Park Muránska Planina

Park Muránska Planina  sa rozprestiera v západnej časti Slovenského Rudohoria. Od roku 1997 je Muránska Planina zaradená do kategórie Národný park s ochranným pásmom 2.  Územie Muranskej Planiny má pestrý reliéf, strieda sa tu krasový a nekrasový reliéf.  Najkrašími miestami parku sú – Spišsko-gemerský Kras, Veporské vrchy, Stolické vrchy a Horehronské podolie. Najvyšší vrch v ochrannej zóne je Stolica s výškou 1476m.n.m a v najvyšší vrch mimo ochranného pásma je Fabova Hoľa s 1439m.n.m.

Skalná brána - Muránsky Planina

Približne 87% územia je zalesnená. Vysoké zastúpenie majú i doliny s pestrosťou povrchových krasových javov.  Vyskytuje sa tu viac ako 1150 druhov vyšších rastlín. Symbolom Muránskej Planiny je rastlina – lykovec muránsky, ktorý prežil aj zaľadnenie a rastie tu už milióny rokov. Jedinečnosť parku Muránska Planina dotvára – viac ako 250 objavených jaskýň – najrozsiahlejší jaskynný systém Bobačka má takmer 3000m, 15 priepastí – najhlbšou je Michňová, ktorá je hlboká 105m a ďalšie prírodné úkazy. Prirodzenými obyvateľmi parku sú orol skálny, bocián čierny, netopiere, piskor obyčajný, mlok vrchovský, ale i medveď hnedý, rys ostrovid, mačka divá, kuna skalná a takmer 1500 druhov bezstavovcov – motýle, chrobáky, pavúky a mnohé ďalšie živočíchy z radu vtákov, plazov.

Turistika

Muránska planina je vhodným miestom najmä pre pešiu a lyžiarsku turistiku. Výstup na Hradovú predstavuje približne trojhodinovú pešiu turistiku. Začiatok a koniec výstupu sa nachádza v rovnakom bode, pričom sa turisti vracajú inou trasou. Ďalším odporúčaným miestom pre pešiu turistiku je výstup na Muránsky hrad. Je to najnavštevovanejším miestom Muránskej planiny. Okrem hustej siete značených turistických chodníkov sú v území národného parku vybudované dva náučné chodníky. Prvý chodník sa využíva od roku  1983 a jeho trasa vedie z Veľkej lúky na Muránsky hrad. Turisti na jednotlivých zastávkach  nájdu všeobecné informácie o flóre, faune, lesníctve, geológii, geomorfológii. Muránskej planiny a oboznámiť sa s históriou Muránskeho hradu. muránsky hradDruhý náučný chodník Stožky je venovaný lesu a lesníctvu, a na jeho začiatku sa nachádza zrekonštrovaný vagónik lesnej železnice, kde môžu návštevníci obdivovať expozíciu venovanú lesným železničkám. Trasa druhého náučného chodníka vedie okolo národnej prírodnej rezervácie Malá Stožka.

V roku 1997 sa zriadila prvá náučná lokalita v území národného parku blízkosti obce Muráň. Turistickými vstupmi a zároveň východiskami národného parku sú obce po jeho obvode – Muráň , Tisovec, Pohronská Polhora-Michalová, Červená Skala a Závadka nad Hronom. Návšteva krasového reliéfu a mnohých jaskýň je prístupná len za prítomnosti  sprievodcu. Okrem letnej turistiky a lyžovania aktuálne narastá aj počet záujemcov o horolezectvo a paraglinding.

V Muránskej Planine sa nachádzajú i 12 atraktívnych trás vhodných pre horskú cykloturistiku. Zvýšený turizmus v území Muránskej Planiny priniesol i nežiadúce správanie turistov a to zakladanie ohnísk a živelné táborenie. V roku 1997 odštartoval projekt, ktorého cieľom bolo nájsť a poskytnúť vhodné miesta pre krátkodobé prenocovanie a vybudovanie bezpečných a stálych ohnísk, v lokalite Nižná Kľaková bola zriadená jednoduchá turistická útuľňa. Stanovanie sa povoľuje na 3 miestach – Veľká Lúka – Piesok, pri Zrubovej turistickej útulni Nižná Kľaková a v doline Trsteník. Park Muránsky Planina patrí medzi malebné krásy Slovenska.

Hrad Pajštún

Hrad Pajštún sa nachádza 20 minút autom od mesta Bratislava nad obcou Borinka. Pochádza z 13.storočia a patril do sústavy hradov vHrad Pajštún Malých Karpatoch, ktoré chránili severozápadnú hranicu Uhorského štátu. V roku 1809 ho zničili napoleonské vojská a od tej doby leží v ruinách. Z obce Borinka vás k hradu zavedie turistický chodník. Hrad nie je cieľom len pre turistov, ale na hradnom brale sa stretávajú aj horolezci, pre ktorých je to výborné miesto pre nácvik lezeckých postupov.

Hrad Pajštún využívajú nielen horolezci, ale aj turisti, pretože je z hradu krásny výhľad na okolie, vidno až do Rakúska na známy zámok Schloßhof.

Začiatky kráľovského hradu siahajú do 2. polovice 13. storočia. Doložený je v roku 1273. Najstarší majitelia mali spoločné panstvo so Stupavou, kam sa neskôr aj vrátili. Od 14. storočia patril grófom zo Svätého Jura a Pezinka nepretržite až do roku 1526, keď rod vymrel a majetky sa dostali do rúk Serényovcov a neskôr Salmovcov. V r. 1592 až 1863 patril Pálffyovcom, neskôr Károlyovcom. Hrad vyhorel v polovici 18. storočia, čiastočne ho opravili a naďalej používali. Od 1809, keď ho demolovali napoleonské vojská, leží v ruinách.

Stredoveký hrad, z ktorého sa zachovali iba zvyšky muriva, podstatne prestavali v období renesancie. Hrad PajštúnZo 16. storočia pochádza na svoj čas moderné renesančné opevnenie, ktoré sa opieralo o mohutný rondel, na ktorom sa dali umiestniť delá. Opevnenie dokončili v roku 1550, ďalej ho zdokonaľovali v priebehu 17. storočia Pálffyovci, ktorí ukončili základnú prestavbu hradu a jeho rozšírenie už v roku 1619. Ešte väčšie zmeny nastali pri stavebných úpravách v polovici 17. storočia, keď nanovo prestavali obytné budovy a vybudovali ďalšie vonkajšie opevnenie.

Hradné budovy sa zachovali vo fragmentoch okolo ústredného nádvoria, ktorého plochu prekrýva násyp z poškodených murív. Najsúvislejšie je obvodové murivo palácov a opevnení vstavaných do masívu hradného brala, so zachovanými otvormi okien, arkierov, vstupov, v murive s odľahčovacími oblúkmi a stopami po klenbách. Najpôsobivejšie sú krakorce niekdajšej pavlače nad vstupom s neskororenesančnou výzdobou v podobe maskarónov z roku 1619, ktoré svojou rôznorodosťou dokumentujú nároky staviteľa na architektúru a jej umelecké stvárnenie.

Z obce Borinka, od kostola vedie červená turistická značka až k zrúcaninám hradu. Zaparkovať možno neďaleko kostola, Obec Borinkapred hostincom “Pod Pajštúnom”. Cesta vedie okolo hostinca, krátko cez obec, potom poľnou cestou a lesným chodníkom.

Z Pajštúna sa možno žltou turistickou značkou dostať k zrúcaninám Dračieho hrádku alebo opačným smerom ku kaštieľu v Stupave. V obci je rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1864 a kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1750. V katastrálnom území obce sa nachádza časť prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom.

Teryho-chata

Téryho chata

Téryho chata (ľudovo nazývaná Terynka) je najvyššie položená celoročne otvorená horská chata vo Vysokých Tatrách. Vysoké Tatryveľkým lákadlom pre návštevu Téryho chaty. Chata leží pri Piatich Spišských plesách v Malej Studenej doline, nad skalnou stenou, odkiaľ pomyselne stráži túto dolinu. Najľahšie sa k nej dostanete zo Starého Smokovca cez Hrebienok, Obrovský vodopád a Zamkovského chatu. Náročnejší prístup je zo severu, z Tatranskej Javoriny Javorovou dolinou cez Sedielko.

Teryho chataTéryho chata bola postavená roku 1899 podľa projektu spišskosobotského architekta Gedeona Majunkeho. Chata od svojho založenia nesie meno podľa banskoštiavnického lekára Edmunda Téryho (1856 – 1917), ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky vo vtedajšom Uhorsku. Okrem iných vystúpil ako prvý aj na okolité štíty: Prostredný hrot (1876) a Pyšný štít (1877).

V roku 1944 chatu spravovali slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí tu počas povstania ukrývali poľských odbojárov či ruských utečencov zo zajateckých táborov.

Chata prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy v rokoch 1979-82, stavebný materiál na opravu vynášali nosiči na svojich ramenách, no napriek tomu si zachovala pôvodný tvar podľa architekta Majunkeho. K chate sa viaže aj meno tatranského beletristu – chatára Bela Kapolku.

Chata je jednou z najznámejších tatranských vysokohorských chát. Okolie chaty je ideálne na športové aktivity a strávenie voľného času. Je vhodné na turistiku, prechody cez sedlá, horolezectvo, skialpinizmus, ale aj na oddych a relax pri plesách. Chata poskytuje aj ubytovanie a stravovanie.

Kapacita chaty je 24 postelí v 3 izbách. Dve izby sú 6 posteľové a jedna izba má 12 postelí.Izba v Téryho chate Na každej posteli sú dve deky a vankúš. Toalety a umyváreň sú priamo v budove chaty, v umyvárni tečie iba studená voda. Chata je plne elektrifikovaná, osvetlenie je vo všetkých prevádzkových priestoroch. Ubytovanie je potrebné vopred telefonicky prípadne mailom zarezervovať. V prípade núdzového ubytovania na zemi v jedálni je potrebné priniesť si vlastný spacák. Prevádzkový poriadok chaty neumožňuje ubytovanie so psom. K ubytovaniu ponúkajú raňajky, obedy aj večere. Ponúkajú teplé jedlá a nápoje počas celého dňa.

V okolí chaty je veľa lezeckých možností všetkých stupňov obtiažnosti, od hrebeňoviek, ľahkých výstupov, až po náročné cesty vo veľkých stenách. Od Lomnického štítu, cez Pyšné štíty, Baranie rohy, Ľadové štíty, Širokú vežu, až po Prostredný hrot a Žltú stenu. Sprievodcov starších aj nových ciest poskytne personál chaty.

Téryho chata

Chata je ideálny cieľ ale i východiskový bod pre skialpinistov. Samotný výstup z Hrebienka na chatu je veľmi pekná túra vhodná i pre nenáročných skialpinistov. Z chaty sa dajú podnikať viaceré túry, prechody cez sedlá. Nájdu sa tu terény od ľahkého až po extrémny skialpinizmus.