Hrad Slanec

Vo východnom regióne Slovenska sa vyskytujú viaceré hradné zrúcaniny. Jednou takou je i hrad Slanec. Turisti hrad nájdu na úbočí Slanských hôr, neďaleko obce Slanec. Z objektu sa zachovala trojpodlažná veža a niekoľko múrov.

Hrad Slanec

S budovaním hradu Slanec sa začalo počas 13. storočia a za jeho stavbou mal údajne stáť potomok Abovcov. Koncom 13. storočia bol jeho majiteľom krajinský palatín Finta, ktorý sa dostal do sporov s kráľom Ladislavom IV. Kumánskym. Výsledkom bolo víťazstvo kráľa a následne privlastnenie si hradu. Hrad spravovala dve storočia rodina Drugethovcov, neskôr rodina Ladislava Losonczyho. V prvej polovici 15 storočia hrad i obec boli vypálené a do konca 15. storočia sa podarilo hrad obnoviť.  Na začiatku 17. storočia hradný objekt patril do majetku rodiny Forgáchovcov, počas ich spravovania bolo k hradu vybudované i opevnenie, ktoré muselo počas histórie odolávať početným útokom. Medzi najťažšie boje patrili protihabsburské povstania, ktoré neobišli ani hrad Slanec. Už začiatkom 17. storočia sa hradu zmocnili hajdúsi Štefana Bocskaya, nasledovalo obsadenie povstalcami Gabriela Bethlena ako i Juraja I. Rákócziho. V roku 1678 sa na hrade usadilo vojsko Thökölyho, no po ročnom užívaní ho vydobyli cisárske vojska. Povstalci však stihli hrad podpáliť a tým ho de facto zdevastovali.

Hrad Slanec

Až v 19. storočí Jozef Forgách zariadil čiastočnú obnovu a to iba hradnú vežu, ktorá sa stala miestom rodového múzea Forgáchovcov. To fungovalo až do roku 1916, kedy zomiera posledný z rodu Štefan Forgách. Hrad SlanecOd tých čias sa hradná veža nevyužívala a navyše počas 2. svetovej vojny boli pamiatky a cennosti uložené vo veži buď rozkradnuté, alebo zničené.

Aktuálne je z kedysi historického hradu, už iba zrúcanina, z ktorej dominuje spomínaná veža – Nebojsa. Pri veži sa tiahne múr znázorňujúci bývalý gotický palác. Z paláca sa zachovali okno kaplnky a malebné nosníky klenby. Turistom po dosiahnutí turistického cieľa majú výhľad do okolia na – Marockú Hoľu, Veľký a Malý Milič. Lokalita – Slanské vrchy ponúka široké možnosti turistiky. Najzaujímavejšou je Slanský priesmyk pôvodom starobylá obchodná cesta. Našli sa tu poklady rímskych cisárskych mincí. Slanský priesmyk s najväčšou pravdepodobnosťou patril do siete ciest, cez ktoré prechádzali rímske vojská. Ďalším pútavým miestom v blízkosti je i známe maďarské jazero Izra.

Považský hrad

Považský hrad, nazývaný aj ako Bystrický hrad, je zrúcanina hradu na strmom vrchu na pravom brehu Váhu, neodmysliteľná silueta Považia nachádzajúca sa neďaleko mesta Považská Bystrica.

Bol postavený koncom 13. storočiaPovažský hrad ako odpoveď na vpád Tatárov v roku 1242 na Slovensko. Uhorský kráľ, Bela IV. dal vtedy postaviť viaceré kamenné hrady na Považí. Prvá písomná zmienka o hrade Bystrica je z roku 1316. Ako kráľovský hrad bol spravovaný ustanovenými kastelánmi.
Do vlastníctva rodiny Podmanických sa dostáva hrad v roku 1458, keď kráľ Matej Korvín daroval hrad a panstvo Bystricu Ladislavovi Podmanickému. Rod Podmanických bol významným rodom vo vtedajšom Uhorsku – Michal Podmanický padol v bitke pri Moháči roku 1526 s Uhorským kráľom Ľudovítom II. Štefan Podmanický, ako najstarší biskup v Uhorsku korunoval jeho nástupcu Jána Zápoľského a o rok neskôr Ferdinanda I. Habsburského.
Po Podmanickovcoch pripadol hrad v roku 1571 Ondrejovi Balašovi, ktorý bol hlavným kráľovským komorníkom a novohradským županom. Jeho syn Imrich dal pod hradom postaviť kaštieľ v roku 1631 a opustil hrad, ktorý v roku 1623 vyhorel. Odvtedy sú z hradu ruiny.

Najstaršou časťou hradu bola veža, stojaca na najvyššom bode brala, a gotický palác. Veľké predhradie oválneho tvaru obklopovalZrúcanina Považského hradu hradný múr, ktorý chránili zo SV dve hranolové veže. Prístupová cesta, vedúca na hrad zo severovýchodu, je v teréne dodnes viditeľná. Vstupnú bránu chránila hranolová veža s barbakanom.

Čiastočne sa zachovali múry paláca, veží a opevnenia. Na paláci sú viditeľné otvory okien, miestami so zachovanými renesančnými rímsami. Z bývalých hospodárskych budov, postavených na nádvorí, sú viditeľné len časti múrov, prípadne ich základy. V niektorých priestoroch sú zvyšky renesančných klenieb.

Hrad stojí na najvyššom mieste mohutného brala. Prístup do hradu zo západnej strany chránil múr so strieľňami. Nad portálom do dolného hradu sa týčila mohutná bašta. Hrad, zastrešený šindľami, mal tri poschodia a patril medzi väčšie dobre opevnené stavby tohto druhu.

Považský hrad na konci Považskej Bystrice

Prístup na hrad je možný cez Považské Podhradie, miestnu časť Považskej Bystrice, 4 km na sever od centra mesta, na pravom brehu Váhu pod zrúcaninou hradu (pôvodne bola obec sídlom hradných sluhov). Chodí sem mestská hromadná doprava z autobusového nástupišťa v Považskej Bystrici. Treba vystúpiť na konci dediny pri kostole a barokovom kaštieli. Potom po žltej značke okolo renesančného kaštieľa a strmo nahor až k hradbám. V súčasnosti je hrad uzavretý a vstup do jeho areálu je len na vlastné riziko.

Hrad Šášov

Štiavnické vrchy skrývajú okrem prírodnej krásy i historické skvosty.  Medzi ne patrí i hrad Šášov. Zrúcanina hradu sa rozprestiera na strmom brale priamo nad riekou Hron. Na hrad sa dá dostať po zelenej turistickej značke, z obce Šášovské Podhradie. Výstup trvá približne 15-20 minút po mierne náročnom teréne.

Hrad Šásov

Historická zmienka o vzniku hradu sa datuje na polovicu 13. storočia. Vtedajší kráľovský hrad slúžil ako ochranný objekt na ceste do Banskej Štiavnice. Hrad Šášov bol využívaný ako sídlo panstva a hradní majitelia ho podrobovali viacerým prestavbám – napríklad gotický palác bol vystavený mnohým zmenám. Hrad vynikal dôsledným opevnením. Na skalnatej vyvýšenine stála strážna veža, pod ktorou bol vstup z predhradia do horného hraduHrad ŠásovÉra hradu Šášov sa skončila v 17. storočí, keď objekt dobyli a zdevastovali Thökölyho vojaci. Rekonštrukcia bola v nedohľadne a hrad čoraz viac chátral. Čas sa podpísal i na hrade, z ktorého sa zachovali iba ruiny. Zrúcanina pozostáva z ústredného pretiahnutého vnútorného hradu zakončeného kruhovou baštou. Z ruiny vynikajú palác na východnej strane a valcová veža. V minulosti súčasťou hradného objektu boli i obytné budovy a terasy. Vstup na hrad chránila okrúhla bašta a okolie lemovalo opevnenie. Zaujímavosťou hradu boli dve cisterny, ktoré boli jediným zdrojom pitnej vody. Cisterny boli vykopaná uprostred nádvoria.

Povesť o hrade Šášov

Podľa povesti hrad Šášov bol pomenovaný po udatnom Šašovi. Príbeh sa začína, keď sa zvolenský hradný pán vracal z poľovačky a každým dňom bol mrzutejší. Snažil sa totiž uloviť medvede, horu  pochodil, no na medvede nenatrafil. Dvorný blázon si z pána uťahoval, či mu netreba zver nadháňať. Zlosť pána vzrástla a slovo dalo skutok, dvorný blázon išiel s pánom na poľovačku. Keď sa už takmer Slnko schyľovalo k obzoru, natrafili na medvediska. Zoči-voči nebezpečnej šelme lovec zmeravel, nebyť udatného šaša, ktorý chytil sekeru a zaťal do maca a tým zachránil lovcom životy. Zvolenský pán sa šaša rozhodol odmeniť. Nad miestom boja na brale tak vyrástol hrad, ktorý bol darovaný udatnému záchrancovi.

Hrad Šášov

Výlety v okolí

V regióne Štiavnických vrchov sa nachádzajú hrady i hradné zrúcaniny. Medzi najkrajšie hradné komplexy Slovenska patrí i hrad Kremnica. So stavbou hradného komplexu sa začalo v 13. storočí a jeho ukončenie sa datuje približne do 15. storočia. Turisti môžu obdivovať šesť objektov, z ktorých sa komplex skladá.  Jedná sa o – Románsky karner, Radnicu, Kostol sv. Kataríny, Malú a Severnú vežu. Okolie obopína ochranné opevnenie, na ktoré nadväzuje mestské hradby s bránou a tromi baštami. Hradby sú považované za jedny z najzachovalejších na Slovensku. V okolí sa nachádza  i hradná zrúcaninaPustý hrad. Návšteva Pustého hradu je spojená s nenáročnou túrou lesným terénom. Z najvyššieho miesta zrúcaniny majú turisti možnosť výhľadu na okolie, ktoré je v skutku veľmi očarujúce. Lokalita Šášovského hradu ponúka i možnosti turistiky. Od hradu Šášov sa dá dostať na vysoký kopec Suť a odtiaľ zísť do Močiarskej doliny.

Hrad Šášov sa rozprestiera v malebnej časti Štiavnických vrchov a spolu s okolitými historickými a turistickými možnosťami je vyhľadávaným miestom milovníkov prírody a turistov.

Pustý hrad

Pustý hrad  je zrúcanina na najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov, vzdialený od mesta Zvolen necelé 2 km. Rozloha Pustého hradu je 7,6 ha a v súčasnosti sa z hradu zachovala iba zrúcanina.

panoráma Pustý hrad

Hrad pravdepodobne vznikol v 12. storočí, súčasne s utvorením územnosprávnej jednotky Zvolenského komitátu. Rozbroje feudálnych pánov v poslednej štvrtine 13. storočia neobišli ani hrad. Jeho správcom bol dlhoročný zvolenský župan Demeter. Aktívne sa zúčastnil konfliktov medzi súperiacimi šľachtickými rodmi. Hrad ovládol i magnát Matúš Čák Trenčiansky. Avšak po upokojení sporov, ho opäť spravoval Demeterov synovec Donč. Starý hrad naďalej slúžil prevažne vojakom, remeselníkom i úradníkom. Počas 15. storočia prevládali rozbroje medzi Jánom Jiskrom a Jánom Huňadym. Pustý hrad bol využívaný na vojenské účely, a v období osmanského ohrozovania sa vďaka vartovke stal miestom pozorovania okolia a vysielania varovných signálov. V 17. storočí po skončení osmanského ohrozovania nájazdmi, Pustý hrad stratil svoj strategický účel.

Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade je veža komitátneho hradu z konca 12. storočia, nachádzajúca sa na najvyššom mieste hradného kopca. Hrad sa pôvodne skladá z dvoch hradných komplexov – Dolný a Horný hrad. Donjon vybudobaný v Dolnom hrade s pôdorysom 20x20m patrí medzi najväčšie stavby rezidenčného typu v strednej Európe. Po tatárskom vpáde bolo potrebné doriešiť otázku opevnenia, ktoré  v časti Horného hradu meria 3,5 ha, na Dolnom hrade 0,7 ha a patrí k nemu i spojovací múr s dĺžkou 206 metrov. Na hrade sa nachádzala cisterna a nádvorie bolo upravené pomocou terás. Počas dobytia vojskami Jána Jiskru z Brandýsa boli na prízemí vybudované obytné objekty. Najmladšou stavbou na Pustom hrade bola vartovka zo 16. storočia.

K Pustému hradu sa viaže i povesť o zakliatom Barátovi, ktorý strážil poklady skryté na Pustom hrade. Barát bol zakliaty mních s konským kopytom. Ľudia, ktorí na hrad zablúdili, alebo tí, ktorí prišli hľadať poklady sa Barát zjavil buď ako pustovník, alebo ako zviera.

Pustý hrad

V súčasnosti sa z hradu zachovala iba zrúcanina, nachádzajúca sa v zalesnenom teréne. Od roku 2009 sa na hrade uskutočňujú archeologické výskumy pod vedením Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Každoročne sa rozširuje zakonzervovanie muriva. Pustý hrad ponúka i nenáročnú túru po označenej trase. Na hrad totiž vedie turistický, resp. náučný chodník, ktorý bol vybudovaným v rámci mesta Zvolen, pre lepší a ľahší prístup na kultúrnu a historickú pamiatku. Na trase sa turisti môžu oboznámiť s informáciami umiestnenými na informačnej tabule. Návšteva Pustého hradu je ideálnym miestom pre víkendovú túru. Z najvyššieho miesta zrúcaniny majú turisti možnosť výhľadu na okolie, ktoré je v skutku veľmi očarujúce.

Oponický hrad

Oponický hrad v súčasnosti už iba zrúcanina sa rozprestiera na pohorí Tribeč, neďaleko obce Oponice. Hrad patril do siete vyhliadkových a strážnych hradov v regióne rieky Nitra.

zrúcanina - Oponický hrad

Oponický hrad bol postavený približne na začiatku 13. storočia, v tom čase ho spravoval Čákov kastelán komes Valentín. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho bol hrad obsadený kráľovskými vojskami, ktorým velil Mikuláš z rodu Gutkeled, neskôr ho spravoval Dezider Kaplaym a ku koncu 14. storočia bol hrad vlastníctvom zakladateľa rodu Apponyiovcov – Mikuláš Ewrs. Kráľ Žigmund v 15. storočí dal vybudovať opevnené sídlo, kde trávil poľovačky.  Hrad bol dobitý a zdevastovaný husitskými vojskami, našťastie sa hrad podarilo zachrániť, no jeho vlastníkmi sa stávali menej majetní šľachtici, ktorí neinvestovali značné prostriedky do jeho zveľaďovania. V období tureckých nájazdov patril do protitureckej obrany, a vďaka pevným opevneniam aj odolal. Spory bratov Apponyiovcov prispeli k zániku hradu. Oponický hrad bol od 17. storočí opustený a jeho majitelia sa presťahovali do podhradia. Chátrajúci hrad podľahol požiaru a tak zostali iba holé múry.

zrúcanina - Oponický hradHrad respektíve jeho zrúcanina chátrala a okolie zarastalo kríkmi a drevinami, čím sa miesto stávalo čoraz menej atraktívne a navštevované. Až v roku 2000 sa hradu ujala skupina dobrovoľníkov zo združenia Apponiana. Vďaka dobrovoľníkom je okolie hradu udržiavané, okrem toho sa snažia o obnovu zbúranej veže Tereš, ktorá bola významnou stavbou hradu.

Turisti sa na hrad dostanú po chodníku, ktorý vedie z obce Oponice a výstup trvá približne hodinku. V súčasnosti je zrúcanina hradu spolu s múzeom a kaštieľom atraktívnym miestom pre turistov, ktorí zavítali do týchto končín. Turisti môžu pokračovať vo svojej túre i na neďaleký hrad Gýmeš, alebo do Horných Lefantoviec, kde sa nachádza historická pamiatka kaštieľ.

zrúcanina - Oponický hrad

Zrúcanina Oponického hradu sa stala obľúbeným miestom na túru s jedinečným výhľadom z pohoria Tribeč a spolu s neďalekými pamiatkami majú turisti postarané o bohatý program.

Hrad Strečno

Hrad Strečno je národná kultúrna pamiatka nachádzajúca sa na skalnatom vrchu Strečianského prielomu. Po sedemnásť-ročnej obnove sa v roku 1992 opäť objekt sprístupnil.

Hrad Strečno

História hradu

Vznik hradu sa datuje približne na 13./14. storočie ako strážny hrad, kde sa vyberalo mýto pri brode Váhu. Hrad spravovali a obývali viaceré šľachtické rodiny – Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov. Najznámejšou historickou osobnosťou hradu bola Žofia Bosniaková, manželka Františka Veselényiho. Vďaka jej humanitným skutkom – pomoc chorým a chudobným ju označili za ,,Sväticu zo Strečna”. Hrad bol v 17. storočí zbúraný cisárskymi vojskami. Našťastie dal cisársky kapitán Michal Paull celé zariadenie ešte pred zničením odniesť z hradu. Objekt bol natoľko zdevastovaný, že sa nepodarila dlhé roky jeho obnova a už vôbec nebolo možné hrad obývať.

Expozície

Hrad StrečnoPrehliadka hradu trvá približne 40 minút a pozostáva z viacerých expozícií –  ,,Z histórie hradu” a ,,expozícia Boje počas SNP v Strečnianskej úžine”. Počas letnej sezóny hrad ponúkajú bohatý a príťažlivý program – rytierske boje, vystúpenie sokoliarov a stánky s dobovými remeslami. Populárnymi sa stali i nočné prehliadky hradu. A letným vyvrcholením sú hradné slávnosti (hry) Žofie Bosniakovej.  Tie sa uskutočňujú počas mesiaca august. Okrem toho sa na hrade každoročne konajú výstavy – ,,Umenie na hrade”. Program pripravuje Považské múzeum Žilina.

Súčasný stav a zaujímavosti hradu

Hrad Strečno

Hrad Strečno po konzervačných prácach murív a rozsiahlej a dlhoročnej obnove je vyhľadávaným miestom turistov. Významnou historickou osobnosťou ako už bolo spomenuté bola Žofia Bosniaková, jej pozostatky boli v roku 2009 psychicky narušeným mužom zničené. V roku 2012 boli pozostatky  umelecky zreštaurované a uchované na hrade. Medzi zaujímavosti hradu patrí natáčanie filmu Dračie srdce. Návštevníci by nemali vynechať obhliadku repliky stredovej dediny, ktorá sa nachádza pod hradom Strečno. Ďalšími zaujímavými tipmi pre turistov je na vrchu Zvonica pamätník francúzskych partizánov padlých v bojoch počas SNP a pokiaľ by chceli turisti pokračovať a navštíviť ďalšie hrady majú v okolí na výber z hradu Budín a Starý hrad.

Historická zrúcanina hradu Strečno sa nachádza v atraktívnej lokalite a jeho návšteva je nezabudnuteľná. Prekrásne okolie je nasiaknuté históriou a panenskou prírodou.

Šarišský hrad

Šarišský hrad (iné názvy – 1245 castrum Sarus, 1312 castrum de Saarus) patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na Šarišský hradSlovensku. Jeho celková zastavaná plocha prevyšuje 4,5 hektára. Je postavený na Šarišskom vrchu – kužeľovitom andezitovom 570 m vysokom kopci nad mestečkom Veľký Šariš. Poloha kopca v údolí rieky Torysy je predurčená na trvalé osídlenie.

Šarišský hrad sa prvýkrát spomína pod menom Sarus v roku 1245. V tom čase už mal za sebou dlhý vývoj. Doklady o osídlení hradného kopca sú už z paleolitu. Hrad postavili na ochranu dôležitej obchodnej, tzv. Toryskej cesty. Už od začiatku svojho jestvovnia bol kráľovským hradom. Bol sídlom kráľov v čase, keď sa zdržiavali v Šariši (Belo IV., Štefan, Ladislav IV.). Nový kamenný hrad, najmä   jeho mohutnú hranolovú vežu, ktorej múry dosahujú až 440 cm, postavili po vpáde Tatárov. Vtedy Belo IV. nariadil z dôvodu zvýšenia obranyschopnosti krajiny stavať kamenné hrady po celom kráľovstve. Prvým známym kráľovským kastelánom bol Michal, spomína sa v roku 1254. Koncom 13.storočia sa hrad stal majetkom zemepánov. V roku 1290 patril známej šarišskej rodine Soósovcov, prívržencov Matúša Čáka. Po bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, kde Soósovci spolu s Omodejovcami a Matúšom Čákom bojovali proti kráľovi Karolovi Róbertovi, prestali byť Soósovci jeho majiteľmi. Šarišský hradVíťazný kráľ skonfiškoval hrad, ktorý sa opäť stal kráľovským majetkom. V roku 1436 prešiel do majetku Perényiovcov, ktorí sa stali župnými komesmi. Na krátky čas, v rokoch 1441-1460, obsadil hrad Ján Jiskra a jeho kapitáni. Po ich odchode sa hrad opäť stal majetkom pôvodných vlastníkov – Perényiovcov, ktorí ho dostali do večného daru. Ich môžeme považovať za zveľaďovateľov areálu, postavili viaceré obytné, hospodárske i fortifikačné stavby. Keď Perényiovci v roku 1526 po bitke pri Moháči prešli na stranu Zápoľského, cisárske vojsko hrad obliehalo a v roku 1537 aj dobylo. Po roku 1642 prešiel hrad do majetku Rákócziovcov. Po roku 1660, keď časť hradu nešťastnou náhodou vyletela do povetria po explózii pušného prachu, nastal postupne úpadok celého hradu. Jeho deštrukcii pomohol aj vtedajší hradný kapitán, ktorý dal v roku 1687 podpáliť poškodené hradné budovy. Odvtedy je v ruinách.Príjazdová cesta na Šarišský hrad

V dnešnej dobe je hrad vyhľadávaným miestom prechádzok obyvateľov Prešova a okolia. Na hrad vedie spevnená asfaltová cesta a je možné sa tam dostať aj bicyklom. Prístupová cesta slúži ako náučný chodník. Celý hradný vrch je Národnou prírodnou rezerváciou. Opevnenie hradu je zachovalé, vrátane bášt. Celá plocha hradu je zarastená divorastúcimi krovinami. Centrálna veža – donjon – umožňuje veľmi dobrý výhľad na okolie – od Vysokých Tatier, cez Levočské vrchy, Čergov a Slanské vrchy. Dobre sú viditeľné aj zrúcaniny ďalších stredovekých hradov – Kapušianskeho a Kamenického.