Podtatranské múzeum

Podtatranské múzeum Poprad sa nachádza v Poprade a jeho počiatky siahajú do druhej polovice 19. storočia. V roku 1873 bol v Starom Smokovci založený Uhorský karpatský spolok, prvý turistický spolok v Uhorsku. Okrem turistickej činnosti sa spolok prostredníctvom svojich členov zaoberal i vedeckou a osvetovou prácou. Prirodzeným vyústením sústavného záujmu o prírodné prostredie a kultúrnohistorické pamiatky v podtatranskej a tatranskej oblasti bolo založenie múzea.

Podtatranské múzeum

V roku 1978 prevzalo múzeum zrekonštruovanú pamiatkovú budovu v mestskej časti Spišská Sobota, v roku 1980 objekt modrotlačiarenskej dielne v Hranovnici, ktorý v roku 2002 odkúpila obec. Začiatok 90. rokov priniesol zásadné zmeny do činnosti múzea. V roku 1991 dostalo múzeum nového zriaďovateľa, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, v roku 1996 – Podtatranské kultúrne centrum, 1998 – Krajský úrad v Prešove, od roku 2002 – Úrad Prešovského samosprávneho kraja v Prešove.

Ku koncu roka 2010 eviduje múzeum viac ako 47 000 kusov zbierkových predmetov a viac ako 18 000 zväzkov kníh v knižnici múzea. Návštevníkom ponúka najzaujímavejšie zbierky prostredníctvom 10 stálych expozícií v dvoch pamiatkovo chránených objektoch. Prvých šesť stálych expozícií sa nachádza v Poprade, zvyšné štyri na pobočke v Spišskej Sobote.

Gánovce – životné prostredie neandertálskeho človeka je jedinou expozíciou na Slovensku, v ktorej má návštevník možnosť prostredníctvom vystavených exponátov, spoznať neandertálskeho človeka žijúceho v oblasti pod Vysokými Tatrami pred 120 000 – 80000 rokmi.

Pravek a včasný stredovek pod Tatrami poskytuje v chronologickom slede najpravdepodobnejší obraz dejinného vývoja tohto regiónu od neskorého paleolitu (pred 10 000 rokmi) až po stredovek.

Poprad v storočiach približuje návštevníkom múzea bohatú históriu mesta Poprad a jeho blízkeho okolia od polovice 13. storočia do začiatku 20. storočia. Okrem historického vývinu a hospodárskeho rozvoja mesta mapuje i dejiny Uhorského karpatského spolku a Tatranského a Karpatského múzea (dnes Podtatranského múzea).
Expozícia Príroda známa - neznáma Príroda známa – neznáma prostredníctvom expozície sa návštevníci môžu oboznámiť s prírodou podtatranského regiónu. Pozostáva z troch ucelených častí: neživej prírody, botanickej a zoologickej.

Výroba Modrotlače z dielne Elemíra Montška v Hranovnici – expozícia predstavuje spôsob výroby a využitie modrotlače v odeve i interiéri. Doplnená je aj modrotlačiarenskými formami.

Ľudové plastiky sa nachádzajú v parku múzea, ktoré je postavené v pseudorenesančnom slohu.

Podtatranské múzumCechy a remeslá – expozícia prezentuje zbierky cechového charakteru (vývesné štíty, cechové truhlice, listiny, pečatidlá) i samotné výrobky remeselníkov.

Meštianske bývanie – expozícia prezentuje pracovňu, spálňu, bytové a odevné doplnky meštianskej rodiny.

Vznešenosť a pokora predstavuje verejnosti sakrálne umelecko-historické pamiatky zo 17. – 19. storočia, ktoré tvorili súčasť interiérov spišských kostolov.

Osobnosti Spišskej Soboty – stála výstava predstavuje významné osobnosti, ktoré pochádzali, žili a tvorili v mestskej pamiatkovej rezervácii Spišská Sobota.

Kaštieľ Betliar

Sedem kilometrov od baníckeho mestečka Rožňava sa nachádza malebná dedina, ktorá sa môže pýšiť honosným kaštieľom s pôvodným zariadením a zbierkami, Kaštieľ Betliar.

Kaštieľ Betliar, ako súčasť rozsiahleho brzotínskeho panstva v stredoveku vlastnili Bebekovci, a pravdepodobne oni si na mieste dnešného kaštieľa dali postaviť malý vodný hrádok. Bebekovci však už v roku 1566 museli územie Horného Uhorska opustiť a ich majetky prešli do rúkKaštieľ Betliar cisárskeho dvora, ktorý ich spravoval prostredníctvom kapitánov z hradu Krásna Hôrka. V roku 1578 bol na Krásnu Hôrku prevelený Peter I. Andrássy, čím sa v Gemeri začalo takmer štyristoročná “vláda” jeho rodu. Dlhé roky boli Andrássyovci v pozícii hradných kapitánov, no v roku 1642 dostal Matej II. krásnohorské panstvo i betliarske majetky do dedičného vlastníctva od kráľa Ferdinanda III. Koncom 17. storočia došlo k deleniu rodového majetku, čím vznikli dve vetvy rodu – staršia betliarska so sídlom v Betliari a mladšia dlholúcka alebo monocká, ktorá zostala na hrade Krásna Hôrka.

Kaštieľ zaplnili Andrášiovci množstvom vzácneho nábytku, umeleckých diel a zbierok. Pôvodnú knižnicu založil Leopold Andráši v druhej polovici 18. storočia. Jej interiér pochádza z rokov 1792 – 1795. Fond pozostáva prevažne z vedeckej literatúry 18. a 19. storočia. Prevahu zbierok tvoria maliarske diela, najmä obrazy realistov 19. storočia. Druhú časť zbierok (na prízemí) tvoria dovezené exotické predmety a poľovnícke trofeje, ktoré nemajú rovnocennú hodnotu s umeleckými zbierkami. Park spestrujú nielen jazierka, ale aj menšie záhradné stavby (pavilóny, groty, vodomety). Má vzácne exotické stromyPark pri Kaštieli Betliar a zvyšky prastarého tisového lesa. Koncom 18. storočia začali Andrášiovci budovať prírodný park. Neskôr ho rozširovali a doplňovali ďalšími dendrologickými vzácnosťami. V súčasnosti má park rozlohu 80 ha. Komplex areálu kaštieľa v Betliari bol v roku 1985 vyhlásený vládou Slovenskej republiky za národnú kultúrnu pamiatku ako vzácne kultúrno-historické dedičstvo niekoľkých storočí. V areáli sa nachádza aj Hermesova studňa z polovice 19. storočia.

V kaštieli sa nachádza Múzeum Betliar, ktorého expozícia je zameraná na život a bytovú kultúru uhorskej šľachty v 18. a 19.storočí. Vznikla z pôvodného mobiliáru a umeleckých zbierok viacerých príslušníkov grófskej rodiny Andrássyovcov, ktorí tu v minulosti žili a pôsobili. Po rozsiahlej rekonštrukcii kaštieľa, ktorá bola ukončená v roku 1994, vznikla nová muzeálna expozícia na interiérovej ploche 2308 m. Kaštieľ BetliarSituovaná je v priestoroch prízemia, 1. a 2 . poschodia kaštieľa a tvorí ju takmer 50 obytných miestností, viacero komunikačných (schodisko, predsiene, chodby) a úžitkových priestorov (8 kúpeľní, garderóba, pracovné miestnosti, archív).
Scenár expozície nesúcej názov Bytová kultúra šľachty v 18. a 19. storočí bol prispôsobený autentickému interiérovému usporiadaniu a pôvodnému tematickému určeniu priestorov bývalými majiteľmi.

Galéria Bratislava

Galéria Bratislava  je kultúrnou inštitúciou, sídliacou v meste Bratislava, ktorej predmetom je zhromažďovanie, reštaurovanie, ochraňovanie, vystavovanie umeleckých predmetov verejnosti.

Galérie Bratislava - Mirbachov palác

História Galérie Bratislava

Vznik Galérie Bratislava predchádzalo uznesenie mestských orgánov z roku 1958, v tom čase  vznikol Vlastivedný ústav mesta Bratislavy. Združoval štyri strediská: Múzeum mesta Bratislavy, Mestskú galériu, Regionálnu knižnicu a Mestské pamiatkové stredisko.

V rokoch 1959 až 1961 sa do mestskej galérie vyčlenili diela výtvarného charakteru zo zbierok Mestského múzea. Až v roku 1961 začína Mestská galéria fungovať ako samostatná kultúrno-vzdelávacia inštitúcia a zriadenie. Začiatok zberateľstva umeleckých diel podnietil uhorský miestodržiteľ Albert – knieža sasko-tešínska, svojou súkromnou zbierkou umeleckých diel na Bratislavskom hrade. Okrem neho boli v Bratislave – historicky Prešporku v 18. a 19. storočí známi viacerí šľachtici zberateľmi –  Ján Pálffy, Karol Nyáry, František Török a Emil Mirbach. Mnohé výtvarné predmety boli odkúpené alebo darované Mestskému múzeu. Po darovaní kolekcie diel od sochára Viktora Tilgnera vznikla výtvarná galéria v rámci Mestského múzea. V 19./20. storočí sa začali umelecké diela skupovať od umelcov združených v Bratislavskom umeleckom spolku. Počas rokoch 1945-89 boli mnohé zbierky skonfiškované. V súčasnosti činnosť Galérie Bratislava je rozdelená v dvoch palácoch v centre Bratislavy – Mirbachov a Pállfyho palác.  Mirbachov palác sídli na Františkánskom námestí a od roku 1975 je v ňom zriadená Galéria mesta Bratislavy.  Pálffyho palác sa nachádza na Panskej ulici oproti Britskému veľvyslanectvu a jeho priestory začala Galéria mesta Bratislava využívať od roku 1987.

Stále expozície Galérie Bratislava

Stála expozícia v Mirbachovskom paláci:

Stredoeurópske barokové Maliarstvo a sochárstvo – expozícia pozostáva z diel majstrov, ktorí ovplyvnili barokový štýl umenia na Slovensku. Medzi takých patrili – maliari Jozef Kurtz, Paul Troger, Franz Anton Palko, Franz Anton Maulbertsch, sochári Andreas Johann Eglauer, Franz Xaver Messerschmidt či Karl Georg Merville. Najvýznamnejší cyklus, vytvorený podľa obrazov Petra Paula Rubensa, glorifikuje život a vládu francúzskej kráľovnej Márie Medicejske. Daná expozícia pozostáva približne 100 diel.

Stála expozícia v Pálffyho paláci:

socha Madony - Galéria Bratislava

Gotická maľba a plastika – je slohovou stránkou 19 diel, gotickej tabuľovej maľby a plastiky korešponduje so zachovanými fragmentmi gotickej architektúry v Pálffyho paláci. Medzi stále expozície patrí i socha madony zo 14. storočia od umelca Vajnorského.

Keltská mincovňa – výstavu zrealizovali  Mestský ústav ochrany pamiatok (MÚOP) a GMB projekt obnovy stálej expozície keltského kovolejárstva a mincovníctva.

Stredoeurópske maliarstvo a sochárstvo zač.19. a zač. 20.storočia – predmetom expozície je umelecká tvorba v stredoeurópskom regióne v 19.storočí až do roku 1918.

Príbehy a fenomény slovenského výtvarného umenia 20. storočia I. a II. – expozícia pozostáva z dvoch častí. Prvá zachytáva príbehy slovenskej moderny a slovenské výtvarné umenie v rokoch 1918 – 1948. Druhá prezentuje obdobie druhej polovice 20. storočia.

Galéria Bratislava získala v rokoch 2007, 2010 a 2012 ocenenie Galéria roka. Okrem stálych expozícií Galéria organizuje rozmanité výstavy, zabezpečuje vzdelávanie v oblasti kultúry a umenia.

Návštevníci Galérie Bratislava si rozšíria obzory v oblasti umenia a taktiež ich presvedčí o kvalite slovenských maliarov, sochárov a výtvarníkov.

Slovenské technické múzeum

Slovenské technické múzeumSlovenské technické múzeum je múzeum technického zamerania s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v meste Košice. Ako jediné svojho druhu na Slovensku cieľavedome zhromažďuje, hodnotí, vedecky a kultúrno-výchovne využíva hmotné doklady o vývoji techniky a exaktných vied z celého územia Slovenska. Spravuje bohaté zbierkové fondy vybraných technických a prírodovedných disciplín v ich historickom vývoji. Iniciuje starostlivosť o vybrané pamiatky vedy, výroby a techniky v Slovenskej republike, poskytuje odbornú pomoc pri záchrane a obnove týchto pamiatok. Dokumentuje podiel Slovenska a jeho osobností, z ktorých najmä Prof. Dr. Ing. Aurel Stodola a Jozef Maximilián Petzval prispeli k rozvoju svetovej vedy a techniky. Profil múzea sa formoval od roku 1948, kedy bolo verejnosti sprístupnené.

Za roky svojej existencie múzeum zhromaždilo viac ako 14 tisíc zbierok. Mnohé z nich majú jedinečnú a nenahraditeľnú hodnotu tak z hľadiska vývoja vedy ako aj pre prezentačnú činnosť. Zázemie hodnotného a rozsiahleho zbierkového fondu múzea je základom pre budovanie špecializovaných expozícií, stálych výstavných súborov a krátkodobých prezentačných výstav.

V zbierkovom fonde je zastúpené baníctvo, hutníctvo, kováčstvo, strojárstvo, elektrotechnika, fyzika, chémia, fotografické a kinematografické prístroje, geodézia a kartografia, hodinárstvo, astronómia.

Jednou z expozícií, ktoré sa nachádza v Slovenskom technickom múzeu je expozícia Hutníctvo. Dokumentuje historický vývin hutníctva vo svetovom meradle s dôrazom na bohaté tradície hutníctva na Slovensku.

Ďalším je baníctvo, ktoré je  prezentované expozíciou, ktorá svojimi unikátnymi interiérmi v podzemí múzea s inštalovanou banskou technikou poskytuje pohľad na pracovisko baníkov.

Expozícia planetáriumPlanetárium je pre záujemcov o astronómiu a poskytuje pohľad na hviezdnu oblohu, planéty, Slnko a Mesiac, demonštruje pohyby nebeských telies.

Umelecké kováčstvo sú vystavené v podbrání múzea. Sú to kované predmety úžitkového, okrasného i umeleckého charakteru dokumentujúce zručnosť a úroveň kováčskeho remesla na Slovensku. Ku kolekcii vyše 100 exponátov patria kované železné mreže, ozdobné prvky, cechové štíty, osvetľovacie prostriedky.

Oznamovacia elektrotechnika poskytuje prehľad vývojom telegrafnej techniky, diaľnopisov, počiatky telefónnych prístrojov s historicky vzácnou zbierkou telefónov so spomienkou na prínos Jozefa Murgaša – slovenského priekopníka v rozvoji telegrafie. Vývoj písacích strojov dokumentuje vývoj písacích strojov od druhej polovice 19.storočia až po súčastnosť.

Expozícia z dejín fyzicky na SlovenskuZ dejín fyziky na Slovensku obsahuje kolekcie prístrojov na meranie fyzikálnych jednotiek, demonštračné prístroje a prístroje z výskumu. Dlhoročné tradície majú pokusy v laboratóriu s využitím múzejných fyzikálnych prístrojov.

Chemická expozícia bola sprístupnená v roku 1971 ako ojedinelá múzejná expozícia zameraná na dejiny chémie a chemického priemyslu.

Slovenské technické múzeum získalo prestížne ceny ako víťaz súťaže vyhlasovanej Ministerstvom kultúry SR. V roku 2009 získalo cenu Múzeum roka 2008 a v roku 2011 získalo cenu Múzeum roka 2010 v kategórii špecializované múzeá a galérie s celoštátnou pôsobnosťou.

Slovenské národné múzeum

Slovenské národné múzeumEtnografické múzeum – Slovenské národné múzeum, ktoré sídli v meste Martin, patrí k najstarším a najväčším zložkám súčasného Slovenského národného múzea, ktoré sídli v Bratislave. Od svojho vzniku (1893) budovalo zbierky: vlastivedného charakteru, etnografické, archeologické, historické, numizmatické, umelecko-historické, výtvarné, archívne a knižné, dokumentujúce históriu a kultúru Slovákov doma i v zahraničí. V súčasnosti vo svojich fondoch opatruje skoro 150 000 muzeálnych artefaktov. V roku 1961 po zlúčení so Slovenským múzeom v Bratislave sa stalo špecializovaným celoslovenským národopisným múzeom.

Múzeum Andreja KmeťaK 1. aprílu 2004 bolo zlúčené s iným múzeom do spoločného organizačného útvaru Slovenské národné múzeum v Martine. Ide o Múzeum Andreja Kmeťa, ktoré skúma a dokumentuje prírodu severozápadného Slovenska, predovšetkým v regiónoch Turca, Oravy, Kysúc a Liptova. Múzeum spravuje viac ako pol milióna zbierkových predmetov z oblasti prírodných vied a okolo desaťtisíc zbierkových predmetov dokumentujúcich históriu a kultúru Turca.

V Slovenskom národnom múzeu sa nachádzajú mimoriadne zaujímavé expozície. Jednou z najzaujímavejších je expozícia múzea kultúry Čechov na Slovensku je venovaná dvom významným osobnostiam, pôvodným majiteľom objektu múzea, PhDr. Anne Horákoverj – Gašparíkovej a akademikovi Jiřímu Horákovi. Autorkou expozície je PhDr. Eva Králiková, autorom výtvarno priestorového riešenia Pavol Choma. Sprístupnená bola v novembri 1999. Expozícia je budovaná tak, aby na jej návštevníkov dýchla atmosférou staromartinskej buditeľskej domácnosti z konca 19. storočia. Do nej sa manželia Horákovci vrátili v období sedemdesiatych rokov 20. storočia. Jej podobu pietne zachovávali a doplnili mnohými osobnými predmetmi, bohatou knižnicou, výtvarnými dielami a rodinnými pamiatkami. Tvorcovia expozície rešpektovali tento zámer a tak je návšteva múzea možnosťou zoznámenia sa so životom a dielom dvoch významných osobností a zároveň možnosťou získania informácií o histórii vzťahu českého a slovenského národa a ich konkrétnej spolupráce.

Slovenské národné múzeum expozícia

Ďalšou veľmi zaujímavou expozíciou je Romano Dom – Cesta Rómov. Expozícia prezentuje pôvod a dejiny Rómov od odchodu ich predkov z indickej pravlasti až po príchod do Európy. Osobitnú pozornosť venuje prítomnosti Rómov na území Slovenska a dopadu prelomových historických udalostí na ich spoločenstvo. Podstatná časť expozície je venovaná tradičnej kultúre a spôsobu života Rómov.

Expozícia Príroda Turca je v súčasnosti zatvorené z dôvodu rekonštrukcie. Pre návštevníkov pripravujú nové expozície venované prírode severozápadného Slovenska. Zámerom bývalej stálej expozície s názvom Príroda Turca je oboznámiť návštevníkov s ukážkami zástupcov neživej a živej prírody, pozdvihnúť vzdelanostnú úroveň žiakov, študentov i dospelých a prispievať tak k ochrane prírody i životného prostredia.

Slovenské národné múzeum je obohatené aj o ďalšie expozície, ktoré Vás určite zaujmú a prinesiete si z nich množstvo informácií a poznatkov.

Mesto Michalovce

Michalovceokresné mesto na Slovensku Michalovceležiace v Košickom kraji. Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na brehoch rieky Laborec, v nadmorskej výške 114 m. Mesto je vzdialené 50 km na východ od Košíc a 30 km od ukrajinského pohraničného mesta Užhorod. Na východ od Michaloviec na nachádza priehrada Zemplínska šírava.

Michalovce a ich okolie boli pre svoju priaznivú polohu a surovinové zdroje vyhľadávané a osídľované od paleolitu po stredovek. V období mladšej doby bronzovej, ktorá znamenala vrcholné obdobie v spracovaní bronzu ako civilizačného kovu, bola táto oblasť pravdepodobne severovýchodným centrom v rámci karpatskej kotliny a spolu s južným Potisím mala podstatný podiel pri stykoch s mimokarpatskými oblasťami. Dejiny Michaloviec ovplyvnila významne prítomnosť Keltov a neskôr obdobie rímskych vplyvov. Archeologické výskumy potvrdili zakladanie sídlisk v tomto území i v dobe sťahovania národov v 6.storočí Slovanmi. Námestie v MichalovciachNedostatok písomných správ o Michalovciach z obdobia ranného feudalizmu nahrádzajú archeologické nálezy v 9.- 11. storočí v lokalite Michalovce – Hrádok, ako i nález základov najstaršej architektúry na terajšom Kostolnom námestí.

V Michalovce sú známe množstvom pamätihodností, ktorými sú Barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztáray – dnes sídlo Zemplínskeho múzea, základy rotundy v areáli Zemplínskeho múzea, gotický rímskokatolícky farský Chrám Narodenia Panny Márie, gréckokatolícky Chrám sv. Ducha, gréckokatolícky farský Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky, Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, budova Zlatého býka, budova Groszovho paláca a budova starého súdu.

Zemplínske múzeum   vzniklo v roku 1957 ako Zemplínske vlastivedné múzeum, pričom od roku 1965 pôsobí pod dnešným názvom. Zbierka a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch barokovo – klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30.rokoch 19.storočia, kedy dostal dnešnú podobu. Zemplínske múzeum dokumentuje živú a neživú prírodu, celkový kultúrno – historický a hospodársky vývoj Zemplínske múzeumzemplínskeho regiónu. V priestoroch  kaštieľa sú umiestnené zbierky a expozície. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Prírodovedná expozícia dokumentuje ekologické skupiny vtákov a cicavcov Zemplína. Zástupcovia jednotlivých skupín sú v expozícii usporiadaní podľa charakteristických biotopov, ktoré obývajú (rybníky a vodné nádrže, močiare, lúky, rieky a potoky, kameňolomy, ľudské sídla, les). Medzi najpozoruhodnejšie preparáty patria bahniaky, žeriav popolavý, kaňa sivá, karpatský jeleň. V expozícii je vystavených 247 druhov vtákov a 46 druhov cicavcov. Oživujú ju spevy a hlasy niektorých živočíchov.

Archeologická expozícia prezentuje v chronologickom slede praveký a včasnostredoveký vývoj zemplínskeho regiónu. K najvýznajmnejším exponátom patria antropomorfné i zoomorfné neolitické plastiky, z obdobia eneolitu súbor zlatých záveskov (najstarší doklad spracovania zlata na území Slovenska) a medené nástroje, zbrane, šperky a keramika z doby laténskej. Osobitne cenný a unikátny exponát predstavuje amfora z doby bronzovej s najstarším vyobrazením dvojkolesového voza v strednej Európe. V expozícii sú vystavené najhodnotnejšie predmety z archeologického zbierkového fondu, ktorý obsahuje vyše 40000 ks.

Umelecko-historická expozícia je umiestnená v pôvodne neskororenesančnej budove, tzv. Starom kaštieli. V expozícii sú inštalované diela výtvarného umenia a umeleckých remesiel od románskeho obdobia po súčasnosť. Medzi exponátmi sa vynímajú gotická Pieta, renesančné a barokové plastiky svätcov, zbierka ikon i liturgických predmetov. K významným exponátom sa radia aj olejomaľby maliara francúzskeho pôvodu T. J. Moussona, žijúceho v Michalovciach v rokoch 1911 – 1944.

Etnografická expozícia dokumentuje zaniknuté i zanikajúce ľudové remeslá dedinského obyvateľstva. Expozíciu tvoria samostatné celky – kováčstvo, vinohradníctvo, rybárstvo, hrnčiarstvo, spracovanie dreva, výroba textílií. Pozoruhodná je zbierka hrnčiarskych výrobkov dokumentujúca vývoj pozdišovského hrnčiarstva. Cenné sú aj exponáty dokladujúce vývoj techniky tkania na Zemplíne.

Historická expozícia predstavuje v prevažnej miere exponáty dokumentujúce atmosféru šľachtických, prípadne honosnejších meštianskych interiérov konca 18. – začiatku 20. storočia (dobová literatúra, historický nábytok, zbrane, portréty, menšie interiérové doplnky a podobne).