Ľubovniansky hrad

Ľubovniansky hrad  stojí majestátne už od 14. storočia a je dominantou mesta Stará Ľubovňa. Hrad bol počas svojej minulosti významným miestom pre rodiny uhorskej šľachty – Omodejovci, Drugethovci. Hrad navštívila i kráľovná Mária a panovník Žigmund Luxemburský, Vladislav II. Jagiellovský, Ján Albrecht, Ján Kazimír a Ján Sobieski.

letecký náhľad - Ľubovniansky hrad

Ľubovniansky hrad sa zapísal do histórie ako miesto, kde v roku 1412 došlo k podpísaniu dohody o mieri medzi panovníkmi Uhorska a Poľska. Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský  dal poľskému panovníkovi Vladislavovi II. Jagellvskému za 37 000 kôp pražských grošov ako zálohu Ľubovniansky hrad a ďalších 16 spišských miest. Preto od začiatku 15. storočia do 18. storočia sa hrad stal sídlom poľských starostov, ktorí spracovávali zálohovanú časť Spiša.  K najznámejším starostom patrili príslušníci poľských šľachtických rodov – Kmitovci a Lubomirskí. A počas rokov  1655 – 1661  sa tu uchovávali i poľské korunovačné klenoty. V roku 1768 bol na hrade uväznený dobrodruh Móric Beňovský. V roku 1772  počas vlády Márie Terézie sa skončila poľská správa nad časťou územia Spiša i nad Ľubovnianskym hradom. Na začiatku 19. storočia sa hrad dostal do vlastníctva uhorského rodu – Raiszovcov, koncom storočia sa však stáva majiteľom poľská šľachtická rodina Zamoyských. Posledným šľachtickým vlastníkom bol šľachtic Ján Zamoyský.

Exteriér tvorí – najstaršia časť hradu je gotický palác a kruhová veža s opornými piliermi. Obe stavyĽubovniansky hrad stoja na najvyššom brale a obkolesuje ich múr so vstupnou bránou. Neskôr bol vybudovaný palác orientovaný na východ. Spolu tieto tri stavby s nádvorím tvoria horný hrad. Na obranu hradu bola na druhom nádvorí vybudovaná delová bašta a srdcový delový bastión. Stavba hradu sa rozrastala o – barokový palác, kaplnku a tretie nádvorie. Tretie nádvorie je smerované na juhovýchod pred veľkou baštou a chráni vstup do areálu s bránou i padacím mostom.

Interiér hradu si zachoval v niektorých miestnostiach valené a pruské klenby, v podzemí je zachovalá mučiareň. Nachádza sa tu múzeum, ktorého stále expozície sú – expozícia dobového nábytku, zbraní, expozícia zoznamujúc hostí hradu so životom a rodokmeňom posledných majiteľov – Zamoyských. Na hrade bola vyčlenená i výstavná miestnosť, kde sú každoročne výstavy. Správcom hradu je Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni. Prehliadka hradu trvá 80 minút a návštevníci majú na výber – prehliadka so správcom, alebo individuálne so sprievodným textom.

skanzen - Stará ĽubovňaPriamo pod Ľubovnianskym hradom sa nachádza Skanzen – život na dedine v minulosti. Návštevníci sa tak prenesú niekoľko storočí do minulosti. Skanzen pozostáva z 25 objektov, vrátane zrubovej kovačskej vyhne z 19. storočia, mlynu, stolárskej dielne  a dominanta expozície je zrubový gréckokatolický kostol. Neoddeliteľnú súčasť interiéru tvorí barokovo-klasicistický ikonostas. Kostol je  dôležitou kultúrnou pamiatkou drevenej sakrálnej architektúry na východnom Slovensku.  Prehliadka skanzenu trvá 45 minút. Ideálnym tipom pre víkendový výlet s bohatým historickým programom návštevníci nájdu na Ľubovnianskom hrade i neďalekom Skanzene.

Malé Karpaty

O Malých Karpatoch sa hovorí, že sú horským premostením medzi Alpami a Karpatmi. Malé Karpaty nie sú veľmi vysoké, avšak napriek tomu poriadne vytŕčajú z nížin, ktoré ich obklopujú. Sú zeleným ostrovom a najmä Bratislavčania ich s obľubou využívajú na oddych a rekreáciu. V roku 1976 na ich území vyhlásili Chránenú krajinnú oblasť (CHKO) Malé Karpaty. Podľa novely zákona z roku 2001 má rozlohu 64 610 ha. Malé Karpaty predstavujú hrasťovú štruktúru, ktorá sa nachádza v severozápadnej časti Panónskej panvy a oddeľuje od seba Viedenskú a Dunajskú panvu.

Malé Karpaty

CHKO Malé Karpaty zaberá podstatnú časť rovnomenného pohoria, ktoré oddeľuje Záhorskú a Podunajskú nížinu. Ide o „zelené pľúca“ zväčša odlesneného juhozápadného Slovenska. Z geologickej stránky Malé Karpaty predstavujú pohorie tzv. jadrového typu s kryštalickým jadrom a druhohornými sedimentárnymi jednotkami obalu a príkrovov.

Sokol rárohV CHKO Malé Karpaty výrazne dominujú lesné rastlinné spoločenstvá. Na teplých a suchých lokalitách, akou je napríklad juhozápadný svah Devínskej Kobyly, rastú stepné až lesostepné rastlinné spoločenstvá s početnými vzácnymi a ohrozenými druhmi. Malé Karpaty sú bohaté na lesnú zver. Stretnutia turistov s jeleňou či so srnčou zverou nie sú nijakou zvláštnosťou. Početné stavy dosahuje aj diviačia, muflonia a danielia zver. V ostatných rokoch sa v malokarpatských lesoch okrem bežných predátorov (líška alebo jazvec) objavujú aj vlčie svorky. Bohato zastúpená je vtáčia ríša. Na skalách a skalných ruinách žije 11 druhov dravcov, medzi nimi aj vzácny sokol rároh. Z plazov sa v Malých Karpatoch vyskytujú všetky bežne rozšírené druhy. Vodné toky vytvorili v pohorí početné doliny, v horných častiach sa zachovali široké náhorné plošiny s vystupujúcimi izolovanými vrchmi a krátkymi hrebeňmi.

V triasových a jurských vápencoch sú jaskyne (napr. Driny) a povrchové krasové javy.

CHKO Malé Karpaty je jedinou chránenou krajinnou oblasťou s výrazne rozvinutým vinohradníctvom. Jej ďalšia špecifickosť spočíva v tom, že zasahuje na územie veľkomesta. Človek ju upravil na lesopark, ktorý je významným rekreačným zázemím Bratislavy. Rekreačné aktivity sa rozvíjajú vo viacerých turistických centrách – Železná studienka, Kamzík, Zochova chata a Harmónia stáli pri zrode turizmu na Slovensku. Obľúbená je aj Pezinská Baba a Jahodník. Významným centrom letnej rekreácie je vodná nádrž Buková.

Pezinská Baba

Pezinská BabaLyžiarske stredisko Pezinská Baba sa nachádza v regióne Západné Slovensko. Základná stanica sa nachádza v nadmorskej výške 403 m.n.m. a najvyššie položený bod strediska je vo výške 595 m.n.m., celkové prevýšenie teda predstavuje 192 metrov. Lyžiarska sezóna sa v stredisku Pezinská Baba začína v decembri a trvá do apríla. Celková dĺžka zjazdoviek je 3,3 km a z nich je 2,4 km umelo zasnežovaných.

V areáli strediska Pezinská Baba sa nachádza 7 vlekov s celkovou prepravnou kapacitou 4090 osôb za hodinu. Kombinácia ľahkých a stredne náročných lyžiarskych terénov je vhodná pre začínajúcich lyžiarov, no zároveň poskytuje možnosť zdokonalenia techniky lyžovania. Rodičia s deťmi majú možnosť využiť detský vlek, prípadne lyžiarsku škôlku, ktoré sa nachádzajú v areáli strediska. V ponuke je aj večerné lyžovanie s dĺžkou osvetlených tratí 500 metrov. V Lyžiarskom stredisku Pezinská Baba si na svoje prídu aj priaznivci bežeckého lyžovania, keďže sa v rámci strediska nachádza 8 km udržiavaných tratí pre fanúšikov tohto športu.

Mesto Bratislava

Bratislava je hlavné, najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mesto Slovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 465 327 obyvateľov.Bratislava

Bratislava patrí k najmladším hlavným mestám Európy a pritom k mestám s bohatou históriou siahajúcou k dobám spred dvetisíc rokov. Poloha mesta v samotnom srdci Európy na brehu rieky Dunaj predurčila Bratislavu, aby sa stala križovatkou a cieľom obchodných ciest, strediskom mnohých kultúr. Prvé stopy po trvalom osídlení sa viažu k mladšej dobe kamennej.

Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.Bratislavský hrad

Medzi najnavštevovanejšie pamiatky Bratislavy patrí Bratislavský hrad, Dóm sv. Martina, Stará radnica, Primaciálny palác, Michalská brána, Grassalkovičov palác, Mirbachov palác, Dom U dobrého pastiera, Hrad Devín a Slavín.

Bratislava má porovnateľný počet mestských kultúrnych, športových a rekreačných inštitúcií ako väčšina vyspelých európskych miest. V hlavnom meste Slovenska mestská radnica prevádzkuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, Správu telovýchovných a rekreačných zariadení, Mestské múzeum, Zoologická záhradaGalériu mesta Bratislavy, Mestskú knižnicu. Pre deti je najobľúbenejším miestom Zoologická záhrada, ktorá sa nachádza v Mlynskej doline, v mestskej časti Karlova Ves.

Bratislava sa radí medzi najväčšie strediská športových aktivít na Slovensku. Patrí k najčastejším usporiadateľom a je dejiskom mnohých športových podujatí celoštátneho i medzinárodného významu.

V oblasti športu samotné mesto Bratislava každoročne organizuje veľké športové podujatia ako napr. Challenge Day – vyzývací deň k akejkoľvek pohybovej aktivite, Národný Beh Devín Bratislava, Cross Bratislavčanov – memoriál Juraja Nagya, medzinárodné cyklotúry Bratislava – Mosonmagyaróvár, športové stretnutia miest rôznych krajín.

V Bratislave nájdete ubytovanie pre každú peňaženku. Vyše 70 ubytovacích zariadení ponúka služby v rôznych kategóriách. Tie najdrahšie sú v centre mesta, niektoré z nich dokonca priamo v pešej zóne. Ale aj v centre možno nájsť lacnejšie penzióny a hostely. Študenti, mladí ľudia ale nielen oni určite ocenia bohatú ponuku menších penziónov a hostelov. Počas letných prázdnin poskytujú ubytovanie v Bratislave i mnohé študentské domovy. Pre tých, ktorí si chcú naozaj oddýchnuť, sú tu hotely a penzióny na okraji mesta, do centra nie je ďaleko, a môžete si zajazdiť na koni, zahrať tenis alebo sa len tak prejsť po lese. Turistický boom v Bratislave sa odrazil aj na obsadenosti hotelov, takže vám odporúčame rezervovať si ubytovanie s čo najväčším predstihom.

Z Bratislavy môžete podnikať jednodňové výlety do okolia, ktoré sa pýši krásnou prírodou, bohatou históriou a zaujímavými kultúrnymi pamiatkami. Spoznávajte Záhorie, Malé Karpaty alebo Podunajsko a zažite krásy Bratislavského kraja.

Harmanecká jaskyňa

Harmanecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Kremnických vrchoch a Starohorských vrchoch pri obci Harmanec.

Harmanecká jaskyňa

Poloha jaskyne

Nachádza sa v doline Harmanca severozápadne od mesta Banská Bystrica, v južnej časti Veľkej Fatry. Vchod do jaskyne je na severnej strane Kotolnice v nadmorskej výške 821 m, 260 m nad dnom doliny.

Vstupná časť jaskyne, ktorú ľudia nazývali Izbica bola známa od nepamäti. Do ďalších neznámych priestorov sa roku 1932 prekopal M. Bacúrik. Speleológovia postupne objavovali nové priestory, takže dnes je známa dĺžka jaskyne 2 763 m. Verejnosti je od roku 1950 sprístupnený okruh v dĺžke 720 m.

V roku 1968 bola jaskyňa vyhlásená za chránený prírodný výtvor, v súčasnosti má štatút národnej prírodnej pamiatky. Jaskyňa je vytvorená v tmavosivých vápencoch v dvoch úrovniach. Je výsledkom korozívnej a erozívnej činnosti ponorných vôd v priebehu pliocénu, čím predstavuje typ puklinovo-rútivej jaskyne v senilnom štádiu vývoja. Podzemné priestory zahrňujú chodby, siene a dómy, založené na vrstvových plochách a tektonických poruchách. Vyzdobujú ju útvary všetkých druhov.

Netopiere

Netopier ostrohluchyJaskyňa nachádzajúca sa vo Veľkej Fatre patrí medzi najvýznamnejšie lokality výskytu netopierov na Slovensku. Doteraz tu bolo zistených 11 druhov netopierov. Najčastejší výskyt zaznamenáva netopier obyčajný a netopier ostrouchý, ktorí sú zastúpení v počte 1000 až 1500 jedincov. Ďalším početným druhom je večernica malá a netopier vodný. Z bezstavovcov prebývajúcich v Harmaneckej jaskyni sú najvýznamnejšie mnohonôžka a hlbinovka.

Prístup k jaskyni

Prístup k Harmaneckej jaskyni je od parkoviska na štátnej ceste Harmanec – Turčianske Teplice severozápadne od Banskej Bystrice. Ku vchodu do jaskyne sa návštevník dostane po serpentínovom chodníku s prevýšením 260 m. Výstup trvá približne 40 min. Na výstupovej trase sú nainštalované tabule náučného chodníka.

Najbližšia zastávka verejnej dopravy:

  • Harmanec, Horný Harmanec, jaskyňa (bus)

  • Harmanec, jaskyňa (vlak)

Prístup autom k jaskyni:

  • Z Banskej Bystrice smer Turčianske Teplice, Martin cez Harmanec – 13 km

  • Z Ružomberka smer Banská Bystrica cez Donovaly, Staré Hory, Harmanec – 50 km

  • Z Turčianskych Teplíc cez Šturec smer Banská Bystrica – 20 km

Čičmany

V kotline Strážovských vrchov sa v najvyššie položenej obci v Žilinskom okrese, v obci Čičmany, skoro pri prameni rieky Rajčianky, rozprestiera prírodné múzeum.

Táto obec je zaujímavá Kroje v Čičmanochunikátnou starobylou architektúrou, pre ktorú sú typické maľované zrubové drevenice. Aby sa táto kultúra zachránila a uchovala aj pre ďalšie generácie, bola časť obce v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. V obci sa dodnes pestujú ľudové tradície. Technikou nazývanou geometrická ornamentika sa tu vyšívajú nielen obrázky a obrusy, ale i prekrásne kroje.

Čičmany vzbudili záujem u širokej verejnosti už v roku 1895 na Národopisnej výstave českoslovanskej v Prahe. Od tohto obdobia sa začal v obci rozvíjať určitý druh turizmu a folklorizmu, čo vlastne trvá až dodnes. Komplex ľudovej architektúry je pozoruhodný svojou zachovalosťou a štýlovou jednotnosťou.

Expozícia Čičmanynárodopisná expozícia, do ktorej patrí barokovo-klasicistický kaštieľ a barokový kostol Nájdenia sv. Kríža. Na zachované drevené domčeky s ornamentálnou výzdobou možno natrafiť v dolnej časti dediny. V Radenovom dome je vystavená všeobecná expozícia. Z pôvodných asi 1500 obyvateľov v malebnej dedinke zostalo žiť len niečo okolo 250 obyvateľov. Môžu sa však pochváliť pre turistov príťažlivou prírodou, ktorá je celoročne ideálnym miestom oddychu i atrakcií.Čičmany

Považské múzeum Žilina vlastní v Čičmanoch dva objekty ľudovej architektúry, kde je návštevníkovi predstavené bývanie, zamestnanie, ľudový odev a ľudové umenie.

Expozície Zo života a práce čičmianskeho ľudu / Z rodinného zvykoslovia – Expozície sú nainštalované v jednoposchodovom drevenom tzv. Radenovom dome. Bohatosť a rozmanitosť exponátov dokumentuje všedný i sviatočný život obyvateľov obce, ich rodinné zvyky a očarí návštevníka množstvom vzácnych výšiviek, ktorých technika, ornamentálne motívy a decentná farebnosť má svoj pôvod v renesancii.

Expozícia Ľudové obydlie – Považské múzeum v roku 1986 zakúpilo dom č. 42, zabezpečilo jeho pamiatkovú obnovu a Čičmanymuzeálne využitie. V ňom nainštalovaná expozícia predstavuje bývanie v Čičmanoch zo začiatku 20. storočia. Ako zaujímavosť možno uviesť, že dom bol do 80. rokov ešte obývaný.

Považské múzeum vzniklo v roku 1942 ako Mestské múzeum. Sústreďuje sa na dokumentáciu dejín slovenského drotárstva doma i vo svete. V ostatných oblastiach odbornej práce pôsobí ako regionálne zariadenie na severozápadnom Slovensku.

Zoo Bojnice

Zoologická záhrada Bojnice vznikla dňa 28. decembra 1954 v meste Bojnice. Po vzore mnohých zoologických záhrad v Čechách a vo svete tak vznikla od 1. januára 1955 aj prvá zoologická záhrada na Slovensku, s tým, že pre verejnosť bola otvorená 1. apríla 1955. Samotný vznik zoologickej záhrady je veľmiZoo Bojnice úzko spojený s vtedy existujúcim Krajským nitrianskym múzeom v Bojniciach, jeho riaditeľom Floriánom Hodálom a vychádzal zo skutočnosti, že už v roku 1943 bol obyvateľom hradnej priekopy okolo Zámku diviak „Mišo“ – dar le  sníka z Kľačna vtedajšiemu vedeniu lesného hospodárstva v Bojniciach. Neskôr k nemu pribudla srnčia zver a jeleň „Paľo“.

V prvých rokoch existencie zoologickej záhrady prichádzala do Bojníc pomoc od mnohých podnikov, závodov, družstiev, vedeckých inštitúcií, škôl. Tak napríklad pracovníci Kovosmaltu Trnava v nadpláne vyrobili pre zoo pletivo na ohradu pre zvieratá, Štátny majetok Prievidza zabezpečil pravidelnú dodávku zeleniny do zoo, do Zoologického ústavu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene putoval z Bojníc mladý diviak, zo Šafárikova darovali do Bojníc divú mačku. Úzka spolupráca bola nadviazaná s Vysokou školou poľnohospodárskou v Nitre, Helmintologickým ústavom SAV v Košiciach.

Hlavnou úlohou dnešnej zoo je výchova k vzťahu k zvieratám, umožňovanie rekreácie a oddychu v príjemnom prostredí a poučenie o mnohorakosti zvieracieho sveta. K odborným poslaniam moderných zoo patrí okrem vystavovania živých exponátov aj chov ohrozených druhov. Pre mnohé takéto druhy sú zoologické záhrady jedinou nádejou na prežitie.Zoo Bojnice Existuje veľa konkrétnych príkladov, kedy vďaka zoologickej záhrade bol nejaký živočíšny druh zachránený pred vyhynutím. Ako príklad môže slúžiť zubor, kôň Przewalského, jeleň milu a podobne.

ZOO Bojnice má v štatúte zakotvenú spoluprácu so Štátnou ochranou prírody a pomerne často spolupracuje na rôznych projektoch. Jedným z posledných úspešných počinov bola napr. pomoc TANAPu pri imobilizácii kriticky ohrozeného poddruhu kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica). Pracovníci Zoo Bojnice v ťažkom teréne úspešne uspali a telemetrickými obojkami vybavili niekoľkých jedincov. Zúročili tak skúsenosti s neľahkou a vždy riskantnou prácou uspávania zvierat, ktoré nadobudli za roky praktickej činnosti v zoo.

ZOO Bojnice patrí k zoologickým záhradám všeobecného typu, tj. bez vyhranenej špecializácie. V minulosti sa vyššia pozornosť venovala rysovi ostrovidovi, bežcom, jeleňom a turovitým kopytníkom. Dnes sa zoo postupne snaží zameriavať na vzácne a ohrozené druhy.

Zoo Bojnice podporuje adopciu zvierat, kde ide oZoo Bojnice možnosť každého návštevníka alebo iného priaznivca ZOO Bojnice zapojiť sa do chovu ohrozených druhov zvierat. Je to symbolické gesto, v rámci ktorého si záujemca podľa veľkosti finančnej čiastky, ktorú je ochotný investovať, vyberie zo zoznamu svojho „zvieracieho obľúbenca“, pre ktorého sa stane na určité časové obdobie adoptívnym rodičom.

Brhlovce – skalné obydlia

Brhlovce – skalné obydlia predstavujú slovenskú raritu ľudovej architektúry, nachádzajúca sa priamo v obci Brhlovce, presnejšie v usadlosti č. 142 v uličke Šurda. Skalné obydlia sa stali verejnosti sprístupnené v roku 1992.

Brhlovec - skalné obydlia

Vznik netradičnej ,,stavby” sa pripisuje tradície z čias tureckých výbojov. V tom období bolo kamenárstvo najrozšírenejším a najdôležitejším remeslom domácich obyvateľov. Obyvatelia sa chránili pred tureckými nájazdmi vytesaním svojich obydlí do sopečného tufu. Lokalita, v ktorej sú Skalné obydlia patrili v období treťohôr do oblastí, ktoré zasiahla sopečná činnosť.

Expozícia

Brhlovce - skalné obydliaExpozícia skalných obydlí pozostáva z dvoch murovaných domov z 19. a druhý z 20. storočia. Oba sú vysekané do dvoch podlaží do skaly. Okrem toho sú do tufových skál vytesané i hospodárske priestory. Návštevníci môžu nahliadnuť do priestorov – letnej kuchynky a malej komory. Tieto dve miestnosti sa nachádzajú na prízemí a na poschodí je vybudovaná vyhliadková terasa, z ktorej sa môžu návštevníci kochať okolím Súčasťou expozície sú výstavné kúsky kamenárskych výrobkov, náradia a dobový nábytok. Expozíciu v skalných obydlia spravuje  Tekovské múzeum a v  roku 1994 bolo múzeum ocenené cenou Europa Nostra, ako prvá organizácia na pôde Slovenskej republiky.

Hlavná turistická sezóna sa vzťahuje na mesiace apríl-október (pondelok až nedeľa v čase od 9.00 – 16.00 hod) a v mesiacoch november – marec môžu návštevníci na požiadanie nazrieť do skalných obydlí. Pre návštevníkov sú k dispozícií lektorský výklad, predaj suvenírov, keramiky a propagačných materiálov. Možno mnohí návštevníci budú prekvapení, ale skalné obydlia sa i do dnešných čias využívajú buď na bývanie, alebo ako vinné pivnice, či hospodárske priestory. Skalné obydlia, ktoré pripomínajú vstupy do jaskýň predstavujú jednu z jedenástich rezervácií ľudovej architektúry na Slovensku. Svojou originálnosťou každoročne priláka množstvo zvedavcov z rôznych kútov Slovenska i okolitých štátov.

Brhlovce - skalné obydlia

Tipy v okolí

Pokiaľ návštevníci zatúžia vidieť ďalšie krásy zo Slovenska určite by mali navštíviť vodný mlyn Bohunice. Pôvodne mlynská usadlosť bývalého Pavla Turčana pozostáva z – mlynskej budovy, v ktorej sa nachádza obytná izba, kuchyňa, komora, pivnica, druhá časť maštaľ sa dnes využíva ako prevádzková miestnosť a tretia časť  – mlynica a koleso. Vodný mlyn má koleso a od roku 1938 bola do prevádzky mlynu zavedená aj elektrina. Neodmysliteľný námet na výlet v okolí je i Levický hrad, ktorý si pre návštevníkov pripravil stálu expozíciu pozostávajúcu z archeologických nálezov mapujúc regionálny a historický vývoj spoločenského života mesta Levice – dobové odevy, predmety a remeslá.