárskych mincí. Slanský priesmyk s najväčšou pravdepodobnosťou patril do siete ciest, cez ktoré prechádzali rímske vojská. Ďalším pútavým miestom v blízkosti je i známe maďarské jazero Izra.

Hrad Slovenská Ľupča

Hrad Slovenská Ľupča sa rozprestiera na Pohroní a je historickou pamiatkou obce Slovenská Ľupča. Existencia hradu sa začína písať v polovici 13. storočia, kedy bol hrad označovaný ako Liptza.

hrad Slovenská Ľubča

História hradu

Miesto sa využívalo i ako poľovnícke sídlo kráľovskou rodinou. V 13. storočí hrad s mestom zažili vpád Tatárov. Vlastníkmi hradu boli napríklad panovník Ondreja III., rodina Arpádovcov,  Matúš Čák, rytier Donč. Po smrti kráľa Žigmunda Luxemburského sa novým správcom stal vojvoda Albrecht. Po jeho skorej smrti začína mocenský boj o vládu v Uhorsku. V tomto období sa stáva kastelánom Hradu Ľupča komes Gregor z Korbavy. V 15. storočí postihlo mesto zemetrasenie a devastačným následkom sa nevyhol ani hrad. Vďaka Gregorovi z Korbavy hrad opravili a rozšírili. Koncom daného storočia bola vlastníkom rodina Dóczyovcov, ktorá nerešpektovala okolitých susedov – bránila v budovaní ciest, svojvoľne vyberala mýto, a preto na príkaz kráľovnej Márie hrad obsadili a rodine ho odobrali. Neskôr ho spravoval Pavol Rubigall, následne poľský šľachtic Gašpar Tribel. Hrad bol miestom, ktoré sa snažili dobiť napríklad na začiatku 17. storočia naň zaútočili povstalci Jána Bocskaya, avšak bezvýsledne. Počas Tőkőlyho povstania sa hrad na isté obdobie podarilo získať Imrichovi Tőkőlymu. V roku 1707 sa hrad podarilo opäť získať do vlastníctva kráľa.

hrad Slovenská Ľubča

Hrad bol nepretržite využívaný, vďaka čomu je pomerne zachovaný. V 90. rokoch 20. storočia hrad pripadol do správy Krajského pamiatkového ústavu Banská Bystrica. A v roku 2002 ho preberá vlastník Železiarne Podbrezová a.s.

Zaujímavosti hradu

hrad Slovenská ĽubčaNajmladšej časti hradu – Gizelinho domu, ktorý sa využíva na reprezentačné a kultúrno-spoločenské podujatia, napríklad na civilné sobáše. Na hornom nádvorí sú dva kamenné portály, jeden dal postaviť Gašpar Tribel a lemuje vstupnú bránu a druhý bol vybudovaný v 16. storočí Pavlom Rubigallom. V hornej časti sa nachádza hradná kaplnka s freskovou výzdobou a s bohato maľovaným dreveným stropom. Zaujímavým miestom je i hradná zvonica, kde sa nachádza kópia zvonu zo 17. storočia. Okrem zvonice sa v areály nachádza i 62 metrov hlboká hradná studňa, ktorá je vysekaná do skalného brala. Prírodný unikát je vyše 700 ročná lipa prezývaná Korvínova lipa, podľa povesti pod ňou rád sedával kráľ Matej Korvín.

Stála expozícia keramiky

Návštevníci hradu môžu obdivovať expozíciu keramiky, ktorá zahŕňa keramické nálezy objavené pri archeologických výskumoch uskutočňované na hrade. Okrem toho súčasťou expozície sú aj regionálna keramika. Expozícia je umiestnená na dolnom nádvorí, presnejšie v priestoroch bývalých koniarní.

Hrad Slovenská Ľupča patrí medzi historické krásy Slovenska. Hrad je opradený bohatou históriou a vďaka zachovalému stavu má návštevníkom čo ponúknuť . Hrad spolu s okolím vytvárajú isté čaro.

Ochtinská aragonitová jaskyňa – európsky unikát

Ochtinská aragonitová jaskyňa  je unikátnym druhom jaskýne nie len na Slovensku, ale i v celosvetovom meradle. Je jednou z troch prístupných aragonitových jaskýň vo svete.  Jaskyňa bola zaradená medzi Národné prírodné pamiatky a zapísaná do zoznamu UNESCO – Svetového dedičstva.

Útroby Ochtinskej jaskyňa sa rozprestierajú v malebnom prostredí v Slovenského Rudohoria, medzi obcami Jelšava  a Štítnik. Parkovisko pre vozidlá je 300 m od jaskyne.

kryštálové unikáty v Ochtinskej aragonitovej jaskyni

Objavenie jaskyne

Jaskyňa bola náhodne objavená pri razení geologickej prieskumnej štôlne v polovici 20.storočia.  Nasledovali prieskumné a sprístupňovacie práce. Najskôr bolo razením prístupná štôlna dlhá 145m a do roku 1972, kedy ju sprístupnili verejnosti bolo sprístupnených už 230m. Celková dĺžka jaskyne je 585m.  Vchod do jaskyne je dlhý 144m a prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 m.  Je potrebné vyšľapať 104 schodov. Prehiadka jaskyne trvá 30 minútHlavná sezóna začína júnom a končí augustom. Mimosezónne obdobie – apríl, máj, september, október.

Aragonitové výtvory v jaskyni

V jaskyni sa zistili tri generácie aragonitu. Aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných dutinách. Táto výplň sa vyskytuje v podobe niekoľko cm dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov, trsovité alebo kríčkovité útvary vrátane tzv. železného kvetu a drobné vejáriky.

aragonitové úkazy v Ochtinskej aragonitovej jaskyniZnámy útvar v jaskyni je Srdce Hrádku. A najkrajšia časť jaskyne je Sieň Mliečná dráha. Tento názov je odvodený po veľkej pukline na strope, ktorá je vyplnená množstvom bielych trblietajúcich aragonitových strapcov, ktoré pripomínajú hviezdy na Mliečnej dráhe.

Ďalšie priestory jaskyne sú Čarovná chodba, Hlboký dóm, Hviezdna sieň a Oválne chodba.  Návštevníci sa môžu kochať na krásy nerastných kvetov, na hru farieb a tvarov.

Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje medzi 7,2 až 7,8 °C.Okrem unikátu Ochtinskej jaskyne môžu turisti zavítať do okolia– Slovenského Rudohoria, Slovenského krasu,alebo Revúckej vrchoviny.Tieto oblasti sú veľmi vhodné pre turistiku.

Park Muránska Planina

Park Muránska Planina  sa rozprestiera v západnej časti Slovenského Rudohoria. Od roku 1997 je Muránska Planina zaradená do kategórie Národný park s ochranným pásmom 2.  Územie Muranskej Planiny má pestrý reliéf, strieda sa tu krasový a nekrasový reliéf.  Najkrašími miestami parku sú – Spišsko-gemerský Kras, Veporské vrchy, Stolické vrchy a Horehronské podolie. Najvyšší vrch v ochrannej zóne je Stolica s výškou 1476m.n.m a v najvyšší vrch mimo ochranného pásma je Fabova Hoľa s 1439m.n.m.

Skalná brána - Muránsky Planina

Približne 87% územia je zalesnená. Vysoké zastúpenie majú i doliny s pestrosťou povrchových krasových javov.  Vyskytuje sa tu viac ako 1150 druhov vyšších rastlín. Symbolom Muránskej Planiny je rastlina – lykovec muránsky, ktorý prežil aj zaľadnenie a rastie tu už milióny rokov. Jedinečnosť parku Muránska Planina dotvára – viac ako 250 objavených jaskýň – najrozsiahlejší jaskynný systém Bobačka má takmer 3000m, 15 priepastí – najhlbšou je Michňová, ktorá je hlboká 105m a ďalšie prírodné úkazy. Prirodzenými obyvateľmi parku sú orol skálny, bocián čierny, netopiere, piskor obyčajný, mlok vrchovský, ale i medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, kuna skalná a takmer 1500 druhov bezstavovcov – motýle, chrobáky, pavúky a mnohé ďalšie živočíchy z radu vtákov, plazov.

Turistika

Muránska planina je vhodným miestom najmä pre pešiu a lyžiarsku turistiku. Výstup na Hradovú predstavuje približne trojhodinovú pešiu turistiku. Začiatok a koniec výstupu sa nachádza v rovnakom bode, pričom sa turisti vracajú inou trasou. Ďalším odporúčaným miestom pre pešiu turistiku je výstup na Muránsky hrad. Je to najnavštevovanejším miestom Muránskej planiny. Okrem hustej siete značených turistických chodníkov sú v území národného parku vybudované dva náučné chodníky. Prvý chodník sa využíva od roku  1983 a jeho trasa vedie z Veľkej lúky na Muránsky hrad. Turisti na jednotlivých zastávkach  nájdu všeobecné informácie o flóre, faune, lesníctve, geológii, geomorfológii. Muránskej planiny a oboznámiť sa s históriou Muránskeho hradu. muránsky hradDruhý náučný chodník Stožky je venovaný lesu a lesníctvu, a na jeho začiatku sa nachádza zrekonštrovaný vagónik lesnej železnice, kde môžu návštevníci obdivovať expozíciu venovanú lesným železničkám. Trasa druhého náučného chodníka vedie okolo národnej prírodnej rezervácie Malá Stožka.

V roku 1997 sa zriadila prvá náučná lokalita v území národného parku blízkosti obce Muráň. Turistickými vstupmi a zároveň východiskami národného parku sú obce po jeho obvode – Muráň , Tisovec, Pohronská Polhora-Michalová, Červená Skala a Závadka nad Hronom. Návšteva krasového reliéfu a mnohých jaskýň je prístupná len za prítomnosti  sprievodcu. Okrem letnej turistiky a lyžovania aktuálne narastá aj počet záujemcov o horolezectvo a paraglinding.

V Muránskej Planine sa nachádzajú i 12 atraktívnych trás vhodných pre horskú cykloturistiku. Zvýšený turizmus v území Muránskej Planiny priniesol i nežiadúce správanie turistov a to zakladanie ohnísk a živelné táborenie. V roku 1997 odštartoval projekt, ktorého cieľom bolo nájsť a poskytnúť vhodné miesta pre krátkodobé prenocovanie a vybudovanie bezpečných a stálych ohnísk, v lokalite Nižná Kľaková bola zriadená jednoduchá turistická útuľňa. Stanovanie sa povoľuje na 3 miestach – Veľká Lúka – Piesok, pri Zrubovej turistickej útulni Nižná Kľaková a v doline Trsteník. Park Muránsky Planina patrí medzi malebné krásy Slovenska.

Hrad Hrušov

Hrad HrušovV lokalite pohoria Tribeč, neďaleko obce Topoľčianky sa pýši na vrchu Skalka hrad Hrušov. Do dnešných čias sa zachovali iba jeho ruiny. Najzachovalejšími  časťami objektu sú veža pri vstupe do druhého predhradia a vstup do horného hradu, kde sa nachádzajú i zvyšky okien, akierov a delové strieľne.

Výstavba hradného objektu bola dokončená v 13. storočí a pôvodným účelom bolo stráženie cesty z Tekova do Ponitria. K hradu Hrušov patrila i vartovka Živánska veža. Hradu sa zmocnil na začiatku 14. storočia Matúš Čák Trenčiansky, približne od polovici daného storočia bol hrad v dŕžave kráľa Ľudovíta Veľkého. Ten ho daroval synovi župana Júlia z Topoľčian Mikukulášovi a jeho bratovi Ondrejovi na základe darovacej listiny – Castrum Nostrum Hurusou.

Hrad Hrušov vystriedal veľké množstvo vlastníkov od kráľov, šľachtických rodín, palatínov a kastelánov. Možno spomenúť – rodinu Forgáčovcov,  Imrich Zápoľský, Juraj a Pavel Bebek, Pavel so Soľčian, Lestákovcom, Topoľčianskym, atď. Všetci vlastníci sa podpísali nad zmenou hradu, jednoducho si hrad prispôsobovali pre svoje potreby a vtedajšiemu štýlu. Najväčšie prestavby sa uskutočnili počas 15./16. storočia, kedy bolo nutné rozšíriť obytné priestory. A tak pribudli dva nové paláce. Počas vlastníctva Topoľčianských k hradnému sídlu dobudovali opevnenie a delové bašty.

Hrad Hrušov

Posledným majiteľom bola rodina Rákociovcov, ktorá zabezpečila výstavbu druhého predhradia v 17. storočí. I Hrušovský hrad patril do miest – protihabsburského odboja pod vedením Františka II. Rákócziho. V roku 1708 cisárske vojská hrad Hrušov dobili a zapálili. Týmto rokom sa končí éra strážneho a kedysi dôležitého hradu v Nitrianskom kraji.

Ruiny sa snažia konzervovať a čiastočne obnovovať, medzi podporovateľov konzervácie hradu bol i samotný prezident T. G. Masaryk. V súčasnosti sa o jeho záchranu a rekonštrukciu stará združenie Leustach z Nitry.

Hrad HrušovNa zrúcaninu Hrušovského hradu vedie niekoľko trás:

  • Z obce Skýcov od parkingu po zelenej značke až k zrúcaninám hradu. Táto trasa je vhodná i pre cyklistov.

  • Z Topoľčianky po zelenej značke. Terén možno využiť i na cykloturistiku.

  • Z obce Jedlové Kostoľany po červene turistickej značke. Posledná trasa je najdlhšie trvá približne 2-3 hodiny, ale je najzaujímavejšia.

Ak sa turisti vydajú na historické miesto hradu Hrušov čaká na nich okrem pozostatkov stredovekého hradu i pôvabná okolitá príroda a výhľad z vrchu Skalka. Navyše by turisti nemali vynechať návštevu neďalekého mesta Topoľčianky, kde sa nachádza známy zámok Topoľčianky.

Hrad Šášov

Štiavnické vrchy skrývajú okrem prírodnej krásy i historické skvosty.  Medzi ne patrí i hrad Šášov. Zrúcanina hradu sa rozprestiera na strmom brale priamo nad riekou Hron. Na hrad sa dá dostať po zelenej turistickej značke, z obce Šášovské Podhradie. Výstup trvá približne 15-20 minút po mierne náročnom teréne.

Hrad Šásov

Historická zmienka o vzniku hradu sa datuje na polovicu 13. storočia. Vtedajší kráľovský hrad slúžil ako ochranný objekt na ceste do Banskej Štiavnice. Hrad Šášov bol využívaný ako sídlo panstva a hradní majitelia ho podrobovali viacerým prestavbám – napríklad gotický palác bol vystavený mnohým zmenám. Hrad vynikal dôsledným opevnením. Na skalnatej vyvýšenine stála strážna veža, pod ktorou bol vstup z predhradia do horného hraduHrad ŠásovÉra hradu Šášov sa skončila v 17. storočí, keď objekt dobyli a zdevastovali Thökölyho vojaci. Rekonštrukcia bola v nedohľadne a hrad čoraz viac chátral. Čas sa podpísal i na hrade, z ktorého sa zachovali iba ruiny. Zrúcanina pozostáva z ústredného pretiahnutého vnútorného hradu zakončeného kruhovou baštou. Z ruiny vynikajú palác na východnej strane a valcová veža. V minulosti súčasťou hradného objektu boli i obytné budovy a terasy. Vstup na hrad chránila okrúhla bašta a okolie lemovalo opevnenie. Zaujímavosťou hradu boli dve cisterny, ktoré boli jediným zdrojom pitnej vody. Cisterny boli vykopaná uprostred nádvoria.

Povesť o hrade Šášov

Podľa povesti hrad Šášov bol pomenovaný po udatnom Šašovi. Príbeh sa začína, keď sa zvolenský hradný pán vracal z poľovačky a každým dňom bol mrzutejší. Snažil sa totiž uloviť medvede, horu  pochodil, no na medvede nenatrafil. Dvorný blázon si z pána uťahoval, či mu netreba zver nadháňať. Zlosť pána vzrástla a slovo dalo skutok, dvorný blázon išiel s pánom na poľovačku. Keď sa už takmer Slnko schyľovalo k obzoru, natrafili na medvediska. Zoči-voči nebezpečnej šelme lovec zmeravel, nebyť udatného šaša, ktorý chytil sekeru a zaťal do maca a tým zachránil lovcom životy. Zvolenský pán sa šaša rozhodol odmeniť. Nad miestom boja na brale tak vyrástol hrad, ktorý bol darovaný udatnému záchrancovi.

Hrad Šášov

Výlety v okolí

V regióne Štiavnických vrchov sa nachádzajú hrady i hradné zrúcaniny. Medzi najkrajšie hradné komplexy Slovenska patrí i hrad Kremnica. So stavbou hradného komplexu sa začalo v 13. storočí a jeho ukončenie sa datuje približne do 15. storočia. Turisti môžu obdivovať šesť objektov, z ktorých sa komplex skladá.  Jedná sa o – Románsky karner, Radnicu, Kostol sv. Kataríny, Malú a Severnú vežu. Okolie obopína ochranné opevnenie, na ktoré nadväzuje mestské hradby s bránou a tromi baštami. Hradby sú považované za jedny z najzachovalejších na Slovensku. V okolí sa nachádza  i hradná zrúcaninaPustý hrad. Návšteva Pustého hradu je spojená s nenáročnou túrou lesným terénom. Z najvyššieho miesta zrúcaniny majú turisti možnosť výhľadu na okolie, ktoré je v skutku veľmi očarujúce. Lokalita Šášovského hradu ponúka i možnosti turistiky. Od hradu Šášov sa dá dostať na vysoký kopec Suť a odtiaľ zísť do Močiarskej doliny.

Hrad Šášov sa rozprestiera v malebnej časti Štiavnických vrchov a spolu s okolitými historickými a turistickými možnosťami je vyhľadávaným miestom milovníkov prírody a turistov.

Kežmarský hrad

Kežmarský hrad je mestský hrad gotického štýlu. Objekt patrí do siete hradov v Spišskom regióne. Hrad sídli na okraji mesta Kežmarok.

Kežmarský hrad

História hradu

Prvá písomná zmienka sa datuje na 15. storočie, jeho majiteľom bol Imrich Zápoľský, za ktorého dochádza k výstavbe neskorogotického hradu, veže, opevnenia s baštami i kaplnky. V 16. storočí hrad vyhorel, neskôr ho dal Ján Rueber zrekonštruovať.  Najsvetlejšie obdobie hradu bolo počas vlastníctva rodiny Thököly. Nádvorie bolo skrášlené fontánou a interiér bol vyzdobený talianskými umelcami. Nad portálom vstupnej veže sa nachádza tabuľa zobrazuje erb Štefana I. Thökölyho a jeho manželky Kataríny Thurzovej. Po potlačení povstania Imricha Thökölyho, hrad pripadol do vlastníctva mesta Kežmarok. Neskôr mesto dalo postaviť vojenskú kasáreň, na mieste západnej hradby a  koniareň prestavalo na mestskú nemocnicu. Na začiatku 20.storočia hradné strechy zachvátil požiar. V roku 1931 bolo v hradnej veže zriadené Mestské múzeum. Počas druhej svetovej vojne sa zdržiavalo gestapo. Došlo tu i k viacerým popravám partizánom.

Expozície

Medzi najnovšie expozície patrí – expozícia historických vozidiel a hasičskej techniky, návštevníci hradu môž obdivovať jedinečné kúsky automobilov a motoriek. Jedným z najzaujímavejších modelov je Praga Alpha Phaeton, v ktorej Tomáš Baťa cestoval po Poprade a okolí. Expozičné kúsky pochádzajú od členov Veteran Car Club z Popradu a Kežmarského múzea. V meštianskom dome na Hlavnom námestí 55 je prístupná expozícia meštianskej bytovej kultúry na Spiši. Vystavené predmety oboznamujú s bývaním šľachtických vrstiev od polovice 17. storočia po koniec 19. storočia. Súčasťou tejto expozície je i ukážka odevov i šperkov, obrazov a fotografií.

Výstavná sieň

V meštianskom dome na ulici MUDr. Alexandra č. 11 bola zriadená výstavná sieň múzea. Meštiansky dom vďaka zachovanej gotickej i renesančnej architektúry, patrí taktiež medzi historické pamiatky vyhľadávané turistami.

Kežmarský hrad- slávnosti

Kežmarský hrad je historickou dominantou mesta Kežmarok. Jeho bohatá história, zachovalý stav a obdivuhodné expozície, nie len na hrade, ale i v meštianskom dome na Hl. námestí 55 sú lákadlom pre mnohých milovníkov histórie. Okrem toho sa na hrade každoročne konajú rôzne slávnosti a akcie. Výhodou je vstup do celého areálu Kežmarského hradu, vyhliadkovej veže i hradnej kaplnky.

Hrad Kremnica

Hrad KremnicaHrad Kremnica predstavuje komplex stredovekých budov mesta Kremnica. Komplex bol budovaný v období od 13. do 15. storočia a pozostáva zo šiestich objektovKostol sv. Kataríny, Románsky karner, Radnica, Malá a Severná veža. Okolie obopína ochranné opevnenie, na ktoré nadväzuje mestské hradby s bránou a tromi baštami. Hradby sú považované za jedny z najzachovalejších na Slovensku. Mestský hrad Kremnica je zaradený do kategórie národná kultúrna pamiatka.

Expozíciu barokové plastiky tvoria dva súbory plastík. Prvá pochádza z barokového oltára Kostola sv. Kataríny. Kostol sv. Kataríny, ktorý bol postavený v 14/15. storočí ako neskorogotická stavba. Medzi prístupné časti kostola patrí severné a južné oratórium a návštevníci musia použiť točité kamenné schodisko. V kostole určite návštevníci neprehliadnu organ a hlavný oltár. Okrem hlavného oltára sa tu nachádzajú i štyri bočné oltáre, ktoré sú krásne zdobené. Druhá plastika predstavuje Románsky karner. Karner je najstaršou časťou hradného komplexu. V pivničnej časti sa nachádza sprístupnená kostnica a v hornej časti kaplnka s gotickými maľbami. Karner bol v minulosti súčasťou niekdajšieho cintorína, ktorý sa nachádzal okolo v súčasnosti už neexistujúceho kostola sv. Michala. Expozícia v Malej veži – ponúka návštevníkom exponáty historických zvonov, ktoré pochádzajú z dielní kremnických majstrov, okrem kópií sú vystavené i originály. Unikátom je najväčší zvon – Urban, ktorý sa datuje do 16. storočia a jeho priemer je viac ako 1,65 m. Posledná expozícia je venovaná obrane mesta a nachádza sa v Severnej veži. Táto expozícia sa skladá z rôznych dobových zbraní a cielom obrannej expozície je oboznámiť návštevníkov s fortifikačným systémom mesta.

Hrad Kremnica

Mestský hrad bol pôvodne postavený za účelom kráľovskej pevnosti a stráženia výnosov z ťažby drahých kovov vyrobených v kráľovskej mincovni. Hrad bol i sídlom komorského grófa, ktorý bol zástupcom kráľovského úradu. Počas svojej histórie boli hradné objekty niekoľkokrát ničené požiarom, našťastie sa zakaždým podarilo zabezpečiť rekonštrukciu. V rokoch 1976 – 1996 bol areál mestského hradu Kremnica podrobený rozsiahlej obnove.

Celková prehliadka mestského hradu trvá takmer dve hodiny. A okrem historických objektov môžu návštevníci zavítať i do Múzea mincí a medailí.

Mesto Kremnica

Pustý hrad

Pustý hrad  je zrúcanina na najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov, vzdialený od mesta Zvolen necelé 2 km. Rozloha Pustého hradu je 7,6 ha a v súčasnosti sa z hradu zachovala iba zrúcanina.

panoráma Pustý hrad

Hrad pravdepodobne vznikol v 12. storočí, súčasne s utvorením územnosprávnej jednotky Zvolenského komitátu. Rozbroje feudálnych pánov v poslednej štvrtine 13. storočia neobišli ani hrad. Jeho správcom bol dlhoročný zvolenský župan Demeter. Aktívne sa zúčastnil konfliktov medzi súperiacimi šľachtickými rodmi. Hrad ovládol i magnát Matúš Čák Trenčiansky. Avšak po upokojení sporov, ho opäť spravoval Demeterov synovec Donč. Starý hrad naďalej slúžil prevažne vojakom, remeselníkom i úradníkom. Počas 15. storočia prevládali rozbroje medzi Jánom Jiskrom a Jánom Huňadym. Pustý hrad bol využívaný na vojenské účely, a v období osmanského ohrozovania sa vďaka vartovke stal miestom pozorovania okolia a vysielania varovných signálov. V 17. storočí po skončení osmanského ohrozovania nájazdmi, Pustý hrad stratil svoj strategický účel.

Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade je veža komitátneho hradu z konca 12. storočia, nachádzajúca sa na najvyššom mieste hradného kopca. Hrad sa pôvodne skladá z dvoch hradných komplexov – Dolný a Horný hrad. Donjon vybudobaný v Dolnom hrade s pôdorysom 20x20m patrí medzi najväčšie stavby rezidenčného typu v strednej Európe. Po tatárskom vpáde bolo potrebné doriešiť otázku opevnenia, ktoré  v časti Horného hradu meria 3,5 ha, na Dolnom hrade 0,7 ha a patrí k nemu i spojovací múr s dĺžkou 206 metrov. Na hrade sa nachádzala cisterna a nádvorie bolo upravené pomocou terás. Počas dobytia vojskami Jána Jiskru z Brandýsa boli na prízemí vybudované obytné objekty. Najmladšou stavbou na Pustom hrade bola vartovka zo 16. storočia.

K Pustému hradu sa viaže i povesť o zakliatom Barátovi, ktorý strážil poklady skryté na Pustom hrade. Barát bol zakliaty mních s konským kopytom. Ľudia, ktorí na hrad zablúdili, alebo tí, ktorí prišli hľadať poklady sa Barát zjavil buď ako pustovník, alebo ako zviera.

Pustý hrad

V súčasnosti sa z hradu zachovala iba zrúcanina, nachádzajúca sa v zalesnenom teréne. Od roku 2009 sa na hrade uskutočňujú archeologické výskumy pod vedením Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Každoročne sa rozširuje zakonzervovanie muriva. Pustý hrad ponúka i nenáročnú túru po označenej trase. Na hrad totiž vedie turistický, resp. náučný chodník, ktorý bol vybudovaným v rámci mesta Zvolen, pre lepší a ľahší prístup na kultúrnu a historickú pamiatku. Na trase sa turisti môžu oboznámiť s informáciami umiestnenými na informačnej tabule. Návšteva Pustého hradu je ideálnym miestom pre víkendovú túru. Z najvyššieho miesta zrúcaniny majú turisti možnosť výhľadu na okolie, ktoré je v skutku veľmi očarujúce.