Slovenské hrady

Hrady predstavujú torzovitú architektúru v krajine. Sú zdrojom poznania a nevšedných estetických zážitkov, pre ktoré patria k vyhľadávaným turistickým cieľom. Pri predstave typickej slovenskej krajiny nemôže chýbať silueta hradu alebo hradnej zrúcaniny. Hrady sa poeticky označujú  ako „nemí svedkovia minulosti“. To však zďaleka nie je pravda. Poučený návštevník môže ľahko porozumieť ich reči. Pri pozornom pohľade si môže uvedomiť mnoho súvislostí a detailov, z ktorých dokáže poskladať obraz hradu a v jeho najväčšom rozkvete či neskoršom úpadku a spoznať mnoho o dávnom živote medzi hrubými múrmi.

V tomto článku sme pre Vás vybrali hrady, ktoré sa pýšia určitými charakteristickými zvláštnosťami, ktoré je možné vidieť iba na tej ktorej zrúcanine, napríklad rôzne kamenárske detaily, okná, portály, konzoly a podobne.

Hrad Dobrá Voda

Stredoveký pohraničný hrad vznikol v blízkosti Českej cesty, jeho zrúcaniny ležia v strategickej polohe nad vnútornou kotlinou Malých Karpát severne nad obcou Dobrá Voda. Gotický hrad s palácom bol postavený koncom 13. storočia. Od roku 1349 bol hrad doménou Stiborovcov, ktorí ho dostali od kráľa Žigmunda Luxemburského. Po vymretí ich rodu daroval kráľ hrad Michalovi Országovi. Na začiatku 16. storočia Országovci hrad rozšírili o prvé predhradie a v čase tureckého nebezpečenstva aj o dolný hrad s delovými baštami.

Hrad Dobrá Voda

Hrad Dobrá Voda predstavuje stavebný komplex, ktorý sa v závere stavebného vývoja skladal zo štyroch celkov: z vyššie položeného hradného jadra a naň napojeného východného prehradia s kaplnkou, z nižšie položeného západného predhradia a z južného predhradia. Hradné jadro tvoril palác s dvoma hranolovými vežami a nádvorím so životne dôležitou cisternou. Z architektonických detailov treba spomenúť kamennú výlevku v priestore hradnej kuchyne v blízkosti cisterny. O vzhľade gotického paláca informujú zamurované okenné otvory na severnej stene paláca, ktoré smerom do údolia spevňuje trojica mohutných pilierov. Obvodové múry kaplnky majú dodnes zachované gotické okienka s okoseným ostením vytesaným z jedného kusa kameňa.

Hrad Hričov

Zrúcaniny hradu Hričov dominantne čnejú na strmom severnom výbežku Súľovských vrchov asi 1,5 km od Hričovského Podhradia. Vstup do najvyššej časti hradu chránil hranolový objekt. Pred ním na východnej strane bolo malé nádvorie. Zachovala sa tu časť muriva brány. Hradné budovy stáli na stiesnenom priestore skalnatého vrcholu, umne vsadené medzi zlepencové bloky. Najstaršie stavby sa architektonickými detailmi hlásia do gotiky 15. storočia. Budovy sú postavené z pieskovca. Vyššie podlažia mali drevené stropy a veľké sály osvetľovali mohutné okná. Hrad Hričov je romantickou zrúcaninou a z blízka je naň skutočne rozprávkový pohľad aj s krásami okolitej prírody.

Hrad Hričov

Hrad Tematín

Hrad Tematín leží na strategicky významnom mieste na výbežku Považského Inovca. Vďaka jeho polohe ho možno pokladať za jeden z najnedostupnejších hradov Slovenska. Hrad Tematín vznikol v polovici 13. storočia a dnes už nám ho pripomínajú iba jeho zrúcaniny. Za najstaršie jadro hradu možno považovať severnú a západnú obvodovú hradbu, menšiu hranolovú vežu a bránovú vežu. Dochované architektonické detaily majú veľkú výpovednú hodnotu. Pôvodná hrotitá brána horného hradu z tesaných kvádrov je charakteristickou ukážkou staviteľstva v druhej polovici 13. storočia. V jej blízkosti sa na stene vrchologotického paláca nachádza drevený rám okna s omietkovou úpravou. Rozpadnuté múry s obnaženými jadrami na viacerých miestach odhaľujú špeciálny spôsob výstavby.

Každý hrad je niečím odlišný a jedinečný, aj keď ostali už iba zrúcaniny, aj tie nám vypovedajú o jeho minulosti.

Hrad Tematín

Pamiatky mesta Trenčín

Trenčín je bohatým mestom na historické a kultúrne pamiatky. Návštevníci mesta by rozhodne nemali vynechať návštevu Trenčianskeho hradu.

panoráma mesta Trenčín

Trenčiansky hrad ako dominanta regiónu Považia, ponúka návštevníkom návrat do našej histórie. Okrem splynutia s minulosťou našich predkov, z hradu je nezameniteľný výhľad na panorámu mesta Trenčín a jeho širokého okolia – Biele Karpaty, Vršatské bradlá a na Drietomský Žľab. Na hrade vás privítajú sprievodcovia v dobových kostýmoch pre intenzívnejší zážitok. Hostia hradu môžu obdivovať stále expozície – Feudálna justícia, heraldická tvorba na Slovensku, Lapidárium, rodová galéria Illésháziovcov, historické zbrane. Súčasťou prehliadky historickej dominanty sú rôzne predstavenia – rytierske boje, záchrana princeznej a rôzne rozprávkové témy.

rímsky nápis na skale TrenčínaNajvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe je Rímsky nápis „Víťazstvu cisárov venovalo 855 vojakov II. légie z vojska, ktoré sídlilo v Laugariciu. Dal zhotoviť Marcus Valerius Maximianus, legát II. légie pomocnej,“ na skale Trenčianskeho hradu.  Rímsky nápis možno vidieť z hotela Elisabeth (predtým hotel Tatra). Na trenčianskej skale sa okrem rímskeho nápisu nachádza i vytesaný reliéf Jána Jiskru z Brandýsi, ako symbol bratstva dvoch národov.

Jedno z najstrašidelnejších miest v Trenčíne je Katov dom. Katov dom je opradený mnohými strašidelnými príbehmi a svedectvami o duchoch.

farský kostol v TrenčíneNa Mariánskom vŕšku pod hradom bol vybudovaný farský kostol nazývaný aj Marienburg tvoril pôvodne súčasť mestského opevnenia a chránil tiež prístupovú cestu na hrad. Kostol bol postavený v 14. storočí na základoch staršej stavby. V 19. storočí bol takmer zničený požiarom. Kostol prešiel rekonštrukciou a od 20. storočia si zachováva aktuálnu architektúru. V ľavej bočnej lodi chrámu sa nachádza pohrebná kaplnka Ilešháziovcov. Z farského kostola na Mierové námeste vedú renesančné farské schody, ktoré boli vybudované v 16. storočí ako obranná komunikácia. Schody boli poškodené pri požiaroch Trenčína v roku 1708, 1790 a 1886. Po ich oprave slúžia ako prístupová cesta na hrad i farský kostol i lesopark Brezina.

Mierové námestie má pretiahnutý šošovkovitý tvar. A nachádzajú sa tu kultúrne a historické pamiatky ako – Piaristický kostol svätého Františka Xaverského, Radnica, župný dom a Morový stĺp.

Mierové námestie - Mestská veža

Morový stĺp bol postavený na začiatku 18. storočia, ako pamiatka na morové rany, ktoré postihli Trenčín. V roku 1987 bolo Mierové námestie vyhlásené za Mestskú pamiatkovú rezerváciu.  Neprehliadnuteľná stavba na Mierovom námestí je i Mestská veža, pôvodne slúžila ako dolná brána. Vo vrchole veže sa nachádzal renesančný hodinový stroj zo 16. storočia, ktorý na začiatku 20. storočia nahradili elektrické vežové hodiny.

Na okraji Štúrovho námestia sa nachádza židovská Synagóga, ktorá slúži ako výstavná sieň a taktiež bola zaradená do projektu Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva.  Okrem Synagógy mali Židia – od roku 1736 židovskú školu a od roku 1760 samostatný rabínsky úrad.

Mesto Trenčín patrí medzi mestá s bohatou históriou a pamiatkami. Návštevníci počas prehliadky mesta spoznajú históriu regiónu Trenčín. Fakty o živote našich predkov a historických objektov mesta spolu s legendami a povesťami ako – Studňa lásky, hrob Matúša Čáka Trenčianskeho, Tajná chodba hradu, trenčianski kati, strašidelné väzenie Pavla Baračka a mnohé ďalšie dotvárajú pútavú historickú prehliadku Trenčína.

Hrad Devín a jeho história

Hrad DevínNa strategicky mohutnej skale nad sútokom riek Dunaj a Morava sa týči monumentálny hrad Devín. Nachádza sa na sútoku riek Dunaja a Moravy, neďaleko obce Devínska Nová Ves. Devínsky hrad patrí k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku, jeho písomné doklady siahajú až do roku 864. Archeologický výskum objavil nálezy už z doby kamennej. Hrad Devín bol dôležitou historickou križovatkou ciest, ktorú ako vojenskú základňu využívali v 2. storočí Rimania.

História hradu Devín

Devín bol už od praveku dôležitým strediskom kultúrneho a hospodárskeho života a vystriedali sa tu mnohé kultúry. K najstarším obyvateľom, ktorí osídlovali územie dnešného hradu patrili Kelti a Rimania. Keltská osada tu existovala už od začiatku posledného storočia pred Kristom. V časoch Rímskej ríše bol Devín dôležitým strategickým bodom a súčasne i premostím novovzniknutého hlavného strediska hornopanónskej provincie – Carnunta. Stavebná činnosť Rimanov tu dosahovala vrchol o čom svedčí aj škála objektov, ktoré tu boli objavené a neslúžili na vojenské účely.

Hrad Devín

Po Rimanoch prichádzajú Slovania, ktorí tu objavili zvyšky starého osídlenia a využili ho na svoje účely. Najstaršie stopy Slovanov na tomto území pochádzajú až z 8. storočia. Prechodne sa tu zdržiavali aj veľkomoravské kniežatá, no jedinou historickou osobnosťou v dejinách Veľkej Moravy, ktorej meno môžeme na základe historických správ spájať s Devínom je knieža Rastislav.

V období od konca 11. až do 13. storočia je hrad Devín zahalený tajomstvom, pretože z tohto obdobia o ňom nie sú žiadne historické správy. Od roku 1322 bol hrad v rukách uhorského kráľa. V období renesancie vlastnili hrad grófi zo Svätého Jura a z Pezinka. V roku 1529 bol hrad dokonca napadnutí Turkami, no nepodarilo sa im ho dobyť. Hrad potom postupne vlastnili príslušníci Bátoriovského rodu. V roku 1635 hrad Devín získali Pálfiovci z Ardedu. V období baroka už hrad slúžil iba na hospodárske účely a správu devínskeho domínia. V 19. storočí sa Devín dostával ďalej do popredia záujmu slovenských národovcov ako symbol slovenskej štátnosti – nositeľ kultúrnych tradícii sv. Cyrila a sv. Metoda.

Najznámejšia povesť o hrade Devín

Hrad Devín - Studňa„Za vlády kniežaťa Rastislava sa hrad z roka na rok rozrastal, no raz si Rastislav uvedomil, že  voda im chýba a tak dal postaviť studňu. Tak sa mocní a tvrdí chlapi dali do kopania, jama sa začala prehlbovať a na hrade zavládla radosť a ovlažila vyschýňajúce pery obyvateľov. No stalo sa čo by nik nečakal. Chlapi čo studňu kopali, začali sa v nej strácať.  Stratilo sa mnoho šuhajov, mocných chlapov, čo vyzvedieť tajomstvo studne sa pokúšali. No prišiel udatný vodca Slavoboj, syn hradného pána zo Šintavy, pokloniť sa Miloslave, krásnej dcére devínskeho kniežaťa. Tiež mu myšlienky začali v hlave vŕtať a hnali ho do studne vyskúšať šťastie. Raz keď prechádzal okolo studne zbadal na zemi meč. Bral to ako znamenie a hor sa do studne. Dal sa uviazať na silný povraz a spustiť do diery, čo studňou mala byť. Najprv zdola gánilo hrobové ticho, no po čase sa ozval šramot, buchot akoby tam ktosi zápasil. Zazneli ťažké stony i tvrdé údery. A znova ticho. V tom sa ohlásil a ľudia ho za mocné povrazy vytiahli von. Hrdina doráňaný a vysilený odpadol. No pod Slavobojovou halenou našli skrvavenú hlavu akejsi potvory. Bol to šarkan, ktorý žral chlapov v studni. Viac už šarkan nikomu neublížil a zo studne vyvrel mocný prúd zdravej vody. Kým na hrade žili manželia Slavoboj a Miloslava, bola v studni voda, ale keď istého dňa obaja umreli, šarkania studňa razom vyschla.“

Hrad Liptovský Hrádok

Hrad Liptovský Hrádok  sa nachádza na malej vápencovej skale, v severnej časti mesta Liptovský Hrádok. Hrad bol vybudovaný v 14. storočí.

Panoráma - hrad Liptovský Hrádok

História hradu

Počas svojej histórie bol dobytý husitmi a obsadený jiskrovcami. V 16. storočí hrad patril do vlastníctva Magdalény Zaiovej. Tá dala k hradu vybudovať renesančný kaštieľ, s dvoma krídlami.  V čase stavovských povstaní zohral hrad Liptovský Hrádok strategický význam pre cisárske vojská v boji proti povstalcom Františka Rákocziho II. V 18 storočí cisársky vojaci odolali náporu, ale okolité dediny – Vavrišovo, Liptovský Peter a Svätý Duch boli zdevastované. Hrad utrpel rozsiahle poškodenia. A v roku 1803 hrad zachvátil požiar, a bol zničený takmer do základov. Po požiari bola obnovená iba jeho spodná časť – teda kaštieľ. Ostatná časť hradu je od toho času v ruinách. Sídlili tu i okresný súd i väznica. V 20. storočí niektoré časti zakonzervovali. Od roku 1960 do 1990 sa priestory hradu stali využívané Národopisným  múzeom.

Exteriér

Hrad mal pôvodne vybudované iba jedno krídlo v smere západ – východ. V 15. storočí bolo pristavené nové krídlo. Do súčasnosti sa na fasáde zachovali viaceré otvory okien, vstupov, arkierov. Exteriér kaštieľa má výrazné oporné piliere.

letecký náhľad - hrad Liptovský Hrádok

Interiér

Pred bránou sa v minulosti nachádzala vodná priekopa, ktorá je však dnes zastavaná budovami. Prejazd do nádvoria kaštieľa patrí k pôvodným konštrukciám opevnenia hradu a jeho vstupnej brány.  Postupné narastanie pôdorysu je opticky zjednotené barokovými pruskými klenbami. Interiér kaštieľa je sčasti rekonštruovaný.  V miestnostiach sú historické portréty a maľby zdobiace steny kaštieľa.

Súčasný stav

nádvorie hrad Liptovský HrádokOd roku 2001 je hrad Liptovský Hrádok vo vlastníctve Dagmari Máchovej, ktorá hrad s kaštieľom odkúpila. V priestoroch kaštieľa zriadila luxusný hotel. V súčasnosti sa majiteľka zameriava i na renováciu zrúcaniny hradu. Hrad je možné pozrieť si zvonku, cez víkend je možné, po dohode s majiteľkou, vidieť aj ostatné objekty a rekonštruované interiéry. Pri vstupnej bráne je v prevádzke reštaurácia a neskôr bude prístupné aj nádvorie.

Okrem hradu Liptovský Hrádok môžu  turisti poctiť svojou návštevou i Národopisné múzeum v Liptovskom Hrádku. Návštevníci majú unikátnu možnosť vidieť jedinečnú expozíciu v celej Európe. Jedná sa o expozíciu ovčiarstva a galérie ľudových umeleckých predmetov. Neďaleko Liptovského Hrádku v obci Pribylina sa nachádza rozsiahle múzeum – Múzeum liptovskej dediny. Objekty tvorí niekoľko tradičných liptovských dedín s drevenou ľudovou architektúrou. Pre milovníkov nie len histórie, ale i prírody sa odporúča Arborétum Liptovského Hrádku. Arborétum bolo vyhlásené v 20. storočí za kultúrnu pamiatku, v lesoparku Hradná hora.

Hrad Liptovský Hrádok zachytáva kus histórie nie len regiónu Liptova, ale i celoslovenské. Jeho aktuálny stav umožňuje návštevníkom hradu i ubytovanie a stravovanie. Hrad Liptovský Hrádok je situovaný v  očarujúcom mieste, v dotyku prírody.

Holíčsky hrad – vodný hrad

Holíčsky hrad nájdete v meste Holíč, vzdialenom od hlavného mesta Slovenska približne 83km. Cesta autom by nemala presiahnuť jednu hodinu jazdy.

Holičský hrad-vodný hrad

Holíčsky hrad je vodný hrad postavené v polovici 11. storočia, v štýle barokovo-klasicistický.  Hrad patril do vlastníctva napríklad – Ctibora zo Ctiboríc, rodine Czoborovcov, Bakičovcov a Habsburgovcov. V 15. storočí ho obsadili husiti, 1607 Gabriel Bethlen, v 17. storočí sa tu viedli boje Kurucov, Turkov s cisárskymi vojskami. V 16. storočí sa hrad začal prebudovať na kaštieľ.  V polovici 18. storočia ho Habsburgovci prestavali na luxusné letné sídlo, s troma podlažiami, pôdorysne riešené do tvaru U. Od roku 1970 je hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Holičský hrad

V súčasnosti hrad prešiel rekonštrukciou, obklopuje ho opevnenie. Prehliadka pozostáva z dvoch časti – interiér hradu a exteriér. Interiér hradu zahŕňa: mestskú galériu, čínsku sálu, kaplnku a podzemné chodbyExterná časťhospodárska budova, obranné valy a rybník.

Múzeum keramiky Holíč

Momentálne je v rekonštruovanej časti umiestnené múzeum keramiky. Múzeum keramiky Holíč je vysunutou expozíciou Záhorského múzea v Skalici. Obsahom expozície je oboznámenie návštevníkov s historickou výrobou keramiky v záhorskom regióne.

Mestské keramické múzeum v Holíči

Mestská galéria Holíč

Mestská galéria, ktorá je sprístupnená počas letnej turistickej sezóny. V mestskej galérií sa uskutočňujú koncerty vážnej hudby a výstavy domácich i zahraničných umelcov. Stálou expozíciou je tvorba holíčskej rodáčky akademickej maliarky Oľgy Bartošíkovej.

Aktivity

Alternatívou spestrenie rodinného výletu je cykloturistika, popri Baťovom kanály, kde je vybudovaná cyklotrasa s odpočívadlami i s cyklomapami. Okrem cykloturistiky je k dispozícií i požičovňa motorových člnov, kanoií, vďaka ktorým sa návštevníci môžu plaviť po Baťov kanály. V obce Holíč i v jeho blízkom okolí sa nachádza viacero rybárskych revírov, ktoré umožňujú rybolov aj na základe hosťovacích povolení aj pre členov iných organizácií za výhodné ceny.

Návštevníci by si nemali nechať ujsť návštevu kultového miesta v Holíči. Na kultovom mieste sa nachádza súbor 22 obrovských kameňov, na ktorých sú obrazce s mytologickou témou.

Medzi turistické atrakcie patrí i holandský veterný mlyn pri Holíči.

Je to jediný zachovaný mlyn na území Slovenska, datuje sa na 19. storočie. Odvážlivci rozhodne nepohrdnú vyhliadkovým letom nad Záhorím, kde sa im naskytne panoráma celého Záhoria ako na dlani.

Ešte stále neviete, kde strávite najbližší víkend? Jednou z možností ako stráviť letný rodinný výlet je návšteva Holíčského hradu a jeho okolia.

Jazero Počúvadlo

Jazero Počúvadlo sa nachádza v blízkosti Banskej Štiavnice. Je to jedna z najnavštevovanejších lokalít a je obľúbeným letným ale aj zimným rekreačným strediskom chatárov, turistov, detských táborov a miestom rôznych kultúrnych podujatí. Jazero Počúvadlo je zároveň aj východiskovým bodom na najvyšší vrchol Štiavnických vrchov – Sitno (1009 m. n. m.). V letnom období tu pre návštevníkov ponúka možnosť kúpania, člnkovania a turistiky. V zimnom období je k dispozícii dobre upravená zjazdovka nad jazerom a rovnako dobre upravené bežecké trate z Richňavy do Banskej Štiavnice. Štiavnické vrchy sú chránenou krajinnou oblasťou a sú vytvorené sopečnou činnosťou. Tento kraj je miestom mnohých nálezísk drahých kovov spolu s mestom Banská Štiavnica.

Jazero Počúvadlo

V súčasnosti je zachovaných okolo 23 vodných nádrží a jazero Počúvadlo patrí medzi tie najväčšie a to znamená, že aj najstudenšie. Jazero má rozlohu 12 ha a najväčšia hĺbka dosahuje 11 metrov. Jazero je umelo vytvorené priehradou a bolo postavené v roku 1775 podľa projektu Jozefa Karola Hella. Jazero pozostáva z piatich hrádzí, čo je určitou raritou a má rozsiahly systém zberných jarkov. Vodná nádrž bola vybudovaná pre potreby banských a úpravníckych zariadení a dnes slúži na rekreačné účely a je skvelým miestom pre oddych.

Kam v okolí?

Jazero Počúvadlo je situované v nádhernej prírode Štiavnických vrchov. Štiavnické vrchy majú rozlohu 827 km2 a nadmorskú výšku od 195 m.n.m. na nive Hrona až po 1009 m.n.m. na vrchole Sitna. V strednej a južnej časti Štiavnických vrchov je Sitnianska vrchovina so Štiavnickou a Prenčovskou brázdou, na východe sú Skalky a na sever Hodrušská hornatina s Vyhnianskou brázdou. V nádhernej prírode Štiavnických vrchov nájdete aj množstvo prírodných rezervácií, niekoľko stoviek rokov starých chránených stromov, prírodných pamiatok a chránených areálov. Prírodné krásy Štiavnických vrchov si môžete vychutnať pri pešej turistike či cykloturistike ale aj z okna vášho auta.

Štiavnické vrchy

Sitno (1009 m.n.m) je najvyšším vrchom Štiavnických vrchov a predstavuje výraznú krajinnú dominantu. Hrad SitnoNa vrchole Sitna počas mesiacov máj až september môžu turisti navštíviť rozhľadňu, ktorá zároveň plní aj funkciu informačného strediska. V rozhľadni je umiestnená miniexpozícia CHKO.  Z vrcholu Sitna si turisti môžu vychutnať nádherné výhľady po širokom okolí. Na východnom zakončení hradiska na vrchu Sitno sa rozprestieral rovnomenný hrad Sitno. V súčasnosti je to iba ruina, ktorá splýva so skalou, na ktorej bol hrad vystavaný.

Banské múzeum v prírodeBanské múzeum v prírode, ktoré bolo sprístupnené v roku 1974 je jedinečné múzeum svojho druhu na Slovensku. V typickom banskom prostredí sú inštalované ukážky baníckych pracovísk, ťažobných zariadení a dobývacích metód od 16. storočia až do súčasnosti. Banské múzeum poskytuje návštevníkom jedinečný zážitok z prehliadky originálnych banských priestorov. Ukazuje tu hlavne vývoj rudného baníctva od stredoveku do konca 20. storočia. Najvzácnejším exponátom múzea je jednoznačne Gápel na konský pohon – motor od banského výťahu, ktorý je jediný takýto zachovaný stroj na Slovensku.

Oravský hrad

Oravský hradOravský hrad sa týči priamo nad obcou Oravský Podzámok na strmom vápencovom brale vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava. Hrad je významnou dominantou oravského regiónu, patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky hradného staviteľstva na území Slovenska a je jedným z najkrajších hradov Slovenska.

Prvá písomná historická zmienka o hrade pochádza z roku 1267, kedy bol hrad kráľovským majetkom. Hrad postupne menil majiteľov a o jeho dnešný vzhľad sa postarali Thurzovci, ktorých prestavba zaradila hrad medzi významné stavby renesančného obdobia. Za čias Thurzovcov ale i vlastníkov hradu Petra Komorského a Jána Korvína vládol na hrade veľmi rušný spoločenský ale i vojenský živoť. V roku 1800 hrad vyhorel, no vďaka rekonštrukčným prácam  na prelome 19. a 20 storočia sa hrad opravil. K najväčšej obnove hradu sa pristúpilo až  v roku 1953 a po jej dokončení sa stal hrad dôstojným sídlom Oravského múzea.

Interiér hradu

Oravský hrad interiérNajzachovalejšou častou hradu je interiér kaplnky s vnútorným zariadením z roku 1752. Interiér budov sa zachoval hlavne z čias gotiky, renesancie a romantizmu. Ďalej si na hrade môžete pozrieť historickú kuchyňku a sakristiu s nástennou maľbou z obdobia renesancie. Na strednom hrade romanticky upravenú knižnicu a jedáleň, ktorá nadväzuje na vzory z čias gotických úprav hradu.

Exteriér hradu

Oravský hrad nádvorieHrad týčiaci sa na strmom vápencovom brale pozostáva z troch základných súborov a to horného, stredného a dolného hradu. Horný hrad bol vysunutý až po samý okraj skaly, aby tak zabránili útočníkom akýkoľvek prístup. Prízemia boli stavané z kameňa a poschodia sa stavali z dreva. V 13. storočí tvoril stredný hrad opevnené predhradie a jeho hlavnou časťou bola štvorhranná veža a na ňu nadväzujúce múry. Vonkajší múr paláca nesie len málo okien, pretože palác plnil aj obrannú funkciu. Prístupová cesta k hradu, bola prerušená dôkladne opevnenou bránou so strieľňami a padacím mostom.

Zaujímavosti o hrade

Na hrade bola nakrúcaná prvá čiernobiela verzia filmu Dracula z roku 1922. Ďalej sa tu točili filmy ako Kráľ drozdia brada, Princezná a žobrák, Sokoliar Tomáš. Na Oravskom hrade sa koná veľmi veľa podujatí a výstav. K pravidelným podujatiam patrí napríklad Magická noc čarodejníc, Veľká noc na Oravskom hrade, Čaro lásky na Oravskom hrade, Deň múzeí a galérií, Kulinárske dni na Oravskom hrade a mnoho ďalších predstavení, ktoré by ste mali určite navštíviť.

Oravské múzeum

V priestoroch hradu sa v súčasnosti nachádzajú expozície Oravského múzea P.O. Hviezdoslava. Oravské múzeum pozostáva z troch oblastí a to historickej, etnografickej a prírodovednej. Najvýznamnejším exponátom historickej expozície je samotný hradný komplex so svojimi interiérmi a exteriérmi, ktoré prezentujú spôsob a štýl bývania v minulosti. Etnografická expozícia reprezentuje materiálnu a duchovnú kultúru regiónu Orava a obsahuje zbierku moderných a zaujímavých inštalácií. Zbierka je zameraná na tradičné zamestnanie ľudí – salašníctvo, ale i na dokumentáciu bežného života. Prírodná expozícia zahrňuje zbierku textov, fotografií a diorám vo vitrínach, ktoré sú zamerané na prezentáciu charakteristických prvkov a osobitostí prírodného prostredia Oravy.