Podtatranské múzeum

Podtatranské múzeum Poprad sa nachádza v Poprade a jeho počiatky siahajú do druhej polovice 19. storočia. V roku 1873 bol v Starom Smokovci založený Uhorský karpatský spolok, prvý turistický spolok v Uhorsku. Okrem turistickej činnosti sa spolok prostredníctvom svojich členov zaoberal i vedeckou a osvetovou prácou. Prirodzeným vyústením sústavného záujmu o prírodné prostredie a kultúrnohistorické pamiatky v podtatranskej a tatranskej oblasti bolo založenie múzea.

Podtatranské múzeum

V roku 1978 prevzalo múzeum zrekonštruovanú pamiatkovú budovu v mestskej časti Spišská Sobota, v roku 1980 objekt modrotlačiarenskej dielne v Hranovnici, ktorý v roku 2002 odkúpila obec. Začiatok 90. rokov priniesol zásadné zmeny do činnosti múzea. V roku 1991 dostalo múzeum nového zriaďovateľa, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, v roku 1996 – Podtatranské kultúrne centrum, 1998 – Krajský úrad v Prešove, od roku 2002 – Úrad Prešovského samosprávneho kraja v Prešove.

Ku koncu roka 2010 eviduje múzeum viac ako 47 000 kusov zbierkových predmetov a viac ako 18 000 zväzkov kníh v knižnici múzea. Návštevníkom ponúka najzaujímavejšie zbierky prostredníctvom 10 stálych expozícií v dvoch pamiatkovo chránených objektoch. Prvých šesť stálych expozícií sa nachádza v Poprade, zvyšné štyri na pobočke v Spišskej Sobote.

Gánovce – životné prostredie neandertálskeho človeka je jedinou expozíciou na Slovensku, v ktorej má návštevník možnosť prostredníctvom vystavených exponátov, spoznať neandertálskeho človeka žijúceho v oblasti pod Vysokými Tatrami pred 120 000 – 80000 rokmi.

Pravek a včasný stredovek pod Tatrami poskytuje v chronologickom slede najpravdepodobnejší obraz dejinného vývoja tohto regiónu od neskorého paleolitu (pred 10 000 rokmi) až po stredovek.

Poprad v storočiach približuje návštevníkom múzea bohatú históriu mesta Poprad a jeho blízkeho okolia od polovice 13. storočia do začiatku 20. storočia. Okrem historického vývinu a hospodárskeho rozvoja mesta mapuje i dejiny Uhorského karpatského spolku a Tatranského a Karpatského múzea (dnes Podtatranského múzea).
Expozícia Príroda známa - neznáma Príroda známa – neznáma prostredníctvom expozície sa návštevníci môžu oboznámiť s prírodou podtatranského regiónu. Pozostáva z troch ucelených častí: neživej prírody, botanickej a zoologickej.

Výroba Modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici – expozícia predstavuje spôsob výroby a využitie modrotlače v odeve i interiéri. Doplnená je aj modrotlačiarenskými formami.

Ľudové plastiky sa nachádzajú v parku múzea, ktoré je postavené v pseudorenesančnom slohu.

Podtatranské múzumCechy a remeslá – expozícia prezentuje zbierky cechového charakteru (vývesné štíty, cechové truhlice, listiny, pečatidlá) i samotné výrobky remeselníkov.

Meštianske bývanie – expozícia prezentuje pracovňu, spálňu, bytové a odevné doplnky meštianskej rodiny.

Vznešenosť a pokora predstavuje verejnosti sakrálne umelecko-historické pamiatky zo 17. – 19. storočia, ktoré tvorili súčasť interiérov spišských kostolov.

Osobnosti Spišskej Soboty – stála výstava predstavuje významné osobnosti, ktoré pochádzali, žili a tvorili v mestskej pamiatkovej rezervácii Spišská Sobota.

Mesto Poprad

Poprad je tretie najväčšie mesto východného Slovenska a 10 najväčšie mesto na Slovensku. Leží v širokej rovnomennej, vysoko položenej kotline na oboch stranách rieky Poprad. PopradKataster má nepravidelný hviezdicovitý tvar s rozlohou 63,05 km². Na sever od mesta sa rozprestiera masív Vysokých a Belianskych Tatier, na východ Levočské pohorie, na juh nízka pahorkatina Kozích chrbtov a na západ pahorkatina Štrbského rozvodia. Masív Vysokých Tatier prevyšuje kotlinu o 2000 m. Pomerná blízkosť hlavného hrebeňa Tatier tvorí mestu nádhernú kulisu. V okolí mesta sa rozprestierajú poľnohospodárske pozemky, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. V malebnom predpolí Vysokých Tatier sa od roku 1946 začali písať dejiny tzv. veľkého Popradu, ktorý sa do vedomia obyvateľov Slovenska, ale aj do vedomia medzinárodnej pospolitosti zapísal ako brána do najmenších európskych veľhôr.

Mesto Poprad so svojimi 53 000 obyvateľmi predstavuje dynamicky sa rozvíjajúce administratívne, hospodárske, kultúrne a spoločenské centrum podtatranského regiónu. Výhodná zemepisná a strategická poloha mu umožňuje všestranný rozvoj a špecifickú orientáciu na cestovný ruch, šport a na možnosti všestrannej sebarealizácie jeho obyvateľov. Mesto bohaté na históriu je hrdé i na svoju súčasnosť. Mohutný rozvoj dosiahlo postupne, predovšetkým však za posledné roky, počas ktorých prešlo nebývalým rozmachom a vytvorilo občanom podmienky na plnohodnotný kultúrny i spoločenský život.

V meste sa napriek jeho veľkosti nenachádza profesionálne divadlo so stálou scénou. Vystupujú tu len hosťujúce súbory či divadlá z iných miest, predstavenia sú prevažne v Dome kultúry, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný a premenovaný z pôvodného “závodneho klubu Tatravagónky.” Divadelná sála sa nachádza aj v mestskej časti Spišská Sobota. V Poprade pôsobí divadelný súbor Commedia.

Tatranská galériaVýstavné priestory má aj Tatranská galéria v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri železničnej stanici a vo Výstavnej sieni na Alžbetinej ulici. V Poprade mnoho rokov pôsobil aj Dom fotografie, ktorý sa však pred pár rokmi presťahoval do Liptovského Mikuláša.

Najvýznamnejšou pamiatkovou zónou v Poprade je centrum mestskej časti Spišská Sobota. Najvzácnejšou architektonickou pamiatkou je tu Kostol svätého Juraja s piatimi neskorogotickými krídlovými oltármi a hlavným oltárom od Majstra Pavla z Levoče Vznikol na rozhraní neskorej gotiky a renesancie. Vedľa kostola, podobne ako v iných „nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. COltár Majstra Pavla z Levočeelé centrum Spišskej Soboty bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

V centre mesta Poprad je už zrušené kino Tatran. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov. V mestskej časti Veľká je kino Máj, ktoré sa však v súčasnosti využíva na iné účely. Po spustení prevádzky v kine Tatran pred niekoľkými rokmi sa prestalo pravidelne premietať v kine Gerlach, kde sa v súčasnosti konajú zasadnutia mestských poslancov, funkciu kina plní len počas Festivalu horských filmov, ktorý sa koná v meste každý rok.

Spišská Sobota

Spišská Sobota je najbohatšia svojimi historicko–umeleckými hodnotami. Stredovek bol voči nej v porovnaní s ostatnými časťami mesta Poprad najštedrejší. Preto sa Spišská Sobota stala prirodzeným, hospodárskym a administratívnym strediskom. Od roku 1950 je Spišská Sobota mestskou pamiatkovou rezerváciou.

Spišská Sobota

Bola sídlom cechov, obchodov i kultúrneho človeka.  Prvýkrát sa Spišská Sobota spomína v darovacej listine kráľa Belu IV. z roku 1256 ako hraničná obec Gánoviec, no nepochybne vznikla už dávno predtým a určite už existovala pred tatárskymi vpádmi r. 1241. Príchodom Saských Nemcov sa stala jedným z najvýznamnejších spišských miest a odvážne konkurovala takým dôležitým centrám Spiša, akými boli Kežmarok a Levoča.

V histórii Spišskej Soboty je veľa významných dátumov, ktoré ovplyvnili jej vývoj. Medzi ne určite patrí rok 1271, v ktorom mestu boli udelené mestské práva kráľom Štefanom V., ale aj privilégium spoločenstva Saských Nemcov, ktorým boli nemeckí obyvatelia zvýhodnení oproti slovenským mestám a obciam. V roku 1380 kráľ Ľudovít I. udelil mestečku právo týždňových sobotných trhov, čo bolo skôr potvrdenie starého daného práva. V roku 1412 kráľ Žigmund založil ako jedno z 13. spišských miest Spišskú Sobotu do zálohy Poľsku. Tento záloh trval 360 rokov a nemal podstatný vplyv na rozvoj mestečka.  Rímskokatolícky kostol sv. Juraja

Najstaršou zachovanou stavbou Spišskej Soboty je rímskokatolícky farský kostol sv. Juraja – mučeníka. Stojí na vyvýšenine v najširšej časti veľkého trojuholníkového, lievikovito predĺženého námestia. Je najvýznamnejším objektom mesta a jeho interiér patrí k najzachovalejším a najvzácnejším na Spiši i na Slovensku.

Centrum Spišskej Soboty tvorí čerstvo zrekonštruované námestie spolu so zvonicou, Mariánskym stĺpom a neskororománskym rímskokatolíckym farským kostolom svätého Juraja z roku 1273, v ktorom sa nachádza, vyrezávaný organ z roku 1662, široký 780 cm, ktorý má 814 píšťal, 6 oltárov, z toho hlavný je od Majstra Pavla z Levoče.Oltár Majstra Pavla z Levoče

Stojí tu aj dom, v ktorom bol ubytovaný Matej Korvín. Na jeho počesť je tu vytesaná aj pamätná tabuľa. Na opačnom konci lievikovitého námestia stojí aj klasicistický evanjelický kostol z roku 1777. Pomedzi renesančné domy vedie od kostola úzka ulička k starodávnemu cintorínu. Vedľa cintorína sa nachádza základná škola s hokejovými a plaveckými triedami a ihriskom.

Dôležité postavenie v histórii Spišskej Soboty má aj športová činnosť. Hlavným športom v minulosti bol futbal. Takmer 85. rokov hral dôležitú úlohu. Najväčšie úspechy dosahoval v 40 a 80-tych rokoch. Z množstva hráčov je ťažko vybrať najzaslúžilejších. Vďaka tým všetkým, ktorí sa pričinili o dobré meno sobotského futbalu. Okrem futbalu mali zastúpenie ďalšie športy – krasokorčuľovanie, atletika, tenis, volejbal, stolný tenis, hokej, kulturistika a horolezectvo. V súčasnosti  súťažne pôsobí iba stolný tenis a futbalisti ako rezerva Popradu. Veríme, že v budúcnosti aj na tomto poli dôjde k oživeniu. Veď  Spišská Sobota má vo svojom katastri futbalové a tenisové ihriská, ale aj zimný štadión.