Rainerova chata

Rainerova chata je najstaršia a najmenšia zachovaná chata vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa neďaleko Hrebienka, v blízkosti vodopádov Studeného potoka v nadmorskej výške 1301m.

Rainerova chata

Chatu založil už v roku 1863 nájomca Starého Smokovca Ján Juraj Rainer. V roku 1884 postavili urbárnici zo Starej Lesnej hneď vedľa hotel Kamzík. Význam Rainerovej chaty poklesol, no naďalej slúžila ako nocľaháreň pre vodcov, nosičov a študentov, neskôr ako sklad paliva i garáž. V roku 1980 bol hotel Kamzík asanovaný a TANAP dal následne v roku 1983 Rainerovu chatu ako pamiatkový objekt zrekonštruovať. Súčasný chatár sa v roku 1997 podujal zrekonštruovať interiér chaty, aby už v nasledujúcom roku mohla slúžiť verejnosti. Nachádza sa tu mini expozícia tatranských nosičov a historickej vysokohorskej výbavySnehový betlehem pri Rainerovej chate

Chata je ľahko prístupná z Hrebienka alebo Zamkovského chaty, túra vhodná aj pre rodiny s deťmi. Každoročne počas zimy tu môžete obdivovať Snehový betlehem, ktorý je výtvorom súčasného chatára Petra Petrasa.

Rainerova chata je otvorená celoročne, neposkytuje ubytovanie ani nocľaháreň, slúži ako informačné centrum s možnosťou občerstvenia.

V blízkosti Rainerovej chaty je obec Starý Smokovec. Je to najstaršia osada vo Vysokých Tatrách. Bola založená v roku 1793. V rokoch 1947 až 1960 bola sídlom okresu Vysoké Tatry, od roku 1960 patrí pod okres Poprad. Leží v nadmorskej výške 990 metrov. V Starom Smokovci je železničný uzol (elektrická železnica a lanovka na Hrebienok), sídli tu Tatranská horská služba. Osada je významným dopravným uzlom s odbočkou trate Tatranskej elektrickej železnice a lanovkou na Hrebienok. Známa sa stala najmä vďaka výbornej vode pri prameňoch, vďaka ktorým vlastne Starý Smokovec vznikol. Osada pod Slavkovským štítom poskytuje návštevníkom všestranné možnosti rekreácie. Najstaršia tatranská turisticko-rekreačná osada na úbočí Slavkovského štítu, dôležité východisko do centrálnej časti Vysokých Tatier.Budova dreveného kostola v Starom Smokovci

Nachádza sa tu množstvo penziónov, hotelov a apartmánov, ponúkajúcich služby svojim návštevníkom. Množstvo starších budov je postavených v unikátnom architektonickom štýle, ktorý prevláda a je typický ako pre Smokovec, tak aj pre iné podtatranské obce (napr. Štrbské pleso). Väčšinou sa jedná o stavby z dreva s rôznymi kolmými alebo šikmými doplnkami. Za najstaršiu budovu Starého Smokovca sa považuje vila Flóra, ktorá bola postavená už v roku 1839. Ďalším turisticky atraktívnym miestom je budova dreveného kostola “Nepoškvrneného počatia Panny Márie” a mnohé iné.

Bilíkova chata

Bilíkova chata (ľudovo nazývaná Bilíčka) je vysokohorská chata vo Vysokých Tatrách. Leží na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štíta na mieste zvanom Kancel blízko Hrebienka, odkiaľ k nej vedie chodník aj cesta.Bilíkova chata

Na mieste dnešnej Bilíkovej chaty stála od roku 1875 jednoduchá Ruženina chata. Roku 1884 k nej pribudol o čosi väčší turistický hotel, ktorý však neskôr spolu s chatou vyhorel. Roku 1893 postavili na ich mieste dva hotely majitelia Spišskosobotskej lesnej spoločnosti. Hotely tvorili malú osadu nazývanú Studenopotocké kúpele. Tieto hotely však roku 1927 tiež vyhoreli. Na ich mieste bola 22. decembra 1934 otvorená Guhrova chata, ktorá bola roku 1936 ešte stavebne rozšírená. Po 2. svetovej vojne bola k chate pristavaná turistická ubytovňa a v roku 1946 bola premenovaná na Bilíkovu chatu na počesť lyžiara a pretekára Pavla Bilíka (1916 – 1944), ktorého   Nemci ako účastníka SNP zajali pri Starom Smokovci a 7. septembra 1944 v Kežmarku popravili.

Hotel Bilíkova chata je situovaný v prekrásnom vysokotatranskom prostredí v nadmorskej výške 1255 m. Jeho poloha umožňuje skorý nástup do horolezeckých terénov, využitie horskej cykloturistiky v letnej sezóne a dobré podmienky pre zimné športy. Je ideálny pre rôReštaurácia v Bilíkovej chatezne školenia a vzdelávacie kurzy.
Centrum Starého Smokovca je vzdialené 2,5 km od chaty. Ubytovanie poskytujú pekne zariadené izby bunkového systému.
Samozrejmou výbavou každej izby je samostatné sociálne zariadenie so sprchovým kútom. V izbách nie je možná príprava jedla. V celej chate sa nefajčí a domáce zvieratá sú povolené len so súhlasom majiteľa, za poplatok. Hostia môžu navštíviť Slovenskú reštauráciu, ktorá ponúka každodenné stravovanie, svadby, spoločenské podujatia, obchodné jednania, romantické posedenie, výlety pre rodiny s deťmi alebo štýlovú vináreň s kozubom.

Okolie hotela ponúka vysokohorskú turistiku – výstupy na vysokohorské chaty a sprístupnené časti turistických Vysoké Tatrychodníkov v zime, skialpinizmus – kurz skialpinizmu, výstupy na vysokohorské chaty, prechody cez sprístupnené sedlá, ľadolezenie – kurz lezenia ľadov pre začiatočníkov, možnosť extrémneho lezenia podľa výberu. Pri skialpinizme a ľadolezení je možnosť zapožičania výstroji.

Bilíkova chata je otvorená celoročne, prístupná je pešo z Hrebienka, kde sa dá dostať buď lanovkou alebo pešo z obce Starý Smokovec. Ubytovaní hostia sa môžu k chate dopraviť aj automobilmi. Na chate je stanica Horskej záchrannej služby.

Zbojnícka chata

Zbojnícka chata sa nachádza vo Veľkej Studenej doline vo Vysokých Tatrách. Popri celoročnej prevádzke chata ponúka bohaté možnosti pre ľahkú i náročnú turistiku, horolezectvo aj skialpinizmus. Prístupná je nielen z Hrebienka, ale aj z viacerých susedných dolín – cez Téryho chatu alebo Sliezsky Dom resp. z Lysej Poľany.Vodopády Studeného potoka

Ak sa z Hrebienka vyberiete po červenej značke, zostúpite lesom a ďalšími serpentínami k rázcestiu pri Vodopádoch Studeného potoka a budete pokračovať ďalej chodníkom nad vodopádmi, dostanete sa k ďalšiemu rázcestiu na Starolesnianskej poľane. Od poľany vedie široká cesta, z ktorej hneď vedie užšia lesná cesta. Ďalej vedie cesta po modrej značke mierne hore až na koniec lesného pásma. Odtiaľ je pekný výhľad do Veľkej Studenej doliny, vpravo na masív Prostredného hrotu a vľavo na zrázy a žľaby Slavkovského štítu. Ďalej chodník pokračuje Veľkou Studenou dolinou, v kosodrevinovom poraste, mierne stúpa do strednej časti doliny k obrovskému balvanu, nazývanému Ohnisko. Hneď za ním je most ponad Veľký Studený potok.  Ak budete pokračovať ďalej po skalách strmo hore do miesta nazývaného brána, odtiaľ vľavo po skalách prejdete potok a dosť strmo vystúpite skalným chodníkom na koniec juhovýchodného výbežku Zbojníckeho chrbta a cezeň nad Vareškove pleso. Chodník sa skrúca vpravo a miernym traverzom prídete na Zbojnícku chatu. Zbojnícka chata

Zbojnícka chata je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou v závere Veľkej Studenej doliny v Tatrách.

Chata bola postavená v roku 1924 na mieste staršieho objektu a zrekonštruovaná v 80. rokoch, opakovane v roku 1998 po požiari. V súčasnosti poskytuje ubytovanie pre 16 osôb v spoločnej nocľahárni, vhodnej i na dlhšie pobyty. K dispozícii je kuchynka s plynovým varičom, úžitková voda a sušiareň, WC je mimo chaty. Zariadenie ponúka i stravu, pripravovanú priamo na chate. Pre návštevníkov je prístupná terasa s výhľadom do doliny, v zime a nevhodnom počasí poteší posedenie pri krbe. Spoločná nocľaháreň je priestranná a umožňuje pohodlné ubytovanie aj pre dlhšie pobyty. Mimo chaty je zabezpečené nočné osvetlenie. Zbojnícka chata poskytuje návštevníkom kvalitnú stravu i ubytovanie tak, aby si mohli naplno vychutnať pobyt v horskom prostredí.

Vysoké Tatry sú najvyššie pohorie na Slovensku a v Poľsku a sú zároveň jediným horstvom v týchto štátoch s alpským charakterom. Sú geomorfologickou časťou Východných Tatier západne od Kopského sedla, ktoré ich oddeľuje od Belianskych Tatier. Na juhu hraničia s Podtatranskou kotlinou. Majú rozlohu 341 km² (260 km² na Slovensku a 81 km² v Poľsku).

Vysoké Tatry  patria do Tatranského nVysoké Tatryárodného parku (TANAP). Park bol vyhlásený v r. 1948. Rozloha TANAPU je 73 300 ha a plocha ochranného pásma ďalších 39 800 ha. V Poľsku je to Tatrzański Park Narodowy s plochou 212 km². Účel vyhlásenia parku bola ochrana jedinečnej flóry a fauny a výrazného vysokohorského profilu a glaciálneho reliéfu. Ten sa vyznačuje predovšetkým strmými štítmi a hrebeňmi, kary, morénami a pod. Ochrana tu zahŕňa aj početné krasové javy (vo vápencovej zložke podložia Tatier) ako napr. jamy, priepasti, škrapy či jaskyne. Vo februári 1993 bol TANAP vyhlásený ako biosférická rezervácia v programu UNESCO.

Teryho-chata

Téryho chata

Téryho chata (ľudovo nazývaná Terynka) je najvyššie položená celoročne otvorená horská chata vo Vysokých Tatrách. Vysoké Tatryveľkým lákadlom pre návštevu Téryho chaty. Chata leží pri Piatich Spišských plesách v Malej Studenej doline, nad skalnou stenou, odkiaľ pomyselne stráži túto dolinu. Najľahšie sa k nej dostanete zo Starého Smokovca cez Hrebienok, Obrovský vodopád a Zamkovského chatu. Náročnejší prístup je zo severu, z Tatranskej Javoriny Javorovou dolinou cez Sedielko.

Teryho chataTéryho chata bola postavená roku 1899 podľa projektu spišskosobotského architekta Gedeona Majunkeho. Chata od svojho založenia nesie meno podľa banskoštiavnického lekára Edmunda Téryho (1856 – 1917), ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky vo vtedajšom Uhorsku. Okrem iných vystúpil ako prvý aj na okolité štíty: Prostredný hrot (1876) a Pyšný štít (1877).

V roku 1944 chatu spravovali slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí tu počas povstania ukrývali poľských odbojárov či ruských utečencov zo zajateckých táborov.

Chata prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy v rokoch 1979-82, stavebný materiál na opravu vynášali nosiči na svojich ramenách, no napriek tomu si zachovala pôvodný tvar podľa architekta Majunkeho. K chate sa viaže aj meno tatranského beletristu – chatára Bela Kapolku.

Chata je jednou z najznámejších tatranských vysokohorských chát. Okolie chaty je ideálne na športové aktivity a strávenie voľného času. Je vhodné na turistiku, prechody cez sedlá, horolezectvo, skialpinizmus, ale aj na oddych a relax pri plesách. Chata poskytuje aj ubytovanie a stravovanie.

Kapacita chaty je 24 postelí v 3 izbách. Dve izby sú 6 posteľové a jedna izba má 12 postelí.Izba v Téryho chate Na každej posteli sú dve deky a vankúš. Toalety a umyváreň sú priamo v budove chaty, v umyvárni tečie iba studená voda. Chata je plne elektrifikovaná, osvetlenie je vo všetkých prevádzkových priestoroch. Ubytovanie je potrebné vopred telefonicky prípadne mailom zarezervovať. V prípade núdzového ubytovania na zemi v jedálni je potrebné priniesť si vlastný spacák. Prevádzkový poriadok chaty neumožňuje ubytovanie so psom. K ubytovaniu ponúkajú raňajky, obedy aj večere. Ponúkajú teplé jedlá a nápoje počas celého dňa.

V okolí chaty je veľa lezeckých možností všetkých stupňov obtiažnosti, od hrebeňoviek, ľahkých výstupov, až po náročné cesty vo veľkých stenách. Od Lomnického štítu, cez Pyšné štíty, Baranie rohy, Ľadové štíty, Širokú vežu, až po Prostredný hrot a Žltú stenu. Sprievodcov starších aj nových ciest poskytne personál chaty.

Téryho chata

Chata je ideálny cieľ ale i východiskový bod pre skialpinistov. Samotný výstup z Hrebienka na chatu je veľmi pekná túra vhodná i pre nenáročných skialpinistov. Z chaty sa dajú podnikať viaceré túry, prechody cez sedlá. Nájdu sa tu terény od ľahkého až po extrémny skialpinizmus.