Demänovská ľadová jaskyňa

Demänovská ľadová jaskyňa je súčasťou najnavštevovanejšej lokality Nízkych Tatier, Demänovskej doliny, ležiacej južne od mesta Liptovský Mikuláš, na severných svahoch pohoria Nízke Tatry. Nízke Tatry predstavujú rozsiahly horský systém s hlavným hrebeňom tiahnucim sa v dĺžke 82 km, pričom najvyššie končiare presahujú nadmorskú výšku 2 000 m.n.m.. Najkrajšia dolina Nízkych Tatier meria 16 km a tiahne sa od hlavného hrebeňa medzi vrchmi Ďumbier, Chopok, Poľana na sever liptovskej kotliny. Dolina nám ponúka pozoruhodné scenérie a najcennejší je Demänovský kras a Vrbické pleso. Dolina je hlavne preslávená vďaka svojim podzemným krásam – nachádza sa tu najznámejšia a najnavštevovanejšia Demänovská jaskyňa slobody a Demänovská ľadová jaskyňa.

Demänovský jaskyňa slobody

Krásy Demänovskej ľadovej jaskyne

Demänovská ľadová jaskyňa je jednou z prvých známych jaskýň sveta. Táto národná prírodná pamiatka je vytvorená v sivomodrých strednotriasových vápencoch v štyroch pod sebou sa tiahnucich poschodiach. Na vytváraní týchto prírodných krás sa v najväčšej miere podieľala riečka Demänovka. Dokazujú to oválne tvary jaskynných chodieb so zvučkami žulových štrkov. Demänovský jaskyňa slobodyVzácna ľadová výplň sa vyskytuje v spodných častiach jaskyne (Veľký dóm a Kmeťov dóm) a zastúpený je tu podlahový ľad, ľadové stĺpy, stalaktity a stalagnity. Na jar visia z povaly aj ľadové stalaktity. Vytvárajú sa vďaka roztápajúcemu sa snehu, ktorý vniká do jaskyne a okamžite zamrzne. Ostatné priestory nemajú trvalejšie  ľadové útvary a vyznačujú sa kvapľovými útvarmi. Zaľadnenie jaskyne umožnil vertikálny tvar vstupných častí, ktorý bráni vnikaniu teplého vzduchu v lete. Demänovská jaskyňa bola nazývaná aj Dračia, kvôli nálezom kostí jaskynného medveďa, ktoré vtedy pokladali za kosti draka. Z jaskynných netopierov sa tu vyskytujú netopier obyčajný, netopier fúzatý, ucháč sivý a netopier ostrouchý.

Informácie pre návštevníkov

Jaskyňa bola turisticky sprístupnená v rokoch 1950 – 1952. Jaskyňa je dlhá 1750 metrov, no verejnosti je sprístupnených iba 650 m. Demänovský jaskyňa slobodyOd vchodu sa prehliadka uberá do nižšieho poschodia – do Medvedej chodby a odtiaľ do Belovho a Halašovho dómu, do Čiernej galérie a z Dómu pagot sa vracia naspäť. Na spiatočnej ceste si návštevníci prehliadnu časti Kmeťovho a Veľkého dómu. V týchto spodných dómoch teplota ani v lete nevystúpi na 0°C.  Vyššie položené priestory ako Belóv dóm, Halašov dóm, Čierna galéria a Medvedia chodba, sa neochladzujú a ostávajú tak bez ľadových útvarov. Ich výzdobu tvoria odumreté kvaple. Prehliadka jaskyne trvá 45 minút. Otváracie hodiny pre návštevníkov sú od utorka do nedele. Vstupné pre deti je 3,5 € a pre dospelých 7€.

Ochranu a prevádzku sprístupnených jaskýň v Slovenskej republike zabezpečuje Správa slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši,  ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody v rezorte Ministerstva životného prostredia.

Slovenský raj – raj na Slovensku

Vodopády Slovenský rajSlovenský raj je horské pásmo na východnom Slovensku v oblasti Spiša. Je považovaný za jednu z najkrajších prírodných oblastí Slovenska. Z geomorfologického hľadiska leží v severovýchodnej časti Slovenského Rudohoria a juhovýchodnej časti Fatransko-tatranskej oblasti. Oblasti horského pásma Slovenského raja chráni Národný park Slovenský raj, ktorý je jedným z deviatich národných parkov na Slovensku.

Národný park Slovenský raj bol v roku 1964 vyhlásený za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1988 bol Nariadením vlády SR prekategorizovaný na národný park. Má rozlohu 19 763 ha a ochranné pásmo 13 011 ha.

Pôvodne bola celá oblasť národného parku veľkým plošným celkom, ktorý postupne toky riek (Hornád, Hnilec) a potokov (Veľký Sokol, Suchá Belá, Biely potok) rozkrájali na niekoľko väčších i menších plošín (Glac, Geravy). Menšie toky vytvorili za tisícročia pre Slovenský raj tak charakteristické rokliny s vodopádmi (Kyseľ, Piecky, Sokolia dolina, Zejmarská roklina).

Dobšinská ľadová jaskyňaNa plošinách sa nachádzajú mnohé krasové javy – závrty, škrapy a taktiež je bohato vyvinutý podzemný kras a nachádza sa v ňom už 436 jaskýň. Zo 69 doteraz preskúmaných jaskýň na území parku je verejnosti prístupná len Dobšinská ľadová jaskyňa. Vchod do jaskyne, ktorý leží vo výške 970 m n. m., čo je približne 130 m nad hladinou rieky Hnilca, bol známy oddávna ako „Studená diera“. Do spodných častí jaskyne prvýkrát prenikol kráľovský banský radca Eugen Ruffínyi za pomoci svojich priateľov G. Langa a A. Megu 15. júna 1870. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a v roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená. Na túto jaskyňu nadväzuje Stratenská jaskyňa, ktorá je však verejnosti neprístupná.

V bezprostrednej blízkosti národného parku sa nachádzajú obce s historickými pamiatkami (Spišská Nová Ves, Markušovce, Spišský Štvrtok, Hrabušice) a turistické strediská (Čingov, Kláštorisko, Podlesok, Dedinky) s možnosťou ubytovania. Z ubytovacích stredísk je možné robiť celodenné výlety do širšieho okolia, do Levoče, Vysokých Tatier, Nízkych Tatier a na Spišský hrad.

V národnom parku je zakázané pohybovať sa a stanovať  mimo vyznačených turistických chodníkov a miest. Všetky turistické chodníky, rokliny a cyklotrasy sú otvorené počas celého roka. Prechod roklinami je povolený jedine smerom nahor, t.j. proti smeru potoka.

Územie patrí medzi mierne teplé a mierne vlhké. Členitosť terénu spôsobuje prítomnosť inverzií a priemerné ročné teploty sú 4-6 °C. Najviac zrážok je v júni, najmenej vo februári, najteplejší mesiac je júl (16-17 ˚C) a naopak najchladnejší je január (-5 až -6 ˚C). Najkrajšie obdobie s najstálejším počasím je koncom leta a začiatkom jesene.

Ranč PodlesokKaždým rokom stúpa návštevnosť Slovenského raja, nie len pre krásy tohto miesta, ale príjemné prostredie, čerstvý vzduch a ubytovanie na ranči priamo v turistickom stredisku Podlesok sú lákadlom pre mnohých turistov. Ranč Podlesok je jediným penziónom ležiacim priamo na modrej značke Prielom Hornádu. Penzión svojou polohou a vybavením je vhodný tak pre mototuristov, ako aj pre všetky kategórie milovníkov prírody a turistiky. Je výborným východiskovým miestom pre kratšie i dlhšie výlety do územia mimoriadne bohatého na prírodné krásy. Ubytovaným hosťom ponúkajú bezplatnú pomoc pri plánovaní túr a výletov do okolia a zabezpečenie dopravy, jazdy na koni, turistického sprievodcu a lyžiarskeho inštruktora za poplatok. Objekt je vhodný na usporiadanie rodinných osláv, pracovných porád a školení a firemných prezentácií. Na čerstvom vzduchu vždy lepšie chutí a tak po vydarenej túre si niet čo viac priať ako dobré jedlo, chladné pivko či lahodnú kávu.

To všetko a ešte omnoho viac nájdete po príchode do Slovenského raja.

Slovenský kras

Slovenský kras (zastarano Juhoslovenský kras) je krajinný celok geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie. Bol tu vyhlásený Národný park Slovenský kras.

Národný park Slovenský kras sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska. Rozprestiera sa na území okresov Rožňava a Košice, časť jeho ochranného pásma leží v okrese Revúca.

Pohorie Slovenský kras

Národný park zasahuje do katastra 36 obcí, ochranné pásmo do katastra 24 obcí, celkom je dotknutých 42 obcí. Právna ochrana časti Slovenského krasu je zabezpečená od 31. 8. 1973, keď bola vyhlásená chránená krajinná oblasť Slovenský kras o výmere 36 165,57 ha, ochranné pásmo malo výmeru 38 334,33 ha.

Súčasťou národného parku je aj 10 národných prírodných rezervácií o výmere 1199,13 ha, 6 prírodných rezervácií o výmere 188,73 ha a 16 národných prírodných pamiatok (jaskyne).

Najvyšším bodom národného parku je Matesova skala (925 m n.m.), pramenisko Blatného potoka leží vo výške 1 028 m, najnižšie miesto sa nachádza na úpätí Plešivskej planiny (217 m n.m.)

Najdlhšou a najhlbšou jaskyňou je jaskynný systém Skalistého potoka (5 689 m, – 317m) a najnižšie položená ľadová jaskyňa na svete je Silická ľadnica (503 m n.m.), prvý nákres jaskyne je z r. 1719, jej opis od Mateja Bela vyšiel v Londýne už v roku 1744.

Jaskyňa Domica

Jaskyňa Domica sa 2.2.2001 zaradila do Zoznamu mokradí medzinárodného významu Ramsarskej konvencie ako reprezentatívny, zriedkavý a jedinečný príklad prírodného typu podzemnej mokrade v rámci celej Európy s veľkým hydrologickým významom s výskytom podzemných krasových vôd.

Najstaršia prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1925 s výmerou 200 ha pod názvom Jasovské jaskyne, najmenšou prírodnou rezerváciou je Pod Fabiankou o rozlohe 1,22 ha a najväčšou rezerváciou sú Brzotínske skaly o rozlohe 433,78 ha.

Slovenský krasV minulosti bolo celé územie zalesnené listnatými lesmi. Pôvodné dubové, lipové, hrabové a bukové porasty však boli čiastočne vyťažené. Neporušené lesné porasty sa zachovali v hlbokých roklinách a na svahoch ťažko prístupných planín. V oblasti slovenského krasu rastie veľmi mnoho druhov chránených teplomilných rastlín. Vzácne rastlinné spoločenstvá sa vyskytujú na silno zamokrených lúkach v okolí Štítnického potoka. Pestré prírodné podmienky ovplyvňujú rozšírenie a vývoj živočíchov. Miešajú sa tu druhy horské, lesné i stepné. Špecifické druhy živočíchov žijú v jaskyniach a priepastiach. Slovenský kras odvodňujú rieky Slaná, Muráň a Turňa s väčším množstvom drobnejších prítokov. Slovenský kras patrí do teplej klimatickej oblasti zo zimnými priemernými teplotami −2 až −5 °C a letnými teplotami 16 až 18 °C. Počet dní zo snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 60 – 80, počet letných dní medzi 30 – 50.

Kúpele Kováčová – kováčska voda

Kúpele Kováčová patria medzi popredné slovenské kúpele. Ich heslo je ,,rozhýbeme vás”.

Vznik kúpeľov Kováčová

Termálne kúpalisko Kováčová - bazényVznik kúpeľov Kováčová podnietil náhodný vrt továrňou pri Zvolene. Pôvodný zámer vrtu bolo získanie uhlia, ktoré továreň potrebovala pri svojej činnosti, avšak jeden z týchto vrtov objavil horúci a liečivý prameň. Vďaka náhodnému objavu sa už na začiatku 20. storočia začína ,,kováčska voda”, resp. liečivý prameň využívať k liečenie najmä domáceho obyvateľstva.

Liečivý prameň a jeho účinky

Liečivý prameň s teplotou 48 °C, ktorý vyviera z hĺbky 502m a obsahuje minerály – fluór, horčík, síru a vápnik.  Obsahové  zloženie prameňa je vhodné na liečbu:Kováčska voda

  • pohybového ústrojenstva – pooperačné a úrazové stavy;
  • choroby tráviaceho ústrojenstva;
  • nervové choroby;
  • choroby obličiek, močových ciest a
  • ženské choroby.

Kúpele Kováčová sú širokospektrálne v liečebnej profilácií. Termálna voda sa využíva najmä v bazénovom kúpeli a vaňovom kúpeli. Súčasťou liečebného procesu sú rehabilitačné cvičenia, masáže a parafínové zábaly.

Špecializovaný liečebný ústav Marína

Špecializovaný Liečebný ústav KováčováHlavné odborné kúpeľné zariadenie, ktoré poskytuje komplexnú starostlivosť pre pacientov s pohybovým postihnutím je Špecializovaný liečebný ústav Marína, š.p. Zriaďovateľom Špecializovaného liečebného ústavu Marína je štát. Prevádzka ústavu je celoročná a celý komplex je bezbariérový.

Špecializovaný liečebný ústav Marína ponúka bohatú ponuku liečebných výkonov:

  1. Vstupné lekárske vyšetrenie, stanovenie individuálneho terapeutického a rehabilitačného plánu, priebežné kontroly, záverečné lekárske vyšetrenie.
  2. Ošetrovateľská celodenná starostlivosť
  3. Liečebná telesná výchova, hydrokinezioterapia, plávanie
  4. Oddelenie elektroliečby (interferenčné prúdy, galvanické prúdy, elektrostimulácia,, laseroterapia,, ultrazvuk, magnetoterapia, atď.)
  5. Fototerapia
  6. Balneoterapia
  7. Masáže
  8. Akupunktúra
  9. Psychoterapia
  10. Liečebná pedagogika
  11. Terénne túry
  12. Šport:  ihriská, fitness, stacionárne bicykle, steppery, tenis, stolný tenis…

Penzión Relax poskytujem ubytovanie a stravovanie v obci Kováčova. Kapacita penziónu je max. 25 osôb v dvoj, troj a štvorposteľových izbách. Penzión ponúka víkendové i týždenné pobyty s liečebnými procedúrami v blízkych kúpeľoch (cca. 300 m ).

Kúpele Kováčová od začiatku 20. storočia ponúkajú svoje liečivé zdroje, ktoré pomohli už tisíckam pacientov s pohybovým a ortopedickým postihnutím, úrazovým stavom ako i s organickými nervovými chorobami.

Belianska jaskyňa

Belianska jaskyňa sa nachádza sa na severnom svahu Kobylieho vrchu v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry, na území Tatranského národného parku. Belianske Tatry – Pohorie tvorí výrazný 14 km dlhý vápencový hrebeň. V Pohorí sa nenachádza žiadne pleso, no napriek tomu panoráma prírody je očarujúca. Turisti sa môžu kochať najtypickejším kvetom Tatier – plesnivcom alpínským.

Panoráma Belianskych Tatier

Jaskyňa bola zaradená medzi Národné prírodné pamiatky. Vysoké Tatry sú bohatšie o prírodný unikát, ktorý môžu návštevníci obdivovať.  Jaskyňu sprístupnili  verejnosti v roku 1882 a elektricky osvetlili v 1896. Už v 18. storočí začali jaskyňu objavovať zlatokopi. Vstupný otvor našli L. Gulden a zlatokop Fabry, avšak neodhalili hlbšie krásy Belianskej jaskyne.

Celková dĺžka jaskyne je 3 829 m a hĺbka  168 m. Výstup k jaskyni trvá asi 20-30 minút. Prehliadkový okruh má dĺžku 1370 m s prevýšením 125 m. Kondíciu návštevníkov preverí i 860 schodov. Prehliadka jaskyne trvá približne 70 min. Návštevníkom sa naskytne možnosť vidieť jaskynné výtvory v podobe sintrových vodopádov, pagodovitých stalagmitov a jazierok.

Časti Belianskej jaskyne

Zrútený domJednou z najzaujímavejších častí jaskyne je Hudobná sieň. Toto pomenovanie jej bolo priradené pre zvuky dopadajúcich kvapiek na hladinu jazierka. Z kvapľových útvarov tu vznikli nástenné vodopádyVysoký dóm, Zbojnícka komora, Dóm SNP a pagodovité stalagmity – Palmová sieň. Unikátny prírodný úkaz v Zrútenom dóme  je šikmo naklonený takmer 2 m vysoký a 1 m široký stalagmit, ktorého podoba pripomína šikmú vežu v Pise. Na plochšom hlinitom dne sa vytvorili menšie jazierka. Dómovité priestory sú vyzdobené kvapľovými vodopádmi – Vodopádový dóm, Hudobná sieň, Hlboký dóm. V Galérii je pozoruhodný stalagmit Biela pagoda, v Bielom dóme je zaujímavý Biely stĺp.

Beliansku jaskyňu obývajú typické jaskynné živočíchy, jedná sa o tri druhy netopierov – netopier obyčajný, netopier fúzatý a netopier ostrouchý,  plch obyčajný a v jaskynných jazierkach prebýva bezpancierovec slepý.

Liečebné účinky Belianskej jaskyne

Belianska jaskyňa sa môže pýšiť nie len svojimi jaskynnými útvarmi a krásou, ale i  liečebnými účinkami. V jaskyni sa totiž nachádza prirodzený aerosol s obsahom iónov viacerých prvkov, najmä vápnika a magnézia. Inhalácia má čistiacu schopnosť dýchacích ciest. Teplota v jaskyni sa pohybuje od 5 do 6,3°C a  vlhkosť medzi 93 – 97 %.

Belianska jaskyňa

Sanatórium Tatranská kotlina využíva Beliansku jaskyňu pre liečebné účely svojich pacientov od r. 1991. Liečbu v jaskyni považuje za doplnkovú pri terapii dýchacích ciest. Podstatným prínosom tejto doplnkovej liečby v jaskyni sú ústup dýchavičnosti, kašľa, expektorácie, väčšia priechodnosť nosa, zvýšenie telesnej výkonnosti. Pobyt pacientov v jaskyni trvá asi 45 minút. Vstupy do jaskyne sú organizované celoročne 4 dni v týždni – utorok až piatok. Výstup, pobyt a zostup pacientov z jaskyne je zabezpečený rehabilitačnou sestrou sanatória.

Návšteva Belianskej jaskyne sa odporúča nie len vášnivým milovníkom prírody, ale i zvedavcom, ktorých lákajú záhadné útroby jaskýň. A  v neposlednom rade sa návšteva odporúča ľudom s dýchacími problémami. Naplnenie zážitkami a zlepšenie zdravia vám rozhodne zaručí Belianska jaskyňa.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Dobšinská ľadová jaskyňa sa dá označiť prívlastkom rozprávková jaskyňa. Dobšinská ľadová jaskyňa sa rozprestiera na územní Národnej prírodnej rezervácie Stratená v Národnom parku Slovenský raj.

Zaujímavosti

Dobšinská ľadová jaskyňa

Je jednou z najvýznamnejších ľadových jaskýň nie len v Európe, ale i v celosvetovom meradle. Historicky prvý oficiálny vstup uskutočnil kráľovský banský radca Eugen Fuffinyi v roku 1870 a o rok nato ju sprístupnili verejnosti. Dobšinská ľadová jaskyňa bola vôbec prvou jaskyňou v Európe, ktorú osvetlili elektrické svetlá. Ďalšou raritou jaskyne je, že až do roku 1946 v nej bolo povolené korčuľovanie pre verejnosť, samozrejme v súčasnosti sa korčuľovanie nezachovalo.

V roku 1979 ju vyhlásili za chránený prírodný výtvor. Dnešné priestory Dobšinskej ľadovej jaskyne sú spojené so Stratenskou jaskyňou. Stratenská jaskyňa vyniká najmä mohutnosťou dómov a hlavných chodieb. Rozprávkový dóm je najväčším jaskynným priestorom na Slovensku. Vzácne sú jaskynné pologuľovité perly,aragonitové kryštalické výrastky, kalcitové excentrické výrastky a sadrovec. V jaskyni Psie diery boli nájdené kosti jaskynného medveďa Ursus spelaeus, ktorých vek sa odhaduje na  15 490 až 17 530 rokov.

Dobšinská ľadová jaskyňa je od roku 2000 zaradená do svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Základné informácie o Dobšinskej ľadovej jasykni

K jaskyni je prístup z osady Dobšinská ľadová jaskyňa v Slovenskom raji medzi Popradom a Rožňavou. Výstupová trasa je dlhá asi 1 km a výstup k jaskyni trvá asi 25 min.

Teplota vzduchu v zaľadnenej časti Veľkej sieni je -3,9+0,2 °C, a teplota vzduchu v spodných častiach jaskyne zostáva celý rok pod bodom mrazu. Teplota vzduchu v nezaľadnených častiach je +0,8+3,5 °C. Návštevníci by nemali zabúdať i počas horúcich letných dní na teplé oblečenie, inak im môže hroziť teplotný šok a podchladenie.

Hlavnú časť Dobšinskej ľadovej jaskyne predstavuje obrovská dutina klesajúca od vchodu do hĺbky 70 m. Z väčšej časti je vyplnená ľadom. Ľadová výplň sa vyskytuje vo forme podlahového ľadu, ľadopádov, ľadových stalagmitov a stĺpov. Zaľadnená plocha predstavuje rozlohu 9772 m2.

Zaľadnenú časť tvoria Veľká a Malá sieň, Ruffinyho koridor a Zrutený dóm.

Nezaľadnenú časť tvoria Kvapľová a Biela sieň, Suchý dóm, Kvapľová pivnica a Peklo.

Ročná návštevnosť je 75 až 85-tisíc osôb, preto ju radíme medzi najobľúbenejšie  a vyhľadávané slovenské jaskyne. Návštevníkov Dobšinskej ľadovej jaskyne čaká prehliadka trvajúca cca 30 min. a predstavuje ju 515m z celkovej dĺžky jaskyne, ktorá dosahuje až 1483m.

Dobšinská ľadová jaskyňa

Od roku 1970 prevádzku jaskyne zabezpečuje Správa slovenských jaskýň. Dobšinská ľadová jaskyňa odkrýva podzemné a ľadové krásy, ktoré dokáže vytvoriť iba sila prírody. Jedinečná jaskynná architektúra prináša turistom impozantný zážitok  dokonalosti. Návštevníci pocítia zimomriavky a to  nie len z mínusových teplôt v ľadovej jaskyni.

Jazero Počúvadlo

Jazero Počúvadlo sa nachádza v blízkosti Banskej Štiavnice. Je to jedna z najnavštevovanejších lokalít a je obľúbeným letným ale aj zimným rekreačným strediskom chatárov, turistov, detských táborov a miestom rôznych kultúrnych podujatí. Jazero Počúvadlo je zároveň aj východiskovým bodom na najvyšší vrchol Štiavnických vrchov – Sitno (1009 m. n. m.). V letnom období tu pre návštevníkov ponúka možnosť kúpania, člnkovania a turistiky. V zimnom období je k dispozícii dobre upravená zjazdovka nad jazerom a rovnako dobre upravené bežecké trate z Richňavy do Banskej Štiavnice. Štiavnické vrchy sú chránenou krajinnou oblasťou a sú vytvorené sopečnou činnosťou. Tento kraj je miestom mnohých nálezísk drahých kovov spolu s mestom Banská Štiavnica.

Jazero Počúvadlo

V súčasnosti je zachovaných okolo 23 vodných nádrží a jazero Počúvadlo patrí medzi tie najväčšie a to znamená, že aj najstudenšie. Jazero má rozlohu 12 ha a najväčšia hĺbka dosahuje 11 metrov. Jazero je umelo vytvorené priehradou a bolo postavené v roku 1775 podľa projektu Jozefa Karola Hella. Jazero pozostáva z piatich hrádzí, čo je určitou raritou a má rozsiahly systém zberných jarkov. Vodná nádrž bola vybudovaná pre potreby banských a úpravníckych zariadení a dnes slúži na rekreačné účely a je skvelým miestom pre oddych.

Kam v okolí?

Jazero Počúvadlo je situované v nádhernej prírode Štiavnických vrchov. Štiavnické vrchy majú rozlohu 827 km2 a nadmorskú výšku od 195 m.n.m. na nive Hrona až po 1009 m.n.m. na vrchole Sitna. V strednej a južnej časti Štiavnických vrchov je Sitnianska vrchovina so Štiavnickou a Prenčovskou brázdou, na východe sú Skalky a na sever Hodrušská hornatina s Vyhnianskou brázdou. V nádhernej prírode Štiavnických vrchov nájdete aj množstvo prírodných rezervácií, niekoľko stoviek rokov starých chránených stromov, prírodných pamiatok a chránených areálov. Prírodné krásy Štiavnických vrchov si môžete vychutnať pri pešej turistike či cykloturistike ale aj z okna vášho auta.

Štiavnické vrchy

Sitno (1009 m.n.m) je najvyšším vrchom Štiavnických vrchov a predstavuje výraznú krajinnú dominantu. Hrad SitnoNa vrchole Sitna počas mesiacov máj až september môžu turisti navštíviť rozhľadňu, ktorá zároveň plní aj funkciu informačného strediska. V rozhľadni je umiestnená miniexpozícia CHKO.  Z vrcholu Sitna si turisti môžu vychutnať nádherné výhľady po širokom okolí. Na východnom zakončení hradiska na vrchu Sitno sa rozprestieral rovnomenný hrad Sitno. V súčasnosti je to iba ruina, ktorá splýva so skalou, na ktorej bol hrad vystavaný.

Banské múzeum v prírodeBanské múzeum v prírode, ktoré bolo sprístupnené v roku 1974 je jedinečné múzeum svojho druhu na Slovensku. V typickom banskom prostredí sú inštalované ukážky baníckych pracovísk, ťažobných zariadení a dobývacích metód od 16. storočia až do súčasnosti. Banské múzeum poskytuje návštevníkom jedinečný zážitok z prehliadky originálnych banských priestorov. Ukazuje tu hlavne vývoj rudného baníctva od stredoveku do konca 20. storočia. Najvzácnejším exponátom múzea je jednoznačne Gápel na konský pohon – motor od banského výťahu, ktorý je jediný takýto zachovaný stroj na Slovensku.