Hrad Šášov

Štiavnické vrchy skrývajú okrem prírodnej krásy i historické skvosty.  Medzi ne patrí i hrad Šášov. Zrúcanina hradu sa rozprestiera na strmom brale priamo nad riekou Hron. Na hrad sa dá dostať po zelenej turistickej značke, z obce Šášovské Podhradie. Výstup trvá približne 15-20 minút po mierne náročnom teréne.

Hrad Šásov

Historická zmienka o vzniku hradu sa datuje na polovicu 13. storočia. Vtedajší kráľovský hrad slúžil ako ochranný objekt na ceste do Banskej Štiavnice. Hrad Šášov bol využívaný ako sídlo panstva a hradní majitelia ho podrobovali viacerým prestavbám – napríklad gotický palác bol vystavený mnohým zmenám. Hrad vynikal dôsledným opevnením. Na skalnatej vyvýšenine stála strážna veža, pod ktorou bol vstup z predhradia do horného hraduHrad ŠásovÉra hradu Šášov sa skončila v 17. storočí, keď objekt dobyli a zdevastovali Thökölyho vojaci. Rekonštrukcia bola v nedohľadne a hrad čoraz viac chátral. Čas sa podpísal i na hrade, z ktorého sa zachovali iba ruiny. Zrúcanina pozostáva z ústredného pretiahnutého vnútorného hradu zakončeného kruhovou baštou. Z ruiny vynikajú palác na východnej strane a valcová veža. V minulosti súčasťou hradného objektu boli i obytné budovy a terasy. Vstup na hrad chránila okrúhla bašta a okolie lemovalo opevnenie. Zaujímavosťou hradu boli dve cisterny, ktoré boli jediným zdrojom pitnej vody. Cisterny boli vykopaná uprostred nádvoria.

Povesť o hrade Šášov

Podľa povesti hrad Šášov bol pomenovaný po udatnom Šašovi. Príbeh sa začína, keď sa zvolenský hradný pán vracal z poľovačky a každým dňom bol mrzutejší. Snažil sa totiž uloviť medvede, horu  pochodil, no na medvede nenatrafil. Dvorný blázon si z pána uťahoval, či mu netreba zver nadháňať. Zlosť pána vzrástla a slovo dalo skutok, dvorný blázon išiel s pánom na poľovačku. Keď sa už takmer Slnko schyľovalo k obzoru, natrafili na medvediska. Zoči-voči nebezpečnej šelme lovec zmeravel, nebyť udatného šaša, ktorý chytil sekeru a zaťal do maca a tým zachránil lovcom životy. Zvolenský pán sa šaša rozhodol odmeniť. Nad miestom boja na brale tak vyrástol hrad, ktorý bol darovaný udatnému záchrancovi.

Hrad Šášov

Výlety v okolí

V regióne Štiavnických vrchov sa nachádzajú hrady i hradné zrúcaniny. Medzi najkrajšie hradné komplexy Slovenska patrí i hrad Kremnica. So stavbou hradného komplexu sa začalo v 13. storočí a jeho ukončenie sa datuje približne do 15. storočia. Turisti môžu obdivovať šesť objektov, z ktorých sa komplex skladá.  Jedná sa o – Románsky karner, Radnicu, Kostol sv. Kataríny, Malú a Severnú vežu. Okolie obopína ochranné opevnenie, na ktoré nadväzuje mestské hradby s bránou a tromi baštami. Hradby sú považované za jedny z najzachovalejších na Slovensku. V okolí sa nachádza  i hradná zrúcaninaPustý hrad. Návšteva Pustého hradu je spojená s nenáročnou túrou lesným terénom. Z najvyššieho miesta zrúcaniny majú turisti možnosť výhľadu na okolie, ktoré je v skutku veľmi očarujúce. Lokalita Šášovského hradu ponúka i možnosti turistiky. Od hradu Šášov sa dá dostať na vysoký kopec Suť a odtiaľ zísť do Močiarskej doliny.

Hrad Šášov sa rozprestiera v malebnej časti Štiavnických vrchov a spolu s okolitými historickými a turistickými možnosťami je vyhľadávaným miestom milovníkov prírody a turistov.

Štiavnické vrchy

Štiavnické vrchyŠtiavnické vrchy sú geomorfologickým celkom na Slovensku ako súčasť subprovincie Vnútorné Západné Karpaty a oblasti Slovenské stredohorie. Štiavnické vrchy majú rozlohu 827 km2  a nadmorskú výšku od 195 m n.m. na nive Hrona v Slovenskej bráne po 1009 m n.m., najvyšším vrchom je Sitno (1 009,2 m n. m.). V strednej a južnej časti Štiavnických vrchov je Sitnianska vrchovina so Štiavnickou a Prenčovskou brázdou, na východe sú to Skalky a na severe Hodrušská hornatina s Vyhnianskou brázdou.

Štiavnické vrchy sú sopečným pohorím, zaraďovaným k neovulkanitom. Ako celok tvorí pozostatky Štiavnického stratovulkánu. Je budované andezitmi, ryolitmi, brekciami a tufmi. Územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov (približne 140 druhov a odrôd minerálov) a drahokovných rúd, v minulosti intenzívne ťažených. Banícka činnosť prispela aj k vytvoreniu rozsiahleho ešte funkčného systému vodných nádrží – tajchov aj s ich zbernými jarkami.

Koháryho dubV Štiavnických vrchoch nájdete množstvo prírodných rezervácií, niekoľko stoviek rokov starých chránených stromov, prírodných pamiatok a chránených areálov, ako napr. 400 rokov starý Koháryho dub, Kamenné more, Žakýlske pleso, botanickú záhradu a mnoho iných. Pôvodné prevažne dubové, bukové a hrabové lesy sú v súčasnosti druhovo zmenené vo väčšej miere na zmiešané porasty kde prevláda dub, buk, smrek, jedľa, hrab, javor i lipa.

Prírodné krásy a atraktivity Štiavnických vrchov môžete uvidieť pri peších, cyklistických turistických výletoch, ale aj z okna vášho auta. Turistická mapa Štiavnických vrchov je v predaji v Informačnom centre Banská Štiavnica, kde Vám pracovníci poskytnú bližšie informácie o dostupných turistických chodníkoch.

Námestie Banská ŠtiavnicaMesto Banská Štiavnica bolo už od pradávna späté s baníctvom, baňami a mnohými bohatými náleziskami drahých kovov. Nikto si už poriadne nepamätal kedy to všetko presne začalo, ale o jašteričkách, čo dali Banskej Štiavnici do vienka jej bohatstvo a nehynúcu slávu si povrávali už malé deti a ukazovali na mestský erb, kde sa na slnku skveli dve, jedna zlatá a druhá strieborná. „Vraj to bol ten pastier, čo ich prvý uvidel hore na stráni blyšťať sa vari viac ako slnko na oblohe”, takto už od nepamäti rozprávali na dobrú noc matky svojim deťom Povesť o štiavnických jašteričkách.

Podľa tejto povesti vznikol názov pre jeden z hotelov v Banskej Štiavnici, Hotel Salamader je nový a zároveň jediný hotel situovaný uprostred moderného lyžiarskeho strediska Salamandra Resort. Hotel Salamander leží v krásnom prírodnom prostredí Štiavnických vrchov a ponúka služby na úrovni štvorhviezdičkového hotela, schopný uspokojiť i požiadavky náročných hostí. Hotel je mimoriadne vhodný pre lyžiarov, rodiny s deťmi, firemnú klientelu či hostí so zameraním na aktívny životný štýl.

Mesto Banská Štiavnica

Banská Štiavnica je historické mesto na strednom Slovensku s výrazne multikultúrnou minulosťou. Banská Štiavnica leží uprostred Štiavnických vrchov na strednom Slovensku a je mestom zaradeným do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Známe je ťažbou kovov, významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou.

Banská Štiavnica

Ťažba drahých kovov v centrálnej časti Štiavnických vrchov má veľmi dlhú históriu. Už v listine z roku 1156 sa táto oblasť spomína ako terra banensium, čiže zem baníkov. Medzi ťaženými nerastami prevládala strieborná ruda, a preto sa Banská Štiavnica označovala aj ako „strieborné mesto“.

V mestskej pamiatkovej rezervácii Banská Štiavnica sa nachádza 360 pamiatkových objektov. Vytvárajú jedinečný súbor vysokej kultúrnej a historickej hodnoty, ktorý je navyše zasadený do nádherného horského prostredia vrchov, nazývaných Štiavnické vrchy.

Hlavnou dominantou centra mesta je Starý zámok ležiaci západne od Trojičného námestia. Najstarším objektom v zámku je bývalý farský kostol. Spolu so susedným karnerom ho postavili v 13. storočí ako trojloďovúStarý zámok v Banskej Štiavnici románsku baziliku. Dnes Starý zámok slúži ako múzeum. Zaujímavými expozíciami sú okrem iných fajky a terče.

Na protiľahlom kopci stojí od roku 1571 Nový zámok, ktorý sa takisto využíva na muzeálne účely. Je v ňom expozícia protitureckých bojov a poskytuje krásny pohľad na mesto.

Najviac pamiatok sa v Banskej Štiavnici sústreďuje do priestoru medzi Trojičným a Radničným námestím. Obe námestia oddeľuje gotický Kostol sv. Kataríny z konca 15. storočia a budova radnice so štíhlou hodinovou vežou.

V meste pramení rieka Štiavnica (prítok Ipľa) dlhá 54,6 km, ktorej takmer celý tok sa na území mesta v súčasnosti nachádza v podzemí (slúži ako kanalizačný zberač), na povrch sa dostáva až v dolnej časti mesta. V čase vzniku mesta však tiekla po povrchu a dala mestu meno. V okolí Banskej Štiavnice sa nachádza početné množstvo umelých vodných nádržítajchov so sústavou technických dielzberných jarkov.

V Banskej Štiavnici sa koná niekoľko regionálne i celoslovensky významných podujatí. Salamandrové dni sa konajú pravidelne druhý septembrový týždeň. Súčasťou podujatia je Salamandrový sprievod, ktorý zobrazuje Salamandrový sprievodživot banského mesta a jeho najznámejších postavičiek. Ďalšími pravidelnými podujatiami sú Živé šachy Animatus Lusus, Noc na Starom Zámku, Nezabudnuté remeslá, Festival remesla, kumštu a zábavy, Filmový festival Štyri živly, Hudobný festival Jazznica, Festival Cap á l´Est, Beh ústavy, Beh trate mládeže. Od roku 2000 sa v Banskej Štiavnici každoročne na prelome júla a augusta koná Festival peknej hudby, ktorý publiku v štiavnických historických priestoroch (kostoly, Starý uámok)a v okolí (Kaštieľ v Sv. Antone, Sklené Teplice) ponúka programy s prezentáciou slovenských a zahraničných koncertných umelcov, súborov a zoskupení. Súčasťou festivalu býva aj expozícia výtvarných prác slovenských umelcov. Od roku 2009 pôsobí v objekte banskoštiavnickej železničnej stanice rezidenčné centrum, ktoré sa stáva prechodným domovom profesionálnych umelcov zo Slovenska a zahraničia v rámci programu artists in residence. Iniciátorom centra je slovenský výtvarník, držiteľ ceny Oskára Čepana a ceny Strabag Art Award za rok 2011 Svätopluk Mikyta.

Bývalé banícke mesto Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku.

Jazero Počúvadlo

Jazero Počúvadlo sa nachádza v blízkosti Banskej Štiavnice. Je to jedna z najnavštevovanejších lokalít a je obľúbeným letným ale aj zimným rekreačným strediskom chatárov, turistov, detských táborov a miestom rôznych kultúrnych podujatí. Jazero Počúvadlo je zároveň aj východiskovým bodom na najvyšší vrchol Štiavnických vrchov – Sitno (1009 m. n. m.). V letnom období tu pre návštevníkov ponúka možnosť kúpania, člnkovania a turistiky. V zimnom období je k dispozícii dobre upravená zjazdovka nad jazerom a rovnako dobre upravené bežecké trate z Richňavy do Banskej Štiavnice. Štiavnické vrchy sú chránenou krajinnou oblasťou a sú vytvorené sopečnou činnosťou. Tento kraj je miestom mnohých nálezísk drahých kovov spolu s mestom Banská Štiavnica.

Jazero Počúvadlo

V súčasnosti je zachovaných okolo 23 vodných nádrží a jazero Počúvadlo patrí medzi tie najväčšie a to znamená, že aj najstudenšie. Jazero má rozlohu 12 ha a najväčšia hĺbka dosahuje 11 metrov. Jazero je umelo vytvorené priehradou a bolo postavené v roku 1775 podľa projektu Jozefa Karola Hella. Jazero pozostáva z piatich hrádzí, čo je určitou raritou a má rozsiahly systém zberných jarkov. Vodná nádrž bola vybudovaná pre potreby banských a úpravníckych zariadení a dnes slúži na rekreačné účely a je skvelým miestom pre oddych.

Kam v okolí?

Jazero Počúvadlo je situované v nádhernej prírode Štiavnických vrchov. Štiavnické vrchy majú rozlohu 827 km2 a nadmorskú výšku od 195 m.n.m. na nive Hrona až po 1009 m.n.m. na vrchole Sitna. V strednej a južnej časti Štiavnických vrchov je Sitnianska vrchovina so Štiavnickou a Prenčovskou brázdou, na východe sú Skalky a na sever Hodrušská hornatina s Vyhnianskou brázdou. V nádhernej prírode Štiavnických vrchov nájdete aj množstvo prírodných rezervácií, niekoľko stoviek rokov starých chránených stromov, prírodných pamiatok a chránených areálov. Prírodné krásy Štiavnických vrchov si môžete vychutnať pri pešej turistike či cykloturistike ale aj z okna vášho auta.

Štiavnické vrchy

Sitno (1009 m.n.m) je najvyšším vrchom Štiavnických vrchov a predstavuje výraznú krajinnú dominantu. Hrad SitnoNa vrchole Sitna počas mesiacov máj až september môžu turisti navštíviť rozhľadňu, ktorá zároveň plní aj funkciu informačného strediska. V rozhľadni je umiestnená miniexpozícia CHKO.  Z vrcholu Sitna si turisti môžu vychutnať nádherné výhľady po širokom okolí. Na východnom zakončení hradiska na vrchu Sitno sa rozprestieral rovnomenný hrad Sitno. V súčasnosti je to iba ruina, ktorá splýva so skalou, na ktorej bol hrad vystavaný.

Banské múzeum v prírodeBanské múzeum v prírode, ktoré bolo sprístupnené v roku 1974 je jedinečné múzeum svojho druhu na Slovensku. V typickom banskom prostredí sú inštalované ukážky baníckych pracovísk, ťažobných zariadení a dobývacích metód od 16. storočia až do súčasnosti. Banské múzeum poskytuje návštevníkom jedinečný zážitok z prehliadky originálnych banských priestorov. Ukazuje tu hlavne vývoj rudného baníctva od stredoveku do konca 20. storočia. Najvzácnejším exponátom múzea je jednoznačne Gápel na konský pohon – motor od banského výťahu, ktorý je jediný takýto zachovaný stroj na Slovensku.