Mesto Šaľa

Okresné mesto Šaľa sa nachádza v  Nitrianskom kraji. Leží na nížine, na oboch brehoch rieky Váh. K mestu Šaľa patria aj mestská časť Večaosady Hetméň a Kilič. V meste žije v súčasnosti vyše 23 200 obyvateľov. Z hľadiskaŠaľa hospodárstva má v súčasnosti v Šali zastúpenie najmä chemický priemysel, ktorý je zastúpený známou spoločnosťou Duslo Šaľa, a.s.. Podnik je najväčším výrobcom dusíkatých hnojív na Slovensku. Ďalším výrobným programom je výroba gumárenských chemikálii, produkty horčíkovej chémie, disperzie a lepidla Duvilax, polypropylénové vlákna, priemyselné trhaviny, ekologickú pohonnú látku AdBlue, prostriedky na ochranu rastlín a špeciálne výrobky organickej a anorganickej chémie. V meste má tiež zastúpenie textilný, a stavebný priemysel.

V meste pôsobí viacero materských škôl, základných škôl, jedna aj s vyučovacím jazykom maďarským, základná umelecká škola a niekoľko stredných škôl.

V Šali sa nachádzajú aj mnohé kultúrno-spoločenské inštitúcie, ako napríklad: Knižnica Jána Johanidesa, Amfiteáter, divadelné súboryMaterinky, Divadlo ŠOK, Divadlo ASI, Maňuškové divadielko a iné.

Na území mesta sa nachádza množstvo kultúrno-historiDom ľudového bývaniackých pamiatok a pamätihodností. Medzi najvýznamnejšie patria Renesančný kaštiel, Kostol sv. Margity Antioch, Kaplnka Svätej rodiny,  Kaplnka svätého Jozefa, Kaplnka Bakošova muka,  Neskorobarokový kostol, Budova farského úradu, Budova gymnázia Juraja Fándlyho, Jaskyňa Lurdskej Panny Márie, Dom ľudového bývania.

Kostol sv. Margity Antioch je klasicistickou stavbou postavenou v rokoch 1828 – 1837 na mieste staršieho kostola, ktorý bol vybudovaný najneskôr v 16. stor. Staviteľom dnešného kostola bol Juraj Schwartz, stavba je jednoloďová s rovným uzáverom presbytéria, zaklenutou kupolou. Na severnej strane je pristavaná sakristia, loď je zaklenutá pruskou klenbou s medziklenbovými pásmi, ktoré dosahujú na vtiahnuté pilastre s rímsovými hlavicami. Priečelie so vstupným portálom má štyri oblé stĺpy, na ktorých spočíva tympanon.

Neskorobarokový kostol vo Veči je klasiNeskorobarokový kostol vo Večicisticky upravený barokový rímsko-katolícky kostol, ktorý sa spomína už v štrnástom storočí. Obnovený bol v roku1725 a v roku 1805 bol rozšírený o presbytérium. V jeho blízkosti je pseudogotická kaplnka, ktorá pochádza z 19. storočia.

Roľnícky dom bol postavený v roku 1730. Dnes je chránenou kultúrnou pamiatkou. Pôvodne boli domy zhotovované z pletenice. Steny mali konštrukciu z drevených stĺpov, ktoré boli vypletené vŕbovým prútím. Pletivo sa obojstranne omazalo hlinou, ktorá sa miešala s plevami. Strecha bola z tŕstia.

Cez mesto preteká rieka Váh, ktorú tu križujú významné cestné a železničné komunikácie.
Milovníci prírody si prídu na svoje prechádzkami naprieč chránených areálovprírodných pamiatok, ktoré sa nachádzajú v blízkom okolí mesta, napr. Park v Močenku, Bábske jazero, Bystré jazierko, Čierne jazierko, Jahodnianske jazierko, Trnovské mŕtve rameno a Vlčanské mŕtve rameno.

Vlkolínec, rezervácia ľudovej architektúry

Obec Vlkolínec  leží v pohorí Veľkej Fatry, vo výške 718 m.n.m., pod vrchom Sidorovo. Rozloha rezervácie je 797 ha, a tvorí ju najucelenejší urbanistický celok pôvodných ľudových stavieb.  Vlkolínec je vzdialený od mesta Ružomberok  približne 11km.   V roku 1977 bol Vlkolínec vyhlásený za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a v roku 1993 zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

rezervácia Vlkolínec

Prvá historická zmienka pochádza už zo 14. storočia, ako jedna u ulíc Ružomberka. A názov obce Vlkolínec vznikol pre vysoký výskyt vlkov v tomto regióne. Vlkolínec bola obcou sedliacko-želiarskou. V 17. storočí sa tu nachádzali štyri sedliacke usadlosti a päť želiarskych domov. Významnými stavbami pamiatkovej rezervácie sú zrubová zvonica z 18. storočia, ktorá je obitá šindľom a zrubová studňa z 19. storočia, s hĺbkou 13 m. Koncom 19. storočia sa vystaval kamenný rímsko-katolícky kostol – Navštívenia Panny Márie.  V zozname UNESCO je zapísaných 73 objektov, najmä drevenice v štýle ľudovej architektúry. Za drevenicami sa nachádzajú maštale a rozsiahlé humná. Unikátom osady je i potok pretekajúci v drevených  žľaboch.

Roľnícky dom- Vlkolínec

Turisti by nemali vynechať návštevu muzeálneho objektu – Roľnícky dom, ktorý svojou stálou expozíciu pôvodného bývania, tradičných historických predmetov v domácnosti i v poľnohospodárstve oboznamuje so životom našich predkov. Ich spôsob bývania a hospodárenia. Vo Vlkolínci pravdepodobne od 17. storočia bola vybudovaná i škola. Obyvatelia Vlkolínca sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, chovom dobytka, pastierstvom – najmä oviec , salašníctvom, včelárstvom a drevorúbačstvom.

Galéria ľudového umenia sídli budova bývalej školy a je otvorená sezónne od 15.mája do 15.októbra. V galérií môžu návštevníci obdivovať drevorezby, výrobky z drôtu, obrazy, fotografie, lovecké trofeje, zdobené medovníky a rôzne predmety súvisiace s históriou Vlkolínca. Galéria je vo správe  Občianske združenie Vlkolínec.

V súčasnosti rezerváciu Vlkolínec trvalo obýva 19 obyvateľov v šiestich domoch z celkového počtu 55 domov. Ďalšie domy sú prenajímané rekreantom.

drevenice Vlkolínec

Vlkolínec a jeho unikátna ľudová architektúra poskytuje širokospektrálny obraz do našej tradičnej histórie. Zapísaním do zoznamu svetového dedičstva UNESCO bola potvrdená jedinečnosť a výnimočnosť tejto osady a objektov, ktoré sa tu nachádzajú.