Slovenská národná galéria

Slovenská národná galéria (SNG) vznikla ako vrcholná štátna umeleckohistorická, zberateľská, vedeckovýskumná a kultúrno-výchovná inštitúcia zákonom SNR č. 24 z 29. júla 1948. Iniciátorom jej založenia bol básnik, novinár a spisovateľ L. Novomeský, vtedajší povereník pre školstvo, vedu a umenie. Tvorí ju komplex budov s ústrednou dominantou – pôvodne štvorkrídlovou barokovou rezidenciou bývalej mestskej polície, situovanou na dunajskom nábreží v meste Bratislava (odtiaľ pomenovanie Vodné kasárne) z rokov 1759 – 1763 (arch. G. B. Martinelli, F. A. Hillebrandt). Historická budova bola spočiatku adaptovaná pre SNG (1950 až 1955) a neskôr rekonštruovaná a doplnená o modernú prístavbu (1969 – 1977, arch. V. Dedeček) pre širšie potreby galerijnej inštitúcie.

Esterházyho palác
V roku 1990 Slovenská národná galéria získala Esterházyho palác z druhej polovice 19. storočia z obdobia neoslohov (staviteľ I. Feigler ml.). Po rekonštrukcii tohto paláca ukončenej roku 1994 (arch. Ľ. Gáliková) galéria rozšírila svoje expozičné priestory.

Tento prepychový objekt so zachovaným schodiskom, balkónom, oknami s trojuholníkovým frontónom a plastickou bosážou bol v 20-tych rokoch nášho storočia čiastočne prestavaný. V priestoroch jeho prízemia pôsobila legendárna kaviareň Berlinka, ktorá v rekonštruovanej “stĺpovej sieni” poskytuje služby verejnosti aj v súčasnosti (s reštauráciou Triton v budove Vodných kasární na dunajskom nábreží). Spolu s materskou budovou Slovenského národného divadla, vznikol touto fúziou nový, samostatný komplex budov, upravený pre potreby galérie, jej zberateľské a prezentačné funkcie a slúžiaci odbornej i laickej verejnosti.

Kaviareň Berlinka v SNG

Slovenská národná galéria v Bratislave ponúka to najunikátnejšie z umenia, ktoré možno na Slovensku nájsť. Obdivovať možno rozsiahle zbierky hlavne slovenského umenia zo všetkých odborov. Celý fond Slovenského národného divadla pozostáva z cca. 55 000 diel a jej súčasťou je aj umenie európskej proveniencie. Dnes ponúka okrem rozsiahlej zbierky stálych expozícií aj množstvo sezónnych výstav a kultúrnych podujatí.

Slovenská národná galéria ponúka okrem pravidelných výstav a stálych expozícií aj animačné programy, tvorivé dielne, lektorské výklady, nedele v galérii, divadelné popoludnia, stretnutia s umelcami a umelkyňami, vzdelávacie programy pre verejnosť.

Momentálne nájdete v Slovenskej národnej galérie kníhkupectvo Ex Libris, ktoré ponúka publikácie o umení a kultúre, kvalitnú detskú a pôvodnú Letné kino SNGslovenskú literatúru.Od mája do októbra si môžu všetci návštevníci galérie oddýchnuť v Letnom pavilóne Slovenského národného divadla, kde je možnosť občerstvenia, free wifi, ping-pong, veľkorozmerné šachy, požičovňa kníh či gril na zapožičanie.Počas leta je spustené aj Letné kino SNG v Amfiteátri SNG, ktoré je jediným open air amfiteátrom v Bratislave. Súčasťou galérie je aj Berlinka – kaviarenský priestor, kde sa konajú diskusie, koncerty, vernisáže alebo aj predstavenia a akcie pre deti.

Reklamy

Hrad Slanec

Vo východnom regióne Slovenska sa vyskytujú viaceré hradné zrúcaniny. Jednou takou je i hrad Slanec. Turisti hrad nájdu na úbočí Slanských hôr, neďaleko obce Slanec. Z objektu sa zachovala trojpodlažná veža a niekoľko múrov.

Hrad Slanec

S budovaním hradu Slanec sa začalo počas 13. storočia a za jeho stavbou mal údajne stáť potomok Abovcov. Koncom 13. storočia bol jeho majiteľom krajinský palatín Finta, ktorý sa dostal do sporov s kráľom Ladislavom IV. Kumánskym. Výsledkom bolo víťazstvo kráľa a následne privlastnenie si hradu. Hrad spravovala dve storočia rodina Drugethovcov, neskôr rodina Ladislava Losonczyho. V prvej polovici 15 storočia hrad i obec boli vypálené a do konca 15. storočia sa podarilo hrad obnoviť.  Na začiatku 17. storočia hradný objekt patril do majetku rodiny Forgáchovcov, počas ich spravovania bolo k hradu vybudované i opevnenie, ktoré muselo počas histórie odolávať početným útokom. Medzi najťažšie boje patrili protihabsburské povstania, ktoré neobišli ani hrad Slanec. Už začiatkom 17. storočia sa hradu zmocnili hajdúsi Štefana Bocskaya, nasledovalo obsadenie povstalcami Gabriela Bethlena ako i Juraja I. Rákócziho. V roku 1678 sa na hrade usadilo vojsko Thökölyho, no po ročnom užívaní ho vydobyli cisárske vojska. Povstalci však stihli hrad podpáliť a tým ho de facto zdevastovali.

Hrad Slanec

Až v 19. storočí Jozef Forgách zariadil čiastočnú obnovu a to iba hradnú vežu, ktorá sa stala miestom rodového múzea Forgáchovcov. To fungovalo až do roku 1916, kedy zomiera posledný z rodu Štefan Forgách. Hrad SlanecOd tých čias sa hradná veža nevyužívala a navyše počas 2. svetovej vojny boli pamiatky a cennosti uložené vo veži buď rozkradnuté, alebo zničené.

Aktuálne je z kedysi historického hradu, už iba zrúcanina, z ktorej dominuje spomínaná veža – Nebojsa. Pri veži sa tiahne múr znázorňujúci bývalý gotický palác. Z paláca sa zachovali okno kaplnky a malebné nosníky klenby. Turistom po dosiahnutí turistického cieľa majú výhľad do okolia na – Marockú Hoľu, Veľký a Malý Milič. Lokalita – Slanské vrchy ponúka široké možnosti turistiky. Najzaujímavejšou je Slanský priesmyk pôvodom starobylá obchodná cesta. Našli sa tu poklady rímskych cisárskych mincí. Slanský priesmyk s najväčšou pravdepodobnosťou patril do siete ciest, cez ktoré prechádzali rímske vojská. Ďalším pútavým miestom v blízkosti je i známe maďarské jazero Izra.

Hrad Slovenská Ľupča

Hrad Slovenská Ľupča sa rozprestiera na Pohroní a je historickou pamiatkou obce Slovenská Ľupča. Existencia hradu sa začína písať v polovici 13. storočia, kedy bol hrad označovaný ako Liptza.

hrad Slovenská Ľubča

História hradu

Miesto sa využívalo i ako poľovnícke sídlo kráľovskou rodinou. V 13. storočí hrad s mestom zažili vpád Tatárov. Vlastníkmi hradu boli napríklad panovník Ondreja III., rodina Arpádovcov,  Matúš Čák, rytier Donč. Po smrti kráľa Žigmunda Luxemburského sa novým správcom stal vojvoda Albrecht. Po jeho skorej smrti začína mocenský boj o vládu v Uhorsku. V tomto období sa stáva kastelánom Hradu Ľupča komes Gregor z Korbavy. V 15. storočí postihlo mesto zemetrasenie a devastačným následkom sa nevyhol ani hrad. Vďaka Gregorovi z Korbavy hrad opravili a rozšírili. Koncom daného storočia bola vlastníkom rodina Dóczyovcov, ktorá nerešpektovala okolitých susedov – bránila v budovaní ciest, svojvoľne vyberala mýto, a preto na príkaz kráľovnej Márie hrad obsadili a rodine ho odobrali. Neskôr ho spravoval Pavol Rubigall, následne poľský šľachtic Gašpar Tribel. Hrad bol miestom, ktoré sa snažili dobiť napríklad na začiatku 17. storočia naň zaútočili povstalci Jána Bocskaya, avšak bezvýsledne. Počas Tőkőlyho povstania sa hrad na isté obdobie podarilo získať Imrichovi Tőkőlymu. V roku 1707 sa hrad podarilo opäť získať do vlastníctva kráľa.

hrad Slovenská Ľubča

Hrad bol nepretržite využívaný, vďaka čomu je pomerne zachovaný. V 90. rokoch 20. storočia hrad pripadol do správy Krajského pamiatkového ústavu Banská Bystrica. A v roku 2002 ho preberá vlastník Železiarne Podbrezová a.s.

Zaujímavosti hradu

hrad Slovenská ĽubčaNajmladšej časti hradu – Gizelinho domu, ktorý sa využíva na reprezentačné a kultúrno-spoločenské podujatia, napríklad na civilné sobáše. Na hornom nádvorí sú dva kamenné portály, jeden dal postaviť Gašpar Tribel a lemuje vstupnú bránu a druhý bol vybudovaný v 16. storočí Pavlom Rubigallom. V hornej časti sa nachádza hradná kaplnka s freskovou výzdobou a s bohato maľovaným dreveným stropom. Zaujímavým miestom je i hradná zvonica, kde sa nachádza kópia zvonu zo 17. storočia. Okrem zvonice sa v areály nachádza i 62 metrov hlboká hradná studňa, ktorá je vysekaná do skalného brala. Prírodný unikát je vyše 700 ročná lipa prezývaná Korvínova lipa, podľa povesti pod ňou rád sedával kráľ Matej Korvín.

Stála expozícia keramiky

Návštevníci hradu môžu obdivovať expozíciu keramiky, ktorá zahŕňa keramické nálezy objavené pri archeologických výskumoch uskutočňované na hrade. Okrem toho súčasťou expozície sú aj regionálna keramika. Expozícia je umiestnená na dolnom nádvorí, presnejšie v priestoroch bývalých koniarní.

Hrad Slovenská Ľupča patrí medzi historické krásy Slovenska. Hrad je opradený bohatou históriou a vďaka zachovalému stavu má návštevníkom čo ponúknuť . Hrad spolu s okolím vytvárajú isté čaro.

Považský hrad

Považský hrad, nazývaný aj ako Bystrický hrad, je zrúcanina hradu na strmom vrchu na pravom brehu Váhu, neodmysliteľná silueta Považia nachádzajúca sa neďaleko mesta Považská Bystrica.

Bol postavený koncom 13. storočiaPovažský hrad ako odpoveď na vpád Tatárov v roku 1242 na Slovensko. Uhorský kráľ, Bela IV. dal vtedy postaviť viaceré kamenné hrady na Považí. Prvá písomná zmienka o hrade Bystrica je z roku 1316. Ako kráľovský hrad bol spravovaný ustanovenými kastelánmi.
Do vlastníctva rodiny Podmanických sa dostáva hrad v roku 1458, keď kráľ Matej Korvín daroval hrad a panstvo Bystricu Ladislavovi Podmanickému. Rod Podmanických bol významným rodom vo vtedajšom Uhorsku – Michal Podmanický padol v bitke pri Moháči roku 1526 s Uhorským kráľom Ľudovítom II. Štefan Podmanický, ako najstarší biskup v Uhorsku korunoval jeho nástupcu Jána Zápoľského a o rok neskôr Ferdinanda I. Habsburského.
Po Podmanickovcoch pripadol hrad v roku 1571 Ondrejovi Balašovi, ktorý bol hlavným kráľovským komorníkom a novohradským županom. Jeho syn Imrich dal pod hradom postaviť kaštieľ v roku 1631 a opustil hrad, ktorý v roku 1623 vyhorel. Odvtedy sú z hradu ruiny.

Najstaršou časťou hradu bola veža, stojaca na najvyššom bode brala, a gotický palác. Veľké predhradie oválneho tvaru obklopovalZrúcanina Považského hradu hradný múr, ktorý chránili zo SV dve hranolové veže. Prístupová cesta, vedúca na hrad zo severovýchodu, je v teréne dodnes viditeľná. Vstupnú bránu chránila hranolová veža s barbakanom.

Čiastočne sa zachovali múry paláca, veží a opevnenia. Na paláci sú viditeľné otvory okien, miestami so zachovanými renesančnými rímsami. Z bývalých hospodárskych budov, postavených na nádvorí, sú viditeľné len časti múrov, prípadne ich základy. V niektorých priestoroch sú zvyšky renesančných klenieb.

Hrad stojí na najvyššom mieste mohutného brala. Prístup do hradu zo západnej strany chránil múr so strieľňami. Nad portálom do dolného hradu sa týčila mohutná bašta. Hrad, zastrešený šindľami, mal tri poschodia a patril medzi väčšie dobre opevnené stavby tohto druhu.

Považský hrad na konci Považskej Bystrice

Prístup na hrad je možný cez Považské Podhradie, miestnu časť Považskej Bystrice, 4 km na sever od centra mesta, na pravom brehu Váhu pod zrúcaninou hradu (pôvodne bola obec sídlom hradných sluhov). Chodí sem mestská hromadná doprava z autobusového nástupišťa v Považskej Bystrici. Treba vystúpiť na konci dediny pri kostole a barokovom kaštieli. Potom po žltej značke okolo renesančného kaštieľa a strmo nahor až k hradbám. V súčasnosti je hrad uzavretý a vstup do jeho areálu je len na vlastné riziko.

Zvolenský hrad

Zvolenský zámok je hrad nachádzajúci sa v centre mesta Zvolen. Je to národná kultúrna pamiatka. Nachádza sa na vyvýšenej terase na južnom konci Námestia SNP. Popri západných a severných hradbách vedú cestné komunikácie, na juhu železničná trať. K hradu je možné dostať sa buď pešo alebo autom po ceste, ktorá vedie od námestia k hlavnej bráne, ktorá sa nachádza na severovýchodnom rohu vonkajšieho opevnenia. Pri ceste je aj parkovisko, ďalšie je za hotelom Poľana. Okolo celého zámku vedú chodníky, pri ktorých sú osadené lavičky.

Zvolenský hrad

Zámok postavili na mieste staršej cirkevnej stavby, archeologicky zistenej na dnešnom nádvorí pri komplexnej pamiatkovej obnove v 60-tych rokoch. Stavba na pôdoryse pravidelného obdĺžnika so štyrmi krídlami okolo ústredného dvora stojí na miernom návrší. Bola vybudovaná ako gotický poľovnícky zámok typu talianskych mestských palácov v rokoch 1370 – 1382 pre uhorského kráľa Ľudovíta I. (Veľkého) z rodu Anjouovcov. Neskôr, vzhľadom na hroziace nebezpečenstvo tureckých nájazdov, pristavali k zámku vonkajšie opevnenie, na ktorom uplatnili fortifikačné výdobytky talianskeho quattrocenta.

Zámok bol viac ráz prestavaný, iba prízemie si dodnes zachovalo pôvodný gotický charakter. V 60. rokoch 20. storočia zámok renovovali podľa projektu arch. K. Chudomelku. Dochované fragmenty stredovekých nástenných malieb a architektonické priestorové hodnoty zámku tvoria pôsobivé ucelené prostredie pre expozície SNG.

V klenutom priechode zámku sa zachovali gotické sedílie s kružbami a pôvodné fresky. Z reprezentačných priestorov osobité miesto zaberá kaplnka s architektonickými prvkami začínajúcej sa neskorej gotiky, ďalej rytierska sieň a miestnosti zaklenuté na stredný stlp. Impozantná je aj mladšia baroková hala z 18. storočia s dreveným maľovaným kazetovým stropom rozdeleným na 78 poli, v ktorých sú symbolické obrazy rímskych kráľov a habsburských cisárov usporiadáné chronologicky a končiace sa obrazom Karola VI. (1711-1740).

Na prvý pohľad zaujme nezvyčajne riešenie – bloková stavba s charakteristickou vysokou atikou a na nárožiach sKaplnka v Zvolenskom hrade kruhovými arkiermi. Na priečelí sa zachovala gotická úprava z tretej štvrtiny 14. storočia – červeno-biele kvádrovanie a lemovanie trojdielnych okien. Renesančná nadstavba so zmenenou kompozíciou kvádrovania fasády si zachovala výrazné prvky protitureckej obrany, najmä rôznorodé strieľne. Okolo zámku stojí opevnenie. Vzhľad nádvoria pochádza taktiež zo 14. storočia, z čias vzniku zámku. Okolo nádvoria obieha na úrovni prvého poschodia pavlač stojaca na bohato profilovaných kamenných konzolách. Na východnej strane nádvoria je kaplnka, ktorej význam podčiarkuje architektonicky bohato riešený vstupný portál so stĺpovou predsieňou.

Každoročne k MDD zámok ponúka deťom a mládeži bohatý kultúrny program s množstvom zaujímavých súťaží. Mesiac jún tiež patrí podujatiu s názvom “Remeslá na Zvolenskom zámku”, ktoré je bohatou prehliadkou rozmanitých ľudových výrobných techník, ale zároveň i prehliadkou pútavých vystúpení šermiarskych a sokoliarskych skupín.Nádvorie Zvolenského hradu

Nádvorie zámku sa každoročne stáva dejiskom “Zvolenských hier zámockých”, ktoré sú spojené s inštaláciou výstav scénografie na druhom poschodí zámku.

Slovenská národná galéria organizuje na Zvolenskom hrade prednášky o výtvarnom umení, vzdelávacie programy pre deti a mládež, poskytuje lektorský výklad, predaj katalógov, plagátov a pohľadníc.

Podtatranské múzeum

Podtatranské múzeum Poprad sa nachádza v Poprade a jeho počiatky siahajú do druhej polovice 19. storočia. V roku 1873 bol v Starom Smokovci založený Uhorský karpatský spolok, prvý turistický spolok v Uhorsku. Okrem turistickej činnosti sa spolok prostredníctvom svojich členov zaoberal i vedeckou a osvetovou prácou. Prirodzeným vyústením sústavného záujmu o prírodné prostredie a kultúrnohistorické pamiatky v podtatranskej a tatranskej oblasti bolo založenie múzea.

Podtatranské múzeum

V roku 1978 prevzalo múzeum zrekonštruovanú pamiatkovú budovu v mestskej časti Spišská Sobota, v roku 1980 objekt modrotlačiarenskej dielne v Hranovnici, ktorý v roku 2002 odkúpila obec. Začiatok 90. rokov priniesol zásadné zmeny do činnosti múzea. V roku 1991 dostalo múzeum nového zriaďovateľa, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, v roku 1996 – Podtatranské kultúrne centrum, 1998 – Krajský úrad v Prešove, od roku 2002 – Úrad Prešovského samosprávneho kraja v Prešove.

Ku koncu roka 2010 eviduje múzeum viac ako 47 000 kusov zbierkových predmetov a viac ako 18 000 zväzkov kníh v knižnici múzea. Návštevníkom ponúka najzaujímavejšie zbierky prostredníctvom 10 stálych expozícií v dvoch pamiatkovo chránených objektoch. Prvých šesť stálych expozícií sa nachádza v Poprade, zvyšné štyri na pobočke v Spišskej Sobote.

Gánovce – životné prostredie neandertálskeho človeka je jedinou expozíciou na Slovensku, v ktorej má návštevník možnosť prostredníctvom vystavených exponátov, spoznať neandertálskeho človeka žijúceho v oblasti pod Vysokými Tatrami pred 120 000 – 80000 rokmi.

Pravek a včasný stredovek pod Tatrami poskytuje v chronologickom slede najpravdepodobnejší obraz dejinného vývoja tohto regiónu od neskorého paleolitu (pred 10 000 rokmi) až po stredovek.

Poprad v storočiach približuje návštevníkom múzea bohatú históriu mesta Poprad a jeho blízkeho okolia od polovice 13. storočia do začiatku 20. storočia. Okrem historického vývinu a hospodárskeho rozvoja mesta mapuje i dejiny Uhorského karpatského spolku a Tatranského a Karpatského múzea (dnes Podtatranského múzea).
Expozícia Príroda známa - neznáma Príroda známa – neznáma prostredníctvom expozície sa návštevníci môžu oboznámiť s prírodou podtatranského regiónu. Pozostáva z troch ucelených častí: neživej prírody, botanickej a zoologickej.

Výroba Modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici – expozícia predstavuje spôsob výroby a využitie modrotlače v odeve i interiéri. Doplnená je aj modrotlačiarenskými formami.

Ľudové plastiky sa nachádzajú v parku múzea, ktoré je postavené v pseudorenesančnom slohu.

Podtatranské múzumCechy a remeslá – expozícia prezentuje zbierky cechového charakteru (vývesné štíty, cechové truhlice, listiny, pečatidlá) i samotné výrobky remeselníkov.

Meštianske bývanie – expozícia prezentuje pracovňu, spálňu, bytové a odevné doplnky meštianskej rodiny.

Vznešenosť a pokora predstavuje verejnosti sakrálne umelecko-historické pamiatky zo 17. – 19. storočia, ktoré tvorili súčasť interiérov spišských kostolov.

Osobnosti Spišskej Soboty – stála výstava predstavuje významné osobnosti, ktoré pochádzali, žili a tvorili v mestskej pamiatkovej rezervácii Spišská Sobota.

Hrad Hrušov

Hrad HrušovV lokalite pohoria Tribeč, neďaleko obce Topoľčianky sa pýši na vrchu Skalka hrad Hrušov. Do dnešných čias sa zachovali iba jeho ruiny. Najzachovalejšími  časťami objektu sú veža pri vstupe do druhého predhradia a vstup do horného hradu, kde sa nachádzajú i zvyšky okien, akierov a delové strieľne.

Výstavba hradného objektu bola dokončená v 13. storočí a pôvodným účelom bolo stráženie cesty z Tekova do Ponitria. K hradu Hrušov patrila i vartovka Živánska veža. Hradu sa zmocnil na začiatku 14. storočia Matúš Čák Trenčiansky, približne od polovici daného storočia bol hrad v dŕžave kráľa Ľudovíta Veľkého. Ten ho daroval synovi župana Júlia z Topoľčian Mikukulášovi a jeho bratovi Ondrejovi na základe darovacej listiny – Castrum Nostrum Hurusou.

Hrad Hrušov vystriedal veľké množstvo vlastníkov od kráľov, šľachtických rodín, palatínov a kastelánov. Možno spomenúť – rodinu Forgáčovcov,  Imrich Zápoľský, Juraj a Pavel Bebek, Pavel so Soľčian, Lestákovcom, Topoľčianskym, atď. Všetci vlastníci sa podpísali nad zmenou hradu, jednoducho si hrad prispôsobovali pre svoje potreby a vtedajšiemu štýlu. Najväčšie prestavby sa uskutočnili počas 15./16. storočia, kedy bolo nutné rozšíriť obytné priestory. A tak pribudli dva nové paláce. Počas vlastníctva Topoľčianských k hradnému sídlu dobudovali opevnenie a delové bašty.

Hrad Hrušov

Posledným majiteľom bola rodina Rákociovcov, ktorá zabezpečila výstavbu druhého predhradia v 17. storočí. I Hrušovský hrad patril do miest – protihabsburského odboja pod vedením Františka II. Rákócziho. V roku 1708 cisárske vojská hrad Hrušov dobili a zapálili. Týmto rokom sa končí éra strážneho a kedysi dôležitého hradu v Nitrianskom kraji.

Ruiny sa snažia konzervovať a čiastočne obnovovať, medzi podporovateľov konzervácie hradu bol i samotný prezident T. G. Masaryk. V súčasnosti sa o jeho záchranu a rekonštrukciu stará združenie Leustach z Nitry.

Hrad HrušovNa zrúcaninu Hrušovského hradu vedie niekoľko trás:

  • Z obce Skýcov od parkingu po zelenej značke až k zrúcaninám hradu. Táto trasa je vhodná i pre cyklistov.

  • Z Topoľčianky po zelenej značke. Terén možno využiť i na cykloturistiku.

  • Z obce Jedlové Kostoľany po červene turistickej značke. Posledná trasa je najdlhšie trvá približne 2-3 hodiny, ale je najzaujímavejšia.

Ak sa turisti vydajú na historické miesto hradu Hrušov čaká na nich okrem pozostatkov stredovekého hradu i pôvabná okolitá príroda a výhľad z vrchu Skalka. Navyše by turisti nemali vynechať návštevu neďalekého mesta Topoľčianky, kde sa nachádza známy zámok Topoľčianky.