Važecká jaskyňa, nálezisko kostí jaskynného medveďa

Važecká jaskyňa je situovaná v severnej časti Nízkych Tatier,  medzi Liptovským Mikulášom a Popradom, vo Važeckom krase na  západnom okraji obce Važec, v doline Bieleho Váhu v priestore nazývanom Pod vŕškami.

Kvaple vo Važeckej jaskyniJaskyňa bola objavená rodákom z Važca Ondrejom Husákom, v roku 1922. Provizórne ju sprístupnili už v roku 1928 a od roku 1934 už bola sprístupnená pre verejnosť. V roku 1954 sa v jaskyni uskutočnila rekonštrukcia prehliadkového chodníka a inštalácii elektrického osvetlenia.  Važecká jaskyňa bola v roku 1972 vyhlásená za chránený prírodný výtvor.

Z celkovej dĺžky 530 m je verejnosti sprístupnených 235 m. Svojou prístupnou časťou patrí medzi najkratšie slovenské jaskyne, o to však bohatou kvaplovou dekoráciou.  Prehliadka jaskyne trvá približne 25 minút. Jej prevádzka nie je celoročná, počas decembra a januára je  Važecká jaskyňa pre turistov zatvorená. Cesta po Važeckú jaskyňu z Liptovského Mikuláša smer Poprad predstavuje 30km a z Popradu cez Svit smer Žilina je to 25 km.

Teplota v jaskyni 6,5 °C až 7,1°C.

Útroby jaskyne dekoruje snehobiela sintrová výzdoba v podobe stalaktitov a stalagmitov ako i malé jazierka. Značná časť jaskyne je vyplnená jemnými sedimentmi naplavenými bývalými, najmä povodňovými vodami Bieleho Váhu, údajne aj vodami z ponorného toku z poloslepej doliny v Priepadlách.

Významné nálezisko kostí jaskynných medveďov

Važecká jaskyňa - expozícia jaskynných medveďov

V jaskyni je významné paleontologické nálezisko kostí jaskynných medveďov, ktoré celoročne obývali jaskyne, kde tiež odchovávali mláďatá. Od roku 2006 je súčasťou exkurzie je pre návštevníkov prezentovaná i stála expozícia medveďa jaskynného – Ursus spelaeus, jedného z vyhynutých šeliem, ktorý obýval európsky kontinent. Súčasťou expozície sú okrem rekonštrukcia kostry aj unikátna socha medveďa, umiestnené v interiéri jaskyne. Vo vonkajšom areáli jaskyne ju dopĺňajú 2 náučné panely, ktoré poskytujú všeobecné informácie o veľkosti a hmotnosti tela, pôvode a rozšírení, biotope, rozmnožovaní, veku, potrave a príčinách vyhynutia druhu i konkrétne údaje týkajúce sa lokálnych nálezov z Važeckej jaskyne.

Važecká jaskyňa poskytuje nevídané krásy v podobe kvaplov rôznych veľkostí. Návšteva sa odporúča ako poznávacia a náučná exkurzia pre žiakov, ktorých rozhodne zaujme expozícia medveďa jaskynného. Rozhodne pri pobyte v Nízkych Tatrách nevynechajte Važeckú jaskyňu!

Bystrianska jaskyňa

Bystrianska jaskyňa sa nachádza na južnom okraji obce Bystrá, medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom. Nízke Tatry, ktorých je Bystrianska jaskyňa súčasťou, sú bohatšie o prírodnú krásu. Bystrianska jaskyňa je najvýznamnejšou jaskyňou Horehronského podolia.

Bystrianska jaskyňa

História jaskyne

V roku 1923 sa ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert. Ďalšie roky pokračovali prieskumy členov jaskyniarskej skupiny Karpatského spolku v Banskej Bystrici.  Dolný vchod do Novej jaskyne, ktorý je v súčasnosti východ prehliadkovej trasy bol odhalený v roku 1932. V rokoch 1939 – 1940 Družstvo bystrianskych jaskýň sprístupnilo časť jaskyne bez elektrického osvetlenia. Protifašistický odboj z  2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. Bystrianska jaskyňa totiž  zohrala významnú úlohu počas 2. svetovej vojny, keď v januári 1945 Nemci obsadili obec Bystrá, mnohí obyvatelia našli útočisko práve v nej. Von z jaskyne sa však nemohli dostať, pretože vchod do jaskyne Nemci zamínovali. V mäkkom hlinitom dne, ktoré vystlali skalami a slamou, si urobili lôžka a do fliaš zberali vodu stekajúcu z kvapľov. Takto tu prežili 21 dní. Von sa dostali až po oslobodení Bystrej.

Základné informácie o jaskyni

Prehliadka Bystrianskej jaskyneBystrianska jaskyňa je dlhá 3 531 m a z toho je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Prehliadka trvá približne 45 minút a jej prevádzka je celoročná.  Návštevníci majú možnosť počas prehliadky vidieť tri priepasti s hĺbkou okolo 20 m. Jaskyňu vytvorili ponorné vody Bystrianky pritekajúcej z južných svahov Nízkych Tatier. Jaskyňa je známa obdivuhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov a výskytom sintrovej výplne, kvapľových útvarov, ktoré sa najviac vytvorili v Klenotnici v podobe stalaktito – Zvonivé stalaktity v Karakombách, Baldachýn nad Riečišťom a Kováčska vyhňa pred Peklom, stalagmitov a záclonovitých závesov. Všetky sú živé, žltobielej farby s vysokým leskom. Súčasťou jaskynných vzácností sú prenádherne sa ligotavé nástenné vodopády a pod nimi sintrové jazierka. Ďalej sa v jaskyni vyskutujú typické väčšie sieňovité a dómovité priestory, najunikátnejšie sú Zrútený dóm a Mostárenské siene. Do spodných častí Novej jaskyne ústi priepasť Peklo hlboká 56 m. Zo sintrovej výplne dominujú záclony Kaplnka.

Teplota vzduchu je 5,7 až 6,7 °C, relatívna vlhkosť 92 až 98 %. Priaznivé klimatické podmienky jaskyne sa využíva už od prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia na speleoterapeutickú liečbu. Liečebná sieň je časť jaskynného priestoru, kde sa liečia horné dýchacie cesty u detí.

V jaskyni sa objavilo 8 druhov netopierov.

Okrem Belianskej jaskyne Bystrianská dolina ponúka návštevníkom i turistiku neďalekých vrchov –   vrchy Baba (1617 m), Pálenica (1653 m), Dereše (2003 m), Chopok (2023 m), Ďumbier (2043 m) a Veľký Gápeľ (1776 m). Bystrá dolina sa asi 4 km pred horskou obcou Bystrá rozširuje na široký pás lúk nazývaný Tále.

Bystrianska jaskyňa a panenská príroda Nízkych Tatier vytvára ideálnu kombináciu pre víkendové výlety v každom ročnom období. V lete možno návštevu jaskyne doplniť o turistiku v blízkych vrchoch a v zime sa naskytuje možnosť lyžovanie.

Harmanecká jaskyňa

Harmanecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Kremnických vrchoch a Starohorských vrchoch pri obci Harmanec.

Harmanecká jaskyňa

Poloha jaskyne

Nachádza sa v doline Harmanca severozápadne od mesta Banská Bystrica, v južnej časti Veľkej Fatry. Vchod do jaskyne je na severnej strane Kotolnice v nadmorskej výške 821 m, 260 m nad dnom doliny.

Vstupná časť jaskyne, ktorú ľudia nazývali Izbica bola známa od nepamäti. Do ďalších neznámych priestorov sa roku 1932 prekopal M. Bacúrik. Speleológovia postupne objavovali nové priestory, takže dnes je známa dĺžka jaskyne 2 763 m. Verejnosti je od roku 1950 sprístupnený okruh v dĺžke 720 m.

V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor, v súčasnosti má štatút národnej prírodnej pamiatky. Jaskyňa je vytvorená v tmavosivých vápencoch v dvoch úrovniach. Je výsledkom korozívnej a erozívnej činnosti ponorných vôd v priebehu pliocénu, čím predstavuje typ puklinovo-rútivej jaskyne v senilnom štádiu vývoja. Podzemné priestory zahrňujú chodby, siene a dómy, založené na vrstvových plochách a tektonických poruchách. Vyzdobujú ju útvary všetkých druhov.

Netopiere

Netopier ostrohluchyJaskyňa nachádzajúca sa vo Veľkej Fatre patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Doteraz tu bolo zistených 11 druhov netopierov. Najčastejší výskyt zaznamenáva netopier obyčajný a netopier ostrouchý, ktorí sú zastúpení v počte 1000 až 1500 jedincov. Ďalším početným druhom je večernica malá a netopier vodný. Z bezstavovcov prebývajúcich v Harmaneckej jaskyni sú najvýznamnejšie mnohonôžka a hlbinovka.

Prístup k jaskyni

Prístup k Harmaneckej jaskyni je od parkoviska na štátnej ceste Harmanec – Turčianske Teplice severozápadne od Banskej Bystrice. Ku vchodu do jaskyne sa návštevník dostane po serpentínovom chodníku s prevýšením 260 m. Výstup trvá približne 40 min. Na výstupovej trase sú nainštalované tabule náučného chodníka.

Najbližšia zastávka verejnej dopravy:

  • Harmanec, Horný Harmanec, jaskyňa (bus)

  • Harmanec, jaskyňa (vlak)

Prístup autom k jaskyni:

  • Z Banskej Bystrice smer Turčianske Teplice, Martin cez Harmanec – 13 km

  • Z Ružomberka smer Banská Bystrica cez Donovaly, Staré Hory, Harmanec – 50 km

  • Z Turčianskych Teplíc cez Šturec smer Banská Bystrica – 20 km

Jaskyňa Driny

Jaskyňu Driny môžeme nazvať aj podzemnou perlou Malých Karpát, pretože je jediná sprístupnená jaskyňa na západnom Slovensku a je jednou z hlavných turistických atrakcii Malých Karpát.

Základné informácie o jaskyni Driny

Jaskyňa Driny

Jaskyňa Driny sa nachádza asi 2 km na juhozápad od Smoleníc v Smolenickom krase. Jaskyňu objavili v roku 1929 I. Vasábel a J. Banič. V roku 1934 bolo sprístupnených prvých 175 metrov a neskôr v roku 1950 boli objavené aj ďalšie časti jaskyne. Od roku 1959 je pre verejnosť sprístupnený 450 metrový dlhý okruh z celkovej dĺžky 636 metrov. Dĺžka prehliadkovej trasy trvá cca 35 minút, návštevníci prekonajú 151 schodov a prevýšenie 10 metrov. Teplota v jaskyni sa pohybuje od 7,1 až 7,81°C. Vchod do jaskyne je vo výške 399 m.n.m..

Interiér jaskyne

V porovnaní s inými sprístupnenými jaskyňami na Slovensku, v ktorých zväčša prevládajú mohutnejšie podzemné priestory, v jaskyni Driny nájdeme sústavu užších puklinových chodieb, avšak s čarokrásnou kvapľovou výzdobou. Puklinové chodby pozostávajú z Chodby spolupracovníkov, Beňovského chodby a Chodby nádejí. Puklinové podzemné priestory dekoruje bohatá sintrová výplň. Pre jaskyňu sú typické sintrové záclony so zúbkovým lemovaním. Ďalej sa tu vyskytujú sintrové vodopády a náteky, pagodovité stalagmity, rozličné formy stalaktitov a sintrové jazierka, ktoré sú doplňované presakujúcou zrážkovou vodou. K najzaujímavejším priestorom jaskyne patrí Sieň spolupracovníkov a Sieň Slovenskej speleologickej spoločnosti. V jaskyni bol objavený komín, ktorý klesá do hĺbky 36 metrov. V jaskyni bolo doteraz zistených 11 druhov netopierov.

Jaskyňa Driny

Kam v okolí?

Zámok SmoleniceJaskyňa sa nachádza v Smolenickom krase, iba pár kilometrov od prenádherného Smolenického zámku. Smolenický zámok  je prístupný pre verejnosť len cez letné prázdniny v mesiacoch júl a august. Zámok je v súčasnosti vo vlastníctve SAVslúži ako reprezentatívne miesto pre stretnutia vedcov z celého sveta. Konajú sa tu rôzne konferencie, kongresy a semináre. Vo vnútri sa nachádza niekoľko štýlovo upravených salónov a chodieb. Prístup je taktiež na hradnú vežu, z ktorej sú pekné výhľady po okolí. Zámok je obklopený veľmi pekným  a udržiavaným parkom a v blízkosti zámku je zachovaná časť vonkajšej hradby so strelnicou, ktoré sú pozostatkami pevnosti.

Hrad Červený kameňĎalším veľmi zaujímavým objektom je hrad Červený kameň nachádzajúci sa v Častej. Hrad Červený kameň sa zaraďuje medzi  najväčšie turistické atrakcie na Slovensku. Jeho počiatky siahajú do prvej polovice 13. Storočia.  Na hrade sa točili filmy ako Princezná Fantagiró a Dračie srdce. Dnes slúži hradný objekt ako múzeum nábytku. Na hrade je stála expozícia dobového bývania šľachty, expozícia historických zbraní  a návštevníci si môžu prezrieť hradnú obrazáreň či hradné pivnice. Na hrade sa pravidelne konajú rôzne podujatia – Vína na hrade, Noc múzeí a galérií, Historický festival, Letný komorný koncert na hrade a veľa ďalších.

 

Gombasecká jaskyňa

Základné informácie o jaskyni

Gombaseckú jaskyňu nájdeme uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny, v doline rieky Slaná, asi 15 km od mesta Rožňava. Do Gombaseckej jaskyne sa vchádza z kaňonu Slanej na západnom okraji Silickej planiny, jej vchod je vo výške 250 m.n.m. Jej objav sa podaril v roku 1951 skupine rožňavských dobrovoľných jaskyniarov, ktorí do podzemia zostúpili cez Čiernu vyvieračku. V roku 1968 sa v tejto jaskyni prvýkrát na Slovensku začalo so speleoterapiou.  Celková dĺžka jaskyne predstavuje 1525 m a pre verejnosť je od roku 1955 sprístupnených 285 m. Dĺžka prehliadkovej trasy je však 530 m, keďže sa takmer celá trasa prechádza dva razy a doba trvania prehliadky je 30 minút. Počet schodov na prehliadkovej trase je 87 a prevýšenie je minimálne, 7 – 8 metrov. Teplota jaskyne sa pohybuje od 9 až 9,4°C. Hlavná sezóna je od júna do augusta, každý deň okrem pondelkov sú vstupy od 9.00 do 16.00 každú hodinu. Gombasecká jaskyňa bola vďaka svojmu významu a výzdobe zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Gombasecká jaskyňa

Zaujímavosti Gombaseckej jaskyne

Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras vývojovo patrí medzi najmladšie slovenské jaskyne. Jaskyňa býva označovaná za rozprávkovú, pretože príroda dala  kvapľom rôzne bizarné tvary a podoby, ktoré sú ešte zvýraznené pestrou farebnosťou a sviežosťou. Jaskyňa je výnimočná svojimi tenkými sintrovými brčkami – tenkými trubicovitými stalaktitovými útvarmi, ktoré dosahujú dĺžku až 3 metre. Gombasecká jaskyňaNájdete tu aj ďalšie formy stalaktitov, stalagmitov a rôznorodé sintrové útvary. Medzi najkrajšie priestory jaskyne patria Mramorová sieň s 8 metrov hlbokou studňou, Sieň mieru, Sieň múdrosti, Brková sieň a ďalšie. Mramorová sieň vás zaujme svojou priestrannosťou a kvapľovou výzdobou. V sieni Hirošima dominuje stalagnát pripomínajúci atómový hríb, na skalných stenách rôznych odtieňov sú kvapľové útvary aj sintrové náteky. V Sieni mieru sú okrem bohatej kvapľovej výzdoby tenké brčká tak husto, až vytvárajú predstavu kamenného dažďa. Podzemné priestory jaskyne vytvoril Čierny potok, ktorý v súčasnosti preteká spodnými časťami a vystupuje pod vchodom do jaskyne. Jaskyňa ma mimoriadne priazdnivé mikroklimatické pomery (stála teplota 9°C, relatívna vlhkosť 98%, čistý vzduch a priazdnivé zloženie aerosolu), vhodné pri liečení niektorých chorôb dýchacích ciest.

Okolie Gombaseckej jaskyne

GombasekV okolí Gombaseckej jaskyne sa nachádza obec Slavec, ktorá má pre turistov taktiež veľa lákadiel a turisti sa tu môžu ubytovať alebo občerstviť. V blízkosti jaskyne je vybudovaná chatová osada, stanový tábor a amfiteáter. Z pamiatok sa v obci nachádza reformovaný kostol, ktorý bol postavené v gotickom slohu. Nájdete tu aj niekoľko tradičných zachovalých gemerských sedliackych domov. V obci sa pravidelne organizujú kultúrno-spoločenské aktivity a uchovávajú tradičné ľudové remeslá a zručnosti. V blízkosti obce sa nachádza rekreačné stredisko Gombasek. Stredisko je dobrým východiskom pre turistiku na Plešiveckú planinu a Silickú planinu. Obcou prechádza žltá turistická trasa a značené cyklotrasy.

Jaskyňa Domica

Jaskyňa Domica je najväčšia jaskyňa Slovenského krasu. Unikátnym formám sintrovej výzdoby dominujú pramienkové kvaple a pagodové stalagmity. Je to tiež naša najvýznamnejšia biospeleologická lokalita. Slovenský kras je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras. Národný park Slovenský kras sa rozprestiera na juhovýchode Slovenska.

Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu oblasti zvanej Silická Planina v okrese Rožnava. Domica je prepojená s jaskyňou Čertova diera – spolu dosahujú dĺžku 5358 m. Tvoria jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v Maďarsku, o celkovej dĺžke 25 km, pričom 1/4 sa nachádza na území Slovenskej republiky.

Archeologické nálezy

Domica je významnou archeologickou lokalitou. Jaskyňa bola obývaná už pred 5000 rokmi roľníckym neolitickým človekom, dôkazom čoho sú bohaté nálezy ohnísk, rôznych črepov z nádob, kostených predmetov a pozostatkov po kolových stavbách. V Posvätnej chodbe sa na stenách zachovali aj uhľové kresby (ornamenty). Medzi sintrovými útvarmi je pozoruhodná zasintrovaná nádobka bukovohorskej kultúry, ktorá sa nachádza aj v logu jaskyne. Domica bola osídlená neolitickými ľuďmi s bukovohorskou kultúrou. Neskôr pôvodný vchod do podzemia uzavrela sutina a jaskyňa sa stala nedostupnou.

Objav Domice sa pripisuje pánom Jánovi Majkovi a Vojtechovi Benickému. Ján Majko s partnermi r.  3. 10. 1926,  na dne Starej Domice objavili pokračovanie – jaskyňu Domica. Predpokladané spojenie s Čertovou dierou objavil Majko v roku 1929 a prepojenie Domice s Baradlou fyzicky uskutočnil Vojtech Benický v roku 1932 prekonaním polosifónov na maďarskej strane. Jaskyňa bola pre verejnosť sprístupnená v roku 1932. Sprístupňovacie práce riadil V. Benický.

útroby jaskyne Domica

Po preniknutí do rozsiahlých podzemných priestorov jaskyne v roku 1926 sa našlo množstvo rozličných archeologických nálezov – črepy z nádob, šípy, hrebeň, prsteň, závesky z mušlí a zvieracích zubov, udica, ozdobená valcovitá obrúčka, kamenné nástroje ako sekerky, kliny a mlat, nože a škrabadlá. hladidlá, šidlá. A na viacerých miestach sa objavili kolové jamy obytných objektov a ohniská.  Zadné časti jaskyne boli pravdepodobne posvätnými a kultovými miestami, kde sa zachovali kresby uhľom.

V roku 1930 Klub československých turistov vyrazil dolný vchod a o dva roky neskôr bola jaskyňa sprístupnená aj s elektrickým osvetlením. Jaskyňou pretekajú iba občasné podzemné vodné toky. V čase intenzívnych búrok bola jaskyňa viackrát zaplavená. Jaskyňa má bohatú sintronovú výplň, ktorá najviac vynikáv Majkovom dóme. Typickými útvarmi jaskyne Domica sú štíty a bubny, kaskádové jazierka, cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. Od vchodu podzemné priestory klesajú k podzemnému riečisku Styxu. Dominujú horizontálne oválne chodby. Chodby sú miestami zväčšené do dómov a siení. Chodba Styxu nadobúda charakter podzemného kaňonu s meandrami. V Suchej chodbe boli objavené kosti jaskynného medveďa -Ursus spelaeus.

Základné informácie

Vchod do Domice je na južnom úpätí rovnomenného kopca v nadmorskej výške 339m. Sprístupnené časti jaskyne merajú 1315 m, z toho plavba 140 m.

Prístup k jaskyni

Jaskyňa sa nachádza asi 10 km juhovýchodne od Plešivca (obec medzi Rožňavou a Tornaľou), 2 km od štátnej hranice s Maďarskom. Parkovisko je bezprostredne pred vstupným areálom. Pri areáli sa nachádza náučný chodník, vnútri je nainštalovaná náučná expozícia.

Najbližšia zastávka verejnej dopravy: Kečovo, Domica (bus)

Prístup autom k jaskyni:

  • Z Rožňavy cez Plešivec smer Domica – 25 km

  • Z Tornale cez Plešivec smer Domica – 25 km

Prehliadka sa delí na krátky okruh, ktorý má dĺžku 780 m a jeho súčasťou je i plavba a  dlhý okruh (bez plavby) má dĺžku 1180m, dlhý okruh s plavbou má dĺžku 930 m, z toho plavba je 150 m.

Dĺžka trvania prehliadky:Plavba v jaskyni Domica

  • krátkeho okruhu – 45 min,
  • dlhý okruh bez plavby – 60 min. a
  • dlhý okruh s plavbou  – 60 min. a viac.

Teplota v jaskyni je od 10,2 do 11,4°C.

V jaskyniach Domica a Čertova diera bolo doteraz zistených 16 druhov netopierov.

Atraktívnosť prehliadky dotvára nie len samotné jaskynné útroby, ale i plavba po podzemnej riečke Styx. Okrem toho jaskyňa odhalila množstvo archeologických nálezísk. Návštevu jaskyne možno odporučiť  ako jednu z alternatív školských, či rodinných výletov. Deti rozhodne zaujme tajuplné útroby a plavba v jaskyni a taktiež si odnesú poznatky o našej pradávnej histórií.

Demänovská ľadová jaskyňa

Demänovská ľadová jaskyňa je súčasťou najnavštevovanejšej lokality Nízkych Tatier, Demänovskej doliny, ležiacej južne od mesta Liptovský Mikuláš, na severných svahoch pohoria Nízke Tatry. Nízke Tatry predstavujú rozsiahly horský systém s hlavným hrebeňom tiahnucim sa v dĺžke 82 km, pričom najvyššie končiare presahujú nadmorskú výšku 2 000 m.n.m.. Najkrajšia dolina Nízkych Tatier meria 16 km a tiahne sa od hlavného hrebeňa medzi vrchmi Ďumbier, Chopok, Poľana na sever liptovskej kotliny. Dolina nám ponúka pozoruhodné scenérie a najcennejší je Demänovský kras a Vrbické pleso. Dolina je hlavne preslávená vďaka svojim podzemným krásam – nachádza sa tu najznámejšia a najnavštevovanejšia Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa.

Demänovský jaskyňa slobody

Krásy Demänovskej ľadovej jaskyne

Demänovská ľadová jaskyňa je jednou z prvých známych jaskýň sveta. Táto národná prírodná pamiatka je vytvorená v sivomodrých strednotriasových vápencoch v štyroch pod sebou sa tiahnucich poschodiach. Na vytváraní týchto prírodných krás sa v najväčšej miere podieľala riečka Demänovka. Dokazujú to oválne tvary jaskynných chodieb so zvučkami žulových štrkov. Demänovský jaskyňa slobodyVzácna ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne (Veľký dóm a Kmeťov dóm) a zastúpený je tu podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity a stalagnity. Na jar visia z povaly aj ľadové stalaktity. Vytvárajú sa vďaka roztápajúcemu sa snehu, ktorý vniká do jaskyne a okamžite zamrzne. Ostatné priestory nemajú trvalejšie  ľadové útvary a vyznačujú sa kvapľovými útvarmi. Zaľadnenie jaskyne umožnil vertikálny tvar vstupných častí, ktorý bráni vnikaniu teplého vzduchu v lete. Demänovská jaskyňa bola nazývaná aj Dračia, kvôli nálezom kostí jaskynného medveďa, ktoré vtedy pokladali za kosti draka. Z jaskynných netopierov sa tu vyskytujú netopier obyčajný, netopier fúzatý, ucháč sivý a netopier ostrouchý.

Informácie pre návštevníkov

Jaskyňa bola turisticky sprístupnená v rokoch 1950 – 1952. Jaskyňa je dlhá 1750 metrov, no verejnosti je sprístupnených iba 650 m. Demänovský jaskyňa slobodyOd vchodu sa prehliadka uberá do nižšieho poschodia – do Medvedej chodby a odtiaľ do Belovho a Halašovho dómu, do Čiernej galérie a z Dómu pagot sa vracia naspäť. Na spiatočnej ceste si návštevníci prehliadnu časti Kmeťovho a Veľkého dómu. V týchto spodných dómoch teplota ani v lete nevystúpi na 0°C.  Vyššie položené priestory ako Belóv dóm, Halašov dóm, Čierna galéria a Medvedia chodba, sa neochladzujú a ostávajú tak bez ľadových útvarov. Ich výzdobu tvoria odumreté kvaple. Prehliadka jaskyne trvá 45 minút. Otváracie hodiny pre návštevníkov sú od utorka do nedele. Vstupné pre deti je 3,5 € a pre dospelých 7€.

Ochranu a prevádzku sprístupnených jaskýň v Slovenskej republike zabezpečuje Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši,  ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody v rezorte Ministerstva životného prostredia.