Trenčiansky hrad, sídlo Matúša Čáka

Trenčiansky hrad je dominanta mesta Trenčín Trenčiansky hrad známy ako sídlo jedného z najmocnejších magnátov v Uhorsku – Matúša Čáka.

Trenčiansky hrad

Trenčiansky hrad vznikol na mieste staršieho osídlenia, od doby bronzovej cez Keltov a Germánov až po slovanské osídlenie. Najstaršou kamennou stavbou hradu je predrománska rotunda. Koncom 11. storočia vznikla kamenná útočištná veža. V 13./14 storočí sa hrad stal sídlom uhorského šľachtica Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý z hradu sa stalo centrum  Matúšovej zeme. Matúč Čák ovládal takmer celé dnešné Slovensko a značnú časť Zadunajska. V Trenčíne dokonca razil i vlastné mince, avšak žiadne neboli do súčasnosti objavené. Po jeho smrti sa hrad stal majetkom uhorského kráľa Karola.

Barborin palácBarborin palác dal vybudovať cisár Žigmund Luxemburský pre svoju druhú manželku Barboru Cellskú. Posledným, tretím palácom na Trenčianskom hrade je Palác Zápoľských.  Od 15. storočia sa pôvodne kráľovský hrad postupne dostával do rúk šľachtických vlastníkov – Thurzovci, Forgáčovci, tirolský gróf Pirrhus z Arcu, kráľovský taverník  Juraj Zrínsky, Ladislav Popel mladší z Lobkovíc, vlastnícky podiel tu mali napríklad Rákociovci a viacerí ďalší.

Koncom 18. storočia Trenčiansky hrad definitívne stratil svoj vojenský význam a v júny 1790 vypukol požiar, ktorý takmer zdevastoval hrad i mesto.  V roku 1905 posledná majiteľka – Iphigenia De Castris D´Harcourt darovala hrad mestu Trenčín. Začali sa provizorné úpravy a systematická rekonštrukcia prebieha od polovice 20. storočia.

Areál Trenčianskeho hradu pozostáva z predbránia, prvej až  piatej hradnej brány, troch gotických palácov – Matúšov, Ľudovítov, Barborin, Matúšovej a letnej  veže, kaplnky a delovej bašta, hospodárskych objektov, hladomorne a Studni lásky.

Ľudovítov palác

Ľudovítov palác – najstarší palác, bol vybudovaný v 14. storočí, kráľom Ľudovítom Veľkým. V danom paláci je umiestnená stála expozícia Chladných a palných zbraní – meče, šable, oštepy, kopije, rapíry  od 13. do 19. storočia a taktiež orientálne zbrane pestro zdobené a   palné zbrane – pruské ihlovky, rakúske zbrane, pušky a revolvery. Okrem expozície zbraní, sú v priestoroch Ľudovítovho paláca zakomponované i obrazy z expozície Rodovej galérie Ilešháziovcov a obrazy z ilešháziovských sídiel.

Barborin palác ako už bolo spomenuté druhý palác bol vystavaný cisárom Žigmundom Luxembruským pre svoju druhú manželku Barboru Celskú. Prvá miestnosť Barborinho paláca bola  Rytierska sieň –  najväčšou miestnosťou na hrade. Zaujimavosťou je, že spálňa bola prepojená s podzemím padacími schodmi.  V podzemí sa nachádzali sklady vína a potravín.

Zápoľských palácTretím palácom a najmladším je palác Zápoľských – bol postavený manžeľkou Štefana Zápoľského Hedvigou Tešínskou , v 16. storočí. Nachádza sa tu ďalšia expozícia rodovej galérie Ilešháziovcov a obrazov z ilešháziovských sídiel obsahuje v súčasnosti 94 obrazov, rozmiestnených na dvoch horných podlažiach paláca. Jeden z najimpozantejších portrétov patrí svätici Žofie Bošňákovej. V súčasnosti sa palác využíva na výstavy a svadby.

Matúšova veža je najstaršou stavbou na hrade, na štvrtom poschodí veže mal jej majiteľ Matúš Čák pracovňu. V Matúšovej veži sa nachádza expozícia nástenných erbov jednotlivých držiteľov Trenčianskej dominanty. Veža umožňuje návštevníkom hradu a jedinečný výhľad na panorámu celého mesta Trenčín, Biele Karpaty, Vršatské bradlá a na Drietomský Žľab.

Letná veža je renesančnou stavbou, vybudovaná na na hornom nádvorí hradu. Hradnému panstvu slúžila najmä ako miesto odddychu.

Delová bašta  bola postavená Thurzom v 16. storočí. Jej úlohou bolo chrániť mosty Váhu, hrad i celkovo mesto Trenčín.  V súčasnosti je bašta, spolu s priľahlým amfiteátrom využívaná Trenčianskym múzeom na rôzne výstavy a kultúrne podujatia.

Hladomorňa – pôvodne Kráľovská veža slúžila ako vyhliadková veža, neskôr sa z nej stalo hradné väzenie a hladomorňa. Historici však neobjavili žiadne dokumenty, ktoré by naznačovali a potvrdili úmrtie v hladomorni. Hladomorňa skôr slúžila ako preventívne zastrašovanie.

Medzi povesťami opradenými časťami hradu patri Studňa lásky, ku ktorej sa viaže krásny príbeh dvoch zamilovaných ľudí – o Omarovi a Fatime.

studňa lásky

Medzi stále expozície – výstavy Trenčianskeho hradu sú Feudálna justícia, heraldická tvorba na Slovensku, Lapidárium, rodová galéria Illésháziovcov, historické zbrane.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s