Slovenské technické múzeum

Slovenské technické múzeumSlovenské technické múzeum je múzeum technického zamerania s celoslovenskou pôsobnosťou so sídlom v meste Košice. Ako jediné svojho druhu na Slovensku cieľavedome zhromažďuje, hodnotí, vedecky a kultúrno-výchovne využíva hmotné doklady o vývoji techniky a exaktných vied z celého územia Slovenska. Spravuje bohaté zbierkové fondy vybraných technických a prírodovedných disciplín v ich historickom vývoji. Iniciuje starostlivosť o vybrané pamiatky vedy, výroby a techniky v Slovenskej republike, poskytuje odbornú pomoc pri záchrane a obnove týchto pamiatok. Dokumentuje podiel Slovenska a jeho osobností, z ktorých najmä Prof. Dr. Ing. Aurel Stodola a Jozef Maximilián Petzval prispeli k rozvoju svetovej vedy a techniky. Profil múzea sa formoval od roku 1948, kedy bolo verejnosti sprístupnené.

Za roky svojej existencie múzeum zhromaždilo viac ako 14 tisíc zbierok. Mnohé z nich majú jedinečnú a nenahraditeľnú hodnotu tak z hľadiska vývoja vedy ako aj pre prezentačnú činnosť. Zázemie hodnotného a rozsiahleho zbierkového fondu múzea je základom pre budovanie špecializovaných expozícií, stálych výstavných súborov a krátkodobých prezentačných výstav.

V zbierkovom fonde je zastúpené baníctvo, hutníctvo, kováčstvo, strojárstvo, elektrotechnika, fyzika, chémia, fotografické a kinematografické prístroje, geodézia a kartografia, hodinárstvo, astronómia.

Jednou z expozícií, ktoré sa nachádza v Slovenskom technickom múzeu je expozícia Hutníctvo. Dokumentuje historický vývin hutníctva vo svetovom meradle s dôrazom na bohaté tradície hutníctva na Slovensku.

Ďalším je baníctvo, ktoré je  prezentované expozíciou, ktorá svojimi unikátnymi interiérmi v podzemí múzea s inštalovanou banskou technikou poskytuje pohľad na pracovisko baníkov.

Expozícia planetáriumPlanetárium je pre záujemcov o astronómiu a poskytuje pohľad na hviezdnu oblohu, planéty, Slnko a Mesiac, demonštruje pohyby nebeských telies.

Umelecké kováčstvo sú vystavené v podbrání múzea. Sú to kované predmety úžitkového, okrasného i umeleckého charakteru dokumentujúce zručnosť a úroveň kováčskeho remesla na Slovensku. Ku kolekcii vyše 100 exponátov patria kované železné mreže, ozdobné prvky, cechové štíty, osvetľovacie prostriedky.

Oznamovacia elektrotechnika poskytuje prehľad vývojom telegrafnej techniky, diaľnopisov, počiatky telefónnych prístrojov s historicky vzácnou zbierkou telefónov so spomienkou na prínos Jozefa Murgaša – slovenského priekopníka v rozvoji telegrafie. Vývoj písacích strojov dokumentuje vývoj písacích strojov od druhej polovice 19.storočia až po súčastnosť.

Expozícia z dejín fyzicky na SlovenskuZ dejín fyziky na Slovensku obsahuje kolekcie prístrojov na meranie fyzikálnych jednotiek, demonštračné prístroje a prístroje z výskumu. Dlhoročné tradície majú pokusy v laboratóriu s využitím múzejných fyzikálnych prístrojov.

Chemická expozícia bola sprístupnená v roku 1971 ako ojedinelá múzejná expozícia zameraná na dejiny chémie a chemického priemyslu.

Slovenské technické múzeum získalo prestížne ceny ako víťaz súťaže vyhlasovanej Ministerstvom kultúry SR. V roku 2009 získalo cenu Múzeum roka 2008 a v roku 2011 získalo cenu Múzeum roka 2010 v kategórii špecializované múzeá a galérie s celoštátnou pôsobnosťou.

Mesto Prievidza

Mesto Prievidza  je okresným mestom, ktoré sídli v regióne Hornej Nitry. Od krajského mesta Trenčín  je Prievidza vzdialená približne 63 km. Mesto má silné zastúpenie baníctva, chemického a spotrebného priemyslu, ako i energetiky.

mesto Prievidza

História mesta Prievidza

Prvý písomný dôkaz  o Prievidzi pochádza z obdobia 12. storočia , z listiny Zoborského opátstva. Od roku 1330 sa obec vyvíjala ako mesto so slobodnou advokáciou a v roku 1383 mestu bolo udelené výsady kráľovského mesta od kráľovnej Márie. Kráľovské výsady pre Prievidzu znamenali – konanie trhov, vyberanie mýta, voľbu farára a richtára, stavanie mlynov, platenie dávok,  lovenie rýb, slobodný rozvoj remesiel a predaj výrobkov. Od 14. storočia prevládala v meste remeselnícko-poľnohospodárska činnosť, až koncom 17. storočia sa rozšírilo ovocinárstvo, výroba šindľov a dosák. V minulosti bolo mesto viackrát vyplienené od – husitských vojsk, Tureckých, Thőkölyho i Rákócziovských vojsk.  A taktiež Prievidzu postihli opakované požiare.

Po vzniku ČSR patrila Prievidza medzi mestá s vysokou nezamestnanosťou.  Počas druhej  svetovej vojny tu bola rozšírená protifašistická činnosť, resp. odboj. Od roku 1945 sa Prievidza stáva priemyselným centrom Hornej Nitry. A od roku 1960 sa stala sídlom Združenia slovenských uhoľných baní.

Historické pamiatky mesta Prievidza

  • Kostol Nanebovzatia Panny Márie – najstarším kostolom v Prievidzi, bol postavený v 13. storočí. Pôvodne bol súčasťou prievidzského hradu. Z interiéru kostola sa zachovala iba stredoveká socha Panny Márie z druhej polovice 15. storočia.

  • Farský kostol svätého Bartolomeja Apoštola – stavba z konca 14. storočia. Kostol bol niekoľkokrát reštaurovaný.

  • Kostol Najsvätejšej Trojice – piaristický kostol, výstavba kostola začala v 17. storočí, podľa talianského architekta Biberelliho. Interiér je v barokovom štýle A stavba bola dokončená v 18. storočí.

  • Rušňové depo – bolo vybudované na začiatku 20. storočia. Je významným artiklom vo vývoji architektúry železničných stavieb na Slovensku. Je významným dokumentom vývoja architektúry železničných stavieb a histórie tohto druhu dopravy na Slovensku. So svojím technologickým vybavením je najzachovalejším objektom svojho druhu na Slovensku.

  • Pomník padlým v SNP – nachádza sa na Námestí slobody v centre Prievidze. Bol postavený v 20. storočí na počesť bojovníkom a padlým počas druhej svetovej vojny a SNP. Stojí na Námestí slobody v centrálnej časti mesta.

Pomník padlým v SNP - Prievidza

  • Ďalšími historickými a kultúrnymi pamätihodnosťami sú – Meštianske domy na námestí a v priľahlých uliciach renesančné a barokové; Trojičný stĺp na námestí z roku 1740; Mariánsky stĺp pri farskom kostole z roku 1693; Socha pred piaristickým kostolom z roku 1757; Socha z roku 1788; Pamätný dom rodisko A. Švéniho.

Budatínsky zámok

Budatínsky zámok sa nachádza v meste Žilina, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je historickou a architektonickou pamiatkou.

V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami. Jeho najstaršou časťou je mohutná ranogotická štvorposchodová veža, ktorá bola postavená v čase opevňovania krajiny po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia. Vzhľadom na svoju polohu v blízkosti sútoku Váhu a Kysuce plnila i funkciu kráľovskej tridsiatkovej stanice, kde sa vyberalo mýto od kupcov prichádzajúcich zo Sliezska.

Budatínsky zámok

Začiatkom 14. storočia, počas vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, vežu opevnili a vystavali jadnotraktový palác. Najväčšie stavebné úpravy zaznamenal v rokoch 1487 – 1798, keď bol majetkom rodu Suoogovcov. Dátum renesančnej prestavby, rok 1551, je zaznamenaný na krbe prvého poschodia veže. V 18. storočí, keď hrad už úplne stratil funkciu pevnosti, postavili na zvyškoch opevnenia barokovo – klasicistický kaštieľ.

V roku 1798 prešiel Budatínsky hrad do majetku rodu Čákyovcov, ktorým patril až do roku 1945. Postihli ho aj revolučné udalosti rokov 1848 – 1849, keď 10. januára 1849 takmer úplne vyhorel a odvtedy dlhší čas chátral.
Najstarším objektom na tomto mieste bol vodný hrad, chránený z dvoch strán oboma riekami, z ktorých sa napĺňali priekopy vodou, a tak boli jeho najspoľahlivejšou ochranou.

V druhej polovici 19. storočia ho znova opravili a doplnili ho na dnešnú podobu. Istý čas v ňom boli kasárne a trvalo dosť dlho, kým sa zámok začal kultúrne využívať.

Dodnes stojí na takej vyvýšenine, v stopách svojich dávnych opevnených predkov, pri sútoku Kysuce a Váhu, celkom blízko pri hlavnej ceste smerom na sever a úplne začlenený do dnešnej Žiliny.Budatínsky park

Budatínsky zámok má aj menší park, vidno ho aj z vlaku smerom na Čadcu, lebo z celku zámockého objektu vyniká najmä jeho okrúhla veža.

Od 28. júna 2013 môžu cyklisti prechádzať aj Budatínskym parkom, a tak si po príjemnej jazde na bicykli vychutnať aj krásy kultúrnych pamiatok a oddýchnuť si v zámockom parku. So súhlasom Krajského pamiatkového úradu Žilina bol vyhradený a označený samostatný chodník pre cyklistov, ktorým môžu bicykle pretlačiť popri sebe. Pri hlavnom vstupe do areálu, rovnako ako pri vstupe od sútoku riek Váh a Kysuca, sú umiestnené informačné tabule, ktoré určujú podmienky prechodu cyklistov. V prípade, že návštevník parkom nielen prechádza, ale plánuje si vychutnať aj jeho krásy, bude si môcť svoj bicykel odložiť do cyklostojanov pri oboch vstupoch do parku.

V roku 2013 sa začala rozsiahla rekonštrukcia. Ide o opravu hradnej veže, s kompletnou výmenou strešnej konštrukcie a krytiny. Vybudujú sa nové sociálne zariadenia, komunikácia a inžinierske siete.

Dnes je v ňom prevažne vlastivedné Považské múzeumPovažské múzeum a galéria. Považské múzeum vzniklo v roku 1942 ako Mestské múzeum. Sústreďuje sa na dokumentáciu dejín slovenského drotárstva doma i vo svete. V ostatných oblastiach odbornej práce pôsobí ako regionálne zariadenie na severozápadnom Slovensku.

K zámku sa viaže často literárne spracovávaná povesť o zamurovanej princeznej povesť o nešťastnej láske Kataríny Szuňoghovej.

Teryho-chata

Téryho chata

Téryho chata (ľudovo nazývaná Terynka) je najvyššie položená celoročne otvorená horská chata vo Vysokých Tatrách. Vysoké Tatryveľkým lákadlom pre návštevu Téryho chaty. Chata leží pri Piatich Spišských plesách v Malej Studenej doline, nad skalnou stenou, odkiaľ pomyselne stráži túto dolinu. Najľahšie sa k nej dostanete zo Starého Smokovca cez Hrebienok, Obrovský vodopád a Zamkovského chatu. Náročnejší prístup je zo severu, z Tatranskej Javoriny Javorovou dolinou cez Sedielko.

Teryho chataTéryho chata bola postavená roku 1899 podľa projektu spišskosobotského architekta Gedeona Majunkeho. Chata od svojho založenia nesie meno podľa banskoštiavnického lekára Edmunda Téryho (1856 – 1917), ktorý sa zaslúžil o rozvoj tatranskej turistiky vo vtedajšom Uhorsku. Okrem iných vystúpil ako prvý aj na okolité štíty: Prostredný hrot (1876) a Pyšný štít (1877).

V roku 1944 chatu spravovali slovenskí vysokoškolskí študenti, ktorí tu počas povstania ukrývali poľských odbojárov či ruských utečencov zo zajateckých táborov.

Chata prešla viacerými stavebnými úpravami, naposledy v rokoch 1979-82, stavebný materiál na opravu vynášali nosiči na svojich ramenách, no napriek tomu si zachovala pôvodný tvar podľa architekta Majunkeho. K chate sa viaže aj meno tatranského beletristu – chatára Bela Kapolku.

Chata je jednou z najznámejších tatranských vysokohorských chát. Okolie chaty je ideálne na športové aktivity a strávenie voľného času. Je vhodné na turistiku, prechody cez sedlá, horolezectvo, skialpinizmus, ale aj na oddych a relax pri plesách. Chata poskytuje aj ubytovanie a stravovanie.

Kapacita chaty je 24 postelí v 3 izbách. Dve izby sú 6 posteľové a jedna izba má 12 postelí.Izba v Téryho chate Na každej posteli sú dve deky a vankúš. Toalety a umyváreň sú priamo v budove chaty, v umyvárni tečie iba studená voda. Chata je plne elektrifikovaná, osvetlenie je vo všetkých prevádzkových priestoroch. Ubytovanie je potrebné vopred telefonicky prípadne mailom zarezervovať. V prípade núdzového ubytovania na zemi v jedálni je potrebné priniesť si vlastný spacák. Prevádzkový poriadok chaty neumožňuje ubytovanie so psom. K ubytovaniu ponúkajú raňajky, obedy aj večere. Ponúkajú teplé jedlá a nápoje počas celého dňa.

V okolí chaty je veľa lezeckých možností všetkých stupňov obtiažnosti, od hrebeňoviek, ľahkých výstupov, až po náročné cesty vo veľkých stenách. Od Lomnického štítu, cez Pyšné štíty, Baranie rohy, Ľadové štíty, Širokú vežu, až po Prostredný hrot a Žltú stenu. Sprievodcov starších aj nových ciest poskytne personál chaty.

Téryho chata

Chata je ideálny cieľ ale i východiskový bod pre skialpinistov. Samotný výstup z Hrebienka na chatu je veľmi pekná túra vhodná i pre nenáročných skialpinistov. Z chaty sa dajú podnikať viaceré túry, prechody cez sedlá. Nájdu sa tu terény od ľahkého až po extrémny skialpinizmus.

Park miniatúr

Park miniatúr sa nachádza na západnom Slovensku, v Trenčianskom kraji, okrese Nové Mesto nad Váhom. Nachádza sa v centre obce Podolie pri areáli základnej školy, pri ceste Vrbové – Nové Mesto nad Váhom. Cesta vedie popod východné úpätie pohoria Malé Karpaty, v tieni vrcholu Veľkého Plešivca. Na dohľad z areálu je aj bájny Čahtický hrad, neslávne známy vďaka výčinom Alžbety Bátoriovej.

Park miniatúr

Modely postavené podľa vedeckých rekonštrukcií sú umiestnené vo vonkajšom prostredí v areáli základnej školy. V súčasnosti sa tu nachádza 27 modelov – rekonštrukcie napr. hrad Branč, Červený kameň, Krupinská vartovka, Živánska, Holíčsky zámok, Nový zámok v Banskej Štiavnici, Jelšavský hrad, hrad Revište, kostolík v Klížskom Hradišti, Tvrdošínsky kostolík, hrad Šivetice, hrad Malá Lednica, hrad Tematín, Čachtický hrad a ďalšie. Predpokladá sa, že v areáli Matúšovho kráľovstva Hrad Čachticebude postavených okolo 50 modelov slovenských aj zahraničných pamiatok.

Park miniatúr – Matúšovo kráľovstvo sa začal budovať v roku 2003. Od obce Podolie sa získal Pozemok pri základnej škole. Pozemok sa odlesnil a vykonali sa na ňom základné povrchové úpravy. Nasledovalo jeho oplotenie a výstavba prvého modelu – hradu Branč. Ten bol podporený Európskou úniou. V októbri 2003 bol prvý model pokrstený, sprievodný program usporiadala šermiarska skupina Diadém z Martina.

V roku 2004 sme sa opatrne rozbiehali začal sa budovať rozsiahly model Holíčskeho zámku – jeho jadra. Aj ten bol podporený Európskou úniou. Na druhej strane z vlastných zdrojov sa stavali drobné modely Živánskej veže, Krupinskej vartovky, Jelšavského hradu.
V roku 2005 sa pokračovalo v dostavbe Holíčskeho zámku – rozsiahlych vodných priekop. Začal sa robiť model Šivetického hradu.

V Parku miniatúr sú umiestnené modely v mierkach 1:25 a 1:50. Vo väčšej mierke sú spracované objekty vzácnych kostolíkov Hrad Tematína drobných objektov. Patria k nim kostolíky v Klížskom Hradišti a Lančári, drevené kostolíky v Lukove-Venécii, Inovcoch, Topoli a Kalnej Roztoke. V tejto mierke je spracovaná i Krupinská vartovka. V mierke 1:50 sú spracované všetky modely hradov. Výhodou modelov je, že si ich návštevník môže prezrieť v plnej kráse zo „sokolieho pohľadu“. Vidí ich zo všetkých strán a tak si plne môže vychutnať ich rozmanitosť, mohutnosť i krásu. V reáli ich takto neuvidí, mnohé z nich sú zarastené v lesoch a kríkoch.

Modely sú stavané na vedeckej bázy. Využívajú sa k nim dostupné materiály, pôdorysy, veduty, archívne zdroje a výkresy, internet a hlavne spolupráca s odborníkmi na hrady a zámky. K tvorbe niektorých modelov pomohli priamo i nepriamo Michal Šimkovic, Martin Bóna, Peter Horanský, Miroslav Slamka, Robert Mazánik, König Frigyesz a mnohí iní. Veľa materiálov získali vďaka pomoci zamestnancov Archívu Slovenského pamiatkového úradu v Bratislave. Pri tvorbe modelu Holíčskeho zámku im pomohlo mesto Holíč. Obrovské množstvo detailov sa získalo vlastným fotografovaním a meraním na samotných hradoch.

Ako vzniká model?

Častokrát sa ľudia pýtajú ako vzniká model. Predchádza mu etapa získavania výkresových dokumentov z archívov a iných zdrojov. V nich sú dôležité najmä pôdorysné, výškopisné a fasádne výkresy. Nasledujú historické pohľadnice, staré zábery, rytiny, veduty, reálne fotenie a meranie v teréne. V ďalšej etape sa urobí návrh dobovej rekonštrukcie a nasleduje rozkreslenie hradu na jednotlivé objekty tak, aby sa dali modelársky spracovať.

Do parku sa môžete dostať aj na bicykli po červenej cyklotrase Malokarpatskej cyklomagistrály, peší turisti sa sem dostanú bez problémov, keďže park sa nachádza v strede obce. V parku sa nachádza aj predajňa suvenírov, v ktorej môžete okrem iného nájsť novú edíciu propagačného materiálu s názvom „Tip na výlet“, ktorá obsahuje 8 titulov, kde môžete stráviť voľný čas v tomto regióne.

Z obce Štrba na Štrbské Pleso

ŠtrbaPodtatranská obec Štrba, ležiaca na južnom úpätí Vysokých Tatier v nadmorskej výške 829 metrov, je jednou z najvyššie položených obcí na Slovensku. Z obce sa vám naskytne jedinečný pohľad na panorámu Vysokých Tatier na severe i hrebene a hlboké lesy Nízkych Tatier na južnom horizonte. Jej územím prechádza hranica európskeho rozvodia – do Čierneho mora tečú vody rieky Váh, do Baltického mora zas vody rieky Poprad. Štrba leží cca 14 km juh od Štrbského Plesa. Je to obec zameriavajúca sa na poskytovanie služieb turistom. Nájdete tu najmä cenovo prístupné ubytovanie.

Štrbské krojeSúčasťou Štrby je obec Tatranská Štrba, ktorá leží na križovatke ciest na Poprad a Štrbské Pleso. Štrba a Tatranská Štrba sú od seba vzdialené cca 3 km. V súčasnej dobe žije v Štrbe a miestnych častiach 3693 obyvateľov. Je modernou dedinou, kde sa prelína mladosť s tradičnými zvykmi. Zaujímavosťou je, že každý deň tu môžeme vidieť ženy staršej generácie v štrbskom kroji. Vedľa moderných obytných domov nájdeme pôvodné drevenice a stodoly.

Popri tradičnej poľnohospodárskej výrobe obec zaznamenáva veľký rozmach cestovného ruchu, turistiky a rekreácie. V Štrbe je niekoľko obchodov, reštaurácií, zmenární, lekár, lekáreň, kaderníctvo a pekáreň. Zo Štrby je spojenie len autobusom. Železničná stanica a stanica zubačky smer Štrbské Pleso leží v Tatranskej Štrbe, na Štrbské Pleso vedie ozubnicová železnica.

Štrbské Pleso

Štrbské Pleso je najvyššie položená turisticko-liečebná osada vo Vysokých Tatrách, na južnom brehu rovnomenného plesa. V roku 1872 vyrástla na južnom brehu Štrbského plesa poľovnícka chatka zemepána Jozefa Szentiványiho a stala sa zárodkom neskoršieho turistického strediska Štrbské Pleso. Uhorský karpatský spolok dal r.1875 podnet k výstavbe turistickej ubytovne. K nej pribudli zakrátko aj ďalšie hotely a reštaurácie, kúpeľný dom a niekoľko viliek. V roku 1885 priznali osade charakter liečivých kúpeľov. Výstavbu za uhorského štátu dovŕšili r.1906 hotely Hviezdoslav a Kriváň. Na Štrbskom Plese sú dobré možnosti ubytovania a športu. V minulosti bolo významným kúpeľným mestečkom, no postupne kúpeľníctvo upadá a z liečebných domov sa po rekonštrukcii stávajú hotely. Možnosti ubytovania sú rôznorodé, od dvojhviezdičkových turistických ubytovní, cez hotely strednej triedy až po luxusné hotely. Záujemcovia sa môžu podstatne lacnejšie ubytovať aj v neďalekej Tatranskej Štrbe alebo v Štrbe.

Sedačková lanovka Štrbské Pleso

Najzaujímavejšia je na Štrbskom Plese možnosť alpského lyžovania v Areáli snov – na zjazdovkách InterSki a Solisko, s novou sedačkovou lanovkou. Ďalej má návštevník možnosť bežeckého lyžovania po dlhých tratiach v blízkom okolí. Je strediskom vrcholových športov pre severské disciplíny. Štrbské Pleso je východiskovým miestom pre mnoho atraktívnych letných aj zimných vysokohorských túr. Nachádzajú sa tu dva skokanské mostíky.

Na koniec ešte jedna zaujímavosť: na zamrznutej ploche morénového jazera Štrbské pleso sa v roku 1925 odohrali zápasy majstrovstiev Európy v ľadovom hokeji.

Jasovská jaskyňa

Jasovská jaskyňa sa nachádza na východnom okraji Slovenského krasu a patrí tu medzi najvýznamnejšie jaskyne. Jaskyňa bola vďaka svojej výzdobe a významu zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Základné informácie pre návštevníkov

Jasovská jaskyňa je najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku. Už v roku 1846 bolo čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. Už v roku 1924 boli v jaskyni vybudované betónové chodníčky a zaviedli tu elektrické osvetlenie. Vchod do jaskyne sa nachádza v nadmorskej výške 257 metrov n.m. na úpätí Jasovskej skaly. Celková dĺžka jaskyne dosahuje 2 811 metrov a jej chodby sú usporiadané do piatich úrovní. Pre verejnosť je v súčasnosti sprístupnených 720 metrov a prehliadková trasa trvá okolo 45 minút. Počas prehliadky návštevníci prekonajú 339 schodov a prevýšenie 30 metrov. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od 8,8 až 9,4°C. Jaskyňa je významným zimoviskom netopierov, zimuje tu až 19 druhov z celkového počtu 24 žijúcich na Slovensku.

Jasovská jaskyňa

Prírodné pomery

Jaskyňa bola vytvorená podzemnými tokmi rieky Bodva. Jaskyňa pozostáva z dómovitých a sieňovitých priestorov i oválnych chodieb. Najväčším priestorom v jaskyni je Veľký dóm. Medzi ďalšie zaujímavé časti patrí Dóm netopierov, Husitská sieň, Bludisko, Medvedia sieň, Kováčska vyhňa, Klenotnica, Hlinená a Tigria chodba. Jaskyňa je mimoriadne bohatá na farebne a tvarovo veľmi pestrú kvapľovú výzdobu. Kvapľové útvary majú podobu mohutných nástenných vodopádov. V Starom dóme môžu návštevníci vidieť  stalagnáty s obvodom až 18 metrov. Miestami sa v jaskyni objavujú svieže tenké brká, ako aj palicovité stagmity.

Zaujímavosti Jasovskej jaskyne

Jasovská jaskyňa nálezy

O tom, že jaskyňa je jednou za najstarších na Slovensku svedčia archeologické nálezy z paleolitu, neolitu a halštatu, ale aj z archeologicky mladších období. Veľmi cenným historickým nálezom je nápis v Husitskej sieni zaznamenávajúci víťazstvo vojsk Jána Jiskru z Brandýsa z roku 1452 na vojskom Jána Huňadyho v bitke pri Lučenci. Ďalšie nápisy sú z rokov 1571 až 1783 a poukazujú na udalosti, ktoré sa udiali v Jasove a okolí. Jaskyňa je náleziskom kostí jaskynného medveďa a jaskynnej hyeny. V jaskyni žije okrem netopierov vzácny jaskynný pavúkovec (Eukoenenia spelaea), ktorý je jediným známym zástupcom šťúroviek na Slovensku. Jaskyňa je známa výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov. Od roku 1995 sa v jaskyni vykonávajú ozdravovacie speleoklimatické pobyty.

Zaujímavosti v okolí

Kláštor v Jasove

Pri návšteve Jasova by nemal uniknúť pozornosti návštevníkov veľkolepý neskorobarokový kláštorný komplex. Krásna a dôstojná stavba je citlivo vsadená do nádherného prírodného prostredia a je jednou z našich najcennejších barokových architektonických pamiatok. Slovenský kras ponúka návštevníkom množstvo prírodných krás. Táto oblasť je vyhlásená za národný park. Ďalšie sprístupnené jaskyne v Slovenskom krase, ktoré by si návštevníci nemali nechať ujsť sú napríklad jaskyňa Domica, alebo Gombasecká jaskyňa.

Slovenský kras