Šarišský hrad

Šarišský hrad (iné názvy – 1245 castrum Sarus, 1312 castrum de Saarus) patrí k najrozsiahlejším stredovekým hradom na Šarišský hradSlovensku. Jeho celková zastavaná plocha prevyšuje 4,5 hektára. Je postavený na Šarišskom vrchu – kužeľovitom andezitovom 570 m vysokom kopci nad mestečkom Veľký Šariš. Poloha kopca v údolí rieky Torysy je predurčená na trvalé osídlenie.

Šarišský hrad sa prvýkrát spomína pod menom Sarus v roku 1245. V tom čase už mal za sebou dlhý vývoj. Doklady o osídlení hradného kopca sú už z paleolitu. Hrad postavili na ochranu dôležitej obchodnej, tzv. Toryskej cesty. Už od začiatku svojho jestvovnia bol kráľovským hradom. Bol sídlom kráľov v čase, keď sa zdržiavali v Šariši (Belo IV., Štefan, Ladislav IV.). Nový kamenný hrad, najmä   jeho mohutnú hranolovú vežu, ktorej múry dosahujú až 440 cm, postavili po vpáde Tatárov. Vtedy Belo IV. nariadil z dôvodu zvýšenia obranyschopnosti krajiny stavať kamenné hrady po celom kráľovstve. Prvým známym kráľovským kastelánom bol Michal, spomína sa v roku 1254. Koncom 13.storočia sa hrad stal majetkom zemepánov. V roku 1290 patril známej šarišskej rodine Soósovcov, prívržencov Matúša Čáka. Po bitke pri Rozhanovciach v roku 1312, kde Soósovci spolu s Omodejovcami a Matúšom Čákom bojovali proti kráľovi Karolovi Róbertovi, prestali byť Soósovci jeho majiteľmi. Šarišský hradVíťazný kráľ skonfiškoval hrad, ktorý sa opäť stal kráľovským majetkom. V roku 1436 prešiel do majetku Perényiovcov, ktorí sa stali župnými komesmi. Na krátky čas, v rokoch 1441-1460, obsadil hrad Ján Jiskra a jeho kapitáni. Po ich odchode sa hrad opäť stal majetkom pôvodných vlastníkov – Perényiovcov, ktorí ho dostali do večného daru. Ich môžeme považovať za zveľaďovateľov areálu, postavili viaceré obytné, hospodárske i fortifikačné stavby. Keď Perényiovci v roku 1526 po bitke pri Moháči prešli na stranu Zápoľského, cisárske vojsko hrad obliehalo a v roku 1537 aj dobylo. Po roku 1642 prešiel hrad do majetku Rákócziovcov. Po roku 1660, keď časť hradu nešťastnou náhodou vyletela do povetria po explózii pušného prachu, nastal postupne úpadok celého hradu. Jeho deštrukcii pomohol aj vtedajší hradný kapitán, ktorý dal v roku 1687 podpáliť poškodené hradné budovy. Odvtedy je v ruinách.Príjazdová cesta na Šarišský hrad

V dnešnej dobe je hrad vyhľadávaným miestom prechádzok obyvateľov Prešova a okolia. Na hrad vedie spevnená asfaltová cesta a je možné sa tam dostať aj bicyklom. Prístupová cesta slúži ako náučný chodník. Celý hradný vrch je Národnou prírodnou rezerváciou. Opevnenie hradu je zachovalé, vrátane bášt. Celá plocha hradu je zarastená divorastúcimi krovinami. Centrálna veža – donjon – umožňuje veľmi dobrý výhľad na okolie – od Vysokých Tatier, cez Levočské vrchy, Čergov a Slanské vrchy. Dobre sú viditeľné aj zrúcaniny ďalších stredovekých hradov – Kapušianskeho a Kamenického.

Trenčiansky hrad, sídlo Matúša Čáka

Trenčiansky hrad je dominanta mesta Trenčín Trenčiansky hrad známy ako sídlo jedného z najmocnejších magnátov v Uhorsku – Matúša Čáka.

Trenčiansky hrad

Trenčiansky hrad vznikol na mieste staršieho osídlenia, od doby bronzovej cez Keltov a Germánov až po slovanské osídlenie. Najstaršou kamennou stavbou hradu je predrománska rotunda. Koncom 11. storočia vznikla kamenná útočištná veža. V 13./14 storočí sa hrad stal sídlom uhorského šľachtica Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý z hradu sa stalo centrum  Matúšovej zeme. Matúč Čák ovládal takmer celé dnešné Slovensko a značnú časť Zadunajska. V Trenčíne dokonca razil i vlastné mince, avšak žiadne neboli do súčasnosti objavené. Po jeho smrti sa hrad stal majetkom uhorského kráľa Karola.

Barborin palácBarborin palác dal vybudovať cisár Žigmund Luxemburský pre svoju druhú manželku Barboru Cellskú. Posledným, tretím palácom na Trenčianskom hrade je Palác Zápoľských.  Od 15. storočia sa pôvodne kráľovský hrad postupne dostával do rúk šľachtických vlastníkov – Thurzovci, Forgáčovci, tirolský gróf Pirrhus z Arcu, kráľovský taverník  Juraj Zrínsky, Ladislav Popel mladší z Lobkovíc, vlastnícky podiel tu mali napríklad Rákociovci a viacerí ďalší.

Koncom 18. storočia Trenčiansky hrad definitívne stratil svoj vojenský význam a v júny 1790 vypukol požiar, ktorý takmer zdevastoval hrad i mesto.  V roku 1905 posledná majiteľka – Iphigenia De Castris D´Harcourt darovala hrad mestu Trenčín. Začali sa provizorné úpravy a systematická rekonštrukcia prebieha od polovice 20. storočia.

Areál Trenčianskeho hradu pozostáva z predbránia, prvej až  piatej hradnej brány, troch gotických palácov – Matúšov, Ľudovítov, Barborin, Matúšovej a letnej  veže, kaplnky a delovej bašta, hospodárskych objektov, hladomorne a Studni lásky.

Ľudovítov palác

Ľudovítov palác – najstarší palác, bol vybudovaný v 14. storočí, kráľom Ľudovítom Veľkým. V danom paláci je umiestnená stála expozícia Chladných a palných zbraní – meče, šable, oštepy, kopije, rapíry  od 13. do 19. storočia a taktiež orientálne zbrane pestro zdobené a   palné zbrane – pruské ihlovky, rakúske zbrane, pušky a revolvery. Okrem expozície zbraní, sú v priestoroch Ľudovítovho paláca zakomponované i obrazy z expozície Rodovej galérie Ilešháziovcov a obrazy z ilešháziovských sídiel.

Barborin palác ako už bolo spomenuté druhý palác bol vystavaný cisárom Žigmundom Luxembruským pre svoju druhú manželku Barboru Celskú. Prvá miestnosť Barborinho paláca bola  Rytierska sieň –  najväčšou miestnosťou na hrade. Zaujimavosťou je, že spálňa bola prepojená s podzemím padacími schodmi.  V podzemí sa nachádzali sklady vína a potravín.

Zápoľských palácTretím palácom a najmladším je palác Zápoľských – bol postavený manžeľkou Štefana Zápoľského Hedvigou Tešínskou , v 16. storočí. Nachádza sa tu ďalšia expozícia rodovej galérie Ilešháziovcov a obrazov z ilešháziovských sídiel obsahuje v súčasnosti 94 obrazov, rozmiestnených na dvoch horných podlažiach paláca. Jeden z najimpozantejších portrétov patrí svätici Žofie Bošňákovej. V súčasnosti sa palác využíva na výstavy a svadby.

Matúšova veža je najstaršou stavbou na hrade, na štvrtom poschodí veže mal jej majiteľ Matúš Čák pracovňu. V Matúšovej veži sa nachádza expozícia nástenných erbov jednotlivých držiteľov Trenčianskej dominanty. Veža umožňuje návštevníkom hradu a jedinečný výhľad na panorámu celého mesta Trenčín, Biele Karpaty, Vršatské bradlá a na Drietomský Žľab.

Letná veža je renesančnou stavbou, vybudovaná na na hornom nádvorí hradu. Hradnému panstvu slúžila najmä ako miesto odddychu.

Delová bašta  bola postavená Thurzom v 16. storočí. Jej úlohou bolo chrániť mosty Váhu, hrad i celkovo mesto Trenčín.  V súčasnosti je bašta, spolu s priľahlým amfiteátrom využívaná Trenčianskym múzeom na rôzne výstavy a kultúrne podujatia.

Hladomorňa – pôvodne Kráľovská veža slúžila ako vyhliadková veža, neskôr sa z nej stalo hradné väzenie a hladomorňa. Historici však neobjavili žiadne dokumenty, ktoré by naznačovali a potvrdili úmrtie v hladomorni. Hladomorňa skôr slúžila ako preventívne zastrašovanie.

Medzi povesťami opradenými časťami hradu patri Studňa lásky, ku ktorej sa viaže krásny príbeh dvoch zamilovaných ľudí – o Omarovi a Fatime.

studňa lásky

Medzi stále expozície – výstavy Trenčianskeho hradu sú Feudálna justícia, heraldická tvorba na Slovensku, Lapidárium, rodová galéria Illésháziovcov, historické zbrane.