Pieninský národný park

Pieninský národný park je kolískou medzinárodnej ochrany prírody v Európe a dá sa povedať, že aj vo svete. Už v roku 1932 vznikol na americko-kanadských hraniciach Park Mieru, prvé medzinárodne chránené územie na svete a v tom istom roku o niečo neskôr bol vyhlásený na československo-poľských hraniciach v Pieninách prvý medzinárodný park v Európe.

Pieninský národný park

Pieniny sú časťou bradlového pásma, ktoré sa tiahne v dĺžke cca. 550 km od Moravskej brány až po Marmaroš v Rumunsku a tvorí rozhranie vnútorných – kryštalických a vonkajších – flyšových Karpát. Nachádzajú na území dvoch štátov, Slovenska a Poľska. Patria do okresov Kežmarok a Stará Ľubovňa a v Poľsku do okresu Nový Targ. Na severe hraničia s Gorcami a Beskydom Sondeckym, na juhu so Spišskou Magurou, na západe s Belianskymi Tatrami a na východe s Ľubovnianskou vrchovinou. Dĺžka horstva je cca 35 km a jeho šírka je do 6 km.

Zložité geologické podložie a rôznRieka Dunajeca odolnosť voči zvetrávaniu vytvorili základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia. Oblasť Pienin modelovala rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predrala cestu pomedzi odolné vápencové bralá, ich prevýšenie nad hladinou rieky v masíve Troch korún (982 m.n.m.) dosahuje až 520 m.

Pieniny sú územie, ktoré je príznačné svojou malebnou krajinou so zachovanými prvkami ľudovej architektúry, úzkymi švíkmi políčok pretkávaných strmými medzami, lesíkmi ktoré na hrebeňoch dopĺňajú hlboké lesy. Je to územie, ktoré obdivujú mnohí anorganici pre komplikovanú a veľmi zaujímavú geologickú stavbu, botanici a zoológovia pre výskyt jedinečných a vzácnych druhov fauny, flóry a ich biotopov, krajinári pre prekrásne spolužitie človeka s prírodou, ktoré vytvorilo malebnosť a čaro tunajšej krajiny. Nie náhodou práve toto územie je kolískou medzinárodnej ochrany prírody v Európe.

Je známy predovšetkým vďaka žľabu rieky Dunajec, ktorá patrí medzi známe raftingové a turistické lokality. Park ponúka tradičný folklór a architektúru, hlavne obec Červený Kláštor a Múzeum národnej kultúry.

Červený Kláštor Červený Kláštorje obec na Slovensku v okrese Kežmarok, leží na sútoku rieky Dunajec s potokom Lipník na štátnej hranici s Poľskom, severovýchodne od Vysokých Tatier  v regióne, ktorý miestni obyvatelia nazývajú Zamagurie. Obec je bohatá na turistiku, splavovanie Dunajca na drevených pltiach, až po hranice s Poľskom alebo na nafukovacích člnoch v úseku Národný Park Pieniny, návšteva kláštora, či prechádzka po turistických chodníčkoch. Od januára 2013 boli znovu otvorené kúpele Smerdžonka, ktoré majú bohatú históriu.

Červený kláštor

Obec Červený kláštorČervený Kláštor je obec na Slovensku v okrese Kežmarok, leží na sútoku rieky Dunajec s potokom Lipník na štátnej hranici s Poľskom, severovýchodne od Vysokých Tatier  v regióne, ktorý miestni obyvatelia nazývajú Zamagurie.

Obcou prechádza hranica Pieninského národného parku a tvorí vstupnú bránu do národnej prírodnej rezervácie –  Prielom Dunajca. Je prirodzeným centrom cestovného ruchu v Zamagurí. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Romualda z roku 1689.

Dunajec s pltníkmiObec je bohatá na turistiku, splavovanie Dunajca na drevených pltiach, až po hranice s Poľskom alebo na nafukovacích člnoch v úseku Národný Park Pieniny, návšteva kláštora, či prechádzka po turistických chodníčkoch. Od januára 2013 boli znovu otvorené kúpele Smerdžonka, ktoré majú bohatú históriu.

Minerálna voda vyviera na povrch zeme v dnešnej obci Červený Kláštor už od nepamäti. Vďaka špecifickému zápachu po sírovodíku, miestni obyvatelia verili, že pochádza z iného, nadprirodzeného sveta a miesto, kde sa voda a plyny dostávali na povrch, nazvali “jama smrti”. Vodu pre jej zápach pomenovali “Smerdžonka”, čo znamená smradľavá voda.

Dejiny obce sú zviazané s kláštorom, jeho názov je rovnaký ako názov obce, Červený kláštor.

Červený kláštor

Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastrálnom území obce Lechnica. Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech kláštorných objektov. Jeho história je úzko spätá s pôsobením príslušníkov dvoch reholí – kartuziánov (v rokoch 1320 – 1567) a kamaldulov (v rokoch 1711 – 1782). Obe spoločenstvá patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam. Mnísi – pustovníci žili v klauzúre, t. j. v uzavretej časti kláštora. Obývali samostatné domčeky, pri ktorých boli záhradky a pre príslušníkov oboch spoločenstiev platila zásada mlčanlivosti, nosili biely habit a striedmo sa stravovali.

Založenie kláštora potvrdila roku 1319 spišská kapitula a roku 1320 dal súhlas na jeho postavenie kráľ Karol I. Róbert z Anjou. Život mníchov Vám počas prehliadky podrobne vysvetlia príslušníci personálu.

Múzeum Červený kláštorV areáli kláštora sa nachádza Múzeum Červený kláštor. Základným poslaním múzea je na základe prieskumu a vedeckého výskumu zhromažďovať, vedeckými metódami zhodnocovať, ochraňovať, odborne spracovávať, využívať a sprístupňovať zbierkové predmety a dokumentárne a archívne materiály viažuce sa k histórii, pôsobeniu a hmotnému a duchovnému posolstvu Kláštora kartuziánov v obci Červený Kláštor a v sídelnom regióne Horného Spiša – Zamaguria v kontexte histórie, pôsobenia a hmotného a duchovného posolstva rádu kartuziánov a rádu kamaldulov na území Slovenska a Európy a stredovekých kláštorov a mníšskych rádov na území Slovenska.

Rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2011 bolo múzeum zaradené do Registra múzeí a galérií Slovenskej republiky.