Vodná nádrž Sĺňava

Sĺňava je najväčšou vodnou nádržou širšieho okolia Piešťan s rozlohou vodnejVodná nádrž Sĺňava plochy cca 480 ha. Vznikla v 60-tych rokoch na rieke Váh. Vybudovaním nádrže boli vytvorené priaznivé podmienky pre vtáctvo počas jarnej a jesennej migrácie. V roku 1980 bola vyhlásená za chránené územie za účelom zriadenia študijnej plochy na ochranu vodného vtáctva. Ostrovná depónia štrku umožňuje hniezdenie najmä rybárovi riečnemu (Sterna hirundo) a čajke smejivej (Larus ridibundus).

Nádrž je súčasťou vodného diela Drahovce-Madunice. Vznikla prehradením rieky Váh haťou v Drahovciach. Vybudovaná bola medzi rokmi 1956 a 1959 na mieste mŕtvych ramien, lužných lesov a nivných lúk Váhu. Od roku 1980 je jej časť od Krajinského mosta vyhlásená za chránenú študijnú plochu s výmerou 399 ha. Za svoje pomenovanie vďačí vysokému počtu slnečných dní v roku. Svojou plochou zaberá 4,3 km². Pri dĺžke 6,4 a šírke 2 km je schopná pojať 12 120 000 m³ vody. Na nádrži nájdete vodnolyžiarsky vlek (pri obci Ratnovce), lodenicu a tiež umelo vytvorený „vtáčí“ ostrov Čajka, ktorý sa stal hniezdiskom veľkých kolónií rybára riečneho a viacero druhov čajok. Je tiež zimoviskom vzácnych arktických i teplomilných druhov vtáctva. Vodné plochy sú dôležitou oddychovou lokalitou vodného vtáctva pri jarnej a jesennej migrácii Považím. Sĺňava je zahrnutá do zoznamu vzácnych vtáčích území Európy. Nádrž slúži aj ako zásobáreň vody pre atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Na vyhliadkovú plavbu sa môžete vydať loďou kotviacou pri Kolonádovom moste v Piešťanoch. Okolo priehrady je vybudovaná dvanásťkilometrová asfaltová trasa po korunke hrádze pre peších aj cyklistov (cez hať sa dá prejsť od mája do septembra, od pondelka do piatku od 15-tej a cez víkend od 10-tej do 20-tej hodiny).

Mesto Piešťany, ktoré je v blízkosti vodnej nádrže, je známe kúpeľné mesto, ktoré sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky, v Trnavskom kraji, v údolí dolného toku najdlhšej slovenskej rieky Váh. Rozprestiera sa na rozlohe 4 420 ha pod západnými svahmi Považského Inovca v nadmorskej výške 162 m.

História kúpeľov je úzko spätá s históriou mesta. Prvá hodnoverná správa o Piešťanoch, ako kúpeľoch, pochádza až z roku 1549, nachádza sa v spise Juraja Wernhera De admirandis Hungariae aquis hypomnemation – O podivuhodných vodách Uhorských, ktorý bol vydaný v Bazileji. Kúpele sú zamerané na liečbu chorôb pohybových ústrojov a nervových chorôb. Patria medzi najvýznamnejšie európske kúpele svojho druhu, známe na celom svete.Kúpele v Piešťanoch

Mesto Piešťany je jedným z najvýznamnejších centier kultúrneho a spoločenského života na Slovensku. Počas celého roka sa tu konajú podujatia nielen miestneho či regionálneho ale aj celoslovenského a medzinárodného významu. Organizátori mládežníckych podujatí, festivalov, masových a rôznych iných akcií k nám radi prichádzajú pretože tu vždy nájdu  pozorného diváka, poslucháča či účastníka zábavy z radov obyvateľov i návštevníkov Piešťan.

Slovenské hrady

Hrady predstavujú torzovitú architektúru v krajine. Sú zdrojom poznania a nevšedných estetických zážitkov, pre ktoré patria k vyhľadávaným turistickým cieľom. Pri predstave typickej slovenskej krajiny nemôže chýbať silueta hradu alebo hradnej zrúcaniny. Hrady sa poeticky označujú  ako „nemí svedkovia minulosti“. To však zďaleka nie je pravda. Poučený návštevník môže ľahko porozumieť ich reči. Pri pozornom pohľade si môže uvedomiť mnoho súvislostí a detailov, z ktorých dokáže poskladať obraz hradu a v jeho najväčšom rozkvete či neskoršom úpadku a spoznať mnoho o dávnom živote medzi hrubými múrmi.

V tomto článku sme pre Vás vybrali hrady, ktoré sa pýšia určitými charakteristickými zvláštnosťami, ktoré je možné vidieť iba na tej ktorej zrúcanine, napríklad rôzne kamenárske detaily, okná, portály, konzoly a podobne.

Hrad Dobrá Voda

Stredoveký pohraničný hrad vznikol v blízkosti Českej cesty, jeho zrúcaniny ležia v strategickej polohe nad vnútornou kotlinou Malých Karpát severne nad obcou Dobrá Voda. Gotický hrad s palácom bol postavený koncom 13. storočia. Od roku 1349 bol hrad doménou Stiborovcov, ktorí ho dostali od kráľa Žigmunda Luxemburského. Po vymretí ich rodu daroval kráľ hrad Michalovi Országovi. Na začiatku 16. storočia Országovci hrad rozšírili o prvé predhradie a v čase tureckého nebezpečenstva aj o dolný hrad s delovými baštami.

Hrad Dobrá Voda

Hrad Dobrá Voda predstavuje stavebný komplex, ktorý sa v závere stavebného vývoja skladal zo štyroch celkov: z vyššie položeného hradného jadra a naň napojeného východného prehradia s kaplnkou, z nižšie položeného západného predhradia a z južného predhradia. Hradné jadro tvoril palác s dvoma hranolovými vežami a nádvorím so životne dôležitou cisternou. Z architektonických detailov treba spomenúť kamennú výlevku v priestore hradnej kuchyne v blízkosti cisterny. O vzhľade gotického paláca informujú zamurované okenné otvory na severnej stene paláca, ktoré smerom do údolia spevňuje trojica mohutných pilierov. Obvodové múry kaplnky majú dodnes zachované gotické okienka s okoseným ostením vytesaným z jedného kusa kameňa.

Hrad Hričov

Zrúcaniny hradu Hričov dominantne čnejú na strmom severnom výbežku Súľovských vrchov asi 1,5 km od Hričovského Podhradia. Vstup do najvyššej časti hradu chránil hranolový objekt. Pred ním na východnej strane bolo malé nádvorie. Zachovala sa tu časť muriva brány. Hradné budovy stáli na stiesnenom priestore skalnatého vrcholu, umne vsadené medzi zlepencové bloky. Najstaršie stavby sa architektonickými detailmi hlásia do gotiky 15. storočia. Budovy sú postavené z pieskovca. Vyššie podlažia mali drevené stropy a veľké sály osvetľovali mohutné okná. Hrad Hričov je romantickou zrúcaninou a z blízka je naň skutočne rozprávkový pohľad aj s krásami okolitej prírody.

Hrad Hričov

Hrad Tematín

Hrad Tematín leží na strategicky významnom mieste na výbežku Považského Inovca. Vďaka jeho polohe ho možno pokladať za jeden z najnedostupnejších hradov Slovenska. Hrad Tematín vznikol v polovici 13. storočia a dnes už nám ho pripomínajú iba jeho zrúcaniny. Za najstaršie jadro hradu možno považovať severnú a západnú obvodovú hradbu, menšiu hranolovú vežu a bránovú vežu. Dochované architektonické detaily majú veľkú výpovednú hodnotu. Pôvodná hrotitá brána horného hradu z tesaných kvádrov je charakteristickou ukážkou staviteľstva v druhej polovici 13. storočia. V jej blízkosti sa na stene vrchologotického paláca nachádza drevený rám okna s omietkovou úpravou. Rozpadnuté múry s obnaženými jadrami na viacerých miestach odhaľujú špeciálny spôsob výstavby.

Každý hrad je niečím odlišný a jedinečný, aj keď ostali už iba zrúcaniny, aj tie nám vypovedajú o jeho minulosti.

Hrad Tematín

Jánošíkove diery

Jánošíkove diery sa rozprestierajú v Národnej prírodnej rezervácií Rozsutec. Diery predstavujú sústavu tiesňav a kaňonov v Krivánskej Malej Fatre. A skladajú sa z troch ucelených častí – Dolné diery , Horné diery a Nové diery.

Jánošíkove diery-výstup

Dolné diery sú sprístupnené a je tu vybudovaný náučný chodník. V Dolných dierach môžu turisti obdivovať dva vodopády o výške 3,5m a 1 m a sú súčasťou vodopádov Dierového potoka. V lokalite Dolných dier sú vytvorené rozmanité  skalné útvary so špecifickou klímou  a sú domovom viacerých druhov rastlín a živočíchov.

Jánošíkove diery - turistiHorné diery sa nachádzajú v tiesňave potoka Diery, medzi vrchmi Veľký a Malý Rozsutec. Hornými dierami tak isto preteká Dierový potok a sústava deviatich vodopádov s výškami 2m až 4m.  Počas prudkých lejakov a dlhodobých dažďov sa lokalita Horných dier stáva nepriechodnou. Uzavreté sú aj v zimnom období. Dôvodom je náročný terén, cez ktorý sa možno dostať iba pomocou rebríkov, reťazí a lávok. A v prípade nepriaznivého počasia a zimného obdobia sa Horné diery stávajú životunebezpečné.  Klíma v tejto časti Jánošíkových dier vytvára priaznivé podmienky pre viacero druhov rastlín, ktorým vyhovuje vlhké a chladnejšie podmienky. V roku 2009 sa začala kompletná výmena oceľových konštrukcií na tejto trase.

Tiesňava Nové diery  vybieha z Dolných dier proti prúdu menšieho prítoku Dierového potoka. Pomenovanie Nové diery dostali podľa toho, že boli z celej sústavy Jánošíkových dier sprístupnené ako posledné, teda stali sa novým miestom pre turistiku v Jánošíkových dierach. Nachádza sa tu sústava štyroch vodopádov s výškou od 1m až do 2 m.

Všetkými troma časťami Jánošíkových dier preteká Dierový potok a taktiež  viac než 20 vodopádov. Turisti sa v Jánošíkových dierach stretnú s rôznymi lávkami, reťazami a rebríkmi. Nástupnými bodmi, odkiaľ môžu turisti začať svoju túru sú:

1. Nový dvor – Hotel Boboty – smer Podžiar – východou je bezplatné parkovisko;

2. Štefanová – smer Podžiar – platené parkovisko;

3. Biely potok – Hotel Diery – smer Dolné diery – platené parkovisko.

Turisti musia počítať s 3 až 4,5 hodinovou túrou. Medzi menej náročné túry patrí trasa Dolné diery, túto trasu by mali zvládnuť aj deti. Avšak lokalita Malý Rozsutec nie je odporúčaná pre detských turistov.

chodník - Jánošíkovske diery

Východiskové trasy sú osady patriace do katastrálneho územia obce TerchováŠtefanová a Biely Potok.

Jánošíkove diery patria medzi najkrajšie prírodné úkazy Slovenska. Diery sú miesto opradené zbojníckou históriu a čarovnou prírodou.  Jánošíkove diery rozhodne nadchnú každého turistu.

Historické pamiatky mesta Prešov

Mesto Prešov je považované za metropolu regiónu Šariš. Prešov sa rozprestiera v Košickej kotline, vzdielaný od mesta Košice 36 km. Je správnym centrom Prešovského samosprávneho kraja a taktiež významným hospodárskym centrom vo východnej časti Slovenska.

mesto Prešov - Hlavná ulica

Mesto Prešov už v minulosti bolo označované ako metropola kultúry a vzdelania. Na Hlavnej ulici mesta Prešov je sústredených viacero historicko-kultúrnych objektov. V roku 1955 bolo historické jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Historické objekty mesta Prešov

Bosáková banka- PrešovBosáková banka bola postavená na začiatku 30. rokov 20. storočia, na rohu Hlavnej a Levočskej ulice. Pôvodným účelom budovy mal byť finančný ústav. Budova dostala pomenovanie po Michalovi Bosákovi, slovenskom vysťahovalcovi, ktorý sa vypracoval na špičkového bankára v USA. V Bratislave založil i americko-slovenskú banku, ktorej jedna z prevádzok sídlila aj v Prešove.

Caraffova väznica je historickou pamiatkou v gotického štýlu. V minulosti tu bolo nespravodlivo uväznených a odsúdených 24 uhorských zemanov a mešťanov. Počas Caraffovho povstania – Prešovské jatky boli popravení.

Evanjelické kolégium sa stalo základom v 18. storočí pre vysoké školstvo v Prešove.

Gréckokatolícky chrám sv. Jána Krstiteľa je gotickým kostolom zo 14. storočia, nachádzajúci sa na južnom konci pešej zóny. V chráme sú umiestnené viaceré vzácnosti – ikonostas z polovice 19. storočia, jednu zo štyroch replík vzácneho Turínskeho plátna a pozostatky blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka.

Rákocziho palác tvoril pôvodne dva meštianske domy, ktoré dal v  16. storočí sedmohradské knieža Žigmund Rákoci prebudovať na honosný mestský palác v renesančnom slohu. V roku 1633 tu prebiehali rokovania medzi zástupcami sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákociho a cisára Ferdinanda II., a v ktorom bol podpísaný prešovský mier. Od roku roku 1711 bol  vystriedal viacerých majiteľov. V súčasnosti je v budove umiestnené Šarišské múzeum.

Kalvária je barokový komplex 18.storočia, v minulosti bola uznávaná ako druhá najkrajšia kalvária na území Uhorska.  Kalvária má prekrásnu maliarsku výzdobou stropu a zaujímavosťou je nápis – „tu je pochovaná jedna hriešna žena.“ Súčasťou komplexu je podzemná krypta s hrobmi kňazov.

Kalvária - Prešov

Neptúnova fontána – dal ju postaviť v 19. storočí židovský obchodník Marek Holländer, ako prejav vďačnosti mestu, ktoré mu dovolilo v meste Prešov usadiť a podnikať.

Radnica bola pôvodne stredoveký meštiansky dom. V 16. storočí slúžila ako mestská vináreň. V 19. storočí bola po požiari zrekonštruovaná a nadstavená o podlažie. V súčasnosti má v nej sídlo primátor a mestský úrad.

Župný dom je budova  rokokovo-klasického štýlu, palácového typu určená na administratívne účely bývalej Šarišskej stolice. Po druhej svetovej vojne bol dom vo veľkej miere zdevastovaný, bolo potrebná jeho rekonštrukcia. V súčasnosti sa jeho priestory poskytujú viacerým inštitúciám.

Medzi ďalšie pamiatky, ktoré môžu návštevníci mesta Prešov obdivovať sú napríklad – Palác Klobušíckých, Floriánova brána, Čierny orol, Mestská hvezdáreň, Kumšt a viaceré kostoly – Evanjelický a.v. chrám sv- Trojice, Františkánsky Kostol, Kláštor františkánov, Gréckokatolícky biskupský palác a Židovská synagóga-múzeum židovstva.

Každá časť mesta Prešov dýcha históriou. Po obchôdzke Hlavnej ulice Prešova majú návštevníci historické pamiatky ako na dlani. S návštevou historického mesta budú spokojní i nároční turisti, ktorí vyhľadávajú historické pamiatky.

Oravská priehrada

Vodná nádrž Oravská priehrada je súčasťou vodného diela Orava vybudovaného na sútoku Bielej a Čiernej Oravy. Oravská priehradaNachádza sa na severe Slovenska, v rovnomennom regióne. Rieka Orava je jedna z najčistejších slovenských riek. No v minulosti robili veľké problémy záplavy spôsobené touto riekou, tak vznikla myšlienka vybudovania Oravskej priehrady a tak skrotenia rieky. Prvé práce na tomto obrovskom a významnom projekte sa začali presne 24. júla 1941 a do prevádzky bola priehrada pustená v roku 1954. Po napustení 35 km2 ostali pod hladinou Oravskej priehrady 4 obce – Slanica, Osada, Oravské Hámre a Ústie nad Oravou. Nad hladinou ostal vykúkať iba malý vrch, čím vznikol Slanický ostrov nazývaný aj ostrov umenia a Vtáčí ostrov, ktoré sú pri nízkej hladine vody spojené úzkym prechodom. Oravská priehrada láka každoročne tisícky turistov, ktorí tu nachádzajú nespočetnú paletu vodných športov ako napríklad vodné bicyklovanie, potápanie, člnkovanie, windsurfing, vodné lyžovanie, jachting, vyhliadkové plavby loďou a iné. Okrem vodných športov turistov zaujme rybolov, či turistika do okolitej prírody. Turistiku možno spojiť s hubárčením, či hľadaním iných lesných plodín, na ktoré je krajina bohatá. Priehrada so svojimi brehmi a ostrovmi patrí k najvýznamnejším lokalitám výskytu vodných vtákov na Slovensku.

Plavba vyhliadkovou loďou

Ďalšou možnosťou využitia Oravskej priehrady je vyhliadková plavba loďou OG Slanica. Dĺžka plavby je približne 80 minút s 30 minútovou zastávkou na Slanickom ostrove umenia. Plavba vyhliadkovou loďou je sezónna od 7. júna do 18. septembra. Loď premáva denne podľa záujmu návštevníkov. Vychádza z prístavu č. 2 v Slanickej Osade a cestou okrem zastávky na Slanickom ostrove loď obopláva brehy Vtáčieho ostrova, ktorý je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.

Oravská priehrada plavba loďou

Základné údaje:

  • rozloha priehrady pri plnom napustení je 35 km2
  • objem vody v nádrži je 350 mil. m3
  • priemerná hĺbka nádrže je 15 m
  • maximálna hĺbka je pri priehradnom múre 38 m

Na južnom a juhovýchodnom brehu priehrady sa nachádzajú najvýznamnejšie letné strediská rekreácie a športu – Slanická Osada, Prístav a autokemping Stará Hora.

Stará Hora

Autokemp Stará Hora sa nachádza v peknom prírodnom prostredí na brehu Oravskej priehrady, je z neho veľmi pekný výhľad na najvyšší vrch Oravských Beskýd, Babiu horu, ktorá je častým miestom turistických výletov. Návštevníci tu nájdu výborné podmienky na oddych, šport i relax. Sú tu ideálne podmienky pre rybárov – ubytovanie priamo pri vode a množstvo rýb. Je tu k dispozícii veľká trávnatá plocha pre stany a pre karavany. Je tu taktiež možnosť ubytovania v chatkách s WC, sprchou, kuchynkou, spoločenskou miestnosťou s kozubom, ktoré sú priamo v kempe.

Slanický ostrov umenia

V prekrásnej prírodnej scenérii sú lokalizované stále expozície ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie. Trvalé expozície Oravskej galérie nám pripomínajú osady, ktoré zmizli pod hladinou priehrady. Ako ostrov sa zachovalo iba návršie s barokovým kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorilo dominantu obce Slanica. V interiéri barokovo-klasicistického kostola je nainštalovaná expozícia „Slovenská tradičná ľudová plastika a maľba“ a v exteriéri ostrova vzniklo ešte lapidárium „Oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia“. Nachádza sa tu inovovaná expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady. Expozície sú prístupné sezónne od 15. mája do 15. septembra. Galéria Slanický ostrov umenia nám ponúka, možnosť vstúpenia do histórie Oravskej priehrady ale taktiež krásy ľudového umenia.

Slanický ostrov umenia

Mesto Poprad

Poprad je tretie najväčšie mesto východného Slovenska a 10 najväčšie mesto na Slovensku. Leží v širokej rovnomennej, vysoko položenej kotline na oboch stranách rieky Poprad. PopradKataster má nepravidelný hviezdicovitý tvar s rozlohou 63,05 km². Na sever od mesta sa rozprestiera masív Vysokých a Belianskych Tatier, na východ Levočské pohorie, na juh nízka pahorkatina Kozích chrbtov a na západ pahorkatina Štrbského rozvodia. Masív Vysokých Tatier prevyšuje kotlinu o 2000 m. Pomerná blízkosť hlavného hrebeňa Tatier tvorí mestu nádhernú kulisu. V okolí mesta sa rozprestierajú poľnohospodárske pozemky, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. V malebnom predpolí Vysokých Tatier sa od roku 1946 začali písať dejiny tzv. veľkého Popradu, ktorý sa do vedomia obyvateľov Slovenska, ale aj do vedomia medzinárodnej pospolitosti zapísal ako brána do najmenších európskych veľhôr.

Mesto Poprad so svojimi 53 000 obyvateľmi predstavuje dynamicky sa rozvíjajúce administratívne, hospodárske, kultúrne a spoločenské centrum podtatranského regiónu. Výhodná zemepisná a strategická poloha mu umožňuje všestranný rozvoj a špecifickú orientáciu na cestovný ruch, šport a na možnosti všestrannej sebarealizácie jeho obyvateľov. Mesto bohaté na históriu je hrdé i na svoju súčasnosť. Mohutný rozvoj dosiahlo postupne, predovšetkým však za posledné roky, počas ktorých prešlo nebývalým rozmachom a vytvorilo občanom podmienky na plnohodnotný kultúrny i spoločenský život.

V meste sa napriek jeho veľkosti nenachádza profesionálne divadlo so stálou scénou. Vystupujú tu len hosťujúce súbory či divadlá z iných miest, predstavenia sú prevažne v Dome kultúry, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný a premenovaný z pôvodného “závodneho klubu Tatravagónky.” Divadelná sála sa nachádza aj v mestskej časti Spišská Sobota. V Poprade pôsobí divadelný súbor Commedia.

Tatranská galériaVýstavné priestory má aj Tatranská galéria v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri železničnej stanici a vo Výstavnej sieni na Alžbetinej ulici. V Poprade mnoho rokov pôsobil aj Dom fotografie, ktorý sa však pred pár rokmi presťahoval do Liptovského Mikuláša.

Najvýznamnejšou pamiatkovou zónou v Poprade je centrum mestskej časti Spišská Sobota. Najvzácnejšou architektonickou pamiatkou je tu Kostol svätého Juraja s piatimi neskorogotickými krídlovými oltármi a hlavným oltárom od Majstra Pavla z Levoče Vznikol na rozhraní neskorej gotiky a renesancie. Vedľa kostola, podobne ako v iných „nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. COltár Majstra Pavla z Levočeelé centrum Spišskej Soboty bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

V centre mesta Poprad je už zrušené kino Tatran. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov. V mestskej časti Veľká je kino Máj, ktoré sa však v súčasnosti využíva na iné účely. Po spustení prevádzky v kine Tatran pred niekoľkými rokmi sa prestalo pravidelne premietať v kine Gerlach, kde sa v súčasnosti konajú zasadnutia mestských poslancov, funkciu kina plní len počas Festivalu horských filmov, ktorý sa koná v meste každý rok.

Bratislava z výšin

V meste  Bratislava  sa nachádza viacero objektov, vďaka ktorým môžu mať návštevníci hlavné mesto Slovenska ako na dlani.

výhľad z reštaurácie UFO

Medzi najvyššie stavby Bratislavy patrí reštaurácia UFO Bratislava  je umiestnená nad Novým mostom vo výške viac ako 95m. UFO bolo uvedené do prevádzky v roku 1974 a v roku 2005 bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia. Hostia reštaurácie ,,v oblakoch” si môžu objednať s rozmanitej ponuky kvalitného jedla a pritom si vychutnať vyhliadku Bratislavy priamo z výšin.

výhľad zo Starej radniceV historickom centre mesta sa nachádza Stará radnica, jedna z najstarších budov v Bratislave. Budovanie radnice začalo už v 13. storočí a v 14. storočí vyrástol tzv. nový dom s vežou. Radní páni využívali priestory Starej radnice až do 19. storočia. V súčasnosti sa jej priestory stali sídlom Múzea mesta Bratislavy. Starú radnicu tvorí viacero objektov –  Jakubov dom, Aponiho palác, Pawerov dom a Ungerov dom. Najvyššia stavba Starej radnice odkiaľ majú návštevníci možnosť výhľadu na staré mesto a priľahlé okolie je veža s veľkými hodinami. V rokoch 2005-2011 sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia. Aktuálne je veža ako i ostatné priestory (až na suterén radnice) prístupné verejnosti a turisti si môžu opäť vychutnávať panoramatický výhľad z radničnej veže.

Michalská veža je súčasťou Michalskej brány – najvýznamnejšia pamiatka stredovekého opevnenia. Meno dostala podľa kostola, ktorý stál na predmestí neďaleko brány. Na vrchole veže je umiestnená socha zobrazujúca archanjela Michaela ako zabíja draka. Veža je vysoká 51m, čo predstavuje sedem poschodí. Návštevníci, ktorí sa odhodlajú na výstup budú rozhodne odmenení očarujúcim pohľadom na historické centrum.

Nedaľeko centra mesta na kopci Slavín je postavený pamätník novodobých dejín – Slavín. Pamätník na Slavíne je v vojenský cintorín. Na konci 2.svetovej vojny tu pochovali viac ako 6845 vojakov Sovietskej armády. V 60. rokoch, 20. storočia upravili na pietny park s centrálnym pamätníkom a viacerými sochami. V roku 1961 bol Slavín vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Spomienkový akt oslobodenie Bratislavy na Slavíne,  sa pripomína každý rok 4. apríla. Mnoho turistov zavíta na Slavín počas celého roka. Vďaka stupňovitej terase kamennej kolonády umožňuje návštevníkom vidieť panorámu takmer celého hlavného mesta Slovenska, ako i výhľad na Bratiskavský hrad. Slavín ako pietne a pamätné miestom  si uctil v roku 2005 počas summitu Bush-Putin i ruský prezident Putin.

výhľad zo Slavína

V hlavnom meste Slovenska – Bratislave sa nachádza viacero úžasných miest, ktoré poskytnú návštevníkom mesta bohatú históriu, ale i miesta s fascinujúcim výhľadom a panorámou širokého okolia.