Zoo Bojnice

Zoologická záhrada Bojnice vznikla dňa 28. decembra 1954 v meste Bojnice. Po vzore mnohých zoologických záhrad v Čechách a vo svete tak vznikla od 1. januára 1955 aj prvá zoologická záhrada na Slovensku, s tým, že pre verejnosť bola otvorená 1. apríla 1955. Samotný vznik zoologickej záhrady je veľmiZoo Bojnice úzko spojený s vtedy existujúcim Krajským nitrianskym múzeom v Bojniciach, jeho riaditeľom Floriánom Hodálom a vychádzal zo skutočnosti, že už v roku 1943 bol obyvateľom hradnej priekopy okolo Zámku diviak „Mišo“ – dar le  sníka z Kľačna vtedajšiemu vedeniu lesného hospodárstva v Bojniciach. Neskôr k nemu pribudla srnčia zver a jeleň „Paľo“.

V prvých rokoch existencie zoologickej záhrady prichádzala do Bojníc pomoc od mnohých podnikov, závodov, družstiev, vedeckých inštitúcií, škôl. Tak napríklad pracovníci Kovosmaltu Trnava v nadpláne vyrobili pre zoo pletivo na ohradu pre zvieratá, Štátny majetok Prievidza zabezpečil pravidelnú dodávku zeleniny do zoo, do Zoologického ústavu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene putoval z Bojníc mladý diviak, zo Šafárikova darovali do Bojníc divú mačku. Úzka spolupráca bola nadviazaná s Vysokou školou poľnohospodárskou v Nitre, Helmintologickým ústavom SAV v Košiciach.

Hlavnou úlohou dnešnej zoo je výchova k vzťahu k zvieratám, umožňovanie rekreácie a oddychu v príjemnom prostredí a poučenie o mnohorakosti zvieracieho sveta. K odborným poslaniam moderných zoo patrí okrem vystavovania živých exponátov aj chov ohrozených druhov. Pre mnohé takéto druhy sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie.Zoo Bojnice Existuje veľa konkrétnych príkladov, kedy vďaka zoologickej záhrade bol nejaký živočíšny druh zachránený pred vyhynutím. Ako príklad môže slúžiť zubor, kôň Przewalského, jeleň milu a podobne.

ZOO Bojnice má v štatúte zakotvenú spoluprácu so Štátnou ochranou prírody a pomerne často spolupracuje na rôznych projektoch. Jedným z posledných úspešných počinov bola napr. pomoc TANAPu pri imobilizácii kriticky ohrozeného poddruhu kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica). Pracovníci Zoo Bojnice v ťažkom teréne úspešne uspali a telemetrickými obojkami vybavili niekoľkých jedincov. Zúročili tak skúsenosti s neľahkou a vždy riskantnou prácou uspávania zvierat, ktoré nadobudli za roky praktickej činnosti v zoo.

ZOO Bojnice patrí k zoologickým záhradám všeobecného typu, tj. bez vyhranenej špecializácie. V minulosti sa vyššia pozornosť venovala rysovi ostrovidovi, bežcom, jeleňom a turovitým kopytníkom. Dnes sa zoo postupne snaží zameriavať na vzácne a ohrozené druhy.

Zoo Bojnice podporuje adopciu zvierat, kde ide oZoo Bojnice možnosť každého návštevníka alebo iného priaznivca ZOO Bojnice zapojiť sa do chovu ohrozených druhov zvierat. Je to symbolické gesto, v rámci ktorého si záujemca podľa veľkosti finančnej čiastky, ktorú je ochotný investovať, vyberie zo zoznamu svojho „zvieracieho obľúbenca“, pre ktorého sa stane na určité časové obdobie adoptívnym rodičom.

Zámok Bojnice

Zámok Bojnice

Pohľad na Zámok Bojnice.Zámok Bojnice sa nachádza v trenčianskom kraji a leží na západnom okraji mesta Bojnice. Zámok je viditeľný z väčšej časti horného Ponitria, je postavený na travertínovej skale a tvorí ho vnútorný a vonkajší hrad s tromi nádvoriami. V roku 1970 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.

Zámok Bojnice patrí k najstarším pamiatkam na Slovensku. Prvá písomná zmienka o dominante hornonitrianskeho kraja je z roku 1113 v listine zoborského opátstva. Málokto by veril, že dnes majestátny zámok bol kedysi dreveným hradom. Postupne v priebehu 13. storočia ho príslušníci rodu Poznanovcov prebudovali na kamenné sídlo. Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321.

Zámok Bojnice vystriedal veľa majiteľov

Po Matúšovi Čákovi sa na hrade v 14. a 15. storočí vystriedali ako majitelia ďalšie šľachtické rody. V roku 1489 ho kráľ Matej Korvín spolu s panstvom daroval svojmu nemanželskému synovi Jánovi Korvínovi, ale po smrti kráľa Mateja sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. V roku 1527 daroval kráľ Ferdinand I. hrad Thurzovcom. Tí prestavali pôvodne gotický hrad na pohodlné renesančné sídlo. Po vymretí rodu Thurzovcov, v roku 1636 získal hrad mocný rod Pálfiovcov.

V Bojniciach znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita utíchla koncom 17. storočia. Obnovil ju až posledný šľachtický majiteľ gróf Ján František Pálfi, ktorý sa rozhodol hrad prebudovať na romantický zámok.

Bojnický zámok v súčasnosti

Lipa kráľa MatejaBojnický zámok má v súčasnosti romantický charakter, čo vidieť aj na fasáde obytnej veže, ktorá je veľmi členená. Takisto aj otvory v hradbách, portály, steny a rôzne kované detaily sú typické pre romantickú architektúru.

V súčasnosti je zámok súčasťou Slovenského národného múzea. Okolie zámku je nemenej nádherné. Tvorí ho romantický park s rôznymi prírodnými a architektonickými zaujímavosťami. V súčasnom období sa v charakterovom parku nachádza viacero vzácnych a zaujímavých stromov. Jedným z nich je aj lipa, ktorú zasadil podľa povesti Matúš Čák Trenčiansky. V čase svojho vrcholu mala koruna priemer približne 36 metrov, hlavné konáre siahali do výšky 28 metrov a obvod kmeňa bol 12 metrov.

ZOO záhrada Bojnice.Súčasťou zámockého parku je aj zoologická záhrada, ktorá je najstaršou a najnavštevovanejšou ZOO na Slovensku. Nachádzajú sa tu vzácne exempláre cudzokrajných živočíchov. Počet druhov chovaných v ZOO Bojnice je najväčší zo všetkých piatich slovenských zoo, v závere roka 2011 to bolo celkovo 414 živočíšnych druhov v počte 2268 exemplárov. Ako jediná slovenská zoo chová napr. slony africké, antilopy bongo, horské zebry Hartmannovej, orangutany bornejské a mnohé ďalšie.

V Bojniciach si prídu na svoje malí i veľkí a zážitok z návštevy Bojnického zámku prinesie nie len zábavu, ale tiež množstvo nových informácii a objavov.