Mesto Prievidza

Mesto Prievidza  je okresným mestom, ktoré sídli v regióne Hornej Nitry. Od krajského mesta Trenčín  je Prievidza vzdialená približne 63 km. Mesto má silné zastúpenie baníctva, chemického a spotrebného priemyslu, ako i energetiky.

mesto Prievidza

História mesta Prievidza

Prvý písomný dôkaz  o Prievidzi pochádza z obdobia 12. storočia , z listiny Zoborského opátstva. Od roku 1330 sa obec vyvíjala ako mesto so slobodnou advokáciou a v roku 1383 mestu bolo udelené výsady kráľovského mesta od kráľovnej Márie. Kráľovské výsady pre Prievidzu znamenali – konanie trhov, vyberanie mýta, voľbu farára a richtára, stavanie mlynov, platenie dávok,  lovenie rýb, slobodný rozvoj remesiel a predaj výrobkov. Od 14. storočia prevládala v meste remeselnícko-poľnohospodárska činnosť, až koncom 17. storočia sa rozšírilo ovocinárstvo, výroba šindľov a dosák. V minulosti bolo mesto viackrát vyplienené od – husitských vojsk, Tureckých, Thőkölyho i Rákócziovských vojsk.  A taktiež Prievidzu postihli opakované požiare.

Po vzniku ČSR patrila Prievidza medzi mestá s vysokou nezamestnanosťou.  Počas druhej  svetovej vojny tu bola rozšírená protifašistická činnosť, resp. odboj. Od roku 1945 sa Prievidza stáva priemyselným centrom Hornej Nitry. A od roku 1960 sa stala sídlom Združenia slovenských uhoľných baní.

Historické pamiatky mesta Prievidza

  • Kostol Nanebovzatia Panny Márie – najstarším kostolom v Prievidzi, bol postavený v 13. storočí. Pôvodne bol súčasťou prievidzského hradu. Z interiéru kostola sa zachovala iba stredoveká socha Panny Márie z druhej polovice 15. storočia.

  • Farský kostol svätého Bartolomeja Apoštola – stavba z konca 14. storočia. Kostol bol niekoľkokrát reštaurovaný.

  • Kostol Najsvätejšej Trojice – piaristický kostol, výstavba kostola začala v 17. storočí, podľa talianského architekta Biberelliho. Interiér je v barokovom štýle A stavba bola dokončená v 18. storočí.

  • Rušňové depo – bolo vybudované na začiatku 20. storočia. Je významným artiklom vo vývoji architektúry železničných stavieb na Slovensku. Je významným dokumentom vývoja architektúry železničných stavieb a histórie tohto druhu dopravy na Slovensku. So svojím technologickým vybavením je najzachovalejším objektom svojho druhu na Slovensku.

  • Pomník padlým v SNP – nachádza sa na Námestí slobody v centre Prievidze. Bol postavený v 20. storočí na počesť bojovníkom a padlým počas druhej svetovej vojny a SNP. Stojí na Námestí slobody v centrálnej časti mesta.

Pomník padlým v SNP - Prievidza

  • Ďalšími historickými a kultúrnymi pamätihodnosťami sú – Meštianske domy na námestí a v priľahlých uliciach renesančné a barokové; Trojičný stĺp na námestí z roku 1740; Mariánsky stĺp pri farskom kostole z roku 1693; Socha pred piaristickým kostolom z roku 1757; Socha z roku 1788; Pamätný dom rodisko A. Švéniho.

História mesta Prievidza – 2013 rok plný výročí

Prievidza v roku 2013 slávi rok výročí. “Obdobie temna,” áno, práve v tomto období, v období stredoveku, sa začala písať história mesta Prievidza. Prvá zmienka o meste je už z roku 1113, kde sa uvádza, že sa mesto po prvýkrát spomína na Zoborskej listine. Tento rok si teda práve pripomíname 900.-té výročie prvej písomnej zmienky o Prievidzi.

História mesta Prievidza

Okrem stredoveku sa Prievidza dostávala i do chronologicky ďalšej epochy, a to do renesancie, kde práve v tomto období, presnejšie v 15. storočí, bola na prievidzskom rínku významná celoslovenská humanistická škola.

Následne na to, v období baroka, mesto v ničom nezaostávala za svojou históriu, príp., za možno niekedy známejším susediacim mestom Bojnice, pretože v roku 1666 sa na podnet Františky Kuenovej Pálfiovej zišli v Prievidzi piaristi, ktorí prišli k nám vôbec ako prví, v rámci celého vtedajšieho uhorského územia. História mesta PrievidzaBolo to kolégium zoskupené okolo osobnosti Františka Hanáka, po ktorom je ešte aj dodnes pomenované Piaristické gymnázium v Prievidzi. Začala sa tak výstavba barokového chrámu, dnes Piaristického kostola Najsvätejšej Trojice – kostol patrí medzi barokovo najčistejšie stavby v rámci celej Európy a je nazývaný aj „perlou hornej Nitry“. Dokončený bol v rokoch 1740 až 1753.

O niečo neskôr, presnejšie v rokoch 1739-1742, na mieste, kde stojí dnešný kostol z obdobia baroka bolo i sídlo uhorskej piaristickej provincie, na ktorej čele stála ďalšia významná osobnosť tohto obdobia a to Konštantín Halapi – v slovenskom kultúrnom kontexte relatívne málo spomínaná, no určite nie neznáma osobnosť (užhorodský rodák, básnik, pedagóg, predstaviteľ tejto provincie, rektor a profesor prievidzského gymnázia, rektor kláštora a tiež učiteľ novicov). Napokon tu i 8. 1. 1752 umiera. Piaristi tu sídlia až dodnes a venujú sa hlavne pedagogike.

Ďalšie významné výročie, ktoré slávi Prievidza tiež v tomto roku je 630.-te výročie od udelenia výsady slobodného kráľovského mesta. Prievidzi bol tento honor udelený ako jednej vôbec z prvých miest na dnešnom Slovensku. Rok 1383 bol pre naše dejiny významný ešte aj v niečom inom. Práve v tomto roku sa v meste usídlila rehoľa karmelitánov na mieste dnešného tzv. História mesta PrievidzaMariánskeho vŕšku, kde bol ešte niekedy okolo roku 1260 vybudovaný Kostol Nanebovzatia Panny Márie – v tom čase na mieste prievidzského hradu, čo dokazujú ešte aj dnes hradiská na území dnešného prievidzského cintorína. Kostol mal pôvodne románske prvky, ale práve až po príchode karmelitánov ho členovia tohto rádu prestavali v gotickom slohu a usídlili sa v Kláštore sv. Kríža, ktorý bol v tom čase postavený, pravdepodobne, pri kostole. Mariánsky vŕšok má však ešte svoju jednu osobitosť, okrem toho, že sa tu začala písať mestská história a zišla sa tu rehoľa, ktorej korene siahajú až do 9. storočia pred Kristom. Už v známom roku, ktorý je pre Prievidžanov výnimočným (1383), priniesli karmelitáni pápežskú odpustkovú listinu, ktorú im kanonizoval pápež Martin V., a od roku 1430 sa v Prievidzi koná každoročne Mariánska púť a tak mariánsky kult ostáva i po stáročiach stále živý a odkaz do budúcnosti jednoznačný i v dnešnom 21. storočí.

V súčasnosti je Prievidza 11. najväčším mestom na Slovensku a je centrom regiónu Horná Nitra. Avšak živé pripomínanie a prehodnocovanie našich dejín nie je nikdy zbytočné, pretože každý by sa mal učiť spoznávať aspoň sčasti dejiny svojho mesta, národa, pretože to je rozmer, bez ktorého človek nie je jednoducho celý, keďže, ako sa hovorí – „História je učiteľkou života (Historia Magistra Vital).“

Autor článku: Dávid Svitok