Bystrianska jaskyňa

Bystrianska jaskyňa sa nachádza na južnom okraji obce Bystrá, medzi Podbrezovou a Mýtom pod Ďumbierom. Nízke Tatry, ktorých je Bystrianska jaskyňa súčasťou, sú bohatšie o prírodnú krásu. Bystrianska jaskyňa je najvýznamnejšou jaskyňou Horehronského podolia.

Bystrianska jaskyňa

História jaskyne

V roku 1923 sa ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert. Ďalšie roky pokračovali prieskumy členov jaskyniarskej skupiny Karpatského spolku v Banskej Bystrici.  Dolný vchod do Novej jaskyne, ktorý je v súčasnosti východ prehliadkovej trasy bol odhalený v roku 1932. V rokoch 1939 – 1940 Družstvo bystrianskych jaskýň sprístupnilo časť jaskyne bez elektrického osvetlenia. Protifašistický odboj z  2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. Bystrianska jaskyňa totiž  zohrala významnú úlohu počas 2. svetovej vojny, keď v januári 1945 Nemci obsadili obec Bystrá, mnohí obyvatelia našli útočisko práve v nej. Von z jaskyne sa však nemohli dostať, pretože vchod do jaskyne Nemci zamínovali. V mäkkom hlinitom dne, ktoré vystlali skalami a slamou, si urobili lôžka a do fliaš zberali vodu stekajúcu z kvapľov. Takto tu prežili 21 dní. Von sa dostali až po oslobodení Bystrej.

Základné informácie o jaskyni

Prehliadka Bystrianskej jaskyneBystrianska jaskyňa je dlhá 3 531 m a z toho je sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Prehliadka trvá približne 45 minút a jej prevádzka je celoročná.  Návštevníci majú možnosť počas prehliadky vidieť tri priepasti s hĺbkou okolo 20 m. Jaskyňu vytvorili ponorné vody Bystrianky pritekajúcej z južných svahov Nízkych Tatier. Jaskyňa je známa obdivuhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov a výskytom sintrovej výplne, kvapľových útvarov, ktoré sa najviac vytvorili v Klenotnici v podobe stalaktito – Zvonivé stalaktity v Karakombách, Baldachýn nad Riečišťom a Kováčska vyhňa pred Peklom, stalagmitov a záclonovitých závesov. Všetky sú živé, žltobielej farby s vysokým leskom. Súčasťou jaskynných vzácností sú prenádherne sa ligotavé nástenné vodopády a pod nimi sintrové jazierka. Ďalej sa v jaskyni vyskutujú typické väčšie sieňovité a dómovité priestory, najunikátnejšie sú Zrútený dóm a Mostárenské siene. Do spodných častí Novej jaskyne ústi priepasť Peklo hlboká 56 m. Zo sintrovej výplne dominujú záclony Kaplnka.

Teplota vzduchu je 5,7 až 6,7 °C, relatívna vlhkosť 92 až 98 %. Priaznivé klimatické podmienky jaskyne sa využíva už od prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia na speleoterapeutickú liečbu. Liečebná sieň je časť jaskynného priestoru, kde sa liečia horné dýchacie cesty u detí.

V jaskyni sa objavilo 8 druhov netopierov.

Okrem Belianskej jaskyne Bystrianská dolina ponúka návštevníkom i turistiku neďalekých vrchov –   vrchy Baba (1617 m), Pálenica (1653 m), Dereše (2003 m), Chopok (2023 m), Ďumbier (2043 m) a Veľký Gápeľ (1776 m). Bystrá dolina sa asi 4 km pred horskou obcou Bystrá rozširuje na široký pás lúk nazývaný Tále.

Bystrianska jaskyňa a panenská príroda Nízkych Tatier vytvára ideálnu kombináciu pre víkendové výlety v každom ročnom období. V lete možno návštevu jaskyne doplniť o turistiku v blízkych vrchoch a v zime sa naskytuje možnosť lyžovanie.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s