Hrad Slanec

Vo východnom regióne Slovenska sa vyskytujú viaceré hradné zrúcaniny. Jednou takou je i hrad Slanec. Turisti hrad nájdu na úbočí Slanských hôr, neďaleko obce Slanec. Z objektu sa zachovala trojpodlažná veža a niekoľko múrov.

Hrad Slanec

S budovaním hradu Slanec sa začalo počas 13. storočia a za jeho stavbou mal údajne stáť potomok Abovcov. Koncom 13. storočia bol jeho majiteľom krajinský palatín Finta, ktorý sa dostal do sporov s kráľom Ladislavom IV. Kumánskym. Výsledkom bolo víťazstvo kráľa a následne privlastnenie si hradu. Hrad spravovala dve storočia rodina Drugethovcov, neskôr rodina Ladislava Losonczyho. V prvej polovici 15 storočia hrad i obec boli vypálené a do konca 15. storočia sa podarilo hrad obnoviť.  Na začiatku 17. storočia hradný objekt patril do majetku rodiny Forgáchovcov, počas ich spravovania bolo k hradu vybudované i opevnenie, ktoré muselo počas histórie odolávať početným útokom. Medzi najťažšie boje patrili protihabsburské povstania, ktoré neobišli ani hrad Slanec. Už začiatkom 17. storočia sa hradu zmocnili hajdúsi Štefana Bocskaya, nasledovalo obsadenie povstalcami Gabriela Bethlena ako i Juraja I. Rákócziho. V roku 1678 sa na hrade usadilo vojsko Thökölyho, no po ročnom užívaní ho vydobyli cisárske vojska. Povstalci však stihli hrad podpáliť a tým ho de facto zdevastovali.

Hrad Slanec

Až v 19. storočí Jozef Forgách zariadil čiastočnú obnovu a to iba hradnú vežu, ktorá sa stala miestom rodového múzea Forgáchovcov. To fungovalo až do roku 1916, kedy zomiera posledný z rodu Štefan Forgách. Hrad SlanecOd tých čias sa hradná veža nevyužívala a navyše počas 2. svetovej vojny boli pamiatky a cennosti uložené vo veži buď rozkradnuté, alebo zničené.

Aktuálne je z kedysi historického hradu, už iba zrúcanina, z ktorej dominuje spomínaná veža – Nebojsa. Pri veži sa tiahne múr znázorňujúci bývalý gotický palác. Z paláca sa zachovali okno kaplnky a malebné nosníky klenby. Turistom po dosiahnutí turistického cieľa majú výhľad do okolia na – Marockú Hoľu, Veľký a Malý Milič. Lokalita – Slanské vrchy ponúka široké možnosti turistiky. Najzaujímavejšou je Slanský priesmyk pôvodom starobylá obchodná cesta. Našli sa tu poklady rímskych cisárskych mincí. Slanský priesmyk s najväčšou pravdepodobnosťou patril do siete ciest, cez ktoré prechádzali rímske vojská. Ďalším pútavým miestom v blízkosti je i známe maďarské jazero Izra.

Park Muránska Planina

Park Muránska Planina  sa rozprestiera v západnej časti Slovenského Rudohoria. Od roku 1997 je Muránska Planina zaradená do kategórie Národný park s ochranným pásmom 2.  Územie Muranskej Planiny má pestrý reliéf, strieda sa tu krasový a nekrasový reliéf.  Najkrašími miestami parku sú – Spišsko-gemerský Kras, Veporské vrchy, Stolické vrchy a Horehronské podolie. Najvyšší vrch v ochrannej zóne je Stolica s výškou 1476m.n.m a v najvyšší vrch mimo ochranného pásma je Fabova Hoľa s 1439m.n.m.

Skalná brána - Muránsky Planina

Približne 87% územia je zalesnená. Vysoké zastúpenie majú i doliny s pestrosťou povrchových krasových javov.  Vyskytuje sa tu viac ako 1150 druhov vyšších rastlín. Symbolom Muránskej Planiny je rastlina – lykovec muránsky, ktorý prežil aj zaľadnenie a rastie tu už milióny rokov. Jedinečnosť parku Muránska Planina dotvára – viac ako 250 objavených jaskýň – najrozsiahlejší jaskynný systém Bobačka má takmer 3000m, 15 priepastí – najhlbšou je Michňová, ktorá je hlboká 105m a ďalšie prírodné úkazy. Prirodzenými obyvateľmi parku sú orol skálny, bocián čierny, netopiere, piskor obyčajný, mlok vrchovský, ale i medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, kuna skalná a takmer 1500 druhov bezstavovcov – motýle, chrobáky, pavúky a mnohé ďalšie živočíchy z radu vtákov, plazov.

Turistika

Muránska planina je vhodným miestom najmä pre pešiu a lyžiarsku turistiku. Výstup na Hradovú predstavuje približne trojhodinovú pešiu turistiku. Začiatok a koniec výstupu sa nachádza v rovnakom bode, pričom sa turisti vracajú inou trasou. Ďalším odporúčaným miestom pre pešiu turistiku je výstup na Muránsky hrad. Je to najnavštevovanejším miestom Muránskej planiny. Okrem hustej siete značených turistických chodníkov sú v území národného parku vybudované dva náučné chodníky. Prvý chodník sa využíva od roku  1983 a jeho trasa vedie z Veľkej lúky na Muránsky hrad. Turisti na jednotlivých zastávkach  nájdu všeobecné informácie o flóre, faune, lesníctve, geológii, geomorfológii. Muránskej planiny a oboznámiť sa s históriou Muránskeho hradu. muránsky hradDruhý náučný chodník Stožky je venovaný lesu a lesníctvu, a na jeho začiatku sa nachádza zrekonštrovaný vagónik lesnej železnice, kde môžu návštevníci obdivovať expozíciu venovanú lesným železničkám. Trasa druhého náučného chodníka vedie okolo národnej prírodnej rezervácie Malá Stožka.

V roku 1997 sa zriadila prvá náučná lokalita v území národného parku blízkosti obce Muráň. Turistickými vstupmi a zároveň východiskami národného parku sú obce po jeho obvode – Muráň , Tisovec, Pohronská Polhora-Michalová, Červená Skala a Závadka nad Hronom. Návšteva krasového reliéfu a mnohých jaskýň je prístupná len za prítomnosti  sprievodcu. Okrem letnej turistiky a lyžovania aktuálne narastá aj počet záujemcov o horolezectvo a paraglinding.

V Muránskej Planine sa nachádzajú i 12 atraktívnych trás vhodných pre horskú cykloturistiku. Zvýšený turizmus v území Muránskej Planiny priniesol i nežiadúce správanie turistov a to zakladanie ohnísk a živelné táborenie. V roku 1997 odštartoval projekt, ktorého cieľom bolo nájsť a poskytnúť vhodné miesta pre krátkodobé prenocovanie a vybudovanie bezpečných a stálych ohnísk, v lokalite Nižná Kľaková bola zriadená jednoduchá turistická útuľňa. Stanovanie sa povoľuje na 3 miestach – Veľká Lúka – Piesok, pri Zrubovej turistickej útulni Nižná Kľaková a v doline Trsteník. Park Muránsky Planina patrí medzi malebné krásy Slovenska.

Pieninský národný park

Pieninský národný park je kolískou medzinárodnej ochrany prírody v Európe a dá sa povedať, že aj vo svete. Už v roku 1932 vznikol na americko-kanadských hraniciach Park Mieru, prvé medzinárodne chránené územie na svete a v tom istom roku o niečo neskôr bol vyhlásený na československo-poľských hraniciach v Pieninách prvý medzinárodný park v Európe.

Pieninský národný park

Pieniny sú časťou bradlového pásma, ktoré sa tiahne v dĺžke cca. 550 km od Moravskej brány až po Marmaroš v Rumunsku a tvorí rozhranie vnútorných – kryštalických a vonkajších – flyšových Karpát. Nachádzajú na území dvoch štátov, Slovenska a Poľska. Patria do okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa a v Poľsku do okresu Nový Targ. Na severe hraničia s Gorcami a Beskydom Sondeckym, na juhu so Spišskou Magurou, na západe s Belianskymi Tatrami a na východe s Ľubovnianskou vrchovinou. Dĺžka horstva je cca 35 km a jeho šírka je do 6 km.

Zložité geologické podložie a rôznRieka Dunajeca odolnosť voči zvetrávaniu vytvorili základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia. Oblasť Pienin modelovala rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predrala cestu pomedzi odolné vápencové bralá, ich prevýšenie nad hladinou rieky v masíve Troch korún (982 m.n.m.) dosahuje až 520 m.

Pieniny sú územie, ktoré je príznačné svojou malebnou krajinou so zachovanými prvkami ľudovej architektúry, úzkymi švíkmi políčok pretkávaných strmými medzami, lesíkmi ktoré na hrebeňoch dopĺňajú hlboké lesy. Je to územie, ktoré obdivujú mnohí anorganici pre komplikovanú a veľmi zaujímavú geologickú stavbu, botanici a zoológovia pre výskyt jedinečných a vzácnych druhov fauny, flóry a ich biotopov, krajinári pre prekrásne spolužitie človeka s prírodou, ktoré vytvorilo malebnosť a čaro tunajšej krajiny. Nie náhodou práve toto územie je kolískou medzinárodnej ochrany prírody v Európe.

Je známy predovšetkým vďaka žľabu rieky Dunajec, ktorá patrí medzi známe raftingové a turistické lokality. Park ponúka tradičný folklór a architektúru, hlavne obec Červený Kláštor a Múzeum národnej kultúry.

Červený Kláštor Červený Kláštorje obec na Slovensku v okrese Kežmarok, leží na sútoku rieky Dunajec s potokom Lipník na štátnej hranici s Poľskom, severovýchodne od Vysokých Tatier  v regióne, ktorý miestni obyvatelia nazývajú Zamagurie. Obec je bohatá na turistiku, splavovanie Dunajca na drevených pltiach, až po hranice s Poľskom alebo na nafukovacích člnoch v úseku Národný Park Pieniny, návšteva kláštora, či prechádzka po turistických chodníčkoch. Od januára 2013 boli znovu otvorené kúpele Smerdžonka, ktoré majú bohatú históriu.

Pustý hrad

Pustý hrad  je zrúcanina na najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov, vzdialený od mesta Zvolen necelé 2 km. Rozloha Pustého hradu je 7,6 ha a v súčasnosti sa z hradu zachovala iba zrúcanina.

panoráma Pustý hrad

Hrad pravdepodobne vznikol v 12. storočí, súčasne s utvorením územnosprávnej jednotky Zvolenského komitátu. Rozbroje feudálnych pánov v poslednej štvrtine 13. storočia neobišli ani hrad. Jeho správcom bol dlhoročný zvolenský župan Demeter. Aktívne sa zúčastnil konfliktov medzi súperiacimi šľachtickými rodmi. Hrad ovládol i magnát Matúš Čák Trenčiansky. Avšak po upokojení sporov, ho opäť spravoval Demeterov synovec Donč. Starý hrad naďalej slúžil prevažne vojakom, remeselníkom i úradníkom. Počas 15. storočia prevládali rozbroje medzi Jánom Jiskrom a Jánom Huňadym. Pustý hrad bol využívaný na vojenské účely, a v období osmanského ohrozovania sa vďaka vartovke stal miestom pozorovania okolia a vysielania varovných signálov. V 17. storočí po skončení osmanského ohrozovania nájazdmi, Pustý hrad stratil svoj strategický účel.

Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade je veža komitátneho hradu z konca 12. storočia, nachádzajúca sa na najvyššom mieste hradného kopca. Hrad sa pôvodne skladá z dvoch hradných komplexov – Dolný a Horný hrad. Donjon vybudobaný v Dolnom hrade s pôdorysom 20x20m patrí medzi najväčšie stavby rezidenčného typu v strednej Európe. Po tatárskom vpáde bolo potrebné doriešiť otázku opevnenia, ktoré  v časti Horného hradu meria 3,5 ha, na Dolnom hrade 0,7 ha a patrí k nemu i spojovací múr s dĺžkou 206 metrov. Na hrade sa nachádzala cisterna a nádvorie bolo upravené pomocou terás. Počas dobytia vojskami Jána Jiskru z Brandýsa boli na prízemí vybudované obytné objekty. Najmladšou stavbou na Pustom hrade bola vartovka zo 16. storočia.

K Pustému hradu sa viaže i povesť o zakliatom Barátovi, ktorý strážil poklady skryté na Pustom hrade. Barát bol zakliaty mních s konským kopytom. Ľudia, ktorí na hrad zablúdili, alebo tí, ktorí prišli hľadať poklady sa Barát zjavil buď ako pustovník, alebo ako zviera.

Pustý hrad

V súčasnosti sa z hradu zachovala iba zrúcanina, nachádzajúca sa v zalesnenom teréne. Od roku 2009 sa na hrade uskutočňujú archeologické výskumy pod vedením Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Každoročne sa rozširuje zakonzervovanie muriva. Pustý hrad ponúka i nenáročnú túru po označenej trase. Na hrad totiž vedie turistický, resp. náučný chodník, ktorý bol vybudovaným v rámci mesta Zvolen, pre lepší a ľahší prístup na kultúrnu a historickú pamiatku. Na trase sa turisti môžu oboznámiť s informáciami umiestnenými na informačnej tabule. Návšteva Pustého hradu je ideálnym miestom pre víkendovú túru. Z najvyššieho miesta zrúcaniny majú turisti možnosť výhľadu na okolie, ktoré je v skutku veľmi očarujúce.

Národný park Veľká Fatra

Národný park Veľká Fatra  sa rozprestiera na území regiónov Liptov, Orava, Turiec a Horehronie, o rozlohe viac ako 40 ha. Do ochranného pásma je vyčlenených viac ako 26 ha. V roku 1973 bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v roku 2002 bol zaradený do kategórie ochrany – národný park. Po vstupe do Európskej únie v roku 2004 Veľká Fatra zaradená do celoeurópskej sústavy chránených území NATURA 2000 – Územie európskeho významu a Chránené vtáčie územie.

Biela skala - Národný park Veľká Fatra

Národný park Veľkú Fatru pokrývajú Karpatské lesy so zastúpením prevažne európsleho buku v kombinácií s hrebeňovými pastvinami, lesov škótskej borovice. Najbohatšie zastúpenie tisu v celej Európe má Harmanecké údolie.  západná časť Národného parku Veľká Fatra Jadro pásma je zložené zo žuly, častejšie možno spozorovať bridlicové hrebene známe – Hôlna Fatra.  A vápencové a dolomitové skaly, známe – Bralná Fatra. V súčasnosti 2000 ha Veľkej Fatry pozostávajú z lúk a pasienkov so vzácnymi druhmi rastlín– šafrán karpatský, žltohlav najvyšší, biela veternica narcisokvetá  a živočíchov. Charakteristickými obyvateľmi chráneného územia sú medveď hnedý, vlk dravý, rys, jelene, jazvec, kuny, kamzíky, ako i rôzne druhy plazov. Okrem toho časť Veľkej Fatry patrí k najcennejším územiam hniezdiacich a najohrozenejších druhov vtákov –  orol skalný, orol krikľavý, sokol sťahovavý, tatrov hlucháň, murárik červenokrídly, viaceré druhy sov bocian čierny  a vo vymenovaný by sme mohli pokračovať.

Vo Veľkej Fatre bolo v súčasnosti objavených niekoľko desiatok jaskýň. Jedinou verejnou jaskyňou je Harmanecká jaskyňa

Harmanecká jaskyňa

V Národnom parku Veľká Fatra je vybudovaných šesť náučných chodníkov.

1.K Harmaneckej jaskyni – trasa (1,3km)- prírodné hodnoty Harmaneckej jaskyne a jej okolia

2.Vodný žľab Rakytovo – trasa (1,3) -Dolný Harmanec, Rakytovská dolina

3.Na Blatnícky hrad – trasa (1,5 km), Gaderskou dolinou na Blatnický hrad

4.Lesnícky NCH Jozefa Dekréta Matejovie – trasa (9,5km)- Dolný Jelenec, Horný Jelenec, Valentová, Rybô, Kohútová, Majerova skala

5.Hrebeň Veľká Fatra – trasa (11km)-z Krížnej, cez Ostredok, Suchý vrch, Chyžky a Ploskú na Chatu pod Borišovom a naopak.

6.Pamätihodnosti Vlkolínca – trasa (12km) – Dogerské skaly, Vlkolínec, Močidlá, Laz, Vrchlúky, Sidorovo, Krkavá skala, Vlčia skala

Obľúbené turistické trasy

Chata pod Borišovom – Ploská – Kýšky – Suchý vrch – Ostredok – Krížna (4,5 hod.), Vyšná Revúca – Suchá dolina – horáreň pod Tisovým – salaš pod Krížnou – Rybovské sedlo (2,5 hod.), sedlo Šturec – vých. Prašnické sedlo – záp. Prašnické sedlo – Rybovské sedlo – Krížna (4,5 hod.), Jelenec – Prašnica – vých. Prašnické sedlo – Suchá dolina – Vyšná Revúca (2,5 hod.), Malý Šturec (Harmanecké sedlo) – horský hotel pod Kráľovou studňou – Krížna – Veľký Šturec (sedlo) – Zvolen – Donovaly (27 km, 12 hod.), Ľubochňa – Kopa – Ľubochnianske sedlo (Vrchfatra) – Príslop – Kľak – Jarabiná – chata pod Borišovom – Ploská – Ostredok – Krížna (49 km, 20 hod.), Vyšná Revúca – Magury – sedlo Ploskej – Ploská (2,5hod.), Vyšná Revúca – Zelená dolina – poľana Radovô – salaš pod Kýškami – Kýšky (2hod)

Územie Národného parku Veľká Fatra pozostáva z rôznych skál, zeminy, lúk, pastvín, útesov a údolí. Veľká Fatra je rozmanitá a čarovná časť prírodnej kultúry Slovenska. Veľká Fatra patrí medzi vyhľadávané turistické lokality. Nachádza sa tu 6 značkovaných turistických chodníkov, trasy rôznej dĺžky a náročnosti. Turistom Veľkej Fatry sa odporúča pri svojej turistike navštíviť kultúrne a prírodné zaujímavosti ako – Blatnícky hrad, Sklabinský hrad, osadu Vlkolínec a osadu Rybô, Harmaneckú jaskyňu, Necpálský vodopád,  vodný žľab Rakytov, Ľubochninsku dolinu (známa ako prvá elektrifikovaná lesná železnička v Rakúsko-Uhorsku) a park v Turčianskej Štiavničke.

Národný park Malá Fatra

Národný park Malá Fatra sa nachádza v severozápadnej časti Západných Karpát. Územie samotného národného parku zaberá celý orografický celok Krivánskej Malej Fatry. Malá Fatra zažila v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prudký nárast civilizačných vplyvov. Preto bola 3. januára 1967 vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť. 1. apríla 1968 bol ako prvým vedúcim v histórii CHKO Národný park Malá Fatrapoverený Pg. Pavel Janáčik. 1. apríla 1988 bola CHKO Malá Fatra kategorizovaná ako Národný park Malá Fatra. Jeho postavenie je mimoriadne významné, pretože sa jedná o najzápadnejší národný park karpatského oblúka. To umožňuje prenikanie západokarpatských druhov do susedných území (najmä na západ a severozápad), kde mnoho druhov v dôsledku ľudskej činnosti ustúpilo alebo bolo v minulosti vyhubených. Národný park Malá Fatra zaberá po Vysokých a Nízkych Tatrách naše najvyššie jadrové pohorie s bohatou a pomerne zachovalou západokarpatskou prírodou. Pestré geologické zloženie a značná relatívna výška pohoria podmieňujú existenciu bohatstva rastlinnej a živočíšnej ríše i pestrosť foriem reliéfu.

Naj…

Najvyšším miestom je vrchol Veľkého Fatranského Kriváňa – 1709 m n. m.  Jadro pohoria tvoria granitoidné horniny, väčšiu časť však budujú horniny obalovej a príkrovových jednotiek najmä dolomity a vápence. V málo odolných horninách (vápence, dolomity) vznikol členitý reliéf s charakteristickými bralami, tiesňavami, skalnými vežami (komplex Rozsutcov, Bobot a Sokolia, Vrátna dolina – Tiesňavy). K pozoruhodnostiam patrí Kryštálová jaskyňa pod Malým Rozsutcom, Šútovský vodopád, prielomový úsek Váhu – Domašínsky meander.

Veľký Rozsutec

Najznámejším vrchom je Veľký Rozsutec (1609 m n.m.), ktorý je zároveň v znaku Správy NP Malá Fatra. Priemerná výška Krivánskej Fatry je 985 m n.m. a najnižší bod je na sútoku Hradského potoka a Váhu (358 m n.m.). Najdlhšou riekou v ochrannom pásme je Varínka, ktorá dosahuje dĺžku 24,7 km a najvyšším vodopádom je Šútovský vodopád s výškou 38 m. Lesy zaberajú viac ako 70 % celkovej rozlohy, výmera národného parku je 22 630 ha (ochranné pásmo 23 262 ha). V rámci územia národného parku a jeho ochranného pásma sa nachádza 30 maloplošných chránených území – 14 národných prírodných rezervácií, 10 prírodných rezervácií, 5 prírodných pamiatok a 1 chránený areál.

Obec VarínSpráva NP Malá Fatra so sídlom v obci Varín má územnú pôsobnosť na území NP Malá Fatra, jeho ochranného pásma a na území okresu Žilina. Obec Varín leží v západnej časti Malofatranského pohoria pri ústí rieky Varínky do Váhu. Prvé doklady o prítomnosti človeka v tejto časti Žilinskej kotliny pochádzajú zo staršej doby kamennej. Našli sa tu kamenné jadrá, z ktorých sa vyrábali štiepané kamenné nástroje a pozostatky zvierat – kel mladého mamuta vo Varíne a mamutí zub v Gbeľanoch. Aj keď sa nenašli sídliská vtedajších lovcov, ako to bolo v Žiline, možno predpokladať, že lovci sa pohybovali po celom tomto území. Varín je vstupnou bránou do Národného parku Malá Fatra a jeho krivánskej časti. Ponúka možnosti ubytovania v autokempingu na brehoch rieky Varínky a v turistických chatách v rekreačnej oblasti pod Jedľovinou, kde sú vybudované aj lyžiarske vleky.

Park Považský Inovec – turistika

Park Považský Inovec  sa rozprestiera na území západného Slovenska.  Zo severnej strany ho ohraničujú Biele Karpaty   a Strážovské vrchy, západná časť pohoria Považského Inovca patrí do povodia rieky Váh, východná strana do povodia rieky Nitry a z južnej strany susedí s Podunajskou pahorkatinou. Park Považský Inovec zaberá plochu cca 600km2. Park Považský Inovec je zaradený medzi prírodné rezervácie.

Pánska Javorina- Považský Inovec

V 13. storočí bolo územie Považia vo vlastníctve – Matúša Čáka Trenčianskeho – pána Váhu a Tatier. Objavené pozostatky živočíchov druhohôr – skameneliny druhohôr – amonity a belemity svedčia o prítomnosti mora.

Väčšia plocha Považského Inoveca je zalesnená – duby, javory, hraby i horské druhy a vo vyšších polohách sú rozšírené bučinové porasty. V nižších polohách sú zastúpené najmä suchomilné a teplomilné rastliny.  Prirodzenými obyvateľmi regiónu sú – líšky, vlci, muflóny, motýle a viacerý hmyz,  v menšom množstve – medvede, rysy.

Bradlá - Považský InovecNajvyššími vrchmi sú –  Inovec, ktorý dosahuje 1042 m, Panská Javorina s 943 m a Marhát  748 m. Najvyšším bradlom  je Chmeľová s nadmorskou výškou 925 m n. m. a druhým najvyšším je bradlo Vršatec – Javorník  s výškou 898 m n. m. Medzi najnavštevovanejšie turistické a lyžiarske centrá patrí – stredisko Veľká Javorina, Kalnica, Inovec, Bezovec, Selec, Podhradie. Unikátnym lyžiarskym strediskom sú Piesky, kde turisti môžu vyskúšať lyžovanie na tráve.

Turistické trasy parku Považský Inovec

V parku Považský Inovec je rozšírená sústava rôznych turistických trás. Bezovec-Považský InovecModrá farba – zahŕňa 8 trás – Panská javorina-Prašice;Beckov-Pánska Javorina; Chodník sv. Cyrila a Metoda;Lúka-Bezovec;Hrádok-Sedlo pod Skalinami;Chodník sv. Cyrila a Metoda;Piešťany,kolonádový most-Čertova pec(motorest);Sedlo pod Skalinami-Podhradie. Trasa modrej farby je dlhá 77km. Červená farba – zahŕňa 7 trás – Hlohovec-Bezovec;Bezovec-Chata pod Inovcom;Chata pod Inovcom-Trenčín; Sedlo Gajda-Visiace skaly; Tri boky-Útulňa izba; Nad Studnicami-Prameň pod Jakubovou a turistika Prameň pod Prielačinou. Trasy červenej farby predstavujú dĺžku 65km. Trasa zelenej farby predstavuje 6 trás – Nové Mesto nad Váhom-Mníchova Lehota; Duchonka-Panská javorina; Trhovičná lúka-Horáreň Modrová; Piešťany-Čertova pec (motorest); Podhradie-Bezovec;Nitrianska Blatnica-Trhovičná lúka; dĺžka zelenej trasy je 56km. Posledná turistická trasa – žltej farby obsahuje 6 trás – Panska Javorina-Nemečky; Zrúcanina hradu Tematín-Pod Prieľačinou; Piešťany,kolonádový most- Čertova pec(motorest); Trenčianske Jastrabie-Nad Krásnou dolinou; Jurko,bývalá horáreň-Sedlo Marhát; Jalšové-Ovčia skala. Trasa žltej farby je najkratšia trasa a predstavuje 34km.

K oblasti Považského Inovca patrí i vodná nádrž Duchonka, ktorá je vyhľadávaná najmä počas letnej sezóny. Okrem Duchonky sa turisti môžu osviežiť počas letných horúčav pri sústave vodných jazier v obci Drahovce. Najznámejšou vodnou nádržou tejto oblasti je Sĺňava pri Piešťanoch. Park Považský Inovec je vyhľadávanou turistickou oblasťou. Svojou atraktívnosťou – pannenskou prírodou a bohatými turistickými trasami sa každoročne zvyšuje počet turistov. V roku 2011 vznikla i myšlienka vybudovať sieť cykloturistických trás v pohorí Považského Inovca a do budúcnosti sa očakáva i realizácia.

Oponický hrad

Oponický hrad v súčasnosti už iba zrúcanina sa rozprestiera na pohorí Tribeč, neďaleko obce Oponice. Hrad patril do siete vyhliadkových a strážnych hradov v regióne rieky Nitra.

zrúcanina - Oponický hrad

Oponický hrad bol postavený približne na začiatku 13. storočia, v tom čase ho spravoval Čákov kastelán komes Valentín. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho bol hrad obsadený kráľovskými vojskami, ktorým velil Mikuláš z rodu Gutkeled, neskôr ho spravoval Dezider Kaplaym a ku koncu 14. storočia bol hrad vlastníctvom zakladateľa rodu Apponyiovcov – Mikuláš Ewrs. Kráľ Žigmund v 15. storočí dal vybudovať opevnené sídlo, kde trávil poľovačky.  Hrad bol dobitý a zdevastovaný husitskými vojskami, našťastie sa hrad podarilo zachrániť, no jeho vlastníkmi sa stávali menej majetní šľachtici, ktorí neinvestovali značné prostriedky do jeho zveľaďovania. V období tureckých nájazdov patril do protitureckej obrany, a vďaka pevným opevneniam aj odolal. Spory bratov Apponyiovcov prispeli k zániku hradu. Oponický hrad bol od 17. storočí opustený a jeho majitelia sa presťahovali do podhradia. Chátrajúci hrad podľahol požiaru a tak zostali iba holé múry.

zrúcanina - Oponický hradHrad respektíve jeho zrúcanina chátrala a okolie zarastalo kríkmi a drevinami, čím sa miesto stávalo čoraz menej atraktívne a navštevované. Až v roku 2000 sa hradu ujala skupina dobrovoľníkov zo združenia Apponiana. Vďaka dobrovoľníkom je okolie hradu udržiavané, okrem toho sa snažia o obnovu zbúranej veže Tereš, ktorá bola významnou stavbou hradu.

Turisti sa na hrad dostanú po chodníku, ktorý vedie z obce Oponice a výstup trvá približne hodinku. V súčasnosti je zrúcanina hradu spolu s múzeom a kaštieľom atraktívnym miestom pre turistov, ktorí zavítali do týchto končín. Turisti môžu pokračovať vo svojej túre i na neďaleký hrad Gýmeš, alebo do Horných Lefantoviec, kde sa nachádza historická pamiatka kaštieľ.

zrúcanina - Oponický hrad

Zrúcanina Oponického hradu sa stala obľúbeným miestom na túru s jedinečným výhľadom z pohoria Tribeč a spolu s neďalekými pamiatkami majú turisti postarané o bohatý program.

Štiavnické vrchy

Štiavnické vrchyŠtiavnické vrchy sú geomorfologickým celkom na Slovensku ako súčasť subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a oblasti Slovenské stredohorie. Štiavnické vrchy majú rozlohu 827 km2  a nadmorskú výšku od 195 m n.m. na nive Hrona v Slovenskej bráne po 1009 m n.m., najvyšším vrchom je Sitno (1 009,2 m n. m.). V strednej a južnej časti Štiavnických vrchov je Sitnianska vrchovina so Štiavnickou a Prenčovskou brázdou, na východe sú to Skalky a na severe Hodrušská hornatina s Vyhnianskou brázdou.

Štiavnické vrchy sú sopečným pohorím, zaraďovaným k neovulkanitom. Ako celok tvorí pozostatky Štiavnického stratovulkánu. Je budované andezitmi, ryolitmi, brekciami a tufmi. Územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov (približne 140 druhov a odrôd minerálov) a drahokovných rúd, v minulosti intenzívne ťažených. Banícka činnosť prispela aj k vytvoreniu rozsiahleho ešte funkčného systému vodných nádrží – tajchov aj s ich zbernými jarkami.

Koháryho dubV Štiavnických vrchoch nájdete množstvo prírodných rezervácií, niekoľko stoviek rokov starých chránených stromov, prírodných pamiatok a chránených areálov, ako napr. 400 rokov starý Koháryho dub, Kamenné more, Žakýlske pleso, botanickú záhradu a mnoho iných. Pôvodné prevažne dubové, bukové a hrabové lesy sú v súčasnosti druhovo zmenené vo väčšej miere na zmiešané porasty kde prevláda dub, buk, smrek, jedľa, hrab, javor i lipa.

Prírodné krásy a atraktivity Štiavnických vrchov môžete uvidieť pri peších, cyklistických turistických výletoch, ale aj z okna vášho auta. Turistická mapa Štiavnických vrchov je v predaji v Informačnom centre Banská Štiavnica, kde Vám pracovníci poskytnú bližšie informácie o dostupných turistických chodníkoch.

Námestie Banská ŠtiavnicaMesto Banská Štiavnica bolo už od pradávna späté s baníctvom, baňami a mnohými bohatými náleziskami drahých kovov. Nikto si už poriadne nepamätal kedy to všetko presne začalo, ale o jašteričkách, čo dali Banskej Štiavnici do vienka jej bohatstvo a nehynúcu slávu si povrávali už malé deti a ukazovali na mestský erb, kde sa na slnku skveli dve, jedna zlatá a druhá strieborná. „Vraj to bol ten pastier, čo ich prvý uvidel hore na stráni blyšťať sa vari viac ako slnko na oblohe”, takto už od nepamäti rozprávali na dobrú noc matky svojim deťom Povesť o štiavnických jašteričkách.

Podľa tejto povesti vznikol názov pre jeden z hotelov v Banskej Štiavnici, Hotel Salamader je nový a zároveň jediný hotel situovaný uprostred moderného lyžiarskeho strediska Salamandra Resort. Hotel Salamander leží v krásnom prírodnom prostredí Štiavnických vrchov a ponúka služby na úrovni štvorhviezdičkového hotela, schopný uspokojiť i požiadavky náročných hostí. Hotel je mimoriadne vhodný pre lyžiarov, rodiny s deťmi, firemnú klientelu či hostí so zameraním na aktívny životný štýl.

Tematín

Hrad Tematín stojí na úpätí Považského Inovca už od 13. storočia. Názov hradu Tematín je zložený zo slov ,,temä” – temeno a staroslovanského slova pre ohradené miesta ,,týn”. Dnes už z hradu Tematín zostala iba zrúcanina, avšak stále veľmi atraktívna a navštevovaná.

Tematín - zrúcanina hradu

História hradu

Hrad bol pôvodne postavený na účel stráženia, po Mongolských vpádoch do daného regiónu v polovici 13. storočia. Spolu s Trenčianskym hradom, Čachtickým hradom a hradom Beckov  tvorili sieť strážnych a signalizačných hradov v severozápadom priesmyku Uhorska. Hrad sa pokúsil dobyť i Belo IV., avšak neúspešne. V 14. storočí hrad patril do vlastníctva Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý v tom čase ovládal celé Považie. V 16. kráľ Ľudovít II. dal hrad do zálohy Alexejovi Turzovi. Koncom 17. storočia hrad patril rodine Berčéniovcom/Bercsényiovcom, posledným vlastníkom bol Mikuláš Berčéni, ktorý v roku 1710 musel hrad narýchlo opustiť. Pričom jeho dvojníka chytili a odvliekli do Bratislavy, skutočný Berčéni zomrel v exile Osmanskej ríše. Od čias Rákocziho povstania  1704 – 1708 je hrad Tematín v ruinách.

Tematín - zrúcanina hraduStredoveký hrad Tematín pozostával zo štvorbokej veže, paláca a nádvoria. Objekt bol obklopený hradným múrom. V 16. storočí bolo opevnenie zosilnené. V ďalšom storočí pokračovali stavebné práci, boli vybudované ďalšie obytné časti v hornom hrade. Zachovali sa iba obvodové murivá a konštrukcie a ojedinele sa zachovali aj architektonické detaily – vstupná padacia brána do horného hradu, kamenná konzola na hlavnej veži a koruny murív.

Prístupové trasy na hrad

Prístup na hrad je možný viacerými spôsobmi: – z rekreačného strediska Bezovec, asfaltovou cestou k rekreačnému zariadeniu Chirana, od odtiaľ vedie turistický chodník až k zrúcanine; ďalšou možnosťou je vydať sa z obce Lúka, Lúčanskou dolinou a potom lesnou cestou; treťou alternatívou je z obce Hrádok, po asfaltovej ceste Hrádockou dolinou a neskôr odbočka vpravo do kopca. Z obce Hrádok sa turisti môžu dostať i po neoznačenej ceste a jej trasa je vhodná i pre horskú cykloturistiku.

výstup na Tematín

Okolie

Zrúcanina hradu Tematín sa rozprestiera v dostupnej lokalite Považského Inovca. Je cieľovým miestom mnohých turistov i cykloturistov. Okrem zrúcaniny hradu môžu turisti navštíviť Tematínske vrchy a Tematínsky lesostep. Tematínsky lesostep je národná prírodná rezervácia nachadzajúca sa 1,5 km od zrúcaniny.  Rozloha lesostepu je približne 60ha a ponúka široké možnosti najmä letnej turistiky. Počas zimného obdobia môžu návštevníci zavítať i do neďalekého lyžiarskeho strediska Kálnica-Piesky. Stredisko je vzdialené približne 8 km od Nového Mesta nad Váhom. Návštevníci majú na výber z troch tratí a taktiež je k dispozícií vlek a lanovka.