Mesto Michalovce

Michalovceokresné mesto na Slovensku Michalovceležiace v Košickom kraji. Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na brehoch rieky Laborec, v nadmorskej výške 114 m. Mesto je vzdialené 50 km na východ od Košíc a 30 km od ukrajinského pohraničného mesta Užhorod. Na východ od Michaloviec na nachádza priehrada Zemplínska šírava.

Michalovce a ich okolie boli pre svoju priaznivú polohu a surovinové zdroje vyhľadávané a osídľované od paleolitu po stredovek. V období mladšej doby bronzovej, ktorá znamenala vrcholné obdobie v spracovaní bronzu ako civilizačného kovu, bola táto oblasť pravdepodobne severovýchodným centrom v rámci karpatskej kotliny a spolu s južným Potisím mala podstatný podiel pri stykoch s mimokarpatskými oblasťami. Dejiny Michaloviec ovplyvnila významne prítomnosť Keltov a neskôr obdobie rímskych vplyvov. Archeologické výskumy potvrdili zakladanie sídlisk v tomto území i v dobe sťahovania národov v 6.storočí Slovanmi. Námestie v MichalovciachNedostatok písomných správ o Michalovciach z obdobia ranného feudalizmu nahrádzajú archeologické nálezy v 9.- 11. storočí v lokalite Michalovce – Hrádok, ako i nález základov najstaršej architektúry na terajšom Kostolnom námestí.

V Michalovce sú známe množstvom pamätihodností, ktorými sú Barokovo-klasicistický kaštieľ rodu Sztáray – dnes sídlo Zemplínskeho múzea, základy rotundy v areáli Zemplínskeho múzea, gotický rímskokatolícky farský Chrám Narodenia Panny Márie, gréckokatolícky Chrám sv. Ducha, gréckokatolícky farský Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky, Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, budova Zlatého býka, budova Groszovho paláca a budova starého súdu.

Zemplínske múzeum   vzniklo v roku 1957 ako Zemplínske vlastivedné múzeum, pričom od roku 1965 pôsobí pod dnešným názvom. Zbierka a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch barokovo – klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30.rokoch 19.storočia, kedy dostal dnešnú podobu. Zemplínske múzeum dokumentuje živú a neživú prírodu, celkový kultúrno – historický a hospodársky vývoj Zemplínske múzeumzemplínskeho regiónu. V priestoroch  kaštieľa sú umiestnené zbierky a expozície. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Prírodovedná expozícia dokumentuje ekologické skupiny vtákov a cicavcov Zemplína. Zástupcovia jednotlivých skupín sú v expozícii usporiadaní podľa charakteristických biotopov, ktoré obývajú (rybníky a vodné nádrže, močiare, lúky, rieky a potoky, kameňolomy, ľudské sídla, les). Medzi najpozoruhodnejšie preparáty patria bahniaky, žeriav popolavý, kaňa sivá, karpatský jeleň. V expozícii je vystavených 247 druhov vtákov a 46 druhov cicavcov. Oživujú ju spevy a hlasy niektorých živočíchov.

Archeologická expozícia prezentuje v chronologickom slede praveký a včasnostredoveký vývoj zemplínskeho regiónu. K najvýznajmnejším exponátom patria antropomorfné i zoomorfné neolitické plastiky, z obdobia eneolitu súbor zlatých záveskov (najstarší doklad spracovania zlata na území Slovenska) a medené nástroje, zbrane, šperky a keramika z doby laténskej. Osobitne cenný a unikátny exponát predstavuje amfora z doby bronzovej s najstarším vyobrazením dvojkolesového voza v strednej Európe. V expozícii sú vystavené najhodnotnejšie predmety z archeologického zbierkového fondu, ktorý obsahuje vyše 40000 ks.

Umelecko-historická expozícia je umiestnená v pôvodne neskororenesančnej budove, tzv. Starom kaštieli. V expozícii sú inštalované diela výtvarného umenia a umeleckých remesiel od románskeho obdobia po súčasnosť. Medzi exponátmi sa vynímajú gotická Pieta, renesančné a barokové plastiky svätcov, zbierka ikon i liturgických predmetov. K významným exponátom sa radia aj olejomaľby maliara francúzskeho pôvodu T. J. Moussona, žijúceho v Michalovciach v rokoch 1911 – 1944.

Etnografická expozícia dokumentuje zaniknuté i zanikajúce ľudové remeslá dedinského obyvateľstva. Expozíciu tvoria samostatné celky – kováčstvo, vinohradníctvo, rybárstvo, hrnčiarstvo, spracovanie dreva, výroba textílií. Pozoruhodná je zbierka hrnčiarskych výrobkov dokumentujúca vývoj pozdišovského hrnčiarstva. Cenné sú aj exponáty dokladujúce vývoj techniky tkania na Zemplíne.

Historická expozícia predstavuje v prevažnej miere exponáty dokumentujúce atmosféru šľachtických, prípadne honosnejších meštianskych interiérov konca 18. – začiatku 20. storočia (dobová literatúra, historický nábytok, zbrane, portréty, menšie interiérové doplnky a podobne).

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s