UNESCO pamiatky na Slovensku

Lokalita Svetové dedičstvo UNESCO je špecifická lokalita, ktorá bola navrhnutá, ako kandidát medzinárodného programu svetového dedičstva spravovaného UNESCO.

Cieľom programu je katalogizovať a zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. Vybrané lokality môžu po splnení určitých podmienok získať prostriedky z Fondu svetového dedičstva. Program bol založený na základe Dohody o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva prijatej na konferencii UNESCO 16. novembra 1972, ktorá sa uskutočnila v Paríži.

Artikulárny kostol v Kežmarku

Artikulárny kostol v Kežmerku

Artikulárny kostol v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si smeli stavať. Kostoly na základe 26. artikulu (článku) Šopronského snemu z roku 1681 mimo mestských hradieb na presne určenom mieste a výlučne na náklady cirkvi. Najlacnejším stavebným materiálom bolo drevo, a preto päť posledných originálnych kostolov, ktoré sa dodnes zachovali na území Slovenska, bolo postavených z dreva. Finančne na stavbu kežmarského kostola, ktorý je zasvätený sv. Trojici, prispeli protestanti z celej severnej Európy, ba švédsky a dánsky kráľ nariadili pre tento účel urobiť vo svojej krajine zbierky. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru – ako na lodiach. V skutočnosti sa na stavbe kostola podieľali aj obyvatelia iných miest. Staviteľom bol Juraj Müttermann z Popradu, ako maliar sa uvádza Levočan Gottlieb Kramer, orgán zostrojil Vavrinec Čajkovský z Levoče a dokompletizoval ho Martin Korabinský zo Spišskej Novej Vsi. Všetky drevorezbárske práce robil Kežmarčan Ján Lerch. Kostol je stavaný v slohu ľudového baroka. Mohutná maľovaná klenba sa opiera o štyri točité stĺpy a obvodové múry. Na prízemí a šiestich chóroch je miesto pre vyše 1500 ľudí. Po generálnej oprave v roku 1991 – 1996 sa stal kostol opäť bohoslužobným stánkom kežmarskej evanjelickej cirkvi.

Artikulárny kostol v Hronseku

Jedinečná stavba dreveného evanjelického kostola, Artikulárny kostol v Hronseku pri Banskej Bystrici, je krásnym príkladom ľudového staviteľstva a tesárskeho umenia na Slovensku.

Artikulárny kostol v Hronseku

Kostol postavili v roku 1726 podľa prísnych pravidiel (artikúl), ktoré sťažovali evanjelikom stavbu chrámov. Drevený artikulárny kostol v Hronseku pochádza z roku 1726 a aj keď sa považuje za neskororensančnú stavbu jeho interiérové vybavenie je už čisto barokovou záležitosťou. Za vznik artikulárnych kostolov sa podpísal tzv. Šopronský snem z roku 1681, ktorý zvolal vtedajší rakúsky kráľ a následne na to vydal rezolúciu. V nej evanjelikom povoľoval v každej stolici postaviť iba dva chrámy aj to za veľmi sťažených podmienok.

Artikulárny kostol v Leštinách

V priamo v obci Leštiny sa nachádza národná kultúrna pamiatka – artikulárny drevený kostol pochádzajúci z rokov 1688–1689. Artikulárny kostol v Leštinách musel byť vybudovaný bez použitia kameňa. O kostolíku sa traduje niekoľko zaujímavých historiek, ktoré si môžu vypočuť návštevníci od sprievodkynej, ktorá im ich určite ochotne porozpráva.

Artikulárny kostol v Leštinách

Drevený kostolík v Leštinách pribudol nedávno i do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Veľkou zaujímavosťou je to, že kostol musel byť postavený z dreva, bez jediného železného klinca, nesmel mať zvon a vežu, musel byť postavený za jeden rok a nesmel byť k dedine otočený hlavným vchodom. Kamenný základ mohol mať nanajvýš jednu stopu od zeme a v chotári mohli byť len dva artikulárne kostoly.

Vlkolínec, rezervácia ľudovej architektúry

Obec Vlkolínec  leží v pohorí Veľkej Fatry, vo výške 718 m.n.m., pod vrchom Sidorovo. Rozloha rezervácie je 797 ha, a tvorí ju najucelenejší urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb.  Vlkolínec je vzdialený od mesta Ružomberok  približne 11km.   V roku 1977 bol Vlkolínec vyhlásený za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a v roku 1993 zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

rezervácia Vlkolínec

Prvá historická zmienka pochádza už zo 14. storočia, ako jedna u ulíc Ružomberka. A názov obce Vlkolínec vznikol pre vysoký výskyt vlkov v tomto regióne. Vlkolínec bola obcou sedliacko-želiarskou. V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych domov. Významnými stavbami pamiatkovej rezervácie sú zrubová zvonica z 18. storočia, ktorá je obitá šindľom a zrubová studňa z 19. storočia, s hĺbkou 13 m. Koncom 19. storočia sa vystaval kamenný rímsko-katolícky kostol – Navštívenia Panny Márie.  V zozname UNESCO je zapísaných 73 objektov, najmä drevenice v štýle ľudovej architektúry. Za drevenicami sa nachádzajú maštale a rozsiahlé humná. Unikátom osady je i potok pretekajúci v drevených  žľaboch.

Roľnícky dom- Vlkolínec

Turisti by nemali vynechať návštevu muzeálneho objektu – Roľnícky dom, ktorý svojou stálou expozíciu pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti i v poľnohospodárstve oboznamuje so životom našich predkov. Ich spôsob bývania a hospodárenia. Vo Vlkolínci pravdepodobne od 17. storočia bola vybudovaná i škola. Obyvatelia Vlkolínca sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom – najmä oviec , salašníctvom, včelárstvom a drevorúbačstvom.

Galéria ľudového umenia sídli budova bývalej školy a je otvorená sezónne od 15.mája do 15.októbra. V galérií môžu návštevníci obdivovať drevorezby, výrobky z drôtu, obrazy, fotografie, lovecké trofeje, zdobené medovníky a rôzne predmety súvisiace s históriou Vlkolínca. Galéria je vo správe  Občianske združenie Vlkolínec.

V súčasnosti rezerváciu Vlkolínec trvalo obýva 19 obyvateľov v šiestich domoch z celkového počtu 55 domov. Ďalšie domy sú prenajímané rekreantom.

drevenice Vlkolínec

Vlkolínec a jeho unikátna ľudová architektúra poskytuje širokospektrálny obraz do našej tradičnej histórie. Zapísaním do zoznamu svetového dedičstva UNESCO bola potvrdená jedinečnosť a výnimočnosť tejto osady a objektov, ktoré sa tu nachádzajú.

Pamiatky UNESCO na Slovensku

Organizácia UNESCO vznikla v roku 1945 ako jedna z organizácií OSN. Jej základným cieľom je rozvoj medzinárodnej spolupráce a porozumenia v oblasti spoločenských a prírodných vied, výchovy a vzdelávania, kultúry, informácií, informatiky, komunikácie a životného prostredia. Slovenská republika sa stala členom UNESCO 9. Februára 1993.

Ako prvé boli v roku 1993 do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO zaradené tri lokality: Spišský hrad s okolím, Banská Štiavnica a Vlkolínec.  K ďalším neskôr zapísaným kultúrno-historickým pamiatkam patrí Žehra, Bardejov či Levoča.

Spišský hrad

Spišský hrad leží pod horským priesmykom nazývaným Branisko. Spišský hrad je dominantou celého Spiša a je najväčšou hradnou zrúcaninou Slovenska aj celej strednej Európy. Do kultúrnych pamiatok UNESCO je hrad zapísaný spolu so svojím okolím, ktoré tvorí Spišské Podhradie a Spišská Kapitula. Hrad vznikol v 12. storočí a postupne sa stále rozširoval. V 13. storočí bol hrad chránení kamenným opevnením, vďaka ktorému odolal aj tatárskemu vpádu. Z 13. storočia pochádza aj honosný románsky palác, valcovitá veža, románska brána i dnes už neexistujúca románska kaplnka. V 18. storočí bol hrad zničený požiarom a už nebol obnovený. Súčasťou  hradu je sprístupnená archeologická a historická expozícia z dejín hradu, stredovekých zbraní a feudálnej justície.

Spišský hrad

Historické centrum baníckeho mesta – Banská Štiavnica

Banská Štiavnica leží na strednom Slovensku a je najstarším baníckym mestom na Slovensku. V minulosti Banská Štiavnica patrila k hlavným producentom striebra v Uhorsku a k najvýznamnejším banským mestám. Banská Štiavnica je už oddávna známa ťažbou drahých kovov a to zlata a striebra. V 17. storočí tu bola založená prvá banská škola. Charakteristickými symbolmi mesta sú: Morový stĺp so súsoším sv. Trojice, Starý zámok a renesančný zámok. Hlavnou atrakciou mesta je Banské múzeum v prírode s možnosťou vstupu do podzemných priestorov historickej štôlne. Medzi technické pamiatky súvisiace s ťažbou patria hlavne štôlne, šachty, ťažné veže, umelé vodné nádrže, banícka klopačka a podobne.

Banská Štiavnica

Vlkolínec

Vlkolínec predstavuje pamiatkovú rezerváciu tradičnej ľudovej architektúry na Slovensku. Vlkolínec je obec ležiaca vo Veľkej Fatre na južnom úpätí vrchu Sidorovo v nadmorskej výške 718 m. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1376. VlkolínecMedzi chránené objekty Vlkolínca patria napríklad drevenice, zrubová studňa, zrubová zvonica a kostol Navštívenia Panny Márie. V obci je zachovaným vyše 40 drevených domčekov zo 16. až 19. storočia. V obci sa nachádza aj muzeálny objekt – Roľnícky dom s expozíciou pôvodného bývania a informačné stredisko. Dominantou obce je drevená zrubová zvonica z roku 1770 a znakom obce je heraldická ruža s ihličnatým stromom na pažiti.