Hrad Slanec

Vo východnom regióne Slovenska sa vyskytujú viaceré hradné zrúcaniny. Jednou takou je i hrad Slanec. Turisti hrad nájdu na úbočí Slanských hôr, neďaleko obce Slanec. Z objektu sa zachovala trojpodlažná veža a niekoľko múrov.

Hrad Slanec

S budovaním hradu Slanec sa začalo počas 13. storočia a za jeho stavbou mal údajne stáť potomok Abovcov. Koncom 13. storočia bol jeho majiteľom krajinský palatín Finta, ktorý sa dostal do sporov s kráľom Ladislavom IV. Kumánskym. Výsledkom bolo víťazstvo kráľa a následne privlastnenie si hradu. Hrad spravovala dve storočia rodina Drugethovcov, neskôr rodina Ladislava Losonczyho. V prvej polovici 15 storočia hrad i obec boli vypálené a do konca 15. storočia sa podarilo hrad obnoviť.  Na začiatku 17. storočia hradný objekt patril do majetku rodiny Forgáchovcov, počas ich spravovania bolo k hradu vybudované i opevnenie, ktoré muselo počas histórie odolávať početným útokom. Medzi najťažšie boje patrili protihabsburské povstania, ktoré neobišli ani hrad Slanec. Už začiatkom 17. storočia sa hradu zmocnili hajdúsi Štefana Bocskaya, nasledovalo obsadenie povstalcami Gabriela Bethlena ako i Juraja I. Rákócziho. V roku 1678 sa na hrade usadilo vojsko Thökölyho, no po ročnom užívaní ho vydobyli cisárske vojska. Povstalci však stihli hrad podpáliť a tým ho de facto zdevastovali.

Hrad Slanec

Až v 19. storočí Jozef Forgách zariadil čiastočnú obnovu a to iba hradnú vežu, ktorá sa stala miestom rodového múzea Forgáchovcov. To fungovalo až do roku 1916, kedy zomiera posledný z rodu Štefan Forgách. Hrad SlanecOd tých čias sa hradná veža nevyužívala a navyše počas 2. svetovej vojny boli pamiatky a cennosti uložené vo veži buď rozkradnuté, alebo zničené.

Aktuálne je z kedysi historického hradu, už iba zrúcanina, z ktorej dominuje spomínaná veža – Nebojsa. Pri veži sa tiahne múr znázorňujúci bývalý gotický palác. Z paláca sa zachovali okno kaplnky a malebné nosníky klenby. Turistom po dosiahnutí turistického cieľa majú výhľad do okolia na – Marockú Hoľu, Veľký a Malý Milič. Lokalita – Slanské vrchy ponúka široké možnosti turistiky. Najzaujímavejšou je Slanský priesmyk pôvodom starobylá obchodná cesta. Našli sa tu poklady rímskych cisárskych mincí. Slanský priesmyk s najväčšou pravdepodobnosťou patril do siete ciest, cez ktoré prechádzali rímske vojská. Ďalším pútavým miestom v blízkosti je i známe maďarské jazero Izra.

Park Muránska Planina

Park Muránska Planina  sa rozprestiera v západnej časti Slovenského Rudohoria. Od roku 1997 je Muránska Planina zaradená do kategórie Národný park s ochranným pásmom 2.  Územie Muranskej Planiny má pestrý reliéf, strieda sa tu krasový a nekrasový reliéf.  Najkrašími miestami parku sú – Spišsko-gemerský Kras, Veporské vrchy, Stolické vrchy a Horehronské podolie. Najvyšší vrch v ochrannej zóne je Stolica s výškou 1476m.n.m a v najvyšší vrch mimo ochranného pásma je Fabova Hoľa s 1439m.n.m.

Skalná brána - Muránsky Planina

Približne 87% územia je zalesnená. Vysoké zastúpenie majú i doliny s pestrosťou povrchových krasových javov.  Vyskytuje sa tu viac ako 1150 druhov vyšších rastlín. Symbolom Muránskej Planiny je rastlina – lykovec muránsky, ktorý prežil aj zaľadnenie a rastie tu už milióny rokov. Jedinečnosť parku Muránska Planina dotvára – viac ako 250 objavených jaskýň – najrozsiahlejší jaskynný systém Bobačka má takmer 3000m, 15 priepastí – najhlbšou je Michňová, ktorá je hlboká 105m a ďalšie prírodné úkazy. Prirodzenými obyvateľmi parku sú orol skálny, bocián čierny, netopiere, piskor obyčajný, mlok vrchovský, ale i medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, kuna skalná a takmer 1500 druhov bezstavovcov – motýle, chrobáky, pavúky a mnohé ďalšie živočíchy z radu vtákov, plazov.

Turistika

Muránska planina je vhodným miestom najmä pre pešiu a lyžiarsku turistiku. Výstup na Hradovú predstavuje približne trojhodinovú pešiu turistiku. Začiatok a koniec výstupu sa nachádza v rovnakom bode, pričom sa turisti vracajú inou trasou. Ďalším odporúčaným miestom pre pešiu turistiku je výstup na Muránsky hrad. Je to najnavštevovanejším miestom Muránskej planiny. Okrem hustej siete značených turistických chodníkov sú v území národného parku vybudované dva náučné chodníky. Prvý chodník sa využíva od roku  1983 a jeho trasa vedie z Veľkej lúky na Muránsky hrad. Turisti na jednotlivých zastávkach  nájdu všeobecné informácie o flóre, faune, lesníctve, geológii, geomorfológii. Muránskej planiny a oboznámiť sa s históriou Muránskeho hradu. muránsky hradDruhý náučný chodník Stožky je venovaný lesu a lesníctvu, a na jeho začiatku sa nachádza zrekonštrovaný vagónik lesnej železnice, kde môžu návštevníci obdivovať expozíciu venovanú lesným železničkám. Trasa druhého náučného chodníka vedie okolo národnej prírodnej rezervácie Malá Stožka.

V roku 1997 sa zriadila prvá náučná lokalita v území národného parku blízkosti obce Muráň. Turistickými vstupmi a zároveň východiskami národného parku sú obce po jeho obvode – Muráň , Tisovec, Pohronská Polhora-Michalová, Červená Skala a Závadka nad Hronom. Návšteva krasového reliéfu a mnohých jaskýň je prístupná len za prítomnosti  sprievodcu. Okrem letnej turistiky a lyžovania aktuálne narastá aj počet záujemcov o horolezectvo a paraglinding.

V Muránskej Planine sa nachádzajú i 12 atraktívnych trás vhodných pre horskú cykloturistiku. Zvýšený turizmus v území Muránskej Planiny priniesol i nežiadúce správanie turistov a to zakladanie ohnísk a živelné táborenie. V roku 1997 odštartoval projekt, ktorého cieľom bolo nájsť a poskytnúť vhodné miesta pre krátkodobé prenocovanie a vybudovanie bezpečných a stálych ohnísk, v lokalite Nižná Kľaková bola zriadená jednoduchá turistická útuľňa. Stanovanie sa povoľuje na 3 miestach – Veľká Lúka – Piesok, pri Zrubovej turistickej útulni Nižná Kľaková a v doline Trsteník. Park Muránsky Planina patrí medzi malebné krásy Slovenska.

Pustý hrad

Pustý hrad  je zrúcanina na najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov, vzdialený od mesta Zvolen necelé 2 km. Rozloha Pustého hradu je 7,6 ha a v súčasnosti sa z hradu zachovala iba zrúcanina.

panoráma Pustý hrad

Hrad pravdepodobne vznikol v 12. storočí, súčasne s utvorením územnosprávnej jednotky Zvolenského komitátu. Rozbroje feudálnych pánov v poslednej štvrtine 13. storočia neobišli ani hrad. Jeho správcom bol dlhoročný zvolenský župan Demeter. Aktívne sa zúčastnil konfliktov medzi súperiacimi šľachtickými rodmi. Hrad ovládol i magnát Matúš Čák Trenčiansky. Avšak po upokojení sporov, ho opäť spravoval Demeterov synovec Donč. Starý hrad naďalej slúžil prevažne vojakom, remeselníkom i úradníkom. Počas 15. storočia prevládali rozbroje medzi Jánom Jiskrom a Jánom Huňadym. Pustý hrad bol využívaný na vojenské účely, a v období osmanského ohrozovania sa vďaka vartovke stal miestom pozorovania okolia a vysielania varovných signálov. V 17. storočí po skončení osmanského ohrozovania nájazdmi, Pustý hrad stratil svoj strategický účel.

Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade je veža komitátneho hradu z konca 12. storočia, nachádzajúca sa na najvyššom mieste hradného kopca. Hrad sa pôvodne skladá z dvoch hradných komplexov – Dolný a Horný hrad. Donjon vybudobaný v Dolnom hrade s pôdorysom 20x20m patrí medzi najväčšie stavby rezidenčného typu v strednej Európe. Po tatárskom vpáde bolo potrebné doriešiť otázku opevnenia, ktoré  v časti Horného hradu meria 3,5 ha, na Dolnom hrade 0,7 ha a patrí k nemu i spojovací múr s dĺžkou 206 metrov. Na hrade sa nachádzala cisterna a nádvorie bolo upravené pomocou terás. Počas dobytia vojskami Jána Jiskru z Brandýsa boli na prízemí vybudované obytné objekty. Najmladšou stavbou na Pustom hrade bola vartovka zo 16. storočia.

K Pustému hradu sa viaže i povesť o zakliatom Barátovi, ktorý strážil poklady skryté na Pustom hrade. Barát bol zakliaty mních s konským kopytom. Ľudia, ktorí na hrad zablúdili, alebo tí, ktorí prišli hľadať poklady sa Barát zjavil buď ako pustovník, alebo ako zviera.

Pustý hrad

V súčasnosti sa z hradu zachovala iba zrúcanina, nachádzajúca sa v zalesnenom teréne. Od roku 2009 sa na hrade uskutočňujú archeologické výskumy pod vedením Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Každoročne sa rozširuje zakonzervovanie muriva. Pustý hrad ponúka i nenáročnú túru po označenej trase. Na hrad totiž vedie turistický, resp. náučný chodník, ktorý bol vybudovaným v rámci mesta Zvolen, pre lepší a ľahší prístup na kultúrnu a historickú pamiatku. Na trase sa turisti môžu oboznámiť s informáciami umiestnenými na informačnej tabule. Návšteva Pustého hradu je ideálnym miestom pre víkendovú túru. Z najvyššieho miesta zrúcaniny majú turisti možnosť výhľadu na okolie, ktoré je v skutku veľmi očarujúce.

Národný park Veľká Fatra

Národný park Veľká Fatra  sa rozprestiera na území regiónov Liptov, Orava, Turiec a Horehronie, o rozlohe viac ako 40 ha. Do ochranného pásma je vyčlenených viac ako 26 ha. V roku 1973 bol vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v roku 2002 bol zaradený do kategórie ochrany – národný park. Po vstupe do Európskej únie v roku 2004 Veľká Fatra zaradená do celoeurópskej sústavy chránených území NATURA 2000 – Územie európskeho významu a Chránené vtáčie územie.

Biela skala - Národný park Veľká Fatra

Národný park Veľkú Fatru pokrývajú Karpatské lesy so zastúpením prevažne európsleho buku v kombinácií s hrebeňovými pastvinami, lesov škótskej borovice. Najbohatšie zastúpenie tisu v celej Európe má Harmanecké údolie.  západná časť Národného parku Veľká Fatra Jadro pásma je zložené zo žuly, častejšie možno spozorovať bridlicové hrebene známe – Hôlna Fatra.  A vápencové a dolomitové skaly, známe – Bralná Fatra. V súčasnosti 2000 ha Veľkej Fatry pozostávajú z lúk a pasienkov so vzácnymi druhmi rastlín– šafrán karpatský, žltohlav najvyšší, biela veternica narcisokvetá  a živočíchov. Charakteristickými obyvateľmi chráneného územia sú medveď hnedý, vlk dravý, rys, jelene, jazvec, kuny, kamzíky, ako i rôzne druhy plazov. Okrem toho časť Veľkej Fatry patrí k najcennejším územiam hniezdiacich a najohrozenejších druhov vtákov –  orol skalný, orol krikľavý, sokol sťahovavý, tatrov hlucháň, murárik červenokrídly, viaceré druhy sov bocian čierny  a vo vymenovaný by sme mohli pokračovať.

Vo Veľkej Fatre bolo v súčasnosti objavených niekoľko desiatok jaskýň. Jedinou verejnou jaskyňou je Harmanecká jaskyňa

Harmanecká jaskyňa

V Národnom parku Veľká Fatra je vybudovaných šesť náučných chodníkov.

1.K Harmaneckej jaskyni – trasa (1,3km)- prírodné hodnoty Harmaneckej jaskyne a jej okolia

2.Vodný žľab Rakytovo – trasa (1,3) -Dolný Harmanec, Rakytovská dolina

3.Na Blatnícky hrad – trasa (1,5 km), Gaderskou dolinou na Blatnický hrad

4.Lesnícky NCH Jozefa Dekréta Matejovie – trasa (9,5km)- Dolný Jelenec, Horný Jelenec, Valentová, Rybô, Kohútová, Majerova skala

5.Hrebeň Veľká Fatra – trasa (11km)-z Krížnej, cez Ostredok, Suchý vrch, Chyžky a Ploskú na Chatu pod Borišovom a naopak.

6.Pamätihodnosti Vlkolínca – trasa (12km) – Dogerské skaly, Vlkolínec, Močidlá, Laz, Vrchlúky, Sidorovo, Krkavá skala, Vlčia skala

Obľúbené turistické trasy

Chata pod Borišovom – Ploská – Kýšky – Suchý vrch – Ostredok – Krížna (4,5 hod.), Vyšná Revúca – Suchá dolina – horáreň pod Tisovým – salaš pod Krížnou – Rybovské sedlo (2,5 hod.), sedlo Šturec – vých. Prašnické sedlo – záp. Prašnické sedlo – Rybovské sedlo – Krížna (4,5 hod.), Jelenec – Prašnica – vých. Prašnické sedlo – Suchá dolina – Vyšná Revúca (2,5 hod.), Malý Šturec (Harmanecké sedlo) – horský hotel pod Kráľovou studňou – Krížna – Veľký Šturec (sedlo) – Zvolen – Donovaly (27 km, 12 hod.), Ľubochňa – Kopa – Ľubochnianske sedlo (Vrchfatra) – Príslop – Kľak – Jarabiná – chata pod Borišovom – Ploská – Ostredok – Krížna (49 km, 20 hod.), Vyšná Revúca – Magury – sedlo Ploskej – Ploská (2,5hod.), Vyšná Revúca – Zelená dolina – poľana Radovô – salaš pod Kýškami – Kýšky (2hod)

Územie Národného parku Veľká Fatra pozostáva z rôznych skál, zeminy, lúk, pastvín, útesov a údolí. Veľká Fatra je rozmanitá a čarovná časť prírodnej kultúry Slovenska. Veľká Fatra patrí medzi vyhľadávané turistické lokality. Nachádza sa tu 6 značkovaných turistických chodníkov, trasy rôznej dĺžky a náročnosti. Turistom Veľkej Fatry sa odporúča pri svojej turistike navštíviť kultúrne a prírodné zaujímavosti ako – Blatnícky hrad, Sklabinský hrad, osadu Vlkolínec a osadu Rybô, Harmaneckú jaskyňu, Necpálský vodopád,  vodný žľab Rakytov, Ľubochninsku dolinu (známa ako prvá elektrifikovaná lesná železnička v Rakúsko-Uhorsku) a park v Turčianskej Štiavničke.

Zbojnícka chata

Zbojnícka chata sa nachádza vo Veľkej Studenej doline vo Vysokých Tatrách. Popri celoročnej prevádzke chata ponúka bohaté možnosti pre ľahkú i náročnú turistiku, horolezectvo aj skialpinizmus. Prístupná je nielen z Hrebienka, ale aj z viacerých susedných dolín – cez Téryho chatu alebo Sliezsky Dom resp. z Lysej Poľany.Vodopády Studeného potoka

Ak sa z Hrebienka vyberiete po červenej značke, zostúpite lesom a ďalšími serpentínami k rázcestiu pri Vodopádoch Studeného potoka a budete pokračovať ďalej chodníkom nad vodopádmi, dostanete sa k ďalšiemu rázcestiu na Starolesnianskej poľane. Od poľany vedie široká cesta, z ktorej hneď vedie užšia lesná cesta. Ďalej vedie cesta po modrej značke mierne hore až na koniec lesného pásma. Odtiaľ je pekný výhľad do Veľkej Studenej doliny, vpravo na masív Prostredného hrotu a vľavo na zrázy a žľaby Slavkovského štítu. Ďalej chodník pokračuje Veľkou Studenou dolinou, v kosodrevinovom poraste, mierne stúpa do strednej časti doliny k obrovskému balvanu, nazývanému Ohnisko. Hneď za ním je most ponad Veľký Studený potok.  Ak budete pokračovať ďalej po skalách strmo hore do miesta nazývaného brána, odtiaľ vľavo po skalách prejdete potok a dosť strmo vystúpite skalným chodníkom na koniec juhovýchodného výbežku Zbojníckeho chrbta a cezeň nad Vareškove pleso. Chodník sa skrúca vpravo a miernym traverzom prídete na Zbojnícku chatu. Zbojnícka chata

Zbojnícka chata je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou v závere Veľkej Studenej doliny v Tatrách.

Chata bola postavená v roku 1924 na mieste staršieho objektu a zrekonštruovaná v 80. rokoch, opakovane v roku 1998 po požiari. V súčasnosti poskytuje ubytovanie pre 16 osôb v spoločnej nocľahárni, vhodnej i na dlhšie pobyty. K dispozícii je kuchynka s plynovým varičom, úžitková voda a sušiareň, WC je mimo chaty. Zariadenie ponúka i stravu, pripravovanú priamo na chate. Pre návštevníkov je prístupná terasa s výhľadom do doliny, v zime a nevhodnom počasí poteší posedenie pri krbe. Spoločná nocľaháreň je priestranná a umožňuje pohodlné ubytovanie aj pre dlhšie pobyty. Mimo chaty je zabezpečené nočné osvetlenie. Zbojnícka chata poskytuje návštevníkom kvalitnú stravu i ubytovanie tak, aby si mohli naplno vychutnať pobyt v horskom prostredí.

Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s alpským charakterom. Sú geomorfologickou časťou Východných Tatier západne od Kopského sedla, ktoré ich oddeľuje od Belianskych Tatier. Na juhu hraničia s Podtatranskou kotlinou. Majú rozlohu 341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku).

Vysoké Tatry  patria do Tatranského nVysoké Tatryárodného parku (TANAP). Park bol vyhlásený v r. 1948. Rozloha TANAPU je 73 300 ha a plocha ochranného pásma ďalších 39 800 ha. V Poľsku je to Tatrzański Park Narodowy s plochou 212 km². Účel vyhlásenia parku bola ochrana jedinečnej flóry a fauny a výrazného vysokohorského profilu a glaciálneho reliéfu. Ten sa vyznačuje predovšetkým strmými štítmi a hrebeňmi, kary, morénami a pod. Ochrana tu zahŕňa aj početné krasové javy (vo vápencovej zložke podložia Tatier) ako napr. jamy, priepasti, škrapy či jaskyne. Vo februári 1993 bol TANAP vyhlásený ako biosférická rezervácia v programu UNESCO.

Tematín

Hrad Tematín stojí na úpätí Považského Inovca už od 13. storočia. Názov hradu Tematín je zložený zo slov ,,temä” – temeno a staroslovanského slova pre ohradené miesta ,,týn”. Dnes už z hradu Tematín zostala iba zrúcanina, avšak stále veľmi atraktívna a navštevovaná.

Tematín - zrúcanina hradu

História hradu

Hrad bol pôvodne postavený na účel stráženia, po Mongolských vpádoch do daného regiónu v polovici 13. storočia. Spolu s Trenčianskym hradom, Čachtickým hradom a hradom Beckov  tvorili sieť strážnych a signalizačných hradov v severozápadom priesmyku Uhorska. Hrad sa pokúsil dobyť i Belo IV., avšak neúspešne. V 14. storočí hrad patril do vlastníctva Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý v tom čase ovládal celé Považie. V 16. kráľ Ľudovít II. dal hrad do zálohy Alexejovi Turzovi. Koncom 17. storočia hrad patril rodine Berčéniovcom/Bercsényiovcom, posledným vlastníkom bol Mikuláš Berčéni, ktorý v roku 1710 musel hrad narýchlo opustiť. Pričom jeho dvojníka chytili a odvliekli do Bratislavy, skutočný Berčéni zomrel v exile Osmanskej ríše. Od čias Rákocziho povstania  1704 – 1708 je hrad Tematín v ruinách.

Tematín - zrúcanina hraduStredoveký hrad Tematín pozostával zo štvorbokej veže, paláca a nádvoria. Objekt bol obklopený hradným múrom. V 16. storočí bolo opevnenie zosilnené. V ďalšom storočí pokračovali stavebné práci, boli vybudované ďalšie obytné časti v hornom hrade. Zachovali sa iba obvodové murivá a konštrukcie a ojedinele sa zachovali aj architektonické detaily – vstupná padacia brána do horného hradu, kamenná konzola na hlavnej veži a koruny murív.

Prístupové trasy na hrad

Prístup na hrad je možný viacerými spôsobmi: – z rekreačného strediska Bezovec, asfaltovou cestou k rekreačnému zariadeniu Chirana, od odtiaľ vedie turistický chodník až k zrúcanine; ďalšou možnosťou je vydať sa z obce Lúka, Lúčanskou dolinou a potom lesnou cestou; treťou alternatívou je z obce Hrádok, po asfaltovej ceste Hrádockou dolinou a neskôr odbočka vpravo do kopca. Z obce Hrádok sa turisti môžu dostať i po neoznačenej ceste a jej trasa je vhodná i pre horskú cykloturistiku.

výstup na Tematín

Okolie

Zrúcanina hradu Tematín sa rozprestiera v dostupnej lokalite Považského Inovca. Je cieľovým miestom mnohých turistov i cykloturistov. Okrem zrúcaniny hradu môžu turisti navštíviť Tematínske vrchy a Tematínsky lesostep. Tematínsky lesostep je národná prírodná rezervácia nachadzajúca sa 1,5 km od zrúcaniny.  Rozloha lesostepu je približne 60ha a ponúka široké možnosti najmä letnej turistiky. Počas zimného obdobia môžu návštevníci zavítať i do neďalekého lyžiarskeho strediska Kálnica-Piesky. Stredisko je vzdialené približne 8 km od Nového Mesta nad Váhom. Návštevníci majú na výber z troch tratí a taktiež je k dispozícií vlek a lanovka.

Jánošíkove diery

Jánošíkove diery sa rozprestierajú v Národnej prírodnej rezervácií Rozsutec. Diery predstavujú sústavu tiesňav a kaňonov v Krivánskej Malej Fatre. A skladajú sa z troch ucelených častí – Dolné diery , Horné diery a Nové diery.

Jánošíkove diery-výstup

Dolné diery sú sprístupnené a je tu vybudovaný náučný chodník. V Dolných dierach môžu turisti obdivovať dva vodopády o výške 3,5m a 1 m a sú súčasťou vodopádov Dierového potoka. V lokalite Dolných dier sú vytvorené rozmanité  skalné útvary so špecifickou klímou  a sú domovom viacerých druhov rastlín a živočíchov.

Jánošíkove diery - turistiHorné diery sa nachádzajú v tiesňave potoka Diery, medzi vrchmi Veľký a Malý Rozsutec. Hornými dierami tak isto preteká Dierový potok a sústava deviatich vodopádov s výškami 2m až 4m.  Počas prudkých lejakov a dlhodobých dažďov sa lokalita Horných dier stáva nepriechodnou. Uzavreté sú aj v zimnom období. Dôvodom je náročný terén, cez ktorý sa možno dostať iba pomocou rebríkov, reťazí a lávok. A v prípade nepriaznivého počasia a zimného obdobia sa Horné diery stávajú životunebezpečné.  Klíma v tejto časti Jánošíkových dier vytvára priaznivé podmienky pre viacero druhov rastlín, ktorým vyhovuje vlhké a chladnejšie podmienky. V roku 2009 sa začala kompletná výmena oceľových konštrukcií na tejto trase.

Tiesňava Nové diery  vybieha z Dolných dier proti prúdu menšieho prítoku Dierového potoka. Pomenovanie Nové diery dostali podľa toho, že boli z celej sústavy Jánošíkových dier sprístupnené ako posledné, teda stali sa novým miestom pre turistiku v Jánošíkových dierach. Nachádza sa tu sústava štyroch vodopádov s výškou od 1m až do 2 m.

Všetkými troma časťami Jánošíkových dier preteká Dierový potok a taktiež  viac než 20 vodopádov. Turisti sa v Jánošíkových dierach stretnú s rôznymi lávkami, reťazami a rebríkmi. Nástupnými bodmi, odkiaľ môžu turisti začať svoju túru sú:

1. Nový dvor – Hotel Boboty – smer Podžiar – východou je bezplatné parkovisko;

2. Štefanová – smer Podžiar – platené parkovisko;

3. Biely potok – Hotel Diery – smer Dolné diery – platené parkovisko.

Turisti musia počítať s 3 až 4,5 hodinovou túrou. Medzi menej náročné túry patrí trasa Dolné diery, túto trasu by mali zvládnuť aj deti. Avšak lokalita Malý Rozsutec nie je odporúčaná pre detských turistov.

chodník - Jánošíkovske diery

Východiskové trasy sú osady patriace do katastrálneho územia obce TerchováŠtefanová a Biely Potok.

Jánošíkove diery patria medzi najkrajšie prírodné úkazy Slovenska. Diery sú miesto opradené zbojníckou históriu a čarovnou prírodou.  Jánošíkove diery rozhodne nadchnú každého turistu.