Slovenské komorné divadlo

Slovenské komorné divadlo sa nachádza v meste Martin a vzniklo roku 1944 ako druhé profesionálne divadlo na Slovensku. V divadelnom Martine sa už po vzniku ČSR začalo uvažovať o založení profesionálneho divadla. Existovala tu silná ochotnícka tradícia, šľachtená Slovenským spevokolom; vyspelé slovenské publikum, ktoré bolo už polstoročie naučené chodiť na slovenské divadelné predstavenia a Národný dom, Národný dompriestor vhodný na realizáciu profesionálnej divadelnej prevádzky. Profesionálne divadlo však vzniklo strategicky v Bratislave, novom hlavnom meste Slovenska roku 1920, transformáciou Východočeskej divadelnej spoločnosti a hrávalo prevažne po česky. Reálna transformácia Slovenského spevokolu na profesionálne divadlo sa začala v štyridsiatych rokoch 20. storočia, vďaka iniciatíve ľudí, akými boli podpredseda Ústredia slovenských ochotníkov Ján Marták, redaktor časopisu Naše divadlo Ivan Turzo, správca Matice slovenskej Jozef Cíger-Hronský, tajomník literárneho oddelenia Slovenského rozhlasu Gabriel Rapoš a herec a režisér Andrej Bagar.

Na rozdiel od Slovenského národného divadla v Bratislave, Slovenské komorné divadlo v Martine nikto dekrétom zhora nezakladal, ale vzniklo prirodzene, z vnútornej potreby mesta a slovenských ochotníkov. Ona vnútorná zázračná životodarná sila sa tiahne celými jeho dejinami.

Slovenské komorné divadlo
Prvá premiéra novozaloženého divadla sa uskutočnila za dosť dramatických okolností 22. januára 1944. V réžii Andreja Bagara Slovenské komorné divadlo uviedlo Verhaerenovho Filipa II., protitotalitnú inscenáciu, ktorou Slovenské komorné divadlo jasne manifestovalo, na ktorej názorovej strane stojí. (Túto hru zahrali herci berlínskeho Deutsches Theater pohostinsky v Bratislave roku 1933, emigrujúc pred Hitlerom.) Inscenáciu zakázali, čo neznamenalo len politickú represáliu voči mladému divadlu, ale to aj vážne ohrozilo jeho samotnú existenciu. Následne divadlo nedostalo od štátu žiadnu finančnú podporu a prežilo len vďaka dotácii Matice slovenskej, tlačiarne Neografia a iných firiem.

Za takmer 65 rokov svojej existencie prešlo Slovenské komorné divadlo Sála v Slovenskom komornom divadlemnohými etapami. Na základe žiadosti osadenstva divadla a rozhodnutím Divadelnej a dramaturgickej rady zo dňa 29. augusta 1950, s platnosťou od 1. januára 1951, sa zmenil názov Slovenského komorného divadla na Divadlo Slovenského národného povstania. Martinské divadlo však nieslo tento názov len niekoľko mesiacov. Už 6. októbra 1951, v rámci osláv Dňa československej ľudovej armády, sa uskutočnil slávnostný akt premenovania divadla na Armádne divadlo. Od 1. augusta 1960 prešlo martinské divadlo opäť pod civilnú správu a vrátilo sa k názvu Divadlo Slovenského národného povstania. Tento názov pretrval 43 rokov. 1. septembra 2003 divadlo ako posledné v Turci vypustilo zo svojho názvu SNP a vrátilo sa k svojmu pôvodnému názvu Slovenské komorné divadlo, pod ktorým vzniklo roku 1944.

Reklamy

Divadlo Jonáša Záborského

Oficiálne bolo Slovenské divadlo v Prešove otvorené 30. januára 1944 v zrenovovanom Mestskom divadle (Historická budova Divadla Jonáša Záborského) slávnostnou premiérou hry Ferka Urbánka Škriatok.

I keď divadlo začínalo ako činoherné, zakrátko sa na programoch začali objavovať tituly hudobných diel, čo viedlo v roku 1948 k vzniku novej samostatnej umelecko-interpretačnej zložky – súboru spevohry. Prvá spevoherná premiéra, Poľská krv Oskara Nedbala, sa konala 13. októbra 1948. Dramaturgia spevohry systematicky siahala nielen po tvorbe klasických velikánov operety, ale sledovala všetky nové trendy. Od 60-tych rokov priniesla muzikály a ponúkla aj niekoľko pokusov slovenskej pôvodnej tvorby.

Divadlo Jonáša Záborského
Od 70-tych rokov jednou z dôležitých charakteristík smerovania činohry bolo priam pravidelné uvádzanie nových slovenských titulov. Aj preto sa od roku 1989 stalo Divadlo Jonáša Záborského miestom, kde sa uskutočnilo niekoľko ročníkov Festivalu inscenácií pôvodných slovenských hier.

V 70-tych rokoch sa objavili i prvé pokusy o štúdiovú tvorbu, ktorou sa oba súbory snažili etablovať aj na pôde netradičných divadelných priestorov, titulov a koncepcií. Svojím spôsobom bol pokračovaním týchto ambícií a zároveň i hľadaním nových ciest (po presťahovaní sa súborov do novej budovy Divadla Jonáša Záborského) v 90-tych rokoch unikátny divadelný experimentálny projekt režiséra Petra Scherhaufera: Kemu ce treba, Kde leží naša bieda a Bocatius 98 – Open air environment.Divadlo Jonáša Záborského

Dňa 14. septembra 1990 bola otvorená nová budova Divadla Jonáša Záborského, prvá špecializovaná budova divadla na Slovensku v histórii Československa s očakávaním, že Historická budova DJZ poslúži po rekonštrukcii divadlu aj prvému slovenskému divadelnému múzeu.

Divadlo Jonáša Záborského v Prešove je jediné slovenské profesionálne divadlo v Prešovskom kraji – najväčšom kraji na Slovensku. Nachádza sa v južnej časti centra na Námestí legionárov 6 v meste Prešov – tretie najväčšie mesto na Slovensku. Divadlo Jonáša Záborského je zároveň aj najvýchodnejšie umiestnené divadlo v Slovenskej republike.

Nová budova Divadla Jonáša ZáborskéhoNovostavba divadla je riešená ako dvojscénová (budova v budove) – Veľká scéna (Hlavná divadelná sála) a Malá scéna (Experimentálna sála – štúdio). Panoramatické (cinerámové) divadlo – hlboko zakrivené, širokouhlé – takto je realizovaná Veľká scéna s kapacitou hľadiska 651 miest. Veľká scéna Divadla Jonáša Záborského má najväčší proscéniový otvor – široký 32 metrovvysoký 10 metrovmodernú javiskovú technológiu. Hľadisko Veľkej scény je riešené ako amfiteáter s vynikajúcou viditeľnosťou a pohodlím, ktoré má aj Malá scéna.

Slovenské národné divadlo

Slovenské národné divadlo je najdôležitejším zariadením, ktorého poslanie je povzniesť kultúrnu stránku Slovenska. SND sídli v dvoch budovách – Historická budova a Nová budova SND.

Slovenské národné divadlo

Slovenské národné divadlo funguje už od roku 1920 a počas jeho pestrej histórie prinieslo divákom tisícky kultúrno-zábavných predstavení. Na mieste, kde dnes stojí historická budova SND, stálo už od roku 1776 mestské divadlo, ktoré dal postaviť gróf Juraj Csáky. Novú budovu SND navrhli architekti Martin Kusý, Pavol Paňák a Peter Bauer. Divadelné priestory sú s kapacitou približne 1700 miest pre návštevníkov. Okrem novej budovy SND sa využíva i historická budova. V oboch budovách sa striedavo konajú predstavenia či už operné, činohry alebo balet. Hlavná divadelná sezóna prebieha od septembra do konca júna. V súčasnosti SND pozostáva z troch stálych profesionálnych súborov a to – Činohry, Opery a Baletu.

Slovenské národné divadlo

Činohra

Činohra SND sa začína formovať v marci 1920, vtedajší umelecký zbor tvorili členovia Východočeského divadla a preto mnohé činohry boli hrané českými hercami v češtine. Až o rok neskôr začínajú vystupovať prví slovenskí herci ako Andrej Bagar,  Ján Borodáč, Hana Meličková, Oľga Országhová-Borodáčová, Jozef Kello i Gašpar Arbét. V súčasnosti v Činohre SND vystupujú známi slovenskí hereckí predstavitelia ako -Božidara Turzonovová, Kamila Magálová, Diana Mórová, Alexander Bárta, Štefan Bučko, Ladislav Chudík, Ján Koleník, Jozef Vajda a mnohí ďalší. Známymi predstaveniami boli napríklad – Amadeus, Madam Bovary a mnohé ďalšie.

Opera

Opera je nenahraditeľnou súčasťou kultúry na Slovensku už tri storočia. Bratislava ako historické mesto uhorských kráľov malo divadlo vrátane opery svoje zastúpenie. Z neďalekej Viedne do Prešporku prichádzali i talianské operné spoločnosti. Významnými zahraničnými prezentáciami Opery SND patrila účasť na festivale v Edinburghu, zájazdy do Paríža i Japonska. Legendárnou inscenáciou sa stala opera – Eugen Onegin. V roku 2004 pod vedením SND sa po prvýkrát uskutočnil Medzinárodný festival hudobného divadla.  Medzi popredné osobnosti divadelnej opery patril i Jozef Bednárik, ktorý vytvoril kvalitnú a originálnu opernú scénu. K operným osobnostiam Slovenského národného divadla patria – Ľubica Vargicová, Miroslav Dvorský, Dalibor Jenis, Andrea Danková atď.

Balet

Slovenské národné divadloTreťou významnou súčasťou SND je Balet. Začiatky Baletu SND sa viažu na spoluprácu s českými kolegami. V súčasnosti pôsobí na baletnej scéne nová generácia slovenských choreografoch – Ján Ďurovčík, Libor Vaculík, Igor Holováč a Ondrej Šoth. Novodobá baletná scéna sa vyznačuje úzkou a intenzívnou spoluprácou so zahraničím.

Slovenské národné divadlo svojim rozmanitým programom, skvelými hereckými výkonmi, vrátane atmosféry sa zaraďuje medzi svetové kultúrne inštitúcie. Návšteva SND prináša nejednému divákovi nezabudnuteľné kultúrne zážitky.

Divadlo Astorka

Divadlo Korzo ’90 bolo založené 1. apríla 1991 a v septembri toho istého roku začalo svoju prvú divadelnú sezónu – sezónuDivadlo Astorka 1991/1992. V roku 1993 divadlo zmenilo svoj názov na Divadlo Astorka Korzo ’90, podľa názvu bývalej kaviarne Astória, ktorá sa nachádzala v budove sídla divadla na Suchom mýte 17. V súčasnosti je táto budova v rekonštrukcii a divadlo pôsobí v priestoroch bývalého kina Pohraničník v budove Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na Námestí SNP 33 v Bratislave.

Divadlo Astorka Korzo ’90 sa hlási k tradícii Divadla Na korze, ktoré bolo počas normalizačného procesu v 70. rokoch administratívne zrušené. Divadlo Na korze preslávil predovšetkým novátorsky prístup v oblasti réžie a dramaturgie a uvádzanie malých javiskových foriem, ktoré v tej dobe v tradícii slovenského divadla absentovali.

V súčasnosti divadlo uvádza diváckSála v Divadle Astorkay atraktívny repertoár, založený na herectve osobností súboru. Členmi hereckého súboru sú také mená ako Boris Farkaš, Miroslav Noga, Zita Furková, Marta Sládečková, Anna Šišková, Szidi Tobias, Matej Landl a Vlado Černý. Ako interný režisér pôsobí v divadle Juraj Nvota. Svojho času tu pôsobil i scénograf Aleš Votava, ktorého scénické kreácie boli neraz ocenené cenou DOSKY za najlepšiu scénografiu.

Predstavenia pripravované kolektívom tvorcov sú každoročne mimoriadnou udalosťou na slovenskej divadelnej scéne a sú s úspechom uvádzané na slovenských, českých a zahraničných medzinárodných festivaloch.

Jednotliví členovia hereckého súboru sú nositeľmi významných divadelných ocenení a samotné inscenácie Divadla Astorka Korzo´90 získali dvakrát po sebe prestížnu Cenu za najlepšiu inscenáciu sezóny.

Bratislava je hlavné, najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mesto Slovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 465 327 obyvateľovBratislava

Bratislava patrí k najmladším hlavným mestám Európy a pritom k mestám s bohatou históriou siahajúcou k dobám spred dvetisíc rokov. Poloha mesta v samotnom srdci Európy na brehu rieky Dunaj predurčila Bratislavu, aby sa stala križovatkou a cieľom obchodných ciest, strediskom mnohých kultúr.

Bratislava má porovnateľný počet mestských kultúrnych, športových a rekreačných inštitúcií ako väčšina vyspelých európskych miest. V hlavnom meste Slovenska mestská radnica prevádzkuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Správu telovýchovných a rekreačných zariadení, Mestské múzeum, Galériu mesta Bratislavy, Mestskú knižnicu. Pre deti je najobľúbenejším miestom Zoologická záhrada, ktorá sa nachádza v Mlynskej doline, v mestskej časti Karlova Ves.

Z Bratislavy môžete podnikať jednodňové výlety do okolia, ktoré sa pýši krásnou prírodou, bohatou históriou a zaujímavými kultúrnymi pamiatkami. Spoznávajte Záhorie, Malé Karpaty alebo Podunajsko a zažite krásy Bratislavského kraja.