Ochtinská aragonitová jaskyňa – európsky unikát

Ochtinská aragonitová jaskyňa  je unikátnym druhom jaskýne nie len na Slovensku, ale i v celosvetovom meradle. Je jednou z troch prístupných aragonitových jaskýň vo svete.  Jaskyňa bola zaradená medzi Národné prírodné pamiatky a zapísaná do zoznamu UNESCO – Svetového dedičstva.

Útroby Ochtinskej jaskyňa sa rozprestierajú v malebnom prostredí v Slovenského Rudohoria, medzi obcami Jelšava  a Štítnik. Parkovisko pre vozidlá je 300 m od jaskyne.

kryštálové unikáty v Ochtinskej aragonitovej jaskyni

Objavenie jaskyne

Jaskyňa bola náhodne objavená pri razení geologickej prieskumnej štôlne v polovici 20.storočia.  Nasledovali prieskumné a sprístupňovacie práce. Najskôr bolo razením prístupná štôlna dlhá 145m a do roku 1972, kedy ju sprístupnili verejnosti bolo sprístupnených už 230m. Celková dĺžka jaskyne je 585m.  Vchod do jaskyne je dlhý 144m a prístupová štôlňa ústi do jaskyne v nadmorskej výške 642 m.  Je potrebné vyšľapať 104 schodov. Prehiadka jaskyne trvá 30 minútHlavná sezóna začína júnom a končí augustom. Mimosezónne obdobie – apríl, máj, september, október.

Aragonitové výtvory v jaskyni

V jaskyni sa zistili tri generácie aragonitu. Aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných dutinách. Táto výplň sa vyskytuje v podobe niekoľko cm dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov, trsovité alebo kríčkovité útvary vrátane tzv. železného kvetu a drobné vejáriky.

aragonitové úkazy v Ochtinskej aragonitovej jaskyniZnámy útvar v jaskyni je Srdce Hrádku. A najkrajšia časť jaskyne je Sieň Mliečná dráha. Tento názov je odvodený po veľkej pukline na strope, ktorá je vyplnená množstvom bielych trblietajúcich aragonitových strapcov, ktoré pripomínajú hviezdy na Mliečnej dráhe.

Ďalšie priestory jaskyne sú Čarovná chodba, Hlboký dóm, Hviezdna sieň a Oválne chodba.  Návštevníci sa môžu kochať na krásy nerastných kvetov, na hru farieb a tvarov.

Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje medzi 7,2 až 7,8 °C.Okrem unikátu Ochtinskej jaskyne môžu turisti zavítať do okolia– Slovenského Rudohoria, Slovenského krasu,alebo Revúckej vrchoviny.Tieto oblasti sú veľmi vhodné pre turistiku.

Jasovská jaskyňa

Jasovská jaskyňa sa nachádza na východnom okraji Slovenského krasu a patrí tu medzi najvýznamnejšie jaskyne. Jaskyňa bola vďaka svojej výzdobe a významu zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Základné informácie pre návštevníkov

Jasovská jaskyňa je najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku. Už v roku 1846 bolo čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Už v roku 1924 boli v jaskyni vybudované betónové chodníčky a zaviedli tu elektrické osvetlenie. Vchod do jaskyne sa nachádza v nadmorskej výške 257 metrov n.m. na úpätí Jasovskej skaly. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 2 811 metrov a jej chodby sú usporiadané do piatich úrovní. Pre verejnosť je v súčasnosti sprístupnených 720 metrov a prehliadková trasa trvá okolo 45 minút. Počas prehliadky návštevníci prekonajú 339 schodov a prevýšenie 30 metrov. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od 8,8 až 9,4°C. Jaskyňa je významným zimoviskom netopierov, zimuje tu až 19 druhov z celkového počtu 24 žijúcich na Slovensku.

Jasovská jaskyňa

Prírodné pomery

Jaskyňa bola vytvorená podzemnými tokmi rieky Bodva. Jaskyňa pozostáva z dómovitých a sieňovitých priestorov i oválnych chodieb. Najväčším priestorom v jaskyni je Veľký dóm. Medzi ďalšie zaujímavé časti patrí Dóm netopierov, Husitská sieň, Bludisko, Medvedia sieň, Kováčska vyhňa, Klenotnica, Hlinená a Tigria chodba. Jaskyňa je mimoriadne bohatá na farebne a tvarovo veľmi pestrú kvapľovú výzdobu. Kvapľové útvary majú podobu mohutných nástenných vodopádov. V Starom dóme môžu návštevníci vidieť  stalagnáty s obvodom až 18 metrov. Miestami sa v jaskyni objavujú svieže tenké brká, ako aj palicovité stagmity.

Zaujímavosti Jasovskej jaskyne

Jasovská jaskyňa nálezy

O tom, že jaskyňa je jednou za najstarších na Slovensku svedčia archeologické nálezy z paleolitu, neolitu a halštatu, ale aj z archeologicky mladších období. Veľmi cenným historickým nálezom je nápis v Husitskej sieni zaznamenávajúci víťazstvo vojsk Jána Jiskru z Brandýsa z roku 1452 na vojskom Jána Huňadyho v bitke pri Lučenci. Ďalšie nápisy sú z rokov 1571 až 1783 a poukazujú na udalosti, ktoré sa udiali v Jasove a okolí. Jaskyňa je náleziskom kostí jaskynného medveďa a jaskynnej hyeny. V jaskyni žije okrem netopierov vzácny jaskynný pavúkovec (Eukoenenia spelaea), ktorý je jediným známym zástupcom šťúroviek na Slovensku. Jaskyňa je známa výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov. Od roku 1995 sa v jaskyni vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty.

Zaujímavosti v okolí

Kláštor v Jasove

Pri návšteve Jasova by nemal uniknúť pozornosti návštevníkov veľkolepý neskorobarokový kláštorný komplex. Krásna a dôstojná stavba je citlivo vsadená do nádherného prírodného prostredia a je jednou z našich najcennejších barokových architektonických pamiatok. Slovenský kras ponúka návštevníkom množstvo prírodných krás. Táto oblasť je vyhlásená za národný park. Ďalšie sprístupnené jaskyne v Slovenskom krase, ktoré by si návštevníci nemali nechať ujsť sú napríklad jaskyňa Domica, alebo Gombasecká jaskyňa.

Slovenský kras

Naj jaskyne na Slovensku

Slovensko je bohaté svojou rozmanitou živou prírodou, pamiatkami, kultúrou a taktiež aj neživou prírodou, ktoré robia tento štát výnimočným. Krásu neživej prírody vyzdvihujú predovšetkým jaskyne, ktoré Slovensko vo svojom vnútri ukrýva.

Najväčšia a najchladnejšia ľadová jaskyňa

Najväčšia ľadová jaskyňa je Dobšinská ľadová jaskyňa. Jej zaľadnená časť sa rozkladá na ploche 9 772 m2 a zároveň je tu najväčší objem ľadu, ktorý sa odhaduje na 110 132 m3. Ľad na dne jaskyne je hrubý 26,5 m a pravdepodobne začal vznikať pred 2 000 rokmi.

Dobšinská ľadová jaskyňaDobšinská ľadová jaskyňa je aj najchladnejšou jaskyňou, s teplotou od -3,8°C v zime po 0,5°C v lete. Nachádza sa v Slovenskom raji v hlbokej doline Hnilica na severnej strane vápencového masívu vrchu Duča.

Jaskyňu objavili v roku 1870 a v roku 1882 ju ako prvú v Európe osvetlili. V roku 1887 sa stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.

Jaskyňa patrí medzi najväčšie a najkrajšie ľadové jaskyne v Európe a je navrhnutá na zápis do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Najstaršia sprístupnená jaskyňa

Najstaršia sprístupnená jaskyňa je Jasovská jaskyňa, ktorú verejnosti sprístupnili mnísi z neďalekého kláštora v roku 1846. Jej priemerná ročná návštevnosť sa pohybuje okolo 20 000 ľudí.

Jasovská jaskyňaNachádza sa v Slovenskom krase a patrí k jaskyniam zapísaným do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Vznikla v druhohorných vápencoch činnosťou rieky Bodva pozdĺž tektonických porúch. Okrem iného je vyzdobená viacerými kvapľovými nástennými vodopádmi.

Z celkovej dĺžky 2 811 m je sprístupnených 720 m. Ako úkryt pravekého človeka bola známa od paleolitu, čo dokladujú archeologické nálezy. Nachádza sa v nej najstarší jaskynný nápis – z roku 1452. Napísaný je mastným uhlíkom a uvádza, že vojsko husitského vojvodcu Jana Jiskru z Brandýsa porazilo Jána Huňadyho v bitke pri Lučenci.

Jedinečná aragonitová jaskyňa

Jedinečná aragonitová jaskyňa je Ochtinská aragonitová jaskyňa pri Ochtinej vo vrchu Hrádok v Revúckej vrchovine. Na rozdiel od typických jaskýň, ktoré vznikli vo vápenci, má aragonitovú výzdobu. Považuje sa za jednu z najkrajších jaskýň na Zemi. Jej výzdobu tvoria unikátne ihlicovité, obličkovité a špirálovité formy mliečneho aragonitu. Najkrajším priestorom je sieň Mliečnej cesty.

Ochtinská aragonitová jaskyňa je dlhá 300 m  teplota podzemia sa pohybuje okolo 7°C. Objavili ju pri rudnom prieskume v roku 1972 a za svoju jedinečnosť vďačí vzniku v šošovke prvohorných kryštalických vápencov. Jaskyňu zapísali do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Ochtinská aragonitová jaskyňa