Hrad Slanec

Vo východnom regióne Slovenska sa vyskytujú viaceré hradné zrúcaniny. Jednou takou je i hrad Slanec. Turisti hrad nájdu na úbočí Slanských hôr, neďaleko obce Slanec. Z objektu sa zachovala trojpodlažná veža a niekoľko múrov.

Hrad Slanec

S budovaním hradu Slanec sa začalo počas 13. storočia a za jeho stavbou mal údajne stáť potomok Abovcov. Koncom 13. storočia bol jeho majiteľom krajinský palatín Finta, ktorý sa dostal do sporov s kráľom Ladislavom IV. Kumánskym. Výsledkom bolo víťazstvo kráľa a následne privlastnenie si hradu. Hrad spravovala dve storočia rodina Drugethovcov, neskôr rodina Ladislava Losonczyho. V prvej polovici 15 storočia hrad i obec boli vypálené a do konca 15. storočia sa podarilo hrad obnoviť.  Na začiatku 17. storočia hradný objekt patril do majetku rodiny Forgáchovcov, počas ich spravovania bolo k hradu vybudované i opevnenie, ktoré muselo počas histórie odolávať početným útokom. Medzi najťažšie boje patrili protihabsburské povstania, ktoré neobišli ani hrad Slanec. Už začiatkom 17. storočia sa hradu zmocnili hajdúsi Štefana Bocskaya, nasledovalo obsadenie povstalcami Gabriela Bethlena ako i Juraja I. Rákócziho. V roku 1678 sa na hrade usadilo vojsko Thökölyho, no po ročnom užívaní ho vydobyli cisárske vojska. Povstalci však stihli hrad podpáliť a tým ho de facto zdevastovali.

Hrad Slanec

Až v 19. storočí Jozef Forgách zariadil čiastočnú obnovu a to iba hradnú vežu, ktorá sa stala miestom rodového múzea Forgáchovcov. To fungovalo až do roku 1916, kedy zomiera posledný z rodu Štefan Forgách. Hrad SlanecOd tých čias sa hradná veža nevyužívala a navyše počas 2. svetovej vojny boli pamiatky a cennosti uložené vo veži buď rozkradnuté, alebo zničené.

Aktuálne je z kedysi historického hradu, už iba zrúcanina, z ktorej dominuje spomínaná veža – Nebojsa. Pri veži sa tiahne múr znázorňujúci bývalý gotický palác. Z paláca sa zachovali okno kaplnky a malebné nosníky klenby. Turistom po dosiahnutí turistického cieľa majú výhľad do okolia na – Marockú Hoľu, Veľký a Malý Milič. Lokalita – Slanské vrchy ponúka široké možnosti turistiky. Najzaujímavejšou je Slanský priesmyk pôvodom starobylá obchodná cesta. Našli sa tu poklady rímskych cisárskych mincí. Slanský priesmyk s najväčšou pravdepodobnosťou patril do siete ciest, cez ktoré prechádzali rímske vojská. Ďalším pútavým miestom v blízkosti je i známe maďarské jazero Izra.

Hrad Slovenská Ľupča

Hrad Slovenská Ľupča sa rozprestiera na Pohroní a je historickou pamiatkou obce Slovenská Ľupča. Existencia hradu sa začína písať v polovici 13. storočia, kedy bol hrad označovaný ako Liptza.

hrad Slovenská Ľubča

História hradu

Miesto sa využívalo i ako poľovnícke sídlo kráľovskou rodinou. V 13. storočí hrad s mestom zažili vpád Tatárov. Vlastníkmi hradu boli napríklad panovník Ondreja III., rodina Arpádovcov,  Matúš Čák, rytier Donč. Po smrti kráľa Žigmunda Luxemburského sa novým správcom stal vojvoda Albrecht. Po jeho skorej smrti začína mocenský boj o vládu v Uhorsku. V tomto období sa stáva kastelánom Hradu Ľupča komes Gregor z Korbavy. V 15. storočí postihlo mesto zemetrasenie a devastačným následkom sa nevyhol ani hrad. Vďaka Gregorovi z Korbavy hrad opravili a rozšírili. Koncom daného storočia bola vlastníkom rodina Dóczyovcov, ktorá nerešpektovala okolitých susedov – bránila v budovaní ciest, svojvoľne vyberala mýto, a preto na príkaz kráľovnej Márie hrad obsadili a rodine ho odobrali. Neskôr ho spravoval Pavol Rubigall, následne poľský šľachtic Gašpar Tribel. Hrad bol miestom, ktoré sa snažili dobiť napríklad na začiatku 17. storočia naň zaútočili povstalci Jána Bocskaya, avšak bezvýsledne. Počas Tőkőlyho povstania sa hrad na isté obdobie podarilo získať Imrichovi Tőkőlymu. V roku 1707 sa hrad podarilo opäť získať do vlastníctva kráľa.

hrad Slovenská Ľubča

Hrad bol nepretržite využívaný, vďaka čomu je pomerne zachovaný. V 90. rokoch 20. storočia hrad pripadol do správy Krajského pamiatkového ústavu Banská Bystrica. A v roku 2002 ho preberá vlastník Železiarne Podbrezová a.s.

Zaujímavosti hradu

hrad Slovenská ĽubčaNajmladšej časti hradu – Gizelinho domu, ktorý sa využíva na reprezentačné a kultúrno-spoločenské podujatia, napríklad na civilné sobáše. Na hornom nádvorí sú dva kamenné portály, jeden dal postaviť Gašpar Tribel a lemuje vstupnú bránu a druhý bol vybudovaný v 16. storočí Pavlom Rubigallom. V hornej časti sa nachádza hradná kaplnka s freskovou výzdobou a s bohato maľovaným dreveným stropom. Zaujímavým miestom je i hradná zvonica, kde sa nachádza kópia zvonu zo 17. storočia. Okrem zvonice sa v areály nachádza i 62 metrov hlboká hradná studňa, ktorá je vysekaná do skalného brala. Prírodný unikát je vyše 700 ročná lipa prezývaná Korvínova lipa, podľa povesti pod ňou rád sedával kráľ Matej Korvín.

Stála expozícia keramiky

Návštevníci hradu môžu obdivovať expozíciu keramiky, ktorá zahŕňa keramické nálezy objavené pri archeologických výskumoch uskutočňované na hrade. Okrem toho súčasťou expozície sú aj regionálna keramika. Expozícia je umiestnená na dolnom nádvorí, presnejšie v priestoroch bývalých koniarní.

Hrad Slovenská Ľupča patrí medzi historické krásy Slovenska. Hrad je opradený bohatou históriou a vďaka zachovalému stavu má návštevníkom čo ponúknuť . Hrad spolu s okolím vytvárajú isté čaro.

Považský hrad

Považský hrad, nazývaný aj ako Bystrický hrad, je zrúcanina hradu na strmom vrchu na pravom brehu Váhu, neodmysliteľná silueta Považia nachádzajúca sa neďaleko mesta Považská Bystrica.

Bol postavený koncom 13. storočiaPovažský hrad ako odpoveď na vpád Tatárov v roku 1242 na Slovensko. Uhorský kráľ, Bela IV. dal vtedy postaviť viaceré kamenné hrady na Považí. Prvá písomná zmienka o hrade Bystrica je z roku 1316. Ako kráľovský hrad bol spravovaný ustanovenými kastelánmi.
Do vlastníctva rodiny Podmanických sa dostáva hrad v roku 1458, keď kráľ Matej Korvín daroval hrad a panstvo Bystricu Ladislavovi Podmanickému. Rod Podmanických bol významným rodom vo vtedajšom Uhorsku – Michal Podmanický padol v bitke pri Moháči roku 1526 s Uhorským kráľom Ľudovítom II. Štefan Podmanický, ako najstarší biskup v Uhorsku korunoval jeho nástupcu Jána Zápoľského a o rok neskôr Ferdinanda I. Habsburského.
Po Podmanickovcoch pripadol hrad v roku 1571 Ondrejovi Balašovi, ktorý bol hlavným kráľovským komorníkom a novohradským županom. Jeho syn Imrich dal pod hradom postaviť kaštieľ v roku 1631 a opustil hrad, ktorý v roku 1623 vyhorel. Odvtedy sú z hradu ruiny.

Najstaršou časťou hradu bola veža, stojaca na najvyššom bode brala, a gotický palác. Veľké predhradie oválneho tvaru obklopovalZrúcanina Považského hradu hradný múr, ktorý chránili zo SV dve hranolové veže. Prístupová cesta, vedúca na hrad zo severovýchodu, je v teréne dodnes viditeľná. Vstupnú bránu chránila hranolová veža s barbakanom.

Čiastočne sa zachovali múry paláca, veží a opevnenia. Na paláci sú viditeľné otvory okien, miestami so zachovanými renesančnými rímsami. Z bývalých hospodárskych budov, postavených na nádvorí, sú viditeľné len časti múrov, prípadne ich základy. V niektorých priestoroch sú zvyšky renesančných klenieb.

Hrad stojí na najvyššom mieste mohutného brala. Prístup do hradu zo západnej strany chránil múr so strieľňami. Nad portálom do dolného hradu sa týčila mohutná bašta. Hrad, zastrešený šindľami, mal tri poschodia a patril medzi väčšie dobre opevnené stavby tohto druhu.

Považský hrad na konci Považskej Bystrice

Prístup na hrad je možný cez Považské Podhradie, miestnu časť Považskej Bystrice, 4 km na sever od centra mesta, na pravom brehu Váhu pod zrúcaninou hradu (pôvodne bola obec sídlom hradných sluhov). Chodí sem mestská hromadná doprava z autobusového nástupišťa v Považskej Bystrici. Treba vystúpiť na konci dediny pri kostole a barokovom kaštieli. Potom po žltej značke okolo renesančného kaštieľa a strmo nahor až k hradbám. V súčasnosti je hrad uzavretý a vstup do jeho areálu je len na vlastné riziko.

Hrad Hrušov

Hrad HrušovV lokalite pohoria Tribeč, neďaleko obce Topoľčianky sa pýši na vrchu Skalka hrad Hrušov. Do dnešných čias sa zachovali iba jeho ruiny. Najzachovalejšími  časťami objektu sú veža pri vstupe do druhého predhradia a vstup do horného hradu, kde sa nachádzajú i zvyšky okien, akierov a delové strieľne.

Výstavba hradného objektu bola dokončená v 13. storočí a pôvodným účelom bolo stráženie cesty z Tekova do Ponitria. K hradu Hrušov patrila i vartovka Živánska veža. Hradu sa zmocnil na začiatku 14. storočia Matúš Čák Trenčiansky, približne od polovici daného storočia bol hrad v dŕžave kráľa Ľudovíta Veľkého. Ten ho daroval synovi župana Júlia z Topoľčian Mikukulášovi a jeho bratovi Ondrejovi na základe darovacej listiny – Castrum Nostrum Hurusou.

Hrad Hrušov vystriedal veľké množstvo vlastníkov od kráľov, šľachtických rodín, palatínov a kastelánov. Možno spomenúť – rodinu Forgáčovcov,  Imrich Zápoľský, Juraj a Pavel Bebek, Pavel so Soľčian, Lestákovcom, Topoľčianskym, atď. Všetci vlastníci sa podpísali nad zmenou hradu, jednoducho si hrad prispôsobovali pre svoje potreby a vtedajšiemu štýlu. Najväčšie prestavby sa uskutočnili počas 15./16. storočia, kedy bolo nutné rozšíriť obytné priestory. A tak pribudli dva nové paláce. Počas vlastníctva Topoľčianských k hradnému sídlu dobudovali opevnenie a delové bašty.

Hrad Hrušov

Posledným majiteľom bola rodina Rákociovcov, ktorá zabezpečila výstavbu druhého predhradia v 17. storočí. I Hrušovský hrad patril do miest – protihabsburského odboja pod vedením Františka II. Rákócziho. V roku 1708 cisárske vojská hrad Hrušov dobili a zapálili. Týmto rokom sa končí éra strážneho a kedysi dôležitého hradu v Nitrianskom kraji.

Ruiny sa snažia konzervovať a čiastočne obnovovať, medzi podporovateľov konzervácie hradu bol i samotný prezident T. G. Masaryk. V súčasnosti sa o jeho záchranu a rekonštrukciu stará združenie Leustach z Nitry.

Hrad HrušovNa zrúcaninu Hrušovského hradu vedie niekoľko trás:

  • Z obce Skýcov od parkingu po zelenej značke až k zrúcaninám hradu. Táto trasa je vhodná i pre cyklistov.

  • Z Topoľčianky po zelenej značke. Terén možno využiť i na cykloturistiku.

  • Z obce Jedlové Kostoľany po červene turistickej značke. Posledná trasa je najdlhšie trvá približne 2-3 hodiny, ale je najzaujímavejšia.

Ak sa turisti vydajú na historické miesto hradu Hrušov čaká na nich okrem pozostatkov stredovekého hradu i pôvabná okolitá príroda a výhľad z vrchu Skalka. Navyše by turisti nemali vynechať návštevu neďalekého mesta Topoľčianky, kde sa nachádza známy zámok Topoľčianky.

Hrad Modrý Kameň

Hrad Modrý Kameň sa skladá z hornej časti goticko-renesančnej zrúcaniny na bralnatom návrší a dolného barokového kaštieľa. Počiatky jeho vzniku siahajú do roku 1137. Majiteľmi až do polovice 19. storočia bola uhorská šľachtická rodina Balašovcov, do ktorej patril aj významný uhorský renesančný básnik Valentín Balaša.Hrad Modrý Kameň Hrad sa už v 13. storočí stal významnou protitatárskou pevnosťou. Po bitke pri Moháci 1526 Turci zabrali väcšiu cast Uhorska. Modrokamenský hrad mal výhodnú polohu a stal sa jedným zo strategických bodov obrany Uhorska pred Turkami. Hrad patril do Podunajského obranného pásma, ktoré siahalo od Muráňa po Nové Zámky. Toto obranné zloženie malo 35 pevností. Jeho stredovekú podobu zotreli casté prestavby a opravy, vyvolané tureckým nebezpečenstvom. Roku 1576 sa ho predsa len zmocnili Turci a držali ho vo svojich rukách až do roku 1593. Poškodený hrad, ktorý sa znovu vrátil do vlastníctva Balašovcov, opravili v rokoch 1609 – 1612, v druhej polovici 17. storocia bol však opät zničený. Dalšie rozsiahle opravy sa vykonávali v rokoch 1680 – 1681. V roku 1730 postavil Gabriel Balaša na zrúcaninách dolného hradu barokový kaštieľ, ku ktorému apoštolský gróf Pavol Balaša pristavil kaplnku sv. Anny. V polovici 19. storočia skončila sága rodiny Balašovcov na Modrom Kameni. Majiteľom sa stal haličský gróf Forgách, po ňom gróf Károlyi. Jeho dcéra Gabriela Almášiová ho v roku 1923 predala štátu a odsťahovala sa do Maďarska. Od tých dôb je v rukách štátu. V súčasnosti v kaštieli sídli Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, jediné svojho druhu na Slovensku.

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek je špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou, zamerané na dokumentáciu dejín a súčasnosti bábkového divadla, dejín a vývoja detskej hračky, ako aj dejín regiónu, v ktorom sa múzeum nachádza. Kultúrno-umelecké, historické, archeologické a národopisné zbierky, ktoré múzeum v rámci svojej špecializácie zhromažďuje, odborne spracováva a ochraňuje, sú sprístupnené verejnosti formou stálych expozícií, výstav a rôznorodých kultúrnych aktivít, ktoré sa tešia veľkej obľube najmä u detí a mládeže. Zaujímavosťou je historická expozícia zubnej techniky, jediná svojho druhu v strednej Európe, ktorú v priestoroch múzea dlhodobo prezentuje Slovenská komora zubných technikov. Hradný objekt tvoria zrúcaniny starého gotického hradu a budova barokového kaštieľa, v ktorej sídli múzeum. Okrem výstav sa na hrade usporadúvajú aj viaceré zaujímavé podujatia a festivaly.

Hrad Modrý Kameň sa nachádza v obci Modrý Kameň   v banskobystrickom kraji v okrese Veľký Krtíš. Obec leží v doline potokov Krtíšok a Riečka na styku Ipeľskej kotliny a Krupinskej výšiny. Nadmorská výška v strede obce je 240 m n. m. a v chotári 200–504 m n. m. Južná časť chotára je zväčša odlesnená pahorkatina z treťohorných morských uloženín s uhľonosnou modrokamenskou (pôtorskou) fomáciou v podloží. Severná časť je vrchovina, ktorú tvoria členité chrbty Krupinskej výšiny z andezitických tufitov. Zalesnená je bukovým a dubovým porastom. Má hnedé lesné a illimerizované pôdy.

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2001 bol Modrý Kameň najmenším mestom na Slovensku podľa počtu obyvateľov.Obec Modrý Kameň

Hrad Šášov

Štiavnické vrchy skrývajú okrem prírodnej krásy i historické skvosty.  Medzi ne patrí i hrad Šášov. Zrúcanina hradu sa rozprestiera na strmom brale priamo nad riekou Hron. Na hrad sa dá dostať po zelenej turistickej značke, z obce Šášovské Podhradie. Výstup trvá približne 15-20 minút po mierne náročnom teréne.

Hrad Šásov

Historická zmienka o vzniku hradu sa datuje na polovicu 13. storočia. Vtedajší kráľovský hrad slúžil ako ochranný objekt na ceste do Banskej Štiavnice. Hrad Šášov bol využívaný ako sídlo panstva a hradní majitelia ho podrobovali viacerým prestavbám – napríklad gotický palác bol vystavený mnohým zmenám. Hrad vynikal dôsledným opevnením. Na skalnatej vyvýšenine stála strážna veža, pod ktorou bol vstup z predhradia do horného hraduHrad ŠásovÉra hradu Šášov sa skončila v 17. storočí, keď objekt dobyli a zdevastovali Thökölyho vojaci. Rekonštrukcia bola v nedohľadne a hrad čoraz viac chátral. Čas sa podpísal i na hrade, z ktorého sa zachovali iba ruiny. Zrúcanina pozostáva z ústredného pretiahnutého vnútorného hradu zakončeného kruhovou baštou. Z ruiny vynikajú palác na východnej strane a valcová veža. V minulosti súčasťou hradného objektu boli i obytné budovy a terasy. Vstup na hrad chránila okrúhla bašta a okolie lemovalo opevnenie. Zaujímavosťou hradu boli dve cisterny, ktoré boli jediným zdrojom pitnej vody. Cisterny boli vykopaná uprostred nádvoria.

Povesť o hrade Šášov

Podľa povesti hrad Šášov bol pomenovaný po udatnom Šašovi. Príbeh sa začína, keď sa zvolenský hradný pán vracal z poľovačky a každým dňom bol mrzutejší. Snažil sa totiž uloviť medvede, horu  pochodil, no na medvede nenatrafil. Dvorný blázon si z pána uťahoval, či mu netreba zver nadháňať. Zlosť pána vzrástla a slovo dalo skutok, dvorný blázon išiel s pánom na poľovačku. Keď sa už takmer Slnko schyľovalo k obzoru, natrafili na medvediska. Zoči-voči nebezpečnej šelme lovec zmeravel, nebyť udatného šaša, ktorý chytil sekeru a zaťal do maca a tým zachránil lovcom životy. Zvolenský pán sa šaša rozhodol odmeniť. Nad miestom boja na brale tak vyrástol hrad, ktorý bol darovaný udatnému záchrancovi.

Hrad Šášov

Výlety v okolí

V regióne Štiavnických vrchov sa nachádzajú hrady i hradné zrúcaniny. Medzi najkrajšie hradné komplexy Slovenska patrí i hrad Kremnica. So stavbou hradného komplexu sa začalo v 13. storočí a jeho ukončenie sa datuje približne do 15. storočia. Turisti môžu obdivovať šesť objektov, z ktorých sa komplex skladá.  Jedná sa o – Románsky karner, Radnicu, Kostol sv. Kataríny, Malú a Severnú vežu. Okolie obopína ochranné opevnenie, na ktoré nadväzuje mestské hradby s bránou a tromi baštami. Hradby sú považované za jedny z najzachovalejších na Slovensku. V okolí sa nachádza  i hradná zrúcaninaPustý hrad. Návšteva Pustého hradu je spojená s nenáročnou túrou lesným terénom. Z najvyššieho miesta zrúcaniny majú turisti možnosť výhľadu na okolie, ktoré je v skutku veľmi očarujúce. Lokalita Šášovského hradu ponúka i možnosti turistiky. Od hradu Šášov sa dá dostať na vysoký kopec Suť a odtiaľ zísť do Močiarskej doliny.

Hrad Šášov sa rozprestiera v malebnej časti Štiavnických vrchov a spolu s okolitými historickými a turistickými možnosťami je vyhľadávaným miestom milovníkov prírody a turistov.

Kežmarský hrad

Kežmarský hrad je mestský hrad gotického štýlu. Objekt patrí do siete hradov v Spišskom regióne. Hrad sídli na okraji mesta Kežmarok.

Kežmarský hrad

História hradu

Prvá písomná zmienka sa datuje na 15. storočie, jeho majiteľom bol Imrich Zápoľský, za ktorého dochádza k výstavbe neskorogotického hradu, veže, opevnenia s baštami i kaplnky. V 16. storočí hrad vyhorel, neskôr ho dal Ján Rueber zrekonštruovať.  Najsvetlejšie obdobie hradu bolo počas vlastníctva rodiny Thököly. Nádvorie bolo skrášlené fontánou a interiér bol vyzdobený talianskými umelcami. Nad portálom vstupnej veže sa nachádza tabuľa zobrazuje erb Štefana I. Thökölyho a jeho manželky Kataríny Thurzovej. Po potlačení povstania Imricha Thökölyho, hrad pripadol do vlastníctva mesta Kežmarok. Neskôr mesto dalo postaviť vojenskú kasáreň, na mieste západnej hradby a  koniareň prestavalo na mestskú nemocnicu. Na začiatku 20.storočia hradné strechy zachvátil požiar. V roku 1931 bolo v hradnej veže zriadené Mestské múzeum. Počas druhej svetovej vojne sa zdržiavalo gestapo. Došlo tu i k viacerým popravám partizánom.

Expozície

Medzi najnovšie expozície patrí – expozícia historických vozidiel a hasičskej techniky, návštevníci hradu môž obdivovať jedinečné kúsky automobilov a motoriek. Jedným z najzaujímavejších modelov je Praga Alpha Phaeton, v ktorej Tomáš Baťa cestoval po Poprade a okolí. Expozičné kúsky pochádzajú od členov Veteran Car Club z Popradu a Kežmarského múzea. V meštianskom dome na Hlavnom námestí 55 je prístupná expozícia meštianskej bytovej kultúry na Spiši. Vystavené predmety oboznamujú s bývaním šľachtických vrstiev od polovice 17. storočia po koniec 19. storočia. Súčasťou tejto expozície je i ukážka odevov i šperkov, obrazov a fotografií.

Výstavná sieň

V meštianskom dome na ulici MUDr. Alexandra č. 11 bola zriadená výstavná sieň múzea. Meštiansky dom vďaka zachovanej gotickej i renesančnej architektúry, patrí taktiež medzi historické pamiatky vyhľadávané turistami.

Kežmarský hrad- slávnosti

Kežmarský hrad je historickou dominantou mesta Kežmarok. Jeho bohatá história, zachovalý stav a obdivuhodné expozície, nie len na hrade, ale i v meštianskom dome na Hl. námestí 55 sú lákadlom pre mnohých milovníkov histórie. Okrem toho sa na hrade každoročne konajú rôzne slávnosti a akcie. Výhodou je vstup do celého areálu Kežmarského hradu, vyhliadkovej veže i hradnej kaplnky.

Hrad Kremnica

Hrad KremnicaHrad Kremnica predstavuje komplex stredovekých budov mesta Kremnica. Komplex bol budovaný v období od 13. do 15. storočia a pozostáva zo šiestich objektovKostol sv. Kataríny, Románsky karner, Radnica, Malá a Severná veža. Okolie obopína ochranné opevnenie, na ktoré nadväzuje mestské hradby s bránou a tromi baštami. Hradby sú považované za jedny z najzachovalejších na Slovensku. Mestský hrad Kremnica je zaradený do kategórie národná kultúrna pamiatka.

Expozíciu barokové plastiky tvoria dva súbory plastík. Prvá pochádza z barokového oltára Kostola sv. Kataríny. Kostol sv. Kataríny, ktorý bol postavený v 14/15. storočí ako neskorogotická stavba. Medzi prístupné časti kostola patrí severné a južné oratórium a návštevníci musia použiť točité kamenné schodisko. V kostole určite návštevníci neprehliadnu organ a hlavný oltár. Okrem hlavného oltára sa tu nachádzajú i štyri bočné oltáre, ktoré sú krásne zdobené. Druhá plastika predstavuje Románsky karner. Karner je najstaršou časťou hradného komplexu. V pivničnej časti sa nachádza sprístupnená kostnica a v hornej časti kaplnka s gotickými maľbami. Karner bol v minulosti súčasťou niekdajšieho cintorína, ktorý sa nachádzal okolo v súčasnosti už neexistujúceho kostola sv. Michala. Expozícia v Malej veži – ponúka návštevníkom exponáty historických zvonov, ktoré pochádzajú z dielní kremnických majstrov, okrem kópií sú vystavené i originály. Unikátom je najväčší zvon – Urban, ktorý sa datuje do 16. storočia a jeho priemer je viac ako 1,65 m. Posledná expozícia je venovaná obrane mesta a nachádza sa v Severnej veži. Táto expozícia sa skladá z rôznych dobových zbraní a cielom obrannej expozície je oboznámiť návštevníkov s fortifikačným systémom mesta.

Hrad Kremnica

Mestský hrad bol pôvodne postavený za účelom kráľovskej pevnosti a stráženia výnosov z ťažby drahých kovov vyrobených v kráľovskej mincovni. Hrad bol i sídlom komorského grófa, ktorý bol zástupcom kráľovského úradu. Počas svojej histórie boli hradné objekty niekoľkokrát ničené požiarom, našťastie sa zakaždým podarilo zabezpečiť rekonštrukciu. V rokoch 1976 – 1996 bol areál mestského hradu Kremnica podrobený rozsiahlej obnove.

Celková prehliadka mestského hradu trvá takmer dve hodiny. A okrem historických objektov môžu návštevníci zavítať i do Múzea mincí a medailí.

Mesto Kremnica

Pustý hrad

Pustý hrad  je zrúcanina na najvýchodnejšom výbežku Štiavnických vrchov, vzdialený od mesta Zvolen necelé 2 km. Rozloha Pustého hradu je 7,6 ha a v súčasnosti sa z hradu zachovala iba zrúcanina.

panoráma Pustý hrad

Hrad pravdepodobne vznikol v 12. storočí, súčasne s utvorením územnosprávnej jednotky Zvolenského komitátu. Rozbroje feudálnych pánov v poslednej štvrtine 13. storočia neobišli ani hrad. Jeho správcom bol dlhoročný zvolenský župan Demeter. Aktívne sa zúčastnil konfliktov medzi súperiacimi šľachtickými rodmi. Hrad ovládol i magnát Matúš Čák Trenčiansky. Avšak po upokojení sporov, ho opäť spravoval Demeterov synovec Donč. Starý hrad naďalej slúžil prevažne vojakom, remeselníkom i úradníkom. Počas 15. storočia prevládali rozbroje medzi Jánom Jiskrom a Jánom Huňadym. Pustý hrad bol využívaný na vojenské účely, a v období osmanského ohrozovania sa vďaka vartovke stal miestom pozorovania okolia a vysielania varovných signálov. V 17. storočí po skončení osmanského ohrozovania nájazdmi, Pustý hrad stratil svoj strategický účel.

Najstaršou stredovekou stavbou na Pustom hrade je veža komitátneho hradu z konca 12. storočia, nachádzajúca sa na najvyššom mieste hradného kopca. Hrad sa pôvodne skladá z dvoch hradných komplexov – Dolný a Horný hrad. Donjon vybudobaný v Dolnom hrade s pôdorysom 20x20m patrí medzi najväčšie stavby rezidenčného typu v strednej Európe. Po tatárskom vpáde bolo potrebné doriešiť otázku opevnenia, ktoré  v časti Horného hradu meria 3,5 ha, na Dolnom hrade 0,7 ha a patrí k nemu i spojovací múr s dĺžkou 206 metrov. Na hrade sa nachádzala cisterna a nádvorie bolo upravené pomocou terás. Počas dobytia vojskami Jána Jiskru z Brandýsa boli na prízemí vybudované obytné objekty. Najmladšou stavbou na Pustom hrade bola vartovka zo 16. storočia.

K Pustému hradu sa viaže i povesť o zakliatom Barátovi, ktorý strážil poklady skryté na Pustom hrade. Barát bol zakliaty mních s konským kopytom. Ľudia, ktorí na hrad zablúdili, alebo tí, ktorí prišli hľadať poklady sa Barát zjavil buď ako pustovník, alebo ako zviera.

Pustý hrad

V súčasnosti sa z hradu zachovala iba zrúcanina, nachádzajúca sa v zalesnenom teréne. Od roku 2009 sa na hrade uskutočňujú archeologické výskumy pod vedením Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Nitre. Každoročne sa rozširuje zakonzervovanie muriva. Pustý hrad ponúka i nenáročnú túru po označenej trase. Na hrad totiž vedie turistický, resp. náučný chodník, ktorý bol vybudovaným v rámci mesta Zvolen, pre lepší a ľahší prístup na kultúrnu a historickú pamiatku. Na trase sa turisti môžu oboznámiť s informáciami umiestnenými na informačnej tabule. Návšteva Pustého hradu je ideálnym miestom pre víkendovú túru. Z najvyššieho miesta zrúcaniny majú turisti možnosť výhľadu na okolie, ktoré je v skutku veľmi očarujúce.

Fiľakovský hrad

Fiľakovský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou. Hrad sa rozprestiera na vrchole v centre mesta Fiľakovo.

História

Fiľakovský hradFiľakovský hrad bol postavený už v 12. storočí a pôvodne ho tvorila štvorboká veža, palác a obvodný múr – opevnenie. Počas svojej histórie bol v rukách viacerých majiteľov. Medzi najznámejších vlastníkov patril Matúš Čák Trenčiansky, ktorý hrad vlastnil v rokoch 1311-21. Neskôr sa hrad stáva kráľovským majetkom a v prvej polovici 15. storočia pripadol do zálohy rodine Perényovcom, o pár rokov neskôr sa stáva panstvom Jána Jiskru. Koncom 15. storočia hrad dobil kráľ Matej Korvín, ktorý poveril správou hradu kapitána Raškaia. Hrad dokonca slúžil ako sídlo Turkov, ktorí ho v 16. storočí dobili, po takmer 40 rokoch užívania hradu Turkami sa cisárskym vojskám podarilo hrad získať späť. Obsadili  ho bocskayovské vojská. Nastali roky nepokojov medzi mocenskými skupinami – hrad sa stáva miestom, o ktoré bojovali bethlenovci i kapitán František Wesselényi. Za Thökölyho povstania bol hrad obliehaný a za pomoci Turkov sa po prvom neúspešnom dobývaní nakoniec hrad podarilo získať. Avšak hrad spustošil požiar a od tohto historického momentu zostáva v ruinách.

Expozícia v Bebekovej bašte

Bebekova bašta

V súčasnosti hradné ruiny podstúpili konzerváciu a veľká rekonštrukcia sa uskutočnila na Bebekovej bašte, v ktorej od roku 2008 bola zriadená expozícia z histórie hradu a mesta, pod názvom „Stáročia Fiľakovského hradu“. Predmetom expozície je oboznámiť návštevníkov s históriu  hradu i mesta. Návštevníci môžu obdivovať vzácne stredoveké nálezy – pôvodné kľúče hradu, predmety z obdobia Tureckého obsadenia a mnoho ďalších unikátnych kúskov.

Fiľakovský hrad ponúka viacero zaujímavých atrakcií – okrem samotnej zrúcaniny hradu je v areáli náučný chodník a v časti hradu konkrétne v Bebekovej bašte sú umiestnené historické expozície. Hrad je vynikajúcim tipom pre víkendový výlet.