Pezinská Baba

Lyžiarske stredisko Pezinská Baba sa nachádza v regióne Západné Slovensko na hrebeni Malých Karpát vo výške 527 m.n.m. 12 km od okresného mesta Pezinok. Základná stanica sa nachádza v nadmorskej výške 403 m.n.m. aLyžiarske stredisko Pezinská Baba najvyššie položený bod strediska je vo výške 595 m.n.m., celkové prevýšenie teda predstavuje 192 metrov. Lyžiarska sezóna sa v stredisku Pezinská Baba začína v decembri a trvá do apríla. Celková dĺžka zjazdoviek je 3,3 km a z nich je 2,4 km umelo zasnežovaných. V areáli strediska Pezinská Baba sa nachádza 7 vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 4090 osôb za hodinu. Kombinácia ľahkých a stredne náročných lyžiarskych terénov je vhodná pre začínajúcich lyžiarov, no zároveň poskytuje možnosť zdokonalenia techniky lyžovania. Rodičia s deťmi majú možnosť využiť detský vlek, prípadne lyžiarsku škôlku, ktoré sa nachádzajú v areáli strediska. V ponuke je aj večerné lyžovanie s dĺžkou osvetlených tratí 500 metrov. V lyžiarskom stredisku Pezinská Baba si na svoje prídu aj priaznivci bežeckého lyžovania, keďže sa v rámci strediska nachádza 8 km udržiavaných tratí pre fanúšikov tohto športu. V stredisku sú trate pre bežecké lyžovanie v dĺžkach 1,2, 5 km a sánkarská dráha. Povrch tratí je pravidelne udržiavaný troma strojmi na údržbu (2 x Kässbohrer + 1 x Ratrac). Zjazdová trať označená ako VL 500 je vybavená osvetlením a zariadením HKD na výrobu technického snehu. V sezóne 2007 – 2008 bol vybudovaný približovací vlek medzi zjazdovkou pod vysokým napätím a VL 500 a sociálne zariadenie. Možnosť ubytovania a stravovania je v piatich zariadeniach.

Lyžiarsky klub Pezinská Baba je jediný klub v oblasti s vinohradníckou tradíciou. Napriek dlhoročnému fungovaniu  sa do Lyžiarske stredisko Pezinská Babadnešnej podoby etabloval až v roku 2005, kedy sa zaznamenáva prvá sezóna. Na začiatku združoval 4 deti v predprípravnom veku. V sezónne 2005/06 sa deti zúčastnili prvých pretekov na Pezinskej Babe, kde dosiahli veľmi slušné umiestnenia v konkurencii silných bratislavských klubov. V sezónne 2006/07 sa  klub rozšíril na 11 detí, ktoré súťažia v kategóriach  superbaby a mladší predžiaci. Lyžiarsky Klub Pezinská Baba sa venuje  príprave detí a mládeže na zjazdové lyžovanie. Tréningový proces vedú skúsení tréneri s telovýchovným a trénerským vzdelaním.  Využívajú  prostriedky všeobecnej – kondičnej a koordinačnej prípravy  variabilného zamerania.  (korčule, trampolína, lanová dráha, bouldering.).

Ubytovať sa môžete aj v horskom hoteli iba 7 km od Pezinka v Kučišdorfskej doline, v hoteli Istota. V tichom lesnom prostredí má hotel svojou výbornouIzba v hoteli Istota polohou a všetky predpoklady pre realizáciu organizovaných akcií – školení, seminárov, manažérskych tréningov, prezentácií firiem, riadenej degustácie vín, recepcií, banketov, rodinných a spoločenských udalostí, záhradných slávností, tréningových sústredení športovcov, posedení pri krbe a podobne. Zabezpečuje i rekreačné pobyty individuálnych hostí. Hotel poskytuje ubytovanie v izbách s vlastným sociálnym zariadením a TV so satelitnými programami.

Lyžiarske strediská na Slovensku

Úchvatné horské štíty, doliny zapadnuté snehom a vynikajúce služby lyžiarskych stredísk. To je Slovenskozimný raj, snehová rozprávka, o ktorej snívajú všetci milovníci skvelej lyžovačky Lyziarske stredisko na Slovenskua zimných športov. Viac ako 1 000 lyžiarskych vlekov a 300 lanoviek najmodernejších typov, kvalitne upravené zjazdové aj bežecké dráhy, ktoré majú jedinú „chybu“. Sú také špičkové, že neviete, pre ktorú z nich sa máte skôr rozhodnúť a ktorú vyskúšať. Vysoko položené zjazdovky v Tatrankej Lomnici v nadmorskej výške až 2 000 metrov, malebné a romantické údolia Malej aj Veľkej Fatry, lyžiarske stredisko Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách, Jasná a Donovaly v Nízkych Tatrách, Veľká Rača, Malinô Brdo, Pezinská Baba, Mlynky, Krahule, to sú niektoré z množstva lyžiarskych stredísk, ktoré robia zo Slovenska lyžiarsku veľmoc.

Rozvoj lyžovania ako športového odvetvia sa datuje približne do roku 1860, kedy nastal prelom medzi lyžovaním ako úžitkovou činnosťou uľahčujúcou život lovcom, sedliakom, či vojakom v chladných oblastiach a lyžovaním ako športovou a rekreačnou aktivitou obyvateľov. Organizované lyžovanie na Slovensku je spájané s nemeckým turistickým spolkom Karpathenverein, ktorý sídlil v podtatranskom Kežmarku a rozvíjal lyžovanie v oblasti Vysokých Tatier. Lyžovanie bolo doménou najmä majetnejších nemeckých a maďarských občanov. Podľa Terezčáka (1997) boli Vysoké Tatry začiatkom 20. storočia známou lyžiarskou oblasťou a prebiehali tu dokonca prvé lyžiarske výcviky pre hostí ubytovaných v tatranských hoteloch.

Lyže v dávnej histórii

Postupne sa lyžovaniu začalo venovať čoraz viac ľudí, v roku 1910 sa už lyžiari objavovali aj mimo Vysokých Tatiar, najmä v okolí KremniceLiptovského Mikuláša, či Banskej Bystrice. Prvou slovenskou lyžiarskou organizáciou bol Tatranský turistický spolok v Liptovskom Mikuláši. Z lyžiarskych disciplína sa rozvíjal najmä beh na lyžiach a skok na lyžiach. Zjazdové lyžovanie však zaznamenalo masívnejší rozvoj až s výstavbou horských dopravných zariadení. Prvou lanovkou na Slovensku bola pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok, v prevádzke od roku 1908. Neskôr pribudli lanovky v oblasti Tatranskej Lomnice, prvou visutou lanovkou bola lanovka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso vybudovaná spolu so zjazdovkou v roku 1937, neskôr až na Lomnický štít (1940). V zime 1936/1937 bola zároveň vyznačená a daná do prevádzky prvá zjazdová trať zo Skalnatého Plesa do Tatranskej Lomnice. Prvé dopravné zariadenie, ktoré slúžilo špeciálne lyžiarom bol prvý elektricky poháňaný vlek na Slovensku zo Štrbského Plesa na Solisko s dĺžkou 3 km postavený a uvedený do prevádzky v roku 1943. Ten bol v prevádzke až do roku 1970, kedy bol v súvislosti s konaním ďalších majstrovstiev sveta v lyžovaní vymenený za dvojsedačkovú lanovku. Medzitým sa na Slovensku rozvíjali aj iné lyžiarske strediská, v povojnovom období (od roku 1949) najmä Jasná v Nízkych Tatrách. V roku 1957 bola lanovkou sprístupnená aj momentálne najvyššie položená lyžiarska zjazdovka na Slovensku od Skalnatého plesa do Lomnického sedla 1800- 2200 m n. m. V 60. rokoch 20. storočia nastal

Historické lyžovanie dynamický rozvoj lyžiarskych stredísk vo všetkých vyšších pohoriach Slovenska. V roku 1964 bolo na Slovensku evidovaných celkovo 49 dopravných zariadení (11 lanoviek a 38 vlekov), pričom do roku 1970 sa ich počet zvýšil na 227, keď sa počet lanoviek zvýšil na 14, ale narástol najmä počet vlekov (213). V roku 1980 už bolo na Slovensku 25 lanoviek a 522 vlekov. Dynamický rozvoj trval až do roku 1993, kedy sa počet horských dopravných zariadení na Slovensku ustálil približne na čísle 1000 (lanovky+ vleky). Údaje z roku 2007 však hovorí iba o 845 horských dopravných zariadeniach (z toho 45 lanoviek). Dá sa to vysvetliť postupným nahrádzaním vlekov modernejšími lanovkami, čo dokumentuje prípad Veľkej Rače, kde bolo tromi novými lanovkami nahradených 8 vlekov. Samozrejme tento trend je najmä vo väčších strediskách s dostatkom finančných zdrojov.

Zaujímavé je, že v posledných rokoch sa rozvoj lyžiarskych stredísk nesústredil len na zabehnuté lyžiarske strediská, ale vybudovali sa aj niektoré strediská na “zelenej lúke”. Konkrétne ide napríklad o Valčiansku dolinu pri Martine, Oravice v Roháčoch, či menšie stredisko v Levočskej doline pri Levoči.

Malé Karpaty

O Malých Karpatoch sa hovorí, že sú horským premostením medzi Alpami a Karpatmi. Malé Karpaty nie sú veľmi vysoké, avšak napriek tomu poriadne vytŕčajú z nížin, ktoré ich obklopujú. Sú zeleným ostrovom a najmä Bratislavčania ich s obľubou využívajú na oddych a rekreáciu. V roku 1976 na ich území vyhlásili Chránenú krajinnú oblasť (CHKO) Malé Karpaty. Podľa novely zákona z roku 2001 má rozlohu 64 610 ha. Malé Karpaty predstavujú hrasťovú štruktúru, ktorá sa nachádza v severozápadnej časti Panónskej panvy a oddeľuje od seba Viedenskú a Dunajskú panvu.

Malé Karpaty

CHKO Malé Karpaty zaberá podstatnú časť rovnomenného pohoria, ktoré oddeľuje Záhorskú a Podunajskú nížinu. Ide o „zelené pľúca“ zväčša odlesneného juhozápadného Slovenska. Z geologickej stránky Malé Karpaty predstavujú pohorie tzv. jadrového typu s kryštalickým jadrom a druhohornými sedimentárnymi jednotkami obalu a príkrovov.

Sokol rárohV CHKO Malé Karpaty výrazne dominujú lesné rastlinné spoločenstvá. Na teplých a suchých lokalitách, akou je napríklad juhozápadný svah Devínskej Kobyly, rastú stepné až lesostepné rastlinné spoločenstvá s početnými vzácnymi a ohrozenými druhmi. Malé Karpaty sú bohaté na lesnú zver. Stretnutia turistov s jeleňou či so srnčou zverou nie sú nijakou zvláštnosťou. Početné stavy dosahuje aj diviačia, muflonia a danielia zver. V ostatných rokoch sa v malokarpatských lesoch okrem bežných predátorov (líška alebo jazvec) objavujú aj vlčie svorky. Bohato zastúpená je vtáčia ríša. Na skalách a skalných ruinách žije 11 druhov dravcov, medzi nimi aj vzácny sokol rároh. Z plazov sa v Malých Karpatoch vyskytujú všetky bežne rozšírené druhy. Vodné toky vytvorili v pohorí početné doliny, v horných častiach sa zachovali široké náhorné plošiny s vystupujúcimi izolovanými vrchmi a krátkymi hrebeňmi.

V triasových a jurských vápencoch sú jaskyne (napr. Driny) a povrchové krasové javy.

CHKO Malé Karpaty je jedinou chránenou krajinnou oblasťou s výrazne rozvinutým vinohradníctvom. Jej ďalšia špecifickosť spočíva v tom, že zasahuje na územie veľkomesta. Človek ju upravil na lesopark, ktorý je významným rekreačným zázemím Bratislavy. Rekreačné aktivity sa rozvíjajú vo viacerých turistických centrách – Železná studienka, Kamzík, Zochova chata a Harmónia stáli pri zrode turizmu na Slovensku. Obľúbená je aj Pezinská Baba a Jahodník. Významným centrom letnej rekreácie je vodná nádrž Buková.

Pezinská Baba

Pezinská BabaLyžiarske stredisko Pezinská Baba sa nachádza v regióne Západné Slovensko. Základná stanica sa nachádza v nadmorskej výške 403 m.n.m. a najvyššie položený bod strediska je vo výške 595 m.n.m., celkové prevýšenie teda predstavuje 192 metrov. Lyžiarska sezóna sa v stredisku Pezinská Baba začína v decembri a trvá do apríla. Celková dĺžka zjazdoviek je 3,3 km a z nich je 2,4 km umelo zasnežovaných.

V areáli strediska Pezinská Baba sa nachádza 7 vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 4090 osôb za hodinu. Kombinácia ľahkých a stredne náročných lyžiarskych terénov je vhodná pre začínajúcich lyžiarov, no zároveň poskytuje možnosť zdokonalenia techniky lyžovania. Rodičia s deťmi majú možnosť využiť detský vlek, prípadne lyžiarsku škôlku, ktoré sa nachádzajú v areáli strediska. V ponuke je aj večerné lyžovanie s dĺžkou osvetlených tratí 500 metrov. V Lyžiarskom stredisku Pezinská Baba si na svoje prídu aj priaznivci bežeckého lyžovania, keďže sa v rámci strediska nachádza 8 km udržiavaných tratí pre fanúšikov tohto športu.