Múzeum ľudovej architektúry

Múzeum ľudovej architektúry v Bardejovských Kúpeľoch bolo otvorené ako prvé múzeum ľudovej architektúry na Slovensku. Nachádza sa v ňom 24 obytných, sakrálnych, hospodárskych a technických stavebných objektov, ktoréMúzeum ľudovej architektúry reprezentujú ľudovú kultúru a staviteľstvo slovenského a rusínskeho etnika, žijúceho v regiónoch horného Šariša a severného Zemplína. Väčšina objektov pochádza z 19. a prvej polovice 20. storočia a typologicky patrí k dreveným stavbám karpatského typu. Sú tu zastúpené štyri druhy staviebobytné zrubové domy – ich najrozšírenejšie varianty, rôzne hospodárske stavby, technické stavby, sakrálne stavby.

Najstaršie i najvzácnejšiedrevené zrubové chrámy východného obradu z 18. storočia prenesené z obcí Zboj a Mikulášová. Po komplexnej obnove skanzenu v roku 2009 pribudli ešte tri významné objektyroľnícke domy z Bardejova a Richvaldu a zvonica z Janoviec, ktorá bola postavená ešte v roku 1700.

Objekty sú zariadené nábytkom a náradím zodpovedajúcim obdobiu vzniku stavieb. Mimo skanzenu je umiestnený drevený Izba v Múzeu ľudovej architektúrykostolík z Mikulášovej, postavený v roku 1730, do Bardejovských Kúpeľov prevezený v roku 1931 a v súčasnosti je v správe Šarišského múzea. Najcennejšie exponáty unikátne vŕtne zariadenie na výrobu drevených vodovodných rúr na vodný pohon, 18. storočie a technické zariadenie na domácku výrobu súkna – valcha z Livova, 1888 a časť 1948.

Múzeum ľudovej architektúry je organizačne začlenený do Šarišského múzea v Bardejove. Šarišské múzeum  súčasnosti dokumentuje historické, prírodné a spoločenské pomery regiónu Horného Šariša. Celoslovenskú pôsobnosť má v oblasti dokumentácie ikonopisnej tvorby východného obradu. Spravuje vyše 700 000 zbierkových predmetov z najrozličnejších oblastí múzejnej práce. Pre túto svoju rozsiahlu činnosť múzeum postupne získalo okrem historickej radnice aj dalšie objekty: na Radničnom námestí, Rhodyho ulici, vilu Rákoci aj s pozemkom v Bardejovských Kúpeľoch, dve bašty ako depozitárne budovy. Dnes spravuje 34 budov (spolu s objektami v skanzene). Šarišské múzeum počas svojej doterajšej dlhoročnej existencie hlboko zasiahlo do rozvoja slovenského múzejníctva a stalo sa integrálnou súčasťou kultúrneho života Bardejova i jeho regiónu. Ako múzeum s cennými exponátmi historickými, národopisnými, prírodovednými a umeleckými patrí medzi tie slovenské múzeá, ktoré radi vyhľadávajú naši i zahraniční návštevníci. Svedčia o tom aj výsledky návštevnosti expozícií múzea. Ročne ich navštívi v priemere okolo 60 000 domácich a zahraničných obdivovateľov.

Bardejov býva označovaný ako najgotickejšie mesto na Slovensku. Prvé písomné zmienky o ňom pochádzajú z 13. storočia, ale svoj zlatý vek zažilo v 15. storočí. Dominantou mesta je historické námestie so 46. meštianskymi domami, ktoré si aj dnes zachovali stredoveký charakter. V strede námestia stojí renesančná mestská radnica z roku 1511. Európskym unikátom je rímsko-katolícka gotická Bazilika minor sv. Egídia, v ktorej sa nachádza 11 pôvodných gotických krídlových oltárov.

Bardejov

V blízkosti mestského centra stojí dnes už urbanistická kuriozita východného Slovenska – jediný čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, ktoré boli budované plánovito a podľa talmudistických predpisov. Mestské opevnenie je najzachovalejším obranným systémom na Slovensku, okrem hradieb sa zachovala brána a desať bášt. Mestská pamiatková rezervácia Bardejova je spolu s unikátnym židovským suburbiom od roku 2000 zapísaná medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO.

Spišská Sobota

Spišská Sobota je najbohatšia svojimi historicko–umeleckými hodnotami. Stredovek bol voči nej v porovnaní s ostatnými časťami mesta Poprad najštedrejší. Preto sa Spišská Sobota stala prirodzeným, hospodárskym a administratívnym strediskom. Od roku 1950 je Spišská Sobota mestskou pamiatkovou rezerváciou.

Spišská Sobota

Bola sídlom cechov, obchodov i kultúrneho človeka.  Prvýkrát sa Spišská Sobota spomína v darovacej listine kráľa Belu IV. z roku 1256 ako hraničná obec Gánoviec, no nepochybne vznikla už dávno predtým a určite už existovala pred tatárskymi vpádmi r. 1241. Príchodom Saských Nemcov sa stala jedným z najvýznamnejších spišských miest a odvážne konkurovala takým dôležitým centrám Spiša, akými boli Kežmarok a Levoča.

V histórii Spišskej Soboty je veľa významných dátumov, ktoré ovplyvnili jej vývoj. Medzi ne určite patrí rok 1271, v ktorom mestu boli udelené mestské práva kráľom Štefanom V., ale aj privilégium spoločenstva Saských Nemcov, ktorým boli nemeckí obyvatelia zvýhodnení oproti slovenským mestám a obciam. V roku 1380 kráľ Ľudovít I. udelil mestečku právo týždňových sobotných trhov, čo bolo skôr potvrdenie starého daného práva. V roku 1412 kráľ Žigmund založil ako jedno z 13. spišských miest Spišskú Sobotu do zálohy Poľsku. Tento záloh trval 360 rokov a nemal podstatný vplyv na rozvoj mestečka.  Rímskokatolícky kostol sv. Juraja

Najstaršou zachovanou stavbou Spišskej Soboty je rímskokatolícky farský kostol sv. Juraja – mučeníka. Stojí na vyvýšenine v najširšej časti veľkého trojuholníkového, lievikovito predĺženého námestia. Je najvýznamnejším objektom mesta a jeho interiér patrí k najzachovalejším a najvzácnejším na Spiši i na Slovensku.

Centrum Spišskej Soboty tvorí čerstvo zrekonštruované námestie spolu so zvonicou, Mariánskym stĺpom a neskororománskym rímskokatolíckym farským kostolom svätého Juraja z roku 1273, v ktorom sa nachádza, vyrezávaný organ z roku 1662, široký 780 cm, ktorý má 814 píšťal, 6 oltárov, z toho hlavný je od Majstra Pavla z Levoče.Oltár Majstra Pavla z Levoče

Stojí tu aj dom, v ktorom bol ubytovaný Matej Korvín. Na jeho počesť je tu vytesaná aj pamätná tabuľa. Na opačnom konci lievikovitého námestia stojí aj klasicistický evanjelický kostol z roku 1777. Pomedzi renesančné domy vedie od kostola úzka ulička k starodávnemu cintorínu. Vedľa cintorína sa nachádza základná škola s hokejovými a plaveckými triedami a ihriskom.

Dôležité postavenie v histórii Spišskej Soboty má aj športová činnosť. Hlavným športom v minulosti bol futbal. Takmer 85. rokov hral dôležitú úlohu. Najväčšie úspechy dosahoval v 40 a 80-tych rokoch. Z množstva hráčov je ťažko vybrať najzaslúžilejších. Vďaka tým všetkým, ktorí sa pričinili o dobré meno sobotského futbalu. Okrem futbalu mali zastúpenie ďalšie športy – krasokorčuľovanie, atletika, tenis, volejbal, stolný tenis, hokej, kulturistika a horolezectvo. V súčasnosti  súťažne pôsobí iba stolný tenis a futbalisti ako rezerva Popradu. Veríme, že v budúcnosti aj na tomto poli dôjde k oživeniu. Veď  Spišská Sobota má vo svojom katastri futbalové a tenisové ihriská, ale aj zimný štadión.