Naj jaskyne na Slovensku

Slovensko je bohaté svojou rozmanitou živou prírodou, pamiatkami, kultúrou a taktiež aj neživou prírodou, ktoré robia tento štát výnimočným. Krásu neživej prírody vyzdvihujú predovšetkým jaskyne, ktoré Slovensko vo svojom vnútri ukrýva.

Najväčšia a najchladnejšia ľadová jaskyňa

Najväčšia ľadová jaskyňa je Dobšinská ľadová jaskyňa. Jej zaľadnená časť sa rozkladá na ploche 9 772 m2 a zároveň je tu najväčší objem ľadu, ktorý sa odhaduje na 110 132 m3. Ľad na dne jaskyne je hrubý 26,5 m a pravdepodobne začal vznikať pred 2 000 rokmi.

Dobšinská ľadová jaskyňaDobšinská ľadová jaskyňa je aj najchladnejšou jaskyňou, s teplotou od -3,8°C v zime po 0,5°C v lete. Nachádza sa v Slovenskom raji v hlbokej doline Hnilica na severnej strane vápencového masívu vrchu Duča.

Jaskyňu objavili v roku 1870 a v roku 1882 ju ako prvú v Európe osvetlili. V roku 1887 sa stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku.

Jaskyňa patrí medzi najväčšie a najkrajšie ľadové jaskyne v Európe a je navrhnutá na zápis do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Najstaršia sprístupnená jaskyňa

Najstaršia sprístupnená jaskyňa je Jasovská jaskyňa, ktorú verejnosti sprístupnili mnísi z neďalekého kláštora v roku 1846. Jej priemerná ročná návštevnosť sa pohybuje okolo 20 000 ľudí.

Jasovská jaskyňaNachádza sa v Slovenskom krase a patrí k jaskyniam zapísaným do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Vznikla v druhohorných vápencoch činnosťou rieky Bodva pozdĺž tektonických porúch. Okrem iného je vyzdobená viacerými kvapľovými nástennými vodopádmi.

Z celkovej dĺžky 2 811 m je sprístupnených 720 m. Ako úkryt pravekého človeka bola známa od paleolitu, čo dokladujú archeologické nálezy. Nachádza sa v nej najstarší jaskynný nápis – z roku 1452. Napísaný je mastným uhlíkom a uvádza, že vojsko husitského vojvodcu Jana Jiskru z Brandýsa porazilo Jána Huňadyho v bitke pri Lučenci.

Jedinečná aragonitová jaskyňa

Jedinečná aragonitová jaskyňa je Ochtinská aragonitová jaskyňa pri Ochtinej vo vrchu Hrádok v Revúckej vrchovine. Na rozdiel od typických jaskýň, ktoré vznikli vo vápenci, má aragonitovú výzdobu. Považuje sa za jednu z najkrajších jaskýň na Zemi. Jej výzdobu tvoria unikátne ihlicovité, obličkovité a špirálovité formy mliečneho aragonitu. Najkrajším priestorom je sieň Mliečnej cesty.

Ochtinská aragonitová jaskyňa je dlhá 300 m  teplota podzemia sa pohybuje okolo 7°C. Objavili ju pri rudnom prieskume v roku 1972 a za svoju jedinečnosť vďačí vzniku v šošovke prvohorných kryštalických vápencov. Jaskyňu zapísali do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Ochtinská aragonitová jaskyňa

Slovenský raj – raj na Slovensku

Vodopády Slovenský rajSlovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.

Národný park Slovenský raj bol v roku 1964 vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1988 bol Nariadením vlády SR prekategorizovaný na národný park. Má rozlohu 19 763 ha a ochranné pásmo 13 011 ha.

Pôvodne bola celá oblasť národného parku veľkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek (Hornád, Hnilec) a potokov (Veľký Sokol, Suchá Belá, Biely potok) rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín (Glac, Geravy). Menšie toky vytvorili za tisícročia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina, Zejmarská roklina).

Dobšinská ľadová jaskyňaNa plošinách sa nachádzajú mnohé krasové javy – závrty, škrapy a taktiež je bohato vyvinutý podzemný kras a nachádza sa v ňom už 436 jaskýň. Zo 69 doteraz preskúmaných jaskýň na území parku je verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa. Vchod do jaskyne, ktorý leží vo výške 970 m n. m., čo je približne 130 m nad hladinou rieky Hnilca, bol známy oddávna ako „Studená diera“. Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich priateľov G. Langa a A. Megu 15. júna 1870. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a v roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená. Na túto jaskyňu nadväzuje Stratenská jaskyňa, ktorá je však verejnosti neprístupná.

V bezprostrednej blízkosti národného parku sa nachádzajú obce s historickými pamiatkami (Spišská Nová Ves, Markušovce, Spišský Štvrtok, Hrabušice) a turistické strediská (Čingov, Kláštorisko, Podlesok, Dedinky) s možnosťou ubytovania. Z ubytovacích stredísk je možné robiť celodenné výlety do širšieho okolia, do Levoče, Vysokých Tatier, Nízkych Tatier a na Spišský hrad.

V národnom parku je zakázané pohybovať sa a stanovať  mimo vyznačených turistických chodníkov a miest. Všetky turistické chodníky, rokliny a cyklotrasy sú otvorené počas celého roka. Prechod roklinami je povolený jedine smerom nahor, t.j. proti smeru potoka.

Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií a priemerné ročné teploty sú 4-6 °C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári, najteplejší mesiac je júl (16-17 ˚C) a naopak najchladnejší je január (-5 až -6 ˚C). Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.

Ranč PodlesokKaždým rokom stúpa návštevnosť Slovenského raja, nie len pre krásy tohto miesta, ale príjemné prostredie, čerstvý vzduch a ubytovanie na ranči priamo v turistickom stredisku Podlesok sú lákadlom pre mnohých turistov. Ranč Podlesok je jediným penziónom ležiacim priamo na modrej značke Prielom Hornádu. Penzión svojou polohou a vybavením je vhodný tak pre mototuristov, ako aj pre všetky kategórie milovníkov prírody a turistiky. Je výborným východiskovým miestom pre kratšie i dlhšie výlety do územia mimoriadne bohatého na prírodné krásy. Ubytovaným hosťom ponúkajú bezplatnú pomoc pri plánovaní túr a výletov do okolia a zabezpečenie dopravy, jazdy na koni, turistického sprievodcu a lyžiarskeho inštruktora za poplatok. Objekt je vhodný na usporiadanie rodinných osláv, pracovných porád a školení a firemných prezentácií. Na čerstvom vzduchu vždy lepšie chutí a tak po vydarenej túre si niet čo viac priať ako dobré jedlo, chladné pivko či lahodnú kávu.

To všetko a ešte omnoho viac nájdete po príchode do Slovenského raja.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Dobšinská ľadová jaskyňa sa dá označiť prívlastkom rozprávková jaskyňa. Dobšinská ľadová jaskyňa sa rozprestiera na územní Národnej prírodnej rezervácie Stratená v Národnom parku Slovenský raj.

Zaujímavosti

Dobšinská ľadová jaskyňa

Je jednou z najvýznamnejších ľadových jaskýň nie len v Európe, ale i v celosvetovom meradle. Historicky prvý oficiálny vstup uskutočnil kráľovský banský radca Eugen Fuffinyi v roku 1870 a o rok nato ju sprístupnili verejnosti. Dobšinská ľadová jaskyňa bola vôbec prvou jaskyňou v Európe, ktorú osvetlili elektrické svetlá. Ďalšou raritou jaskyne je, že až do roku 1946 v nej bolo povolené korčuľovanie pre verejnosť, samozrejme v súčasnosti sa korčuľovanie nezachovalo.

V roku 1979 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. Dnešné priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne sú spojené so Stratenskou jaskyňou. Stratenská jaskyňa vyniká najmä mohutnosťou dómov a hlavných chodieb. Rozprávkový dóm je najväčším jaskynným priestorom na Slovensku. Vzácne sú jaskynné pologuľovité perly,aragonitové kryštalické výrastky, kalcitové excentrické výrastky a sadrovec. V jaskyni Psie diery boli nájdené kosti jaskynného medveďa Ursus spelaeus, ktorých vek sa odhaduje na  15 490 až 17 530 rokov.

Dobšinská ľadová jaskyňa je od roku 2000 zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Základné informácie o Dobšinskej ľadovej jasykni

K jaskyni je prístup z osady Dobšinská ľadová jaskyňa v Slovenskom raji medzi Popradom a Rožňavou. Výstupová trasa je dlhá asi 1 km a výstup k jaskyni trvá asi 25 min.

Teplota vzduchu v zaľadnenej časti Veľkej sieni je -3,9+0,2 °C, a teplota vzduchu v spodných častiach jaskyne zostáva celý rok pod bodom mrazu. Teplota vzduchu v nezaľadnených častiach je +0,8+3,5 °C. Návštevníci by nemali zabúdať i počas horúcich letných dní na teplé oblečenie, inak im môže hroziť teplotný šok a podchladenie.

Hlavnú časť Dobšinskej ľadovej jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od vchodu do hĺbky 70 m. Z väčšej časti je vyplnená ľadom. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha predstavuje rozlohu 9772 m2.

Zaľadnenú časť tvoria Veľká a Malá sieň, Ruffinyho koridor a Zrutený dóm.

Nezaľadnenú časť tvoria Kvapľová a Biela sieň, Suchý dóm, Kvapľová pivnica a Peklo.

Ročná návštevnosť je 75 až 85-tisíc osôb, preto ju radíme medzi najobľúbenejšie  a vyhľadávané slovenské jaskyne. Návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne čaká prehliadka trvajúca cca 30 min. a predstavuje ju 515m z celkovej dĺžky jaskyne, ktorá dosahuje až 1483m.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Od roku 1970 prevádzku jaskyne zabezpečuje Správa slovenských jaskýň. Dobšinská ľadová jaskyňa odkrýva podzemné a ľadové krásy, ktoré dokáže vytvoriť iba sila prírody. Jedinečná jaskynná architektúra prináša turistom impozantný zážitok  dokonalosti. Návštevníci pocítia zimomriavky a to  nie len z mínusových teplôt v ľadovej jaskyni.