Lyžiarske stredisko Jasná

Či ste s priateľmi, s rodinou, lyžiar expert alebo začiatočník, Lyžiarske stredisko Jasná Nízke Tatry ponúka aktivity a nádherné prostredie, ktoré si zamilujete. Stredisko sa nachádza v pohorí Nízke Tatry, ktoré je súčasťou národného parku NAPANT. Masív Nízkych Tatier sa tiahne stredným Slovenskom v dĺžke 82 km smerom východ – západ medzi malebnými údoliami Váhu a Hrona. Najvyšší vrchol je Ďumbier 2043 m n.m., druhý najvyšší vrchol je známy lyžiarsky a turistický kopec Chopok 2024 m n.m.

Lyžiarske stredisko Jasná Chopok

Stredisko ponúka 45 km perfektne upravených zjazdoviek rôznych obtiažností, vhodných pre začiatočníkov, rodiny s deťmi, pokročilých lyžiarov a aj na usporiadanie pretekov svetovej úrovne. Moderný zasnežovací systém v dĺžke takmer 27 km poskytuje garanciu snehu minimálne 5 mesiacov v roku. Milovníci divokej jazdy si prídu na svoje v mnohých freeridových zónach a v skvelom snow parku. Večer sa v Jasnej lyžuje na dvoch osvetlených zjazdovkách. Dĺžka zimnej sezóny je spravidla od začiatku decembra do konca apríla. Na Chopku premáva 29 lanoviek a vlekov s prepravnou kapacitou viac ako 30 000 osôb za hodinu.

V Lyžiarskom stredisku Jasná Chopok sever je možné si zalyžovať na najdlhších zjazdovkách na Slovensku a to v oblastiach Záhradky, Biela Púť a Otupné. Lyžiarske stredisko Jasná Chopok sever leží v regióne Liptov, južne od Liptovského Mikuláša v Demänovskej doline. Obklopuje ho prekrásna príroda Demänovskej doliny. Obec Demänovská Dolina vznikla 1.8.1964, keď bola zo všetkých objektov cestovného ruchu vytvorená samostatná obec s miestnymi časťami Tri studničky, Jaskyne, Repiská, Lúčky a Jasná. Demänovská dolina (najmä jej jaskyne) bola osídlená už v praveku (svedčia o tom viaceré nálezy, napríklad v jaskyni Okno). Na niektorých miestach sa tu ťažila železná ruda, inde stáli salaše, pastierske koliby a drevorubačské domy. Po prvej svetovej vojne sa vybudovali prvé víkendové chaty.

Lyžiarske stredisko Jasná Chopok sever je prepojené s Lyžiarskym strediskom Jasná Chopok juh (Srdiečko a Kosodrevina). Obe strediská tvoria jedinečnú lyžiarsku arénu, ktorá ponúka 10 kilometrov lyžiarskych trás, 11 lanoviek a 17 vlekov. Zakúpené skipasy sú platné v oboch strediskách. V stredisku Jasná Chopok sever sa nachádzajú aj 3 freeride zóny. Usporadúvajú sa tu najväčšie lyžiarske podujatia na Slovensku.

Detského návštevníka poteší Maxiland na Bielej Púti – najväčší detský zimný areál na Slovensku na ploche viac ako 4 000 m2 s tromi pohodlnými pásovými prepravníkmi, so zábavnýMaxiland v Jasnejm animačným programom a celodennou profesionálnou starostlivosťou o dieťa. Rodiny s deťmi si môžu užiť zjazd z výšky 1670 m n.m. po ľahkej trase Turistická dlhej viac ako 4 km. V stredisku je viac než 10 km modrých zasnežovaných trás. Prvú detskú reštauráciu na svahu plnú Bernardínov nájdete v Jasnej v stredisku Otupné. Detičky bude okrem rodičov chrániť dobrý snežný muž YETTI, ktorý sa veľmi rád s každým odfotí.

Dokonalé uvoľnenie, relax a zábavu po lyžovačke ponúkajú moderné hotelové wellness&spa centrá v stredisku a Aquapark Tatralandia, ktorý je od strediska vzdialený len 15 km. Netradičný kulinársky zážitok umožňuje Tatranská večera zážitkov v reštaurácii Von Roll na Lukovej spojená s nočnou jazdou na ratraku. Najväčší Music club v okolí HAPPY END so špičkovou aparatúrou Funktion One je módnou ikonou nočného života v regióne. Club s kapacitou 1000 hostí baví svojich návštevníkov počas celej zimnej sezóny live koncertami, produkciou známych DJov a luxusnými party. Stredisko ponúka aj kvalitné ubytovanie v hoteloch, penziónoch a apartmánoch.

Wellness v Jasná Chopok

Važecká jaskyňa, nálezisko kostí jaskynného medveďa

Važecká jaskyňa je situovaná v severnej časti Nízkych Tatier,  medzi Liptovským Mikulášom a Popradom, vo Važeckom krase na  západnom okraji obce Važec, v doline Bieleho Váhu v priestore nazývanom Pod vŕškami.

Kvaple vo Važeckej jaskyniJaskyňa bola objavená rodákom z Važca Ondrejom Husákom, v roku 1922. Provizórne ju sprístupnili už v roku 1928 a od roku 1934 už bola sprístupnená pre verejnosť. V roku 1954 sa v jaskyni uskutočnila rekonštrukcia prehliadkového chodníka a inštalácii elektrického osvetlenia.  Važecká jaskyňa bola v roku 1972 vyhlásená za chránený prírodný výtvor.

Z celkovej dĺžky 530 m je verejnosti sprístupnených 235 m. Svojou prístupnou časťou patrí medzi najkratšie slovenské jaskyne, o to však bohatou kvaplovou dekoráciou.  Prehliadka jaskyne trvá približne 25 minút. Jej prevádzka nie je celoročná, počas decembra a januára je  Važecká jaskyňa pre turistov zatvorená. Cesta po Važeckú jaskyňu z Liptovského Mikuláša smer Poprad predstavuje 30km a z Popradu cez Svit smer Žilina je to 25 km.

Teplota v jaskyni 6,5 °C až 7,1°C.

Útroby jaskyne dekoruje snehobiela sintrová výzdoba v podobe stalaktitov a stalagmitov ako i malé jazierka. Značná časť jaskyne je vyplnená jemnými sedimentmi naplavenými bývalými, najmä povodňovými vodami Bieleho Váhu, údajne aj vodami z ponorného toku z poloslepej doliny v Priepadlách.

Významné nálezisko kostí jaskynných medveďov

Važecká jaskyňa - expozícia jaskynných medveďov

V jaskyni je významné paleontologické nálezisko kostí jaskynných medveďov, ktoré celoročne obývali jaskyne, kde tiež odchovávali mláďatá. Od roku 2006 je súčasťou exkurzie je pre návštevníkov prezentovaná i stála expozícia medveďa jaskynného – Ursus spelaeus, jedného z vyhynutých šeliem, ktorý obýval európsky kontinent. Súčasťou expozície sú okrem rekonštrukcia kostry aj unikátna socha medveďa, umiestnené v interiéri jaskyne. Vo vonkajšom areáli jaskyne ju dopĺňajú 2 náučné panely, ktoré poskytujú všeobecné informácie o veľkosti a hmotnosti tela, pôvode a rozšírení, biotope, rozmnožovaní, veku, potrave a príčinách vyhynutia druhu i konkrétne údaje týkajúce sa lokálnych nálezov z Važeckej jaskyne.

Važecká jaskyňa poskytuje nevídané krásy v podobe kvaplov rôznych veľkostí. Návšteva sa odporúča ako poznávacia a náučná exkurzia pre žiakov, ktorých rozhodne zaujme expozícia medveďa jaskynného. Rozhodne pri pobyte v Nízkych Tatrách nevynechajte Važeckú jaskyňu!

Ubytovanie Donovaly

Obec Donovaly sa postupne mení na turistické stredisko zimných a letných športov. Nachádza sa tu 11km lyžiarskych zjazdových tratí, 25 km bežeckých tratí, sedačkové lanovky, lyžiarske vleky a sú tu široké možnosti horskej a rekreačnej turistiky. Nachádza sa tu množstvo apartmánov, hotelov a penziónov na ubytovanie a my vám ponúkame pár z nich, ktoré vás istotne zaujmú a nesklamú.

Penzión ZorničkaPenzión Zornička vám ponúka svoje priestory pre dovolenku, oddych šport, relax, oslavy, ale aj vašu prácu. Penzión s ubytovacou kapacitou 47 lôžok riešených spôsobom samostatných izieb, štandardne vybavených sprchou, sanitou a TV/Sat, s telefónom, rádiom, vám poskytne všetko, čo je potrebné na dobrú dovolenku. Zároveň Vám ponúka 15 lôžok pre turistické ubytovanie. Penzión je výhodne polohovaný hlavne v zimnej sezóne cca 40 m od sedačkovej lanovky a cca 200 m od lyžiarskych vlekov. V budove je k dispozícii konferenčná sála s bezdrôtovým ozvučením, premietacou technikou, multimediálnym videoprojektorom a internetom pre cca 80 ľudí. Veríme, že Penzión Zornička sa vám stane príjemným miestom pre vaše vzájomné stretnutia s priateľmi a spolupracovníkmi ako i pre váš osobný oddych a relax.

Penzión EnciánPenzión Encián na Donovaloch je usadený do malebnej krajiny v rozľahlom horskom sedle Národného parku Nízke Tatry vzdialený 26km od Banskej Bystrice a 28 km od Ružomberka. Penzión ENCIÁN ponúka komfortné a pohodlné ubytovanie v dvojlôžkových, trojlôžkových a štvorlôžkových izbách s prekrásnym výhľadom na okolité hory Donovál. Izby sú vybavené televízorom, WIFI, chladničkou, neodmysliteľnou súčasťou izieb je kúpeľňa so sprchovacím kútom a toaleta. V penzióne Encián máte k dispozícii aj posedenie v zimnej záhrade alebo loby bare s krbom, reštauráciu s kapacitou 50 miest. V zimnom období vďaka dvom sedačkovým lanovkám, štrnástim vlekom, snowboard parku, carwingovej dráhe je mäkkou zábavy a oddychu. V letnej sezóne sa Donovaly stávajú centrom cyklo a pešej turistiky, paraglidingu a z tohto dôvodu sa tu stretáva počas celého leta ale aj jari a jesene množstvo priaznivcov a vyznávačov týchto športov.

Pnezión LimbaPenzión Limba je situovaný v rekreačnej oblasti Donovaly – Mišúty, v nádhernej oblasti Národného parku Nízke Tatry a Veľkej Fatry. Penzión pozostáva z troch budov, ktoré sú prepojené spojovacou chodbou. Počet dvojhviezdičkových izieb je 21, nadštandartných izieb je 8 a z toho jedna rodinná izba. Nachádza sa tu množstvo atrakcií pri ktorých môžete stráviť svôj voľný čas a to: bowling, biliard , bazén, fínska sauna, eukalyptová parná sauna, fitness, bobová dráha, lanový park a lezecká stena . Tento penzión istotne uspokojí aj náročnejších zákazníkov.

Chata pod Soliskom

Chata pod Soliskom sa nachádza na svahu Predného Soliska vo výške 1840 m.n.m., priamo nad Štrbským Plesom, je najmladšou vysokohorskou chatou vo Vysokých Tatrách. Chata je v prevádzke počas celého roka a je prístupná buď sedačkovou lanovkou zo Štrbského Plesa alebo po modrom značkovanom chodníku vedúcom zo Štrbského Plesa do Furkotskej doliny.

Na mieste kde stojí chata bolo najprv more. Počas treťohorného vrásnenia vznikol popri iných aj vrch Solisko. Trochu neskôr, v dobe ľadovej odišli posledné dinosaury a vzápätí nato lúku obsadili prví štrbskí urbárnici. Keď sa im podarilo Solisko ako tak vyčistiť od kosodreviny, nastúpili ovce.

Chata pod Soliskom

Chatu postavili v roku 1944 ako relaxačné miesto pri najdlhšom lyžiarskom vleku v Československu. Už vtedy patrilo k bontónu občerstvovať sa počas lyžovania. O rok neskôr začali chatu používať partizáni. Oceňovali najmä prekrásny výhľad do podtatranskej kotliny obsadenej Nemcami a tak isto aj mnoho slnečných dní a vynikajúcu klímu. V roku 1943 sa začalo s výstavbou chaty na Soliskovom hrebeni a v roku 1928 si rozvoj lyžiarstva vynútil postavenie lyžiarskeho skokanského mostíka v Mlynickej doline. V roku 1935 boli na Štrbskom Plese usporiadané lyžiarske majstrovstvá sveta v severských disciplínach. Do roku 1952 bol  mostík najväčším česko-slovenským lyžiarskym mostíkom V roku 1944 bolo slávnostné otvorenie útulne pre zimné obdobie a v pol.60.rokov sa začal budovať športový areál na začiatku Chata pod SoliskomMlynickej doliny, ako dejisko lyžiarskych Majstrovstiev sveta. Neskôr, v rokoch 19701973 chatu prevzala Tatranská správa účelových zariadení SO ČSZTV a nasledujúce roky patrili viacerým zásadným úpravám a opravám, zrušila sa nefunkčná nocľaháreň, čím sa zväčšila jedáleň, zmenil sa interiér, urobený bol vonkajší náter. V roku 2003 bola chata rozmontovaná do základov a na jej mieste vybudovaná nová, rozšírená chata s terasou.

Chata pod Soliskom poskytuje ubytovanie v turistickej nocľahárni, k dispozícii je 8 lôžok (trojposchodové postele). V prípade, že je nocľaháreň plne obsadená poskytujú aj núdzové ubytovanie, vo vlastnom spacáku na podlahe v jedálni. Kúpeľňa je mimo izby.

Stravovanie poskytujú v jedálni s kapacitou 70 miest, v peknom počasí je k dispozícii aj vyhliadková terasa s kapacitou tiež 70 miest. Personál vám poskytne tiež obedové menu pre uzavretú spoločnosť, ako sú rôzne firemné akcie Chata pod Soliskoma stretnutia, narodeninové oslavy, výročné schôdze pre horolezecké a športové kluby. Po telefonickom dohovore vedia poskytnúť aj špeciálne menu na požiadanie.

Celoročne 24 hodín denne vám Chata pod Soliskom ponúka teplú stravu, nápoje, informácie a ubytovanie. Okrem týchto vymožeností vám ponúka celkom zdarma solárium na slnečnej terase a k tomu jedinečný výhľad na Kriváň, Podtatranskú kotlinu a Nízke Tatry.

Bystrianska jaskyňa

Bystrianska jaskyňa sa nachádza na južnom okraji obce Bystrá, medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom. Nízke Tatry, ktorých je Bystrianska jaskyňa súčasťou, sú bohatšie o prírodnú krásu. Bystrianska jaskyňa je najvýznamnejšou jaskyňou Horehronského podolia.

Bystrianska jaskyňa

História jaskyne

V roku 1923 sa ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert. Ďalšie roky pokračovali prieskumy členov jaskyniarskej skupiny Karpatského spolku v Banskej Bystrici.  Dolný vchod do Novej jaskyne, ktorý je v súčasnosti východ prehliadkovej trasy bol odhalený v roku 1932. V rokoch 1939 – 1940 Družstvo bystrianskych jaskýň sprístupnilo časť jaskyne bez elektrického osvetlenia. Protifašistický odboj z  2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. Bystrianska jaskyňa totiž  zohrala významnú úlohu počas 2. svetovej vojny, keď v januári 1945 Nemci obsadili obec Bystrá, mnohí obyvatelia našli útočisko práve v nej. Von z jaskyne sa však nemohli dostať, pretože vchod do jaskyne Nemci zamínovali. V mäkkom hlinitom dne, ktoré vystlali skalami a slamou, si urobili lôžka a do fliaš zberali vodu stekajúcu z kvapľov. Takto tu prežili 21 dní. Von sa dostali až po oslobodení Bystrej.

Základné informácie o jaskyni

Prehliadka Bystrianskej jaskyneBystrianska jaskyňa je dlhá 3 531 m a z toho je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Prehliadka trvá približne 45 minút a jej prevádzka je celoročná.  Návštevníci majú možnosť počas prehliadky vidieť tri priepasti s hĺbkou okolo 20 m. Jaskyňu vytvorili ponorné vody Bystrianky pritekajúcej z južných svahov Nízkych Tatier. Jaskyňa je známa obdivuhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov a výskytom sintrovej výplne, kvapľových útvarov, ktoré sa najviac vytvorili v Klenotnici v podobe stalaktito – Zvonivé stalaktity v Karakombách, Baldachýn nad Riečišťom a Kováčska vyhňa pred Peklom, stalagmitov a záclonovitých závesov. Všetky sú živé, žltobielej farby s vysokým leskom. Súčasťou jaskynných vzácností sú prenádherne sa ligotavé nástenné vodopády a pod nimi sintrové jazierka. Ďalej sa v jaskyni vyskutujú typické väčšie sieňovité a dómovité priestory, najunikátnejšie sú Zrútený dóm a Mostárenské siene. Do spodných častí Novej jaskyne ústi priepasť Peklo hlboká 56 m. Zo sintrovej výplne dominujú záclony Kaplnka.

Teplota vzduchu je 5,7 až 6,7 °C, relatívna vlhkosť 92 až 98 %. Priaznivé klimatické podmienky jaskyne sa využíva už od prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia na speleoterapeutickú liečbu. Liečebná sieň je časť jaskynného priestoru, kde sa liečia horné dýchacie cesty u detí.

V jaskyni sa objavilo 8 druhov netopierov.

Okrem Belianskej jaskyne Bystrianská dolina ponúka návštevníkom i turistiku neďalekých vrchov –   vrchy Baba (1617 m), Pálenica (1653 m), Dereše (2003 m), Chopok (2023 m), Ďumbier (2043 m) a Veľký Gápeľ (1776 m). Bystrá dolina sa asi 4 km pred horskou obcou Bystrá rozširuje na široký pás lúk nazývaný Tále.

Bystrianska jaskyňa a panenská príroda Nízkych Tatier vytvára ideálnu kombináciu pre víkendové výlety v každom ročnom období. V lete možno návštevu jaskyne doplniť o turistiku v blízkych vrchoch a v zime sa naskytuje možnosť lyžovanie.

Národný park Nízke Tatry

Národný park Nízke Tatry je národný park na strednom Slovensku medzi údoliami riek Váh a Hron. Národný park a jeho ochranné pásmo zaberá celé horské pásmo Nízkych Tatier. Má rozlohu 728 km² a jeho ochranné pásmo 1102km², čím je to rozlohou najväčší národný park na Slovensku. Rozkladá sa na území banskobystrického, žilinského a prešovského kraja. Park bol založený v roku 1978 a spočiatku zaberal plochu 811 km² a ochranné pásmo 1 240 km², spolu 2 051 km². Jeho hranice boli upravené v roku 1997, kedy bola jeho celková plocha zredukovaná na 1 830 km².

Nízke Tatry

Nízke Tatry ako geomorfologicky jednotný celok z hľadiska geologickej stavby patria k dvom odlišným pásmam centrálnych Západných Karpát. Západná ďumbierska časť patrí k pásmu jadrových pohorí, východná kráľovohoľská časť k veporskému pásmu. Rozhranie medzi týmito dvoma geotektonickými celkami sleduje priebeh tzv. čertovickej línie, pozdĺž ktorej bolo veporské pásmo nasunuté na pásmo jadrových pohorí pri kriedových horotvorných pohyboch.

Na území Národného parku Nízke Tatry vzhľadom ku vysokému výškovému rozdielu medzi najvyššie a najnižšie položeným bodom (neďaleko Banskej Bystrice 360 m n.m., na vrchole Ďumbiera 2043 m n.m) môžeme rozlíšiť až 5 klimatickogeografických typov. Horské polohy približne nad 1500 m n.m. majú veľmi studenú horskú klímu s priemernými teplotami v januári -7° až -8° C (na hlavnom hrebeni približne -9° C), priemer teplôt v júli tu dosahuje 7° až 11,5° C. Nižšie položené lesnaté oblasti sa vyznačujú chladnou až studenou klímou, s priemernými januárovými teplotami -5° až -7° C a júlovými teplotami 11,5° až 16° C.

Medveď hnedý Nízke TatryRozľahlosť územia a pestrosť podmienok vplýva aj na zloženie fauny. Živočíšstvo predstavuje typickú faunu karpatského horského stupňa. Dobré životné podmienky tu nachádzajú reliktné, pôvodom severské, chladnomilné prvky. Nájdeme tu vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, veľkých cicavcov, šeliem a vtáctva. V lesoch žije veľké množstvo poľovnej zveri, z čoho najväčšie zastúpenie má jelenia zver, v menšom počte zver srnčia a diviačia. Zo šeliem má v národnom parku optimálne životné podmienky medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. V alpínskom pásme sa vyskytujú typické horské živočíchy  – svišť vrchovský a kamzík vrchovský tatranský, ktorý je samostatnou geografickou rasou a okrem Slovenska sa nevyskytuje nikde inde na svete.

Nízkotatranská flóra je neobyčajne bohatá a rozmanitá. Lesné spoločenstvá predstavujú základný krajinný prvok národného parku. Pokrývajú takmer 67 % celkovej plochy územia. Rozdielnosť v druhovom zložení spoločenstiev podmienil geologický podklad, výškové rozdiely a regionálna členitosť. Plošne najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným, jedľou bielou, smrekom obyčajným. Kosodrevina sa vyskytuje prerušovane v celej oblasti pohoria v nadmorských výškach 1400 až 1800 m. Nad pásmom kosodreviny sa rozprestierajú vysokohorské lúky – hole, vytvorené pestrými spoločenstvami tráv, najvyššie lokality tvorí alpínske pásmo.

Ubytovanie v Nízkych Tatrách nájdete v nádherných apartmánoch v demänovskej doline, Apartmány Jasná Chopok Nízke Tatry. Apartmány JASNÁ poskytujú ubytovanie v najatraktívnejšom regióne Slovenska – LIPTOV v Národnom parku Nízke Tatry, apartmány a štúdiá majú ideálnu polohu priamo v turistickom a lyžiarskom stredisku Demänovská Dolina – Jasná – Chopok v nadmorskej výške cca 1100 m. Situované sú v bezprostrednej blízkosti zjazdovky a 4-sedačkovej lanovky Jasná – Biela Púť.