Lyžiarske strediská na Slovensku

Úchvatné horské štíty, doliny zapadnuté snehom a vynikajúce služby lyžiarskych stredísk. To je Slovenskozimný raj, snehová rozprávka, o ktorej snívajú všetci milovníci skvelej lyžovačky Lyziarske stredisko na Slovenskua zimných športov. Viac ako 1 000 lyžiarskych vlekov a 300 lanoviek najmodernejších typov, kvalitne upravené zjazdové aj bežecké dráhy, ktoré majú jedinú „chybu“. Sú také špičkové, že neviete, pre ktorú z nich sa máte skôr rozhodnúť a ktorú vyskúšať. Vysoko položené zjazdovky v Tatrankej Lomnici v nadmorskej výške až 2 000 metrov, malebné a romantické údolia Malej aj Veľkej Fatry, lyžiarske stredisko Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách, Jasná a Donovaly v Nízkych Tatrách, Veľká Rača, Malinô Brdo, Pezinská Baba, Mlynky, Krahule, to sú niektoré z množstva lyžiarskych stredísk, ktoré robia zo Slovenska lyžiarsku veľmoc.

Rozvoj lyžovania ako športového odvetvia sa datuje približne do roku 1860, kedy nastal prelom medzi lyžovaním ako úžitkovou činnosťou uľahčujúcou život lovcom, sedliakom, či vojakom v chladných oblastiach a lyžovaním ako športovou a rekreačnou aktivitou obyvateľov. Organizované lyžovanie na Slovensku je spájané s nemeckým turistickým spolkom Karpathenverein, ktorý sídlil v podtatranskom Kežmarku a rozvíjal lyžovanie v oblasti Vysokých Tatier. Lyžovanie bolo doménou najmä majetnejších nemeckých a maďarských občanov. Podľa Terezčáka (1997) boli Vysoké Tatry začiatkom 20. storočia známou lyžiarskou oblasťou a prebiehali tu dokonca prvé lyžiarske výcviky pre hostí ubytovaných v tatranských hoteloch.

Lyže v dávnej histórii

Postupne sa lyžovaniu začalo venovať čoraz viac ľudí, v roku 1910 sa už lyžiari objavovali aj mimo Vysokých Tatiar, najmä v okolí KremniceLiptovského Mikuláša, či Banskej Bystrice. Prvou slovenskou lyžiarskou organizáciou bol Tatranský turistický spolok v Liptovskom Mikuláši. Z lyžiarskych disciplína sa rozvíjal najmä beh na lyžiach a skok na lyžiach. Zjazdové lyžovanie však zaznamenalo masívnejší rozvoj až s výstavbou horských dopravných zariadení. Prvou lanovkou na Slovensku bola pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok, v prevádzke od roku 1908. Neskôr pribudli lanovky v oblasti Tatranskej Lomnice, prvou visutou lanovkou bola lanovka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso vybudovaná spolu so zjazdovkou v roku 1937, neskôr až na Lomnický štít (1940). V zime 1936/1937 bola zároveň vyznačená a daná do prevádzky prvá zjazdová trať zo Skalnatého Plesa do Tatranskej Lomnice. Prvé dopravné zariadenie, ktoré slúžilo špeciálne lyžiarom bol prvý elektricky poháňaný vlek na Slovensku zo Štrbského Plesa na Solisko s dĺžkou 3 km postavený a uvedený do prevádzky v roku 1943. Ten bol v prevádzke až do roku 1970, kedy bol v súvislosti s konaním ďalších majstrovstiev sveta v lyžovaní vymenený za dvojsedačkovú lanovku. Medzitým sa na Slovensku rozvíjali aj iné lyžiarske strediská, v povojnovom období (od roku 1949) najmä Jasná v Nízkych Tatrách. V roku 1957 bola lanovkou sprístupnená aj momentálne najvyššie položená lyžiarska zjazdovka na Slovensku od Skalnatého plesa do Lomnického sedla 1800- 2200 m n. m. V 60. rokoch 20. storočia nastal

Historické lyžovanie dynamický rozvoj lyžiarskych stredísk vo všetkých vyšších pohoriach Slovenska. V roku 1964 bolo na Slovensku evidovaných celkovo 49 dopravných zariadení (11 lanoviek a 38 vlekov), pričom do roku 1970 sa ich počet zvýšil na 227, keď sa počet lanoviek zvýšil na 14, ale narástol najmä počet vlekov (213). V roku 1980 už bolo na Slovensku 25 lanoviek a 522 vlekov. Dynamický rozvoj trval až do roku 1993, kedy sa počet horských dopravných zariadení na Slovensku ustálil približne na čísle 1000 (lanovky+ vleky). Údaje z roku 2007 však hovorí iba o 845 horských dopravných zariadeniach (z toho 45 lanoviek). Dá sa to vysvetliť postupným nahrádzaním vlekov modernejšími lanovkami, čo dokumentuje prípad Veľkej Rače, kde bolo tromi novými lanovkami nahradených 8 vlekov. Samozrejme tento trend je najmä vo väčších strediskách s dostatkom finančných zdrojov.

Zaujímavé je, že v posledných rokoch sa rozvoj lyžiarskych stredísk nesústredil len na zabehnuté lyžiarske strediská, ale vybudovali sa aj niektoré strediská na “zelenej lúke”. Konkrétne ide napríklad o Valčiansku dolinu pri Martine, Oravice v Roháčoch, či menšie stredisko v Levočskej doline pri Levoči.

Lyžiarske strediská Slovensko

Zima na Slovensku ponúka široké spektrum možností pre aktívny pohyb i relax. Prechádzky rozprávkovo zasneženou krajinou, stavanie snehuliaka, sánkovanie či guľovanie sa s deťmi, ale aj zjazdové a bežecké lyžovanie. Upravené bežecké trate v lone prírody či dobre vybavené zjazdovky sú už samozrejmosťou nielen vo veľkých strediskách, ale aj v menších obciach. Park Snov DonovalyTechnické zasnežovanie, vleky a lanovky s veľkou prepravnou kapacitou, nočné osvetlenie, stravovacie možnosti a technické zázemie so servisom a požičovňami lyží, dostatok ubytovacích kapacít – to všetko slúži lyžiarom všetkých vekových kategórií. Pre tých, ktorí sa len učia sú k dispozícii lyžiarske školy a škôlky s inštruktormi pre veľkých i malých.
Vo väčšine väčších lyžiarskych strediskách sú k dispozícii i zariadenia pre zábavu a relax po namáhavom lyžiarskom dni v podobe sáun, bazénov, masáží a odpočinku vo wellness. Zaujímavá je i kombinácia lyžovania cez deň a večerného kúpania v termálnej vode vo vonkajších bazénoch niektorých termálnych kúpalísk a aquaparkov.

Wellness na Slovensku

Lyžiarske strediská na Slovensku sú čoraz lepšie. A nielen krásne Slovenské hory ich predurčujú aby sa stali rajom pre lyžiarov. Slovenské lyžiarske strediská investovali nemalé prostriedky do svojej modernizácie. Park snov Donovaly, Vrátna, Veľká Rača, Oščadnica, Malinô Brdo, Jasná Chopok sever, Jasná Chopok juh či Štrbské Pleso   patria medzi najlepšie lyžiarske strediská na Slovensku. Na krk im dýcha desiatka komornejších, zato dobre vybavených lyžiarskych stredísk, ktoré sú už v súčasnosti dobre vybavené novými lanovkami a zasnežovaním. Slovenské lyžiarske strediská tak v súčasnosti poskytujú komplexné služby a široké možnosti ubytovania i trávenia voľného času.

Lyžiari a snoubordisti by sa na svahoch mali riadiť desiatimi pravidlami, ktoré ešte v roku 1967 prijala Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS). Rešpektuje ich každá krajina a upozorňuje na ich dodržiavanie. Milovníci zimných športov by sa mali predovšetkým správať tak, aby neohrozili ostaných a neuškodili im.

Lyžiarske stredisko

Ďalej treba prispôsobiť rýchlosť a spôsob jazdy svojim schopnostiam, podmienkam terénu, ako aj hustote lyžiarov a snoubordistov na svahu. Tiež je dôležité zvoliť smer svojej trasy tak, aby neboli ohrození vpredu jazdiaci ľudia. Predbiehanie zo všetkých strán je prípustné, ale vždy s takým odstupom, ktorý dáva predbiehanému dostatok priestoru na jeho jazdu. Pred zastavením a pohýnaním sa, ako aj pri cúvaní, sa treba presvedčiť, či je tak možné urobiť bez ohrozenia seba a ostatných. Taktiež by sa nemalo bezdôvodne zdržiavať na úzkych a neprehľadných miestach trate. Po prípadnom páde ich treba urýchlene opustiť. Každý, kto vystupuje alebo zostupuje po trati pešo, musí použiť jej krajnú časť. Rovnako treba rešpektovať značky a signalizáciu na trati. Pri úrazoch je každý lyžiar či snoubordista povinný poskytnúť prvú pomoc.

Vojenské múzeum

Vojenské múzeum Svidník je súčasťou Vojenského historického múzea so sídlom v meste Piešťany. Svojou činnosťou nadväzuje na tradície Dukelského múzea, ktoré vzniklo v roku 1965.

Priestory múzea boli verejnosti slávnostne sprístupnené 4. októbra 1969, pri príležitosti osláv 25. Výročia Karpatsko-duklianskej operácie. Vojenské múzeum sa špecializuje na dokumentáciu vojenských dejín Slovenska bezprostredne pred a počas 1.svetovej vojny vo Východných Karpatoch, medzivojnového obdobia a obdobia 2.svetovej vojny s akceptom na priebeh Karpatsko-duklianskej operácie, partizánske hnutie a oslobodzovanie územia Slovenska v rokoch 1944 – 1945.

Budova centrálnej expozície Vojenského múzea vo Svidníku.V správe vojenského múzea je Centrálna expozícia, ktorá sa nachádza v štýlovej budove s priľahlým parkom bojovej techniky vo Svidníku a vyhliadková veža na Dukle. Na paneloch si návštevníci môžu pozrieť chronológiu významných udalostí daného obdobia a dôležité skutočnosti z dejín vojenstva na Slovensku. Expozícia je bohato doplnená trojrozmernými exponátmi – figurínami v historických uniformách, strelnými a chladnými zbraňami, odznakmi, medailami, a rôznou vojenskou technikou a dobovým vojenským materiálom.

Výhladková veža na Dukle.V múzejnej expozícii návštevníci získavajú informácie o bojoch v Karpatoch v r. 1914 – 1915, s dôrazom na dôvody, priebeh a výsledok Brusilovovej ofenzívy, ako aj priame dôsledky prvej svetovej vojny na región severovýchodného Slovenska.

V ďalšej časti expozície sa nachádzajú historické fotografie, ako aj rôzne dobové písomnosti dokumentujúce historické udalosti spojené s obsadzovaním územia Slovenska po vzniku Československej republiky v rokoch 1918 – 1919. Pozornosť je venovaná aj výstavbe čs. brannej moci v rokoch 1919 – 1939.

Autori expozície sa sústredili aj na priblíženie vojenskej histórie Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945.

Park bojovej techniky.Po prehliadke expozície v centrálnej budove si záujemcovia môžu prezrieť vonkajšiu expozíciu – Park bojovej techniky, v ktorom je vystavovaných celkom 15 veľkorozmerných zbierkových predmetov. Medzi najvzácnejšie patrí kolopásový nemecký obrnený transportér D-7, sovietsky gardový mínomet M-13 a sovietske dopravné lietadlo Lisunov Li-2.

Vzhľadom na skutočnosť, že posledná expozícia v meste Svidník bola reinštalovaná v r. 1996, v súčasnosti realizuje jej celkovú modernizáciu, vrátane úpravy vnútorných priestorov a výmeny expozičného interiéru. Modernizácia expozície vyplýva z uznesenia vlády SR z 20. decembra 2006 k Stratégii rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roku 2011. Súčasné zameranie a rozčlenenie expozície bude zachované, avšak doplnené o nové poznatky vojenskej historickej vedy. Ďalším zámerom je inštalovať elektronické informačné pulty podávajúce informácie k expozícii, o Slovensku, jeho histórii, kultúre, spoločnosti, ekonomike. Uvažuje sa o vytvorení portálu virtuálneho múzea s prezentačnou a výchovno-vzdelávacou funkciou, interaktívnou PC technikou zabezpečujúcou sumárne popisy múzejných predmetov vystavovaných v expozícii, s možnosťou využitia teletextu pre sluchovo postihnutých a načítanie auditívneho popisu pre zrakovo postihnutých.

Mesto Kežmarok

Mesto KežmarokKežmarok bol osídlený už pred 50 000 rokmi, o čom svedčia archeologické nálezy z 9.-10. storočia. Kežmarok vznikol zlúčením viacerých osád. Slovania prišli na toto územie v 8. – 10. storočí. V 15. stor. pribudli Kežmarku ako slobodnému kráľovskému mestu ďalšie politické a hospodárske privilégia. Podľa posledného sčítania obyvateľstva žije v Kežmarku 17 241 občanov.

Centrom kultúrneho života vyšších vrstiev bol Kežmarský hrad. Je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1463.

Hrad Kežmarok

Staviteľmi a prvými majiteľmi boli bratia Imrich a Štefan Zápoľský. Posledným majiteľom bol Ferdinand Rueber a v roku 1702 ho odkúpilo mesto Kežmarok. V 2.pol. 19. stor. sa objavili prvé snahy o opravu hradu a zriadenie múzea v ňom, no k uskutočneniu tejto myšlienky došlo až v 1. polovici 20. storočia. Výstavy boli otvorené až v roku 1931 a v súčasnosti sú v ňom sprístupnené historické expozície, ktoré hovoria o vývoji mesta v 13. až 19. storočí a okolia. Každoročne sa na hrade konajú rôzne slávnosti a oslavy spojené s ľudovým remeslom. Vstup je možný do celého areálu hradu vrátane do hradnej kaplnky a vyhliadkovej veže.

Hrad Kežmarok

Slovensko má veľa známych a nádherných kultúrnych pamiatok, preto si ich chráňme aby sme na ne mohli byť pyšný.

Vysoké Tatry a ich krásne Popradské pleso

Prvé osídľovania v oblasti Vysokých Tatier siahajú až do praveku. Dôkazom, že táto oblasť bola osídlená je nálezisko lebky neandertálca z mladšej doby kamennej, ktoré bolo objavené v Gánovciach roku 1926. Vďaka expozícií daného nálezu sa stalo Podtatranské múzeum v Poprade stredobodom pozornosti. Stredovek priviedol do tatranského regiónu zlatokopov a hľadačov pokladov. K najznámejších patrili bane v oblasti Kriváňa. Neskôr do tatier prichádzali rôzny botanici, vedci ako aj horolezci, domáci a zahraniční turisti.

Popradské pleso

Vysoké Tatry ponúkajú nádherné prostredie plné rozmanitých turistických chodníčkov, jazier, skalných previsov a brál, ktoré každý deň lákajú stále nových a nových turistov, ktorý sa sem veľmi radi zase vracajú. Jedným z nádherných miest je aj Popradské pleso. Jazero, ktoré má hĺbku 17 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 494,3 m.n.m. Rozlohou je štvrté najväčšie jazero pri ktorom stojí Horský hotel Popradské pleso, v ktorom sa môžete ubytovať a vychutnávať si blízkosť plesa a krásnej prírody.

popradske-pleso-hotelTento hotel, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 1 500 m.n.m. je od Štrbského Plesa vzdialený 60 minút chôdze. Jeho súčasťou je reštaurácia ktorá ponúka veľký výber slovenských, ale aj zahraničných jedál. Hotel prináša príjemný oddych a relax v prostredí nádhernej prírody a horského vzduchu ako aj množstvo rekreácií a aktivít či už v areáli hotela alebo mimo neho.

Turisti, horolezci alebo bežný ľudia, ktorý sa radi kochajú prírodnou krásou sa radi stále vracajú do Vysokých Tatier. Tatry vždy boli, sú a aj budú doménou Slovenského národa.