Jánošíkove diery

Jánošíkove diery sa rozprestierajú v Národnej prírodnej rezervácií Rozsutec. Diery predstavujú sústavu tiesňav a kaňonov v Krivánskej Malej Fatre. A skladajú sa z troch ucelených častí – Dolné diery , Horné diery a Nové diery.

Jánošíkove diery-výstup

Dolné diery sú sprístupnené a je tu vybudovaný náučný chodník. V Dolných dierach môžu turisti obdivovať dva vodopády o výške 3,5m a 1 m a sú súčasťou vodopádov Dierového potoka. V lokalite Dolných dier sú vytvorené rozmanité  skalné útvary so špecifickou klímou  a sú domovom viacerých druhov rastlín a živočíchov.

Jánošíkove diery - turistiHorné diery sa nachádzajú v tiesňave potoka Diery, medzi vrchmi Veľký a Malý Rozsutec. Hornými dierami tak isto preteká Dierový potok a sústava deviatich vodopádov s výškami 2m až 4m.  Počas prudkých lejakov a dlhodobých dažďov sa lokalita Horných dier stáva nepriechodnou. Uzavreté sú aj v zimnom období. Dôvodom je náročný terén, cez ktorý sa možno dostať iba pomocou rebríkov, reťazí a lávok. A v prípade nepriaznivého počasia a zimného obdobia sa Horné diery stávajú životunebezpečné.  Klíma v tejto časti Jánošíkových dier vytvára priaznivé podmienky pre viacero druhov rastlín, ktorým vyhovuje vlhké a chladnejšie podmienky. V roku 2009 sa začala kompletná výmena oceľových konštrukcií na tejto trase.

Tiesňava Nové diery  vybieha z Dolných dier proti prúdu menšieho prítoku Dierového potoka. Pomenovanie Nové diery dostali podľa toho, že boli z celej sústavy Jánošíkových dier sprístupnené ako posledné, teda stali sa novým miestom pre turistiku v Jánošíkových dierach. Nachádza sa tu sústava štyroch vodopádov s výškou od 1m až do 2 m.

Všetkými troma časťami Jánošíkových dier preteká Dierový potok a taktiež  viac než 20 vodopádov. Turisti sa v Jánošíkových dierach stretnú s rôznymi lávkami, reťazami a rebríkmi. Nástupnými bodmi, odkiaľ môžu turisti začať svoju túru sú:

1. Nový dvor – Hotel Boboty – smer Podžiar – východou je bezplatné parkovisko;

2. Štefanová – smer Podžiar – platené parkovisko;

3. Biely potok – Hotel Diery – smer Dolné diery – platené parkovisko.

Turisti musia počítať s 3 až 4,5 hodinovou túrou. Medzi menej náročné túry patrí trasa Dolné diery, túto trasu by mali zvládnuť aj deti. Avšak lokalita Malý Rozsutec nie je odporúčaná pre detských turistov.

chodník - Jánošíkovske diery

Východiskové trasy sú osady patriace do katastrálneho územia obce TerchováŠtefanová a Biely Potok.

Jánošíkove diery patria medzi najkrajšie prírodné úkazy Slovenska. Diery sú miesto opradené zbojníckou históriu a čarovnou prírodou.  Jánošíkove diery rozhodne nadchnú každého turistu.

Reklamy

Kapušiansky hrad

Kapušiansky hrad sa pýši na výbežku lesa Dubník, nad obcou Kapušany. Kapušiansky hrad predstavuje pomerne zachovalý komplex.

Kapušiansky hrad

História hradu

Kapušiansky hradV 13. storočí sa začína písať história Kapušianskeho hradu. Hrad bol postavený za účelom stráženia kráľovskej cesty vedúcej z Prešova smerom na sever. Jeho prvými majiteľmi boli Moglód a neskôr veliteľ Henrich Tarczay, stúpenec Matúša Čáka. Po jeho krátkej existencií sa stal miestom bojov medzi Matúšom Čákom a Karolom Róbertom. Hrad bol veľmi vážne poškodený, až počas spravovania Andraja Kappyho, bolo k hradu dobudované obranné opevnenie. V tom čase sa stupňovali turecké nájazdy a zvyšovalo sa tým nebezpečenstvo. Ochranný múr musel vyhovovať novým vojenským technikám. V druhej polovici 15. storočia bol hrad obsadený vojskami – Imricha Thökölyho a cisára. V roku 1709 bol hrad podpálený, neskôr provizórne opravený, avšak v roku 1715 sa rozhodlo o jeho zbúraní. Od toho momentu objekt zostal neobývaný a na jeho mieste zostali iba ruiny.

Súčasný stav hradu

Zrúcaninu hradu je dobre vidieť už z hlavnej cesty v smere východne od Prešova a vľavo od cesty na Vranov a Bardejov. Prístupný je zo severu, tu sa nachádza brána a základy strážnej veže, ktorá slúžila ako vyhliadková a strážna časť hradu. Z objektu sa zachovali vysoké kamenné múry, konzoly, a na niektorých miestach je poznať, kde kedysi boli okná, strelný portál a krb. Od roku 2012 prebiehajú práce na obnove hradu vrámci projektu Záchrana kultúrneho dedičstva. Výstup na strmý vrch určite nezostane bez odmeny, turisti majú z hradného vrchu prekrásny výhľad na široké okolie.

Kapušiansky hrad

Zaujímavosti v okolí

Hrad obopínajú kopce Veľká a Malá Stráž. Lokalita okolia hradu je vhodná pre rôzne túry. Okrem toho v neďalekom meste Prešov je výborným tipom pre turistov Prešovská hvezdáreň a planetárium. Návšteva hvezdárne nadchne nie len deti, ale taktiež aj dospelých. A približne 6km od Kapušianského hradu sa nachádza najrozsiahlejší hradný komplex – Šarišský hrad.

Kapušiansky hrad je súčasťou siete turistiky  východného Slovenska. Zrúcanina hradu ponúka malebný výhľad na okolitú prírodu. Výstup na Kapušiansky hradný vrch stojí určite za námahu.

Národný park Nízke Tatry

Národný park Nízke Tatry je národný park na strednom Slovensku medzi údoliami riek Váh a Hron. Národný park a jeho ochranné pásmo zaberá celé horské pásmo Nízkych Tatier. Má rozlohu 728 km² a jeho ochranné pásmo 1102km², čím je to rozlohou najväčší národný park na Slovensku. Rozkladá sa na území banskobystrického, žilinského a prešovského kraja. Park bol založený v roku 1978 a spočiatku zaberal plochu 811 km² a ochranné pásmo 1 240 km², spolu 2 051 km². Jeho hranice boli upravené v roku 1997, kedy bola jeho celková plocha zredukovaná na 1 830 km².

Nízke Tatry

Nízke Tatry ako geomorfologicky jednotný celok z hľadiska geologickej stavby patria k dvom odlišným pásmam centrálnych Západných Karpát. Západná ďumbierska časť patrí k pásmu jadrových pohorí, východná kráľovohoľská časť k veporskému pásmu. Rozhranie medzi týmito dvoma geotektonickými celkami sleduje priebeh tzv. čertovickej línie, pozdĺž ktorej bolo veporské pásmo nasunuté na pásmo jadrových pohorí pri kriedových horotvorných pohyboch.

Na území Národného parku Nízke Tatry vzhľadom ku vysokému výškovému rozdielu medzi najvyššie a najnižšie položeným bodom (neďaleko Banskej Bystrice 360 m n.m., na vrchole Ďumbiera 2043 m n.m) môžeme rozlíšiť až 5 klimatickogeografických typov. Horské polohy približne nad 1500 m n.m. majú veľmi studenú horskú klímu s priemernými teplotami v januári -7° až -8° C (na hlavnom hrebeni približne -9° C), priemer teplôt v júli tu dosahuje 7° až 11,5° C. Nižšie položené lesnaté oblasti sa vyznačujú chladnou až studenou klímou, s priemernými januárovými teplotami -5° až -7° C a júlovými teplotami 11,5° až 16° C.

Medveď hnedý Nízke TatryRozľahlosť územia a pestrosť podmienok vplýva aj na zloženie fauny. Živočíšstvo predstavuje typickú faunu karpatského horského stupňa. Dobré životné podmienky tu nachádzajú reliktné, pôvodom severské, chladnomilné prvky. Nájdeme tu vzácne druhy hmyzu a iného drobného živočíšstva, veľkých cicavcov, šeliem a vtáctva. V lesoch žije veľké množstvo poľovnej zveri, z čoho najväčšie zastúpenie má jelenia zver, v menšom počte zver srnčia a diviačia. Zo šeliem má v národnom parku optimálne životné podmienky medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. V alpínskom pásme sa vyskytujú typické horské živočíchy  – svišť vrchovský a kamzík vrchovský tatranský, ktorý je samostatnou geografickou rasou a okrem Slovenska sa nevyskytuje nikde inde na svete.

Nízkotatranská flóra je neobyčajne bohatá a rozmanitá. Lesné spoločenstvá predstavujú základný krajinný prvok národného parku. Pokrývajú takmer 67 % celkovej plochy územia. Rozdielnosť v druhovom zložení spoločenstiev podmienil geologický podklad, výškové rozdiely a regionálna členitosť. Plošne najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným, jedľou bielou, smrekom obyčajným. Kosodrevina sa vyskytuje prerušovane v celej oblasti pohoria v nadmorských výškach 1400 až 1800 m. Nad pásmom kosodreviny sa rozprestierajú vysokohorské lúky – hole, vytvorené pestrými spoločenstvami tráv, najvyššie lokality tvorí alpínske pásmo.

Ubytovanie v Nízkych Tatrách nájdete v nádherných apartmánoch v demänovskej doline, Apartmány Jasná Chopok Nízke Tatry. Apartmány JASNÁ poskytujú ubytovanie v najatraktívnejšom regióne Slovenska – LIPTOV v Národnom parku Nízke Tatry, apartmány a štúdiá majú ideálnu polohu priamo v turistickom a lyžiarskom stredisku Demänovská Dolina – Jasná – Chopok v nadmorskej výške cca 1100 m. Situované sú v bezprostrednej blízkosti zjazdovky a 4-sedačkovej lanovky Jasná – Biela Púť.

Slovenský raj – raj na Slovensku

Vodopády Slovenský rajSlovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.

Národný park Slovenský raj bol v roku 1964 vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1988 bol Nariadením vlády SR prekategorizovaný na národný park. Má rozlohu 19 763 ha a ochranné pásmo 13 011 ha.

Pôvodne bola celá oblasť národného parku veľkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek (Hornád, Hnilec) a potokov (Veľký Sokol, Suchá Belá, Biely potok) rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín (Glac, Geravy). Menšie toky vytvorili za tisícročia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina, Zejmarská roklina).

Dobšinská ľadová jaskyňaNa plošinách sa nachádzajú mnohé krasové javy – závrty, škrapy a taktiež je bohato vyvinutý podzemný kras a nachádza sa v ňom už 436 jaskýň. Zo 69 doteraz preskúmaných jaskýň na území parku je verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa. Vchod do jaskyne, ktorý leží vo výške 970 m n. m., čo je približne 130 m nad hladinou rieky Hnilca, bol známy oddávna ako „Studená diera“. Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich priateľov G. Langa a A. Megu 15. júna 1870. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a v roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená. Na túto jaskyňu nadväzuje Stratenská jaskyňa, ktorá je však verejnosti neprístupná.

V bezprostrednej blízkosti národného parku sa nachádzajú obce s historickými pamiatkami (Spišská Nová Ves, Markušovce, Spišský Štvrtok, Hrabušice) a turistické strediská (Čingov, Kláštorisko, Podlesok, Dedinky) s možnosťou ubytovania. Z ubytovacích stredísk je možné robiť celodenné výlety do širšieho okolia, do Levoče, Vysokých Tatier, Nízkych Tatier a na Spišský hrad.

V národnom parku je zakázané pohybovať sa a stanovať  mimo vyznačených turistických chodníkov a miest. Všetky turistické chodníky, rokliny a cyklotrasy sú otvorené počas celého roka. Prechod roklinami je povolený jedine smerom nahor, t.j. proti smeru potoka.

Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií a priemerné ročné teploty sú 4-6 °C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári, najteplejší mesiac je júl (16-17 ˚C) a naopak najchladnejší je január (-5 až -6 ˚C). Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.

Ranč PodlesokKaždým rokom stúpa návštevnosť Slovenského raja, nie len pre krásy tohto miesta, ale príjemné prostredie, čerstvý vzduch a ubytovanie na ranči priamo v turistickom stredisku Podlesok sú lákadlom pre mnohých turistov. Ranč Podlesok je jediným penziónom ležiacim priamo na modrej značke Prielom Hornádu. Penzión svojou polohou a vybavením je vhodný tak pre mototuristov, ako aj pre všetky kategórie milovníkov prírody a turistiky. Je výborným východiskovým miestom pre kratšie i dlhšie výlety do územia mimoriadne bohatého na prírodné krásy. Ubytovaným hosťom ponúkajú bezplatnú pomoc pri plánovaní túr a výletov do okolia a zabezpečenie dopravy, jazdy na koni, turistického sprievodcu a lyžiarskeho inštruktora za poplatok. Objekt je vhodný na usporiadanie rodinných osláv, pracovných porád a školení a firemných prezentácií. Na čerstvom vzduchu vždy lepšie chutí a tak po vydarenej túre si niet čo viac priať ako dobré jedlo, chladné pivko či lahodnú kávu.

To všetko a ešte omnoho viac nájdete po príchode do Slovenského raja.

Slovenský kras

Slovenský kras (zastarano Juhoslovenský kras) je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.

Národný park Slovenský kras sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska. Rozprestiera sa na území okresov Rožňava a Košice, časť jeho ochranného pásma leží v okrese Revúca.

Pohorie Slovenský kras

Národný park zasahuje do katastra 36 obcí, ochranné pásmo do katastra 24 obcí, celkom je dotknutých 42 obcí. Právna ochrana časti Slovenského krasu je zabezpečená od 31. 8. 1973, keď bola vyhlásená chránená krajinná oblasť Slovenský kras o výmere 36 165,57 ha, ochranné pásmo malo výmeru 38 334,33 ha.

Súčasťou národného parku je aj 10 národných prírodných rezervácií o výmere 1199,13 ha, 6 prírodných rezervácií o výmere 188,73 ha a 16 národných prírodných pamiatok (jaskyne).

Najvyšším bodom národného parku je Matesova skala (925 m n.m.), pramenisko Blatného potoka leží vo výške 1 028 m, najnižšie miesto sa nachádza na úpätí Plešivskej planiny (217 m n.m.)

Najdlhšou a najhlbšou jaskyňou je jaskynný systém Skalistého potoka (5 689 m, – 317m) a najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete je Silická ľadnica (503 m n.m.), prvý nákres jaskyne je z r. 1719, jej opis od Mateja Bela vyšiel v Londýne už v roku 1744.

Jaskyňa Domica

Jaskyňa Domica sa 2.2.2001 zaradila do Zoznamu mokradí medzinárodného významu Ramsarskej konvencie ako reprezentatívny, zriedkavý a jedinečný príklad prírodného typu podzemnej mokrade v rámci celej Európy s veľkým hydrologickým významom s výskytom podzemných krasových vôd.

Najstaršia prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1925 s výmerou 200 ha pod názvom Jasovské jaskyne, najmenšou prírodnou rezerváciou je Pod Fabiankou o rozlohe 1,22 ha a najväčšou rezerváciou sú Brzotínske skaly o rozlohe 433,78 ha.

Slovenský krasV minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné dubové, lipové, hrabové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach. Slovenský kras odvodňujú rieky Slaná, Muráň a Turňa s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti zo zimnými priemernými teplotami −2 až −5 °C a letnými teplotami 16 až 18 °C. Počet dní zo snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60 – 80, počet letných dní medzi 30 – 50.

Vysoké Tatry a ich krásne Popradské pleso

Prvé osídľovania v oblasti Vysokých Tatier siahajú až do praveku. Dôkazom, že táto oblasť bola osídlená je nálezisko lebky neandertálca z mladšej doby kamennej, ktoré bolo objavené v Gánovciach roku 1926. Vďaka expozícií daného nálezu sa stalo Podtatranské múzeum v Poprade stredobodom pozornosti. Stredovek priviedol do tatranského regiónu zlatokopov a hľadačov pokladov. K najznámejších patrili bane v oblasti Kriváňa. Neskôr do tatier prichádzali rôzny botanici, vedci ako aj horolezci, domáci a zahraniční turisti.

Popradské pleso

Vysoké Tatry ponúkajú nádherné prostredie plné rozmanitých turistických chodníčkov, jazier, skalných previsov a brál, ktoré každý deň lákajú stále nových a nových turistov, ktorý sa sem veľmi radi zase vracajú. Jedným z nádherných miest je aj Popradské pleso. Jazero, ktoré má hĺbku 17 m a nachádza sa v nadmorskej výške 1 494,3 m.n.m. Rozlohou je štvrté najväčšie jazero pri ktorom stojí Horský hotel Popradské pleso, v ktorom sa môžete ubytovať a vychutnávať si blízkosť plesa a krásnej prírody.

popradske-pleso-hotelTento hotel, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 1 500 m.n.m. je od Štrbského Plesa vzdialený 60 minút chôdze. Jeho súčasťou je reštaurácia ktorá ponúka veľký výber slovenských, ale aj zahraničných jedál. Hotel prináša príjemný oddych a relax v prostredí nádhernej prírody a horského vzduchu ako aj množstvo rekreácií a aktivít či už v areáli hotela alebo mimo neho.

Turisti, horolezci alebo bežný ľudia, ktorý sa radi kochajú prírodnou krásou sa radi stále vracajú do Vysokých Tatier. Tatry vždy boli, sú a aj budú doménou Slovenského národa.