Mesto Skalica

Mesto Skalica patrí k najstarším mestám Slovenska. Nachádza sa v severozápadnom cípe Slovenska, na úpätí Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty, v povodí rieky Moravy a na hraniciach s Českou republikou. Skalica patrí k starobylým slovenským mestám, ktoré sa hrdili prívlastkom slobodné kráľovské mesto. História mesta je dlhá a bohatá. Striedali sa tu obdobia budovania, rozmachu a rozkvetu s tými, ktoré boli poznačené vojnami, povstaniami, rabovaním a ničením. Z viacerých hľadísk má Skalica na historickej, ale i súčasnej mape Slovenska významné postavenie.

Mesto Skalica

Pamiatky mesta Skalica

Najznámejšou skalickou stavbou je románska rotunda sv. Juraja. Je postavená na návrší s pekným výhľadom na skalické dominanty. Rotundu postavili v 12. storočí. V 15. storočí bola Rotunda začlenená do mestských stavieb. Je cenná najmä tým, že si zachovala pôvodnú románsku stavebnú dispozíciu. V interiéry sú vzácne gotické maľby, zobrazujúce klasický výjav sv. Juraja bojujúceho s drakom.

Kostol sv. Michala SkalicaV strede mesta Skalica sa v stredoveku sformovalo historické námestie s netradičným trojuholníkovým pôdorysom. Jeho dominantou je rozmerný gotický farský kostol zasvätený sv. Michalovi. Spomína sa už v roku 1372, keď panovník obdaroval Skalicu výsadami slobodného kráľovského mesta.

Veľkú pozornosť si taktiež zaslúži Dom kultúry v Skalici. Aj keď ide  o novodobú stavbu na historickom námestí Skalice, zaslúži si pozornosť hlavne preto, že ide o dielo veľkého slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Túto secesnú budovu postavili v roku 1905 ako Spolkový dom. Do námestia je otočená pôsobivou fasádou, vyzdobenou farebnou mozaikou, inšpirovanou kresbami slávneho českého maliara Mikuláša Aleša a vinohradníckymi motívmi.

Záhorské múzeum v Skalici

Záhorské múzeum vzniklo v roku 1905 na podnet dr. P. Blaha. Je to regionálne múzeum so širším zameraním na oblasť Záhoria. Zbierky Záhorského múzea sa orientujú na archeológiu, históriu, literárnu históriu, etnografiu a muzikológiu regiónu. Prvú časť expozície tvorí blahovská izba, ktorá je pomenovaná po svojom zakladateľovi P. Blahovi. Druhá časť je etnologická a v ďalších priestoroch pokračuje výšivkami, vzorkovníkmi, krojmi a bytovými textíliami. Tretiu časť tvorí archeologické oddelenie s exponátmi z obdobia paleolitu až po osídlenie Záhoria. Najnovšiu časť tvorí Galéria Júliusa Koreszku, maliara, krajinára, ktorý zomrel v roku 1958 v Skalici.

Golf Klub Skalica

Pokiaľ ste milovníkmi športu tak sa v Skalici nudiť nebudete. Môžete navštíviť novovzniknutý Golf Club Skalica, ktorý má veľkú ambíciu stať sa jedným z najlepších slovenských klubov. Nachádza sa tu tréningové centrum mládeže, 9 – jamkové ihrisko, driving range, putting green, chipping green, pitching green, klubový dom a reštaurácia. Klub je vhodný aj pre začiatočníkov a deti.

Kultúrne pamiatky mesta Snina

Mesto Snina je severovýchodne situovaným mestom Slovenska, sídliace v Prešovskom kraji. Snina je vzdialená od krajského mesta Prešov  91 km.

panoráma mesta Snina

Ústrednou kultúrnou pamiatkou mesta Snina je Galéria Andreja Smoláka. Galéria bola založená v roku 1993 maliarom Andrejom Smolákom. Galéria počas svoje existencie uskutočnila viac ako sto výstav slovenských tak i svetových umeleckých diel. Medzi jej činnosti patrí i organizácia medzinárodného výtvarného festivalu, kurzy maľovania a kreslenia, predaj obrazov, prenájom priestorov pre firemné prezentácie a koncerty.

Kaštieľ z konca 18. storočia dala ho postaviť grófka Terézia van Dernáthová. Historický objekt sa skladá z dvojpodlažia, s mnohými miestnosťami – spálňami, hosťovskými izbami, grófskymi salónmi, sálou, kuchyňou, jedálňou a komorou. V podzemí kaštieľa sa nachádzali priestranné pivničné priestory. V 20. storočí začína kaštieľ chátrať. V budove sa zriadil najskôr  domov mládeže a potom Stredné odborné učilište poľnohospodárske. Až v roku 2010 sa stalo mesto Snina vlastníkom a mohli sa uskutočniť komplexné rekonštrukcie. V súčasnosti sa v objekte nachádza galéria, muzeálna expozícia a knižnica.

zrekonštruovaný objekt Kaštieľa v Snine

Časť historického parku, ktorá sa nachádza v priamej blízkosti kaštieľa bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a zvyšok parku za pamätihodnosť mesta Snina. Počas roku 2012 boli odstránené náletové dreviny v časti pri Kaštieli. Zachovali sa však dreviny vzácneho pôvodu.

Fontána so sochou Herkula – je dominantu tvorí železná socha Herkulesa, ktorý bojuje s trojhlavým drakom. Na kamennom obrubníku fontány sa nachádza maďarský nápis, kde veľké písmená tvoria tzv. chronostich – verš obsahujúci skrytý časový údaj obsahujúci letopočet odliatia sochy.

Kaplnka Rhollovcov - SninaKaplnka Sedembolestnej Panny Márie – kaplnka Rhollovcov je stavba postavená v 19. storočí, v klasickom štýle. Kaplnku dal vybudovať podnikateľ Štefan Rholl na cintoríne v Snine. Spodná časť kaplnky je hrobkou rodiny Rhollovcov. Vo vnútri tejto kaplnky je na stene zachovaná tabuľa s náhrobným nápisom v maďarskom jazyku. Počas 2. svetovej vojny bola kaplnka vyrabovaná.

V 20. storočí bola pred kaplnkou vybudovaná kalvária s 12 zastaveniami krížovej cesty, z ktorých sa 8 murovaných kaplniek zachovalo a boli v roku 2012 vyhlásené mestským zastupiteľstvom za pamätihodnosti Sniny. Ostatné boli z dôvodu výstavby železničnej trate zbúrané.

Židovský cintorín z 19. storočia, ktorý sa nachádza v blízkosti Rhollovej kaplnky. Na cintoríne sa nachádza 50 kamennými náhrobníkmi. V 20. storočí mali Židia i synagógu – ,,bužnu”.  Druhá svetová vojna mala v Snine za následky odvlečenie približne 80 židovských rodín.

V meste Snina sa nachádzajú dva pamätné pomníky – Pomník vzniku Československej republiky, ktorý bol v roku 1928 k okrúhlemu 10. výročiu vzniku Československej republiky slávnostne odhalený. Pomník pripomína i udalosti konca 1. svetovej. vojny. Druhým pomníkom je Pomník padlým v druhej svetovej vojne.

Mesto Snina je súčasťou malebného Zemplínskeho regiónu. Snina patrí medzi menšie slovenské mestá, o to však s viacerými zaujímavými kultúrnymi pamiatkami.

Mesto Bratislava

Bratislava je hlavné, najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mesto Slovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 465 327 obyvateľov.Bratislava

Bratislava patrí k najmladším hlavným mestám Európy a pritom k mestám s bohatou históriou siahajúcou k dobám spred dvetisíc rokov. Poloha mesta v samotnom srdci Európy na brehu rieky Dunaj predurčila Bratislavu, aby sa stala križovatkou a cieľom obchodných ciest, strediskom mnohých kultúr. Prvé stopy po trvalom osídlení sa viažu k mladšej dobe kamennej.

Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.Bratislavský hrad

Medzi najnavštevovanejšie pamiatky Bratislavy patrí Bratislavský hrad, Dóm sv. Martina, Stará radnica, Primaciálny palác, Michalská brána, Grassalkovičov palác, Mirbachov palác, Dom U dobrého pastiera, Hrad Devín a Slavín.

Bratislava má porovnateľný počet mestských kultúrnych, športových a rekreačných inštitúcií ako väčšina vyspelých európskych miest. V hlavnom meste Slovenska mestská radnica prevádzkuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Správu telovýchovných a rekreačných zariadení, Mestské múzeum, Zoologická záhradaGalériu mesta Bratislavy, Mestskú knižnicu. Pre deti je najobľúbenejším miestom Zoologická záhrada, ktorá sa nachádza v Mlynskej doline, v mestskej časti Karlova Ves.

Bratislava sa radí medzi najväčšie strediská športových aktivít na Slovensku. Patrí k najčastejším usporiadateľom a je dejiskom mnohých športových podujatí celoštátneho i medzinárodného významu.

V oblasti športu samotné mesto Bratislava každoročne organizuje veľké športové podujatia ako napr. Challenge Day – vyzývací deň k akejkoľvek pohybovej aktivite, Národný Beh Devín Bratislava, Cross Bratislavčanov – memoriál Juraja Nagya, medzinárodné cyklotúry Bratislava – Mosonmagyaróvár, športové stretnutia miest rôznych krajín.

V Bratislave nájdete ubytovanie pre každú peňaženku. Vyše 70 ubytovacích zariadení ponúka služby v rôznych kategóriách. Tie najdrahšie sú v centre mesta, niektoré z nich dokonca priamo v pešej zóne. Ale aj v centre možno nájsť lacnejšie penzióny a hostely. Študenti, mladí ľudia ale nielen oni určite ocenia bohatú ponuku menších penziónov a hostelov. Počas letných prázdnin poskytujú ubytovanie v Bratislave i mnohé študentské domovy. Pre tých, ktorí si chcú naozaj oddýchnuť, sú tu hotely a penzióny na okraji mesta, do centra nie je ďaleko, a môžete si zajazdiť na koni, zahrať tenis alebo sa len tak prejsť po lese. Turistický boom v Bratislave sa odrazil aj na obsadenosti hotelov, takže vám odporúčame rezervovať si ubytovanie s čo najväčším predstihom.

Z Bratislavy môžete podnikať jednodňové výlety do okolia, ktoré sa pýši krásnou prírodou, bohatou históriou a zaujímavými kultúrnymi pamiatkami. Spoznávajte Záhorie, Malé Karpaty alebo Podunajsko a zažite krásy Bratislavského kraja.

Mesto Prievidza

Mesto Prievidza  je okresným mestom, ktoré sídli v regióne Hornej Nitry. Od krajského mesta Trenčín  je Prievidza vzdialená približne 63 km. Mesto má silné zastúpenie baníctva, chemického a spotrebného priemyslu, ako i energetiky.

mesto Prievidza

História mesta Prievidza

Prvý písomný dôkaz  o Prievidzi pochádza z obdobia 12. storočia , z listiny Zoborského opátstva. Od roku 1330 sa obec vyvíjala ako mesto so slobodnou advokáciou a v roku 1383 mestu bolo udelené výsady kráľovského mesta od kráľovnej Márie. Kráľovské výsady pre Prievidzu znamenali – konanie trhov, vyberanie mýta, voľbu farára a richtára, stavanie mlynov, platenie dávok,  lovenie rýb, slobodný rozvoj remesiel a predaj výrobkov. Od 14. storočia prevládala v meste remeselnícko-poľnohospodárska činnosť, až koncom 17. storočia sa rozšírilo ovocinárstvo, výroba šindľov a dosák. V minulosti bolo mesto viackrát vyplienené od – husitských vojsk, Tureckých, Thőkölyho i Rákócziovských vojsk.  A taktiež Prievidzu postihli opakované požiare.

Po vzniku ČSR patrila Prievidza medzi mestá s vysokou nezamestnanosťou.  Počas druhej  svetovej vojny tu bola rozšírená protifašistická činnosť, resp. odboj. Od roku 1945 sa Prievidza stáva priemyselným centrom Hornej Nitry. A od roku 1960 sa stala sídlom Združenia slovenských uhoľných baní.

Historické pamiatky mesta Prievidza

  • Kostol Nanebovzatia Panny Márie – najstarším kostolom v Prievidzi, bol postavený v 13. storočí. Pôvodne bol súčasťou prievidzského hradu. Z interiéru kostola sa zachovala iba stredoveká socha Panny Márie z druhej polovice 15. storočia.

  • Farský kostol svätého Bartolomeja Apoštola – stavba z konca 14. storočia. Kostol bol niekoľkokrát reštaurovaný.

  • Kostol Najsvätejšej Trojice – piaristický kostol, výstavba kostola začala v 17. storočí, podľa talianského architekta Biberelliho. Interiér je v barokovom štýle A stavba bola dokončená v 18. storočí.

  • Rušňové depo – bolo vybudované na začiatku 20. storočia. Je významným artiklom vo vývoji architektúry železničných stavieb na Slovensku. Je významným dokumentom vývoja architektúry železničných stavieb a histórie tohto druhu dopravy na Slovensku. So svojím technologickým vybavením je najzachovalejším objektom svojho druhu na Slovensku.

  • Pomník padlým v SNP – nachádza sa na Námestí slobody v centre Prievidze. Bol postavený v 20. storočí na počesť bojovníkom a padlým počas druhej svetovej vojny a SNP. Stojí na Námestí slobody v centrálnej časti mesta.

Pomník padlým v SNP - Prievidza

  • Ďalšími historickými a kultúrnymi pamätihodnosťami sú – Meštianske domy na námestí a v priľahlých uliciach renesančné a barokové; Trojičný stĺp na námestí z roku 1740; Mariánsky stĺp pri farskom kostole z roku 1693; Socha pred piaristickým kostolom z roku 1757; Socha z roku 1788; Pamätný dom rodisko A. Švéniho.

Mesto Banská Štiavnica

Banská Štiavnica je historické mesto na strednom Slovensku s výrazne multikultúrnou minulosťou. Banská Štiavnica leží uprostred Štiavnických vrchov na strednom Slovensku a je mestom zaradeným do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Známe je ťažbou kovov, významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou.

Banská Štiavnica

Ťažba drahých kovov v centrálnej časti Štiavnických vrchov má veľmi dlhú históriu. Už v listine z roku 1156 sa táto oblasť spomína ako terra banensium, čiže zem baníkov. Medzi ťaženými nerastami prevládala strieborná ruda, a preto sa Banská Štiavnica označovala aj ako „strieborné mesto“.

V mestskej pamiatkovej rezervácii Banská Štiavnica sa nachádza 360 pamiatkových objektov. Vytvárajú jedinečný súbor vysokej kultúrnej a historickej hodnoty, ktorý je navyše zasadený do nádherného horského prostredia vrchov, nazývaných Štiavnické vrchy.

Hlavnou dominantou centra mesta je Starý zámok ležiaci západne od Trojičného námestia. Najstarším objektom v zámku je bývalý farský kostol. Spolu so susedným karnerom ho postavili v 13. storočí ako trojloďovúStarý zámok v Banskej Štiavnici románsku baziliku. Dnes Starý zámok slúži ako múzeum. Zaujímavými expozíciami sú okrem iných fajky a terče.

Na protiľahlom kopci stojí od roku 1571 Nový zámok, ktorý sa takisto využíva na muzeálne účely. Je v ňom expozícia protitureckých bojov a poskytuje krásny pohľad na mesto.

Najviac pamiatok sa v Banskej Štiavnici sústreďuje do priestoru medzi Trojičným a Radničným námestím. Obe námestia oddeľuje gotický Kostol sv. Kataríny z konca 15. storočia a budova radnice so štíhlou hodinovou vežou.

V meste pramení rieka Štiavnica (prítok Ipľa) dlhá 54,6 km, ktorej takmer celý tok sa na území mesta v súčasnosti nachádza v podzemí (slúži ako kanalizačný zberač), na povrch sa dostáva až v dolnej časti mesta. V čase vzniku mesta však tiekla po povrchu a dala mestu meno. V okolí Banskej Štiavnice sa nachádza početné množstvo umelých vodných nádržítajchov so sústavou technických dielzberných jarkov.

V Banskej Štiavnici sa koná niekoľko regionálne i celoslovensky významných podujatí. Salamandrové dni sa konajú pravidelne druhý septembrový týždeň. Súčasťou podujatia je Salamandrový sprievod, ktorý zobrazuje Salamandrový sprievodživot banského mesta a jeho najznámejších postavičiek. Ďalšími pravidelnými podujatiami sú Živé šachy Animatus Lusus, Noc na Starom Zámku, Nezabudnuté remeslá, Festival remesla, kumštu a zábavy, Filmový festival Štyri živly, Hudobný festival Jazznica, Festival Cap á l´Est, Beh ústavy, Beh trate mládeže. Od roku 2000 sa v Banskej Štiavnici každoročne na prelome júla a augusta koná Festival peknej hudby, ktorý publiku v štiavnických historických priestoroch (kostoly, Starý uámok)a v okolí (Kaštieľ v Sv. Antone, Sklené Teplice) ponúka programy s prezentáciou slovenských a zahraničných koncertných umelcov, súborov a zoskupení. Súčasťou festivalu býva aj expozícia výtvarných prác slovenských umelcov. Od roku 2009 pôsobí v objekte banskoštiavnickej železničnej stanice rezidenčné centrum, ktoré sa stáva prechodným domovom profesionálnych umelcov zo Slovenska a zahraničia v rámci programu artists in residence. Iniciátorom centra je slovenský výtvarník, držiteľ ceny Oskára Čepana a ceny Strabag Art Award za rok 2011 Svätopluk Mikyta.

Bývalé banícke mesto Banská Štiavnica je jedným z najkrajších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku.

Historické pamiatky mesta Prešov

Mesto Prešov je považované za metropolu regiónu Šariš. Prešov sa rozprestiera v Košickej kotline, vzdielaný od mesta Košice 36 km. Je správnym centrom Prešovského samosprávneho kraja a taktiež významným hospodárskym centrom vo východnej časti Slovenska.

mesto Prešov - Hlavná ulica

Mesto Prešov už v minulosti bolo označované ako metropola kultúry a vzdelania. Na Hlavnej ulici mesta Prešov je sústredených viacero historicko-kultúrnych objektov. V roku 1955 bolo historické jadro mesta vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Historické objekty mesta Prešov

Bosáková banka- PrešovBosáková banka bola postavená na začiatku 30. rokov 20. storočia, na rohu Hlavnej a Levočskej ulice. Pôvodným účelom budovy mal byť finančný ústav. Budova dostala pomenovanie po Michalovi Bosákovi, slovenskom vysťahovalcovi, ktorý sa vypracoval na špičkového bankára v USA. V Bratislave založil i americko-slovenskú banku, ktorej jedna z prevádzok sídlila aj v Prešove.

Caraffova väznica je historickou pamiatkou v gotického štýlu. V minulosti tu bolo nespravodlivo uväznených a odsúdených 24 uhorských zemanov a mešťanov. Počas Caraffovho povstania – Prešovské jatky boli popravení.

Evanjelické kolégium sa stalo základom v 18. storočí pre vysoké školstvo v Prešove.

Gréckokatolícky chrám sv. Jána Krstiteľa je gotickým kostolom zo 14. storočia, nachádzajúci sa na južnom konci pešej zóny. V chráme sú umiestnené viaceré vzácnosti – ikonostas z polovice 19. storočia, jednu zo štyroch replík vzácneho Turínskeho plátna a pozostatky blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka.

Rákocziho palác tvoril pôvodne dva meštianske domy, ktoré dal v  16. storočí sedmohradské knieža Žigmund Rákoci prebudovať na honosný mestský palác v renesančnom slohu. V roku 1633 tu prebiehali rokovania medzi zástupcami sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákociho a cisára Ferdinanda II., a v ktorom bol podpísaný prešovský mier. Od roku roku 1711 bol  vystriedal viacerých majiteľov. V súčasnosti je v budove umiestnené Šarišské múzeum.

Kalvária je barokový komplex 18.storočia, v minulosti bola uznávaná ako druhá najkrajšia kalvária na území Uhorska.  Kalvária má prekrásnu maliarsku výzdobou stropu a zaujímavosťou je nápis – „tu je pochovaná jedna hriešna žena.“ Súčasťou komplexu je podzemná krypta s hrobmi kňazov.

Kalvária - Prešov

Neptúnova fontána – dal ju postaviť v 19. storočí židovský obchodník Marek Holländer, ako prejav vďačnosti mestu, ktoré mu dovolilo v meste Prešov usadiť a podnikať.

Radnica bola pôvodne stredoveký meštiansky dom. V 16. storočí slúžila ako mestská vináreň. V 19. storočí bola po požiari zrekonštruovaná a nadstavená o podlažie. V súčasnosti má v nej sídlo primátor a mestský úrad.

Župný dom je budova  rokokovo-klasického štýlu, palácového typu určená na administratívne účely bývalej Šarišskej stolice. Po druhej svetovej vojne bol dom vo veľkej miere zdevastovaný, bolo potrebná jeho rekonštrukcia. V súčasnosti sa jeho priestory poskytujú viacerým inštitúciám.

Medzi ďalšie pamiatky, ktoré môžu návštevníci mesta Prešov obdivovať sú napríklad – Palác Klobušíckých, Floriánova brána, Čierny orol, Mestská hvezdáreň, Kumšt a viaceré kostoly – Evanjelický a.v. chrám sv- Trojice, Františkánsky Kostol, Kláštor františkánov, Gréckokatolícky biskupský palác a Židovská synagóga-múzeum židovstva.

Každá časť mesta Prešov dýcha históriou. Po obchôdzke Hlavnej ulice Prešova majú návštevníci historické pamiatky ako na dlani. S návštevou historického mesta budú spokojní i nároční turisti, ktorí vyhľadávajú historické pamiatky.

Mesto Poprad

Poprad je tretie najväčšie mesto východného Slovenska a 10 najväčšie mesto na Slovensku. Leží v širokej rovnomennej, vysoko položenej kotline na oboch stranách rieky Poprad. PopradKataster má nepravidelný hviezdicovitý tvar s rozlohou 63,05 km². Na sever od mesta sa rozprestiera masív Vysokých a Belianskych Tatier, na východ Levočské pohorie, na juh nízka pahorkatina Kozích chrbtov a na západ pahorkatina Štrbského rozvodia. Masív Vysokých Tatier prevyšuje kotlinu o 2000 m. Pomerná blízkosť hlavného hrebeňa Tatier tvorí mestu nádhernú kulisu. V okolí mesta sa rozprestierajú poľnohospodárske pozemky, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. V malebnom predpolí Vysokých Tatier sa od roku 1946 začali písať dejiny tzv. veľkého Popradu, ktorý sa do vedomia obyvateľov Slovenska, ale aj do vedomia medzinárodnej pospolitosti zapísal ako brána do najmenších európskych veľhôr.

Mesto Poprad so svojimi 53 000 obyvateľmi predstavuje dynamicky sa rozvíjajúce administratívne, hospodárske, kultúrne a spoločenské centrum podtatranského regiónu. Výhodná zemepisná a strategická poloha mu umožňuje všestranný rozvoj a špecifickú orientáciu na cestovný ruch, šport a na možnosti všestrannej sebarealizácie jeho obyvateľov. Mesto bohaté na históriu je hrdé i na svoju súčasnosť. Mohutný rozvoj dosiahlo postupne, predovšetkým však za posledné roky, počas ktorých prešlo nebývalým rozmachom a vytvorilo občanom podmienky na plnohodnotný kultúrny i spoločenský život.

V meste sa napriek jeho veľkosti nenachádza profesionálne divadlo so stálou scénou. Vystupujú tu len hosťujúce súbory či divadlá z iných miest, predstavenia sú prevažne v Dome kultúry, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný a premenovaný z pôvodného “závodneho klubu Tatravagónky.” Divadelná sála sa nachádza aj v mestskej časti Spišská Sobota. V Poprade pôsobí divadelný súbor Commedia.

Tatranská galériaVýstavné priestory má aj Tatranská galéria v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri železničnej stanici a vo Výstavnej sieni na Alžbetinej ulici. V Poprade mnoho rokov pôsobil aj Dom fotografie, ktorý sa však pred pár rokmi presťahoval do Liptovského Mikuláša.

Najvýznamnejšou pamiatkovou zónou v Poprade je centrum mestskej časti Spišská Sobota. Najvzácnejšou architektonickou pamiatkou je tu Kostol svätého Juraja s piatimi neskorogotickými krídlovými oltármi a hlavným oltárom od Majstra Pavla z Levoče Vznikol na rozhraní neskorej gotiky a renesancie. Vedľa kostola, podobne ako v iných „nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. COltár Majstra Pavla z Levočeelé centrum Spišskej Soboty bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

V centre mesta Poprad je už zrušené kino Tatran. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov. V mestskej časti Veľká je kino Máj, ktoré sa však v súčasnosti využíva na iné účely. Po spustení prevádzky v kine Tatran pred niekoľkými rokmi sa prestalo pravidelne premietať v kine Gerlach, kde sa v súčasnosti konajú zasadnutia mestských poslancov, funkciu kina plní len počas Festivalu horských filmov, ktorý sa koná v meste každý rok.