Lokalita Svetové dedičstvo UNESCO je špecifická lokalita, ktorá bola navrhnutá, ako kandidát medzinárodného programu svetového dedičstva spravovaného UNESCO.
Cieľom programu je katalogizovať a zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. Vybrané lokality môžu po splnení určitých podmienok získať prostriedky z Fondu svetového dedičstva. Program bol založený na základe Dohody o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva prijatej na konferencii UNESCO 16. novembra 1972, ktorá sa uskutočnila v Paríži.
Artikulárny kostol v Kežmarku
Artikulárny kostol v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si smeli stavať. Kostoly na základe 26. artikulu (článku) Šopronského snemu z roku 1681 mimo mestských hradieb na presne určenom mieste a výlučne na náklady cirkvi. Najlacnejším stavebným materiálom bolo drevo, a preto päť posledných originálnych kostolov, ktoré sa dodnes zachovali na území Slovenska, bolo postavených z dreva. Finančne na stavbu kežmarského kostola, ktorý je zasvätený sv. Trojici, prispeli protestanti z celej severnej Európy, ba švédsky a dánsky kráľ nariadili pre tento účel urobiť vo svojej krajine zbierky. Traduje sa, že pri stavaní pomáhali švédski námorníci a zanechali po sebe pamiatku – vrch interiéru pripomína obrátenú provu lode a okná sú okrúhleho tvaru – ako na lodiach. V skutočnosti sa na stavbe kostola podieľali aj obyvatelia iných miest. Staviteľom bol Juraj Müttermann z Popradu, ako maliar sa uvádza Levočan Gottlieb Kramer, orgán zostrojil Vavrinec Čajkovský z Levoče a dokompletizoval ho Martin Korabinský zo Spišskej Novej Vsi. Všetky drevorezbárske práce robil Kežmarčan Ján Lerch. Kostol je stavaný v slohu ľudového baroka. Mohutná maľovaná klenba sa opiera o štyri točité stĺpy a obvodové múry. Na prízemí a šiestich chóroch je miesto pre vyše 1500 ľudí. Po generálnej oprave v roku 1991 – 1996 sa stal kostol opäť bohoslužobným stánkom kežmarskej evanjelickej cirkvi.
Artikulárny kostol v Hronseku
Jedinečná stavba dreveného evanjelického kostola, Artikulárny kostol v Hronseku pri Banskej Bystrici, je krásnym príkladom ľudového staviteľstva a tesárskeho umenia na Slovensku.
Kostol postavili v roku 1726 podľa prísnych pravidiel (artikúl), ktoré sťažovali evanjelikom stavbu chrámov. Drevený artikulárny kostol v Hronseku pochádza z roku 1726 a aj keď sa považuje za neskororensančnú stavbu jeho interiérové vybavenie je už čisto barokovou záležitosťou. Za vznik artikulárnych kostolov sa podpísal tzv. Šopronský snem z roku 1681, ktorý zvolal vtedajší rakúsky kráľ a následne na to vydal rezolúciu. V nej evanjelikom povoľoval v každej stolici postaviť iba dva chrámy aj to za veľmi sťažených podmienok.
Artikulárny kostol v Leštinách
V priamo v obci Leštiny sa nachádza národná kultúrna pamiatka – artikulárny drevený kostol pochádzajúci z rokov 1688–1689. Artikulárny kostol v Leštinách musel byť vybudovaný bez použitia kameňa. O kostolíku sa traduje niekoľko zaujímavých historiek, ktoré si môžu vypočuť návštevníci od sprievodkynej, ktorá im ich určite ochotne porozpráva.
Drevený kostolík v Leštinách pribudol nedávno i do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Veľkou zaujímavosťou je to, že kostol musel byť postavený z dreva, bez jediného železného klinca, nesmel mať zvon a vežu, musel byť postavený za jeden rok a nesmel byť k dedine otočený hlavným vchodom. Kamenný základ mohol mať nanajvýš jednu stopu od zeme a v chotári mohli byť len dva artikulárne kostoly.
Mestá a pamiatky Slovenska 