Slovenské komorné divadlo

Slovenské komorné divadlo sa nachádza v meste Martin a vzniklo roku 1944 ako druhé profesionálne divadlo na Slovensku. V divadelnom Martine sa už po vzniku ČSR začalo uvažovať o založení profesionálneho divadla. Existovala tu silná ochotnícka tradícia, šľachtená Slovenským spevokolom; vyspelé slovenské publikum, ktoré bolo už polstoročie naučené chodiť na slovenské divadelné predstavenia a Národný dom, Národný dompriestor vhodný na realizáciu profesionálnej divadelnej prevádzky. Profesionálne divadlo však vzniklo strategicky v Bratislave, novom hlavnom meste Slovenska roku 1920, transformáciou Východočeskej divadelnej spoločnosti a hrávalo prevažne po česky. Reálna transformácia Slovenského spevokolu na profesionálne divadlo sa začala v štyridsiatych rokoch 20. storočia, vďaka iniciatíve ľudí, akými boli podpredseda Ústredia slovenských ochotníkov Ján Marták, redaktor časopisu Naše divadlo Ivan Turzo, správca Matice slovenskej Jozef Cíger-Hronský, tajomník literárneho oddelenia Slovenského rozhlasu Gabriel Rapoš a herec a režisér Andrej Bagar.

Na rozdiel od Slovenského národného divadla v Bratislave, Slovenské komorné divadlo v Martine nikto dekrétom zhora nezakladal, ale vzniklo prirodzene, z vnútornej potreby mesta a slovenských ochotníkov. Ona vnútorná zázračná životodarná sila sa tiahne celými jeho dejinami.

Slovenské komorné divadlo
Prvá premiéra novozaloženého divadla sa uskutočnila za dosť dramatických okolností 22. januára 1944. V réžii Andreja Bagara Slovenské komorné divadlo uviedlo Verhaerenovho Filipa II., protitotalitnú inscenáciu, ktorou Slovenské komorné divadlo jasne manifestovalo, na ktorej názorovej strane stojí. (Túto hru zahrali herci berlínskeho Deutsches Theater pohostinsky v Bratislave roku 1933, emigrujúc pred Hitlerom.) Inscenáciu zakázali, čo neznamenalo len politickú represáliu voči mladému divadlu, ale to aj vážne ohrozilo jeho samotnú existenciu. Následne divadlo nedostalo od štátu žiadnu finančnú podporu a prežilo len vďaka dotácii Matice slovenskej, tlačiarne Neografia a iných firiem.

Za takmer 65 rokov svojej existencie prešlo Slovenské komorné divadlo Sála v Slovenskom komornom divadlemnohými etapami. Na základe žiadosti osadenstva divadla a rozhodnutím Divadelnej a dramaturgickej rady zo dňa 29. augusta 1950, s platnosťou od 1. januára 1951, sa zmenil názov Slovenského komorného divadla na Divadlo Slovenského národného povstania. Martinské divadlo však nieslo tento názov len niekoľko mesiacov. Už 6. októbra 1951, v rámci osláv Dňa československej ľudovej armády, sa uskutočnil slávnostný akt premenovania divadla na Armádne divadlo. Od 1. augusta 1960 prešlo martinské divadlo opäť pod civilnú správu a vrátilo sa k názvu Divadlo Slovenského národného povstania. Tento názov pretrval 43 rokov. 1. septembra 2003 divadlo ako posledné v Turci vypustilo zo svojho názvu SNP a vrátilo sa k svojmu pôvodnému názvu Slovenské komorné divadlo, pod ktorým vzniklo roku 1944.

Ski Litmanova

Lyžiarsky areál Litmanová nájdete pri obci Litmanová v prekrásnej scenérii pohoria Pieniny. Rekreační i nároční lyžiari tu môžu využívať rôzne sklony a profily zjazdových tratí v nadmorskej výške od 690 do 920 m. Sú tu vhodné terény aj na preteky. Pri prevýšení 280 m sú k dispozícii 3 lyžiarske vleky (150, 400 a 1000m.) Ich celková prepravná kapacita je 2000 osôb/hod.

Lyžiarske stredisko Ski Litmanová

Lyžiarske svahy umelo zasnežované a osvetlené. Z vrcholu Fakľovky (945 m) je pekný výhľad na okolitú prírodu i Vysoké Tatry. Milovníci turistiky odtiaľ môžu podnikať túry po hrebeňoch Pienin. V stredisku je možnosť kompletných stravovacích služieb v štýlovej čajovni goralského typu a bufetu priamo na svahu. Je tu tiež požičovňa lyžiarskeho výstroja a ski-servis. Návštevníci sa môžu ubytovať priamo v lyžiarskom areáli v zrubových chatách. Ubytovanie je možné zabezpečiť aj v dvoch ubytovniach s celkovou kapacitou 90 lôžok a na súkromí priamo v obci. Ďalšie možnosti sú v 10 km vzdialenom okresnom meste Stará Ľubovňa (penzióny, hotely).

V areáli nájdete 5 zjazdoviek rôznych sklonov. Pre náročnejších lyžiarov je možnosť vyskúšať si FREERIDE na “panenskom” snehu. Pre začiatočníkov lyžiarov a snowboardistov je k dispozícii lyžiarska škola ALEX. Na svoje si prídu aj priaznivci bežeckého lyžovania, keďže sa v rámci strediska nachádza 12 km udržiavaných tratí, umožňujúcich vychutnať si prírodnú scenériu, ktorá je na Litmanovej starostlivo zachovávaná. Stredisko je otvorené celoročne, počas leta si na svoje prídu milovníci raftingu.

Lyžiarske stredisko Ski Litmanová

Rafting je nenáročný a zvládne ho každý. Veľmi zaujímavý je splav Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou. Splav na pltiach sa začína na poľskej strane v obci Sromowce Wyżne, končí sa v mestečku Krościenko nad Dunajcem. Na slovenskej strane je možné Dunajec splavovať z pltníc v Majeroch alebo Červenom Kláštore do Lesnice, kde splav končí asi 200 m za ústím Lesnického potoka. Neďaleko je turistický hraničný prechod do Poľska pre peších a cykloturistov. Zaujímavosťou je aj Nordic Walking. Je to aktívna chôdza s teleskopickými tyčami, kde je celý trup zahrnutý do pohybu. Nordic Walking je ideálny tréning celého tela pre všetky vekové skupiny. Dobré pre kĺby, so zreteľom na vytrvalosti, sily, pohyblivosti a koordinácie. Vhodné pre začiatočníkov, športovo orientovaných ľudí, ľudí s poškodením kĺbov alebo tých, ktorí sa možno snažia zbaviť pár kíl. Optimálny šport pre všetkých, ktorí chcú zlepšiť svoju kondíciu.

Salaš u Franka

V stredisku Ski Litmanová sa môžete najesť v reštaurácii Salaš u Franka. Interiér Salaša je prevažne vyrobený z dreva a pôsobí veľmi štýlovo. Drevené krčahy, valašky, prútené koše a iné drevené náradie používané pred mnohými rokmi pri práci, to všetko dokazuje remeselnú zručnosť ľudí Ľubovnianského regiónu.

Pezinská Baba

Lyžiarske stredisko Pezinská Baba sa nachádza v regióne Západné Slovensko na hrebeni Malých Karpát vo výške 527 m.n.m. 12 km od okresného mesta Pezinok. Základná stanica sa nachádza v nadmorskej výške 403 m.n.m. aLyžiarske stredisko Pezinská Baba najvyššie položený bod strediska je vo výške 595 m.n.m., celkové prevýšenie teda predstavuje 192 metrov. Lyžiarska sezóna sa v stredisku Pezinská Baba začína v decembri a trvá do apríla. Celková dĺžka zjazdoviek je 3,3 km a z nich je 2,4 km umelo zasnežovaných. V areáli strediska Pezinská Baba sa nachádza 7 vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 4090 osôb za hodinu. Kombinácia ľahkých a stredne náročných lyžiarskych terénov je vhodná pre začínajúcich lyžiarov, no zároveň poskytuje možnosť zdokonalenia techniky lyžovania. Rodičia s deťmi majú možnosť využiť detský vlek, prípadne lyžiarsku škôlku, ktoré sa nachádzajú v areáli strediska. V ponuke je aj večerné lyžovanie s dĺžkou osvetlených tratí 500 metrov. V lyžiarskom stredisku Pezinská Baba si na svoje prídu aj priaznivci bežeckého lyžovania, keďže sa v rámci strediska nachádza 8 km udržiavaných tratí pre fanúšikov tohto športu. V stredisku sú trate pre bežecké lyžovanie v dĺžkach 1,2, 5 km a sánkarská dráha. Povrch tratí je pravidelne udržiavaný troma strojmi na údržbu (2 x Kässbohrer + 1 x Ratrac). Zjazdová trať označená ako VL 500 je vybavená osvetlením a zariadením HKD na výrobu technického snehu. V sezóne 2007 – 2008 bol vybudovaný približovací vlek medzi zjazdovkou pod vysokým napätím a VL 500 a sociálne zariadenie. Možnosť ubytovania a stravovania je v piatich zariadeniach.

Lyžiarsky klub Pezinská Baba je jediný klub v oblasti s vinohradníckou tradíciou. Napriek dlhoročnému fungovaniu  sa do Lyžiarske stredisko Pezinská Babadnešnej podoby etabloval až v roku 2005, kedy sa zaznamenáva prvá sezóna. Na začiatku združoval 4 deti v predprípravnom veku. V sezónne 2005/06 sa deti zúčastnili prvých pretekov na Pezinskej Babe, kde dosiahli veľmi slušné umiestnenia v konkurencii silných bratislavských klubov. V sezónne 2006/07 sa  klub rozšíril na 11 detí, ktoré súťažia v kategóriach  superbaby a mladší predžiaci. Lyžiarsky Klub Pezinská Baba sa venuje  príprave detí a mládeže na zjazdové lyžovanie. Tréningový proces vedú skúsení tréneri s telovýchovným a trénerským vzdelaním.  Využívajú  prostriedky všeobecnej – kondičnej a koordinačnej prípravy  variabilného zamerania.  (korčule, trampolína, lanová dráha, bouldering.).

Ubytovať sa môžete aj v horskom hoteli iba 7 km od Pezinka v Kučišdorfskej doline, v hoteli Istota. V tichom lesnom prostredí má hotel svojou výbornouIzba v hoteli Istota polohou a všetky predpoklady pre realizáciu organizovaných akcií – školení, seminárov, manažérskych tréningov, prezentácií firiem, riadenej degustácie vín, recepcií, banketov, rodinných a spoločenských udalostí, záhradných slávností, tréningových sústredení športovcov, posedení pri krbe a podobne. Zabezpečuje i rekreačné pobyty individuálnych hostí. Hotel poskytuje ubytovanie v izbách s vlastným sociálnym zariadením a TV so satelitnými programami.

Lyžiarske strediská na Slovensku

Úchvatné horské štíty, doliny zapadnuté snehom a vynikajúce služby lyžiarskych stredísk. To je Slovenskozimný raj, snehová rozprávka, o ktorej snívajú všetci milovníci skvelej lyžovačky Lyziarske stredisko na Slovenskua zimných športov. Viac ako 1 000 lyžiarskych vlekov a 300 lanoviek najmodernejších typov, kvalitne upravené zjazdové aj bežecké dráhy, ktoré majú jedinú „chybu“. Sú také špičkové, že neviete, pre ktorú z nich sa máte skôr rozhodnúť a ktorú vyskúšať. Vysoko položené zjazdovky v Tatrankej Lomnici v nadmorskej výške až 2 000 metrov, malebné a romantické údolia Malej aj Veľkej Fatry, lyžiarske stredisko Štrbské Pleso vo Vysokých Tatrách, Jasná a Donovaly v Nízkych Tatrách, Veľká Rača, Malinô Brdo, Pezinská Baba, Mlynky, Krahule, to sú niektoré z množstva lyžiarskych stredísk, ktoré robia zo Slovenska lyžiarsku veľmoc.

Rozvoj lyžovania ako športového odvetvia sa datuje približne do roku 1860, kedy nastal prelom medzi lyžovaním ako úžitkovou činnosťou uľahčujúcou život lovcom, sedliakom, či vojakom v chladných oblastiach a lyžovaním ako športovou a rekreačnou aktivitou obyvateľov. Organizované lyžovanie na Slovensku je spájané s nemeckým turistickým spolkom Karpathenverein, ktorý sídlil v podtatranskom Kežmarku a rozvíjal lyžovanie v oblasti Vysokých Tatier. Lyžovanie bolo doménou najmä majetnejších nemeckých a maďarských občanov. Podľa Terezčáka (1997) boli Vysoké Tatry začiatkom 20. storočia známou lyžiarskou oblasťou a prebiehali tu dokonca prvé lyžiarske výcviky pre hostí ubytovaných v tatranských hoteloch.

Lyže v dávnej histórii

Postupne sa lyžovaniu začalo venovať čoraz viac ľudí, v roku 1910 sa už lyžiari objavovali aj mimo Vysokých Tatiar, najmä v okolí KremniceLiptovského Mikuláša, či Banskej Bystrice. Prvou slovenskou lyžiarskou organizáciou bol Tatranský turistický spolok v Liptovskom Mikuláši. Z lyžiarskych disciplína sa rozvíjal najmä beh na lyžiach a skok na lyžiach. Zjazdové lyžovanie však zaznamenalo masívnejší rozvoj až s výstavbou horských dopravných zariadení. Prvou lanovkou na Slovensku bola pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok, v prevádzke od roku 1908. Neskôr pribudli lanovky v oblasti Tatranskej Lomnice, prvou visutou lanovkou bola lanovka z Tatranskej Lomnice na Skalnaté Pleso vybudovaná spolu so zjazdovkou v roku 1937, neskôr až na Lomnický štít (1940). V zime 1936/1937 bola zároveň vyznačená a daná do prevádzky prvá zjazdová trať zo Skalnatého Plesa do Tatranskej Lomnice. Prvé dopravné zariadenie, ktoré slúžilo špeciálne lyžiarom bol prvý elektricky poháňaný vlek na Slovensku zo Štrbského Plesa na Solisko s dĺžkou 3 km postavený a uvedený do prevádzky v roku 1943. Ten bol v prevádzke až do roku 1970, kedy bol v súvislosti s konaním ďalších majstrovstiev sveta v lyžovaní vymenený za dvojsedačkovú lanovku. Medzitým sa na Slovensku rozvíjali aj iné lyžiarske strediská, v povojnovom období (od roku 1949) najmä Jasná v Nízkych Tatrách. V roku 1957 bola lanovkou sprístupnená aj momentálne najvyššie položená lyžiarska zjazdovka na Slovensku od Skalnatého plesa do Lomnického sedla 1800- 2200 m n. m. V 60. rokoch 20. storočia nastal

Historické lyžovanie dynamický rozvoj lyžiarskych stredísk vo všetkých vyšších pohoriach Slovenska. V roku 1964 bolo na Slovensku evidovaných celkovo 49 dopravných zariadení (11 lanoviek a 38 vlekov), pričom do roku 1970 sa ich počet zvýšil na 227, keď sa počet lanoviek zvýšil na 14, ale narástol najmä počet vlekov (213). V roku 1980 už bolo na Slovensku 25 lanoviek a 522 vlekov. Dynamický rozvoj trval až do roku 1993, kedy sa počet horských dopravných zariadení na Slovensku ustálil približne na čísle 1000 (lanovky+ vleky). Údaje z roku 2007 však hovorí iba o 845 horských dopravných zariadeniach (z toho 45 lanoviek). Dá sa to vysvetliť postupným nahrádzaním vlekov modernejšími lanovkami, čo dokumentuje prípad Veľkej Rače, kde bolo tromi novými lanovkami nahradených 8 vlekov. Samozrejme tento trend je najmä vo väčších strediskách s dostatkom finančných zdrojov.

Zaujímavé je, že v posledných rokoch sa rozvoj lyžiarskych stredísk nesústredil len na zabehnuté lyžiarske strediská, ale vybudovali sa aj niektoré strediská na “zelenej lúke”. Konkrétne ide napríklad o Valčiansku dolinu pri Martine, Oravice v Roháčoch, či menšie stredisko v Levočskej doline pri Levoči.