Bystrianska jaskyňa

Bystrianska jaskyňa sa nachádza na južnom okraji obce Bystrá, medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom. Nízke Tatry, ktorých je Bystrianska jaskyňa súčasťou, sú bohatšie o prírodnú krásu. Bystrianska jaskyňa je najvýznamnejšou jaskyňou Horehronského podolia.

Bystrianska jaskyňa

História jaskyne

V roku 1923 sa ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert. Ďalšie roky pokračovali prieskumy členov jaskyniarskej skupiny Karpatského spolku v Banskej Bystrici.  Dolný vchod do Novej jaskyne, ktorý je v súčasnosti východ prehliadkovej trasy bol odhalený v roku 1932. V rokoch 1939 – 1940 Družstvo bystrianskych jaskýň sprístupnilo časť jaskyne bez elektrického osvetlenia. Protifašistický odboj z  2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. Bystrianska jaskyňa totiž  zohrala významnú úlohu počas 2. svetovej vojny, keď v januári 1945 Nemci obsadili obec Bystrá, mnohí obyvatelia našli útočisko práve v nej. Von z jaskyne sa však nemohli dostať, pretože vchod do jaskyne Nemci zamínovali. V mäkkom hlinitom dne, ktoré vystlali skalami a slamou, si urobili lôžka a do fliaš zberali vodu stekajúcu z kvapľov. Takto tu prežili 21 dní. Von sa dostali až po oslobodení Bystrej.

Základné informácie o jaskyni

Prehliadka Bystrianskej jaskyneBystrianska jaskyňa je dlhá 3 531 m a z toho je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Prehliadka trvá približne 45 minút a jej prevádzka je celoročná.  Návštevníci majú možnosť počas prehliadky vidieť tri priepasti s hĺbkou okolo 20 m. Jaskyňu vytvorili ponorné vody Bystrianky pritekajúcej z južných svahov Nízkych Tatier. Jaskyňa je známa obdivuhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov a výskytom sintrovej výplne, kvapľových útvarov, ktoré sa najviac vytvorili v Klenotnici v podobe stalaktito – Zvonivé stalaktity v Karakombách, Baldachýn nad Riečišťom a Kováčska vyhňa pred Peklom, stalagmitov a záclonovitých závesov. Všetky sú živé, žltobielej farby s vysokým leskom. Súčasťou jaskynných vzácností sú prenádherne sa ligotavé nástenné vodopády a pod nimi sintrové jazierka. Ďalej sa v jaskyni vyskutujú typické väčšie sieňovité a dómovité priestory, najunikátnejšie sú Zrútený dóm a Mostárenské siene. Do spodných častí Novej jaskyne ústi priepasť Peklo hlboká 56 m. Zo sintrovej výplne dominujú záclony Kaplnka.

Teplota vzduchu je 5,7 až 6,7 °C, relatívna vlhkosť 92 až 98 %. Priaznivé klimatické podmienky jaskyne sa využíva už od prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia na speleoterapeutickú liečbu. Liečebná sieň je časť jaskynného priestoru, kde sa liečia horné dýchacie cesty u detí.

V jaskyni sa objavilo 8 druhov netopierov.

Okrem Belianskej jaskyne Bystrianská dolina ponúka návštevníkom i turistiku neďalekých vrchov –   vrchy Baba (1617 m), Pálenica (1653 m), Dereše (2003 m), Chopok (2023 m), Ďumbier (2043 m) a Veľký Gápeľ (1776 m). Bystrá dolina sa asi 4 km pred horskou obcou Bystrá rozširuje na široký pás lúk nazývaný Tále.

Bystrianska jaskyňa a panenská príroda Nízkych Tatier vytvára ideálnu kombináciu pre víkendové výlety v každom ročnom období. V lete možno návštevu jaskyne doplniť o turistiku v blízkych vrchoch a v zime sa naskytuje možnosť lyžovanie.

Národný park Nízke Tatry

Národný park Nízke Tatry je národný park na strednom Slovensku medzi údoliami riek Váh a Hron. Národný park a jeho ochranné pásmo zaberá celé horské pásmo Nízkych Tatier. Má rozlohu 728 km² a jeho ochranné pásmo 1102km², čím je to rozlohou najväčší národný park na Slovensku. Rozkladá sa na území banskobystrického, žilinského a prešovského kraja. Park bol založený v roku 1978 a spočiatku zaberal plochu 811 km² a ochranné pásmo 1 240 km², spolu 2 051 km². Jeho hranice boli upravené v roku 1997, kedy bola jeho celková plocha zredukovaná na 1 830 km².

Nízke Tatry

Nízke Tatry ako geomorfologicky jednotný celok z hľadiska geologickej stavby patria k dvom odlišným pásmam centrálnych Západných Karpát. Západná ďumbierska časť patrí k pásmu jadrových pohorí, východná kráľovohoľská časť k veporskému pásmu. Rozhranie medzi týmito dvoma geotektonickými celkami sleduje priebeh tzv. čertovickej línie, pozdĺž ktorej bolo veporské pásmo nasunuté na pásmo jadrových pohorí pri kriedových horotvorných pohyboch.

Na území Národného parku Nízke Tatry vzhľadom ku vysokému výškovému rozdielu medzi najvyššie a najnižšie položeným bodom (neďaleko Banskej Bystrice 360 m n.m., na vrchole Ďumbiera 2043 m n.m) môžeme rozlíšiť až 5 klimatickogeografických typov. Horské polohy približne nad 1500 m n.m. majú veľmi studenú horskú klímu s priemernými teplotami v januári -7° až -8° C (na hlavnom hrebeni približne -9° C), priemer teplôt v júli tu dosahuje 7° až 11,5° C. Nižšie položené lesnaté oblasti sa vyznačujú chladnou až studenou klímou, s priemernými januárovými teplotami -5° až -7° C a júlovými teplotami 11,5° až 16° C.

Medveď hnedý Nízke TatryRozľahlosť územia a pestrosť podmienok vplýva aj na zloženie fauny. Živočíšstvo predstavuje typickú faunu karpatského horského stupňa. Dobré životné podmienky tu nachádzajú reliktné, pôvodom severské, chladnomilné prvky. Nájdeme tu vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, veľkých cicavcov, šeliem a vtáctva. V lesoch žije veľké množstvo poľovnej zveri, z čoho najväčšie zastúpenie má jelenia zver, v menšom počte zver srnčia a diviačia. Zo šeliem má v národnom parku optimálne životné podmienky medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. V alpínskom pásme sa vyskytujú typické horské živočíchy  – svišť vrchovský a kamzík vrchovský tatranský, ktorý je samostatnou geografickou rasou a okrem Slovenska sa nevyskytuje nikde inde na svete.

Nízkotatranská flóra je neobyčajne bohatá a rozmanitá. Lesné spoločenstvá predstavujú základný krajinný prvok národného parku. Pokrývajú takmer 67 % celkovej plochy územia. Rozdielnosť v druhovom zložení spoločenstiev podmienil geologický podklad, výškové rozdiely a regionálna členitosť. Plošne najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným, jedľou bielou, smrekom obyčajným. Kosodrevina sa vyskytuje prerušovane v celej oblasti pohoria v nadmorských výškach 1400 až 1800 m. Nad pásmom kosodreviny sa rozprestierajú vysokohorské lúky – hole, vytvorené pestrými spoločenstvami tráv, najvyššie lokality tvorí alpínske pásmo.

Ubytovanie v Nízkych Tatrách nájdete v nádherných apartmánoch v demänovskej doline, Apartmány Jasná Chopok Nízke Tatry. Apartmány JASNÁ poskytujú ubytovanie v najatraktívnejšom regióne Slovenska – LIPTOV v Národnom parku Nízke Tatry, apartmány a štúdiá majú ideálnu polohu priamo v turistickom a lyžiarskom stredisku Demänovská Dolina – Jasná – Chopok v nadmorskej výške cca 1100 m. Situované sú v bezprostrednej blízkosti zjazdovky a 4-sedačkovej lanovky Jasná – Biela Púť.

Demänovská jaskyňa slobody

Demänovská jaskyňa slobody patrí medzi 12 sprístupnených jaskýň z vyše 4000 na Slovensku. Krásy podzemného sveta priťahujú každoročne tisícky domácich i zahraničných návštevníkov. Krehká krása, jedinečnosť kvapľovej výzdoby a mohutné kvapľové či ľadové útvary dokumentujú obrovskú silu prírody. V blízkosti Demänovskej jaskyne slobody sa nachádza aj Demänovská ľadová jaskyňa, tvoria spolu Demänovský jaskynný systém dlhý asi 35 m a je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Demänovská jaskyňa slobody

Základné informácie

Demänovská jaskyňa slobodyDemänovská jaskyňa slobody sa nachádza v Liptovskom krase na severnej strane Národného parku Nízke Tatry v Národnej prírodnej rezervácií Demänovská dolina. Jaskyňa patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie jaskyne na Slovensku. Bola objavená v roku 1921 a sprístupnená od roku 1924. Z celkovej dĺžky jaskyne (8400 m) je pre verejnosť sprístupnených 1800 m. Prehliadka jaskyne je rozdelená na malý okruh: 1,2 km (60 min.) a na veľký okruh 2,2 km (100 min.). Jaskyňa leží v nadmorskej výške 870 m a vedie k nej pohodlný chodník s náučnými panelmi. Návštevnosť jaskyne je okolo 150 až 175 000 návštevníkov. Od roku 1993 sa v jaskyni vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty.

Prírodné pomery

Demänovská jaskyňa slobodyJaskyňa vyniká neuveriteľnou pestrosťou farieb a tvarov sintrovej výzdoby, unikátne sú sintrové lekná a ďalšie jazerné formy sintrovej výplne. Podzemné priestory jaskyne boli vytvorené ponornými vodami riečky Demänovky a Zadnej vody v komplexe vápencových hornín. Jaskyňa má zaujímavý systém chodieb, podzemných siení a dómov ako aj pestrú a bohatú kvapľovú výzdobu. Popri bielych kvapľoch sa tu vyskytujú aj kvaple sfarbené do žlta, ružova, červena, ba niektoré až do fialova. Miestami môžeme objaviť aj sivé, tmavozelené až čierne sfarbenie od zlúčenín mangánu. Na dne jaskyne sa nachádzajú sintrové jazierka, ktorých raritou sú jaskynné perly, ktoré majú podobu hrachových guľôčok. Hlavnou výzdobou jaskyne sú stalagmity, stalaktity a veľkolepé kamenné vodopády. Mohutné priestory jaskyne nám ponúkajú pohľad na kvapľový vodopád vysoký 6 m, ale aj na 40 m hlbokú priepasť. Všetky kvapľové útvary jaskyne sú v štádiu rastu, sú živé s vysokým leskom čo v ostatných jaskyniach býva zriedkavosťou.

Krásy okolia jaskyne

Národný park Nízke TatryKeďže sa jaskyňa nachádza v prírodnej rezervácií Nízke Tatry, návštevníci môžu isto oceniť aj krásy Národného parku. Národný park Nízke Tatry má rozlohu 728 km2  a jeho ochranné pásmo 1 102 km2, čím je rozlohou najväčší národný park na Slovensku. Turistov poteší určite jeho najvyšší vrch Ďumbier, 2043 m.n.m., alebo vrch Chopok. Najfrekventovanejšie turistické a lyžiarske stredisko sa rozprestiera v Demänovskej doline od Derešov po Chopok až po Ďumbier. Ďalšie významné stredisko turistiky tvorí Čertovica s Bocianskou dolinou. V pohorí sú početné štátne prírodné rezervácie: Ďumbier, Ohnište, Turková, Salatín, Jelšie a mnohé ďalšie.

Myslím, že návštevníci si tu určite prídu na svoje a okrem prehliadky krásnej Demänovskej jaskyne, navštívia aj ďalšie prírodné krásy tohto parku.