Lyžiarske strediská na Slovensku

Úchvatné horské štíty, doliny zapadnuté snehom a vynikajúce služby lyžiarskych stredísk. To je Slovenskozimný raj, snehová rozprávka, o ktorej snívajú všetci milovníci skvelej lyžovačky Lyziarske stredisko na Slovenskua zimných športov. Viac ako 1 000 lyžiarskych vlekov a 300 lanoviek najmodernejších typov, kvalitne upravené zjazdové aj bežecké dráhy, ktoré majú jedinú „chybu“. Sú také špičkové, že neviete, pre ktorú z nich sa máte skôr rozhodnúť a ktorú vyskúšať. Vysoko položené zjazdovky v Tatrankej Lomnici v nadmorskej výške až 2 000 metrov, malebné a romantické údolia Malej aj Veľkej Fatry, lyžiarske stredisko Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách, Jasná a Donovaly v Nízkych Tatrách, Veľká Rača, Malinô Brdo, Pezinská Baba, Mlynky, Krahule, to sú niektoré z množstva lyžiarskych stredísk, ktoré robia zo Slovenska lyžiarsku veľmoc.

Rozvoj lyžovania ako športového odvetvia sa datuje približne do roku 1860, kedy nastal prelom medzi lyžovaním ako úžitkovou činnosťou uľahčujúcou život lovcom, sedliakom, či vojakom v chladných oblastiach a lyžovaním ako športovou a rekreačnou aktivitou obyvateľov. Organizované lyžovanie na Slovensku je spájané s nemeckým turistickým spolkom Karpathenverein, ktorý sídlil v podtatranskom Kežmarku a rozvíjal lyžovanie v oblasti Vysokých Tatier. Lyžovanie bolo doménou najmä majetnejších nemeckých a maďarských občanov. Podľa Terezčáka (1997) boli Vysoké Tatry začiatkom 20. storočia známou lyžiarskou oblasťou a prebiehali tu dokonca prvé lyžiarske výcviky pre hostí ubytovaných v tatranských hoteloch.

Lyže v dávnej histórii

Postupne sa lyžovaniu začalo venovať čoraz viac ľudí, v roku 1910 sa už lyžiari objavovali aj mimo Vysokých Tatiar, najmä v okolí KremniceLiptovského Mikuláša, či Banskej Bystrice. Prvou slovenskou lyžiarskou organizáciou bol Tatranský turistický spolok v Liptovskom Mikuláši. Z lyžiarskych disciplína sa rozvíjal najmä beh na lyžiach a skok na lyžiach. Zjazdové lyžovanie však zaznamenalo masívnejší rozvoj až s výstavbou horských dopravných zariadení. Prvou lanovkou na Slovensku bola pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok, v prevádzke od roku 1908. Neskôr pribudli lanovky v oblasti Tatranskej Lomnice, prvou visutou lanovkou bola lanovka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso vybudovaná spolu so zjazdovkou v roku 1937, neskôr až na Lomnický štít (1940). V zime 1936/1937 bola zároveň vyznačená a daná do prevádzky prvá zjazdová trať zo Skalnatého Plesa do Tatranskej Lomnice. Prvé dopravné zariadenie, ktoré slúžilo špeciálne lyžiarom bol prvý elektricky poháňaný vlek na Slovensku zo Štrbského Plesa na Solisko s dĺžkou 3 km postavený a uvedený do prevádzky v roku 1943. Ten bol v prevádzke až do roku 1970, kedy bol v súvislosti s konaním ďalších majstrovstiev sveta v lyžovaní vymenený za dvojsedačkovú lanovku. Medzitým sa na Slovensku rozvíjali aj iné lyžiarske strediská, v povojnovom období (od roku 1949) najmä Jasná v Nízkych Tatrách. V roku 1957 bola lanovkou sprístupnená aj momentálne najvyššie položená lyžiarska zjazdovka na Slovensku od Skalnatého plesa do Lomnického sedla 1800- 2200 m n. m. V 60. rokoch 20. storočia nastal

Historické lyžovanie dynamický rozvoj lyžiarskych stredísk vo všetkých vyšších pohoriach Slovenska. V roku 1964 bolo na Slovensku evidovaných celkovo 49 dopravných zariadení (11 lanoviek a 38 vlekov), pričom do roku 1970 sa ich počet zvýšil na 227, keď sa počet lanoviek zvýšil na 14, ale narástol najmä počet vlekov (213). V roku 1980 už bolo na Slovensku 25 lanoviek a 522 vlekov. Dynamický rozvoj trval až do roku 1993, kedy sa počet horských dopravných zariadení na Slovensku ustálil približne na čísle 1000 (lanovky+ vleky). Údaje z roku 2007 však hovorí iba o 845 horských dopravných zariadeniach (z toho 45 lanoviek). Dá sa to vysvetliť postupným nahrádzaním vlekov modernejšími lanovkami, čo dokumentuje prípad Veľkej Rače, kde bolo tromi novými lanovkami nahradených 8 vlekov. Samozrejme tento trend je najmä vo väčších strediskách s dostatkom finančných zdrojov.

Zaujímavé je, že v posledných rokoch sa rozvoj lyžiarskych stredísk nesústredil len na zabehnuté lyžiarske strediská, ale vybudovali sa aj niektoré strediská na “zelenej lúke”. Konkrétne ide napríklad o Valčiansku dolinu pri Martine, Oravice v Roháčoch, či menšie stredisko v Levočskej doline pri Levoči.

Lyžiarske strediská Slovensko

Zima na Slovensku ponúka široké spektrum možností pre aktívny pohyb i relax. Prechádzky rozprávkovo zasneženou krajinou, stavanie snehuliaka, sánkovanie či guľovanie sa s deťmi, ale aj zjazdové a bežecké lyžovanie. Upravené bežecké trate v lone prírody či dobre vybavené zjazdovky sú už samozrejmosťou nielen vo veľkých strediskách, ale aj v menších obciach. Park Snov DonovalyTechnické zasnežovanie, vleky a lanovky s veľkou prepravnou kapacitou, nočné osvetlenie, stravovacie možnosti a technické zázemie so servisom a požičovňami lyží, dostatok ubytovacích kapacít – to všetko slúži lyžiarom všetkých vekových kategórií. Pre tých, ktorí sa len učia sú k dispozícii lyžiarske školy a škôlky s inštruktormi pre veľkých i malých.
Vo väčšine väčších lyžiarskych strediskách sú k dispozícii i zariadenia pre zábavu a relax po namáhavom lyžiarskom dni v podobe sáun, bazénov, masáží a odpočinku vo wellness. Zaujímavá je i kombinácia lyžovania cez deň a večerného kúpania v termálnej vode vo vonkajších bazénoch niektorých termálnych kúpalísk a aquaparkov.

Wellness na Slovensku

Lyžiarske strediská na Slovensku sú čoraz lepšie. A nielen krásne Slovenské hory ich predurčujú aby sa stali rajom pre lyžiarov. Slovenské lyžiarske strediská investovali nemalé prostriedky do svojej modernizácie. Park snov Donovaly, Vrátna, Veľká Rača, Oščadnica, Malinô Brdo, Jasná Chopok sever, Jasná Chopok juh či Štrbské Pleso   patria medzi najlepšie lyžiarske strediská na Slovensku. Na krk im dýcha desiatka komornejších, zato dobre vybavených lyžiarskych stredísk, ktoré sú už v súčasnosti dobre vybavené novými lanovkami a zasnežovaním. Slovenské lyžiarske strediská tak v súčasnosti poskytujú komplexné služby a široké možnosti ubytovania i trávenia voľného času.

Lyžiari a snoubordisti by sa na svahoch mali riadiť desiatimi pravidlami, ktoré ešte v roku 1967 prijala Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS). Rešpektuje ich každá krajina a upozorňuje na ich dodržiavanie. Milovníci zimných športov by sa mali predovšetkým správať tak, aby neohrozili ostaných a neuškodili im.

Lyžiarske stredisko

Ďalej treba prispôsobiť rýchlosť a spôsob jazdy svojim schopnostiam, podmienkam terénu, ako aj hustote lyžiarov a snoubordistov na svahu. Tiež je dôležité zvoliť smer svojej trasy tak, aby neboli ohrození vpredu jazdiaci ľudia. Predbiehanie zo všetkých strán je prípustné, ale vždy s takým odstupom, ktorý dáva predbiehanému dostatok priestoru na jeho jazdu. Pred zastavením a pohýnaním sa, ako aj pri cúvaní, sa treba presvedčiť, či je tak možné urobiť bez ohrozenia seba a ostatných. Taktiež by sa nemalo bezdôvodne zdržiavať na úzkych a neprehľadných miestach trate. Po prípadnom páde ich treba urýchlene opustiť. Každý, kto vystupuje alebo zostupuje po trati pešo, musí použiť jej krajnú časť. Rovnako treba rešpektovať značky a signalizáciu na trati. Pri úrazoch je každý lyžiar či snoubordista povinný poskytnúť prvú pomoc.